Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/76/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010318 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115010318.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovaným I. X., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.XX.XXXX pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a poškodenej R. C. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.3.2018, č. k. 4T/7/2015-443, na verejnom zasadnutí dňa 27.9.2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z a m i e t a . Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej R. C., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a ako podané neoprávnenou osobou. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalované I. X. a I. C. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č. 3 Pv 284/13/2207-28 zo dňa 10.02.2015 pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že v období od 19. decembra 2012 do 21. decembra 2012 v Trnave po predchádzajúcej vzájomnej dohode I. X. vylákala R. C. z jej bytu, a to pod hrozbou vysťahovania exekútorom z dôvodu nedoplatku na nájomnom a s tým súvisiacej hrozby straty bývania, I. C. ju priviezla k sebe domov do A., U. B., kde ju najskôr uviedla podaním neznámej látky v čaji do stavu bezbrannosti a pod zámienkou vysťahovania z bytu, z dôvodu podlžností, predstierali, že jej poskytnú pôžičku, ktorou by mohla túto podlžnosť vyplatiť, v skutočnosti ju naviedli na to, že nasledujúceho dňa 20.12.2012 podpísala R. C. ako predávajúca na Notárskom úrade JUDr. Anna Nováková, Trnava, Hviezdoslavova 14 kúpnu zmluvu o prevode 1 - izbového bytu č. X nachádzajúceho sa v A. na ul. Y. č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX na parcele č. 6399/49, zapísaný na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností A., so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach domu, ktorého bola R. C. výlučnou vlastníčkou, kde bola ako kupujúci uvedená spoločnosť Kapital Group, s.r.o., Hlohovec, Železničná 4/A a R. C. v domnienke, že ide o prisľúbenú pôžičku kúpnu zmluvu podpísala bez toho, aby si ju prečítala, na základe čoho prišlo k povoleniu vkladu na nového vlastníka na Správe katastra Trnava dňa 21.12.2012, pričom dohodnutú kúpnu cenu v sume 27.000,- Eur od kupujúceho v skutočnosti prevzala I. C. a tieto peniaze si ponechala, čím svojim konaním spôsobili poškodenej R. C., trvale bytom A., Y. XXXX/X škodu vo výške 27.000,- Eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalované stíhané. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú R. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., Y.. Y. XXXX/X s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podala na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátorka, ktoré následne doplnila písomným podaním zo dňa 07.05.2018. Okresná prokurátorka vo svojom odvolaní poukázala na to, že napadnutý rozsudok je nesprávny a nezákonný čo do výroku o oslobodení spod obžaloby z uvedených dôvodov. Súd uviedol, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že medzi obžalovanými vznikla predchádzajúca dohoda, ktorej cieľom by bolo poškodenú pripraviť o jej byt. Súd nesprávne vyhodnotil výpoveď poškodenej C., na ktorej bola postavená obžaloba, ako nevierohodnú, pričom na závere súdu o nevierohodnosti výpovede poškodenej nič nemení ani záver znaleckého posudku o vierohodnosti výpovede poškodenej. Ďalej poukázala, že výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní neopodstatňujú rozhodnutie spočívajúce v oslobodení obžalovaných. Je evidentné, že v predmetnej veci boli vykonané dôkazy usvedčujúce ako aj dôkazy ospravedlňujúce, medzi ktoré je možné zaradiť výpovede samotných obžalovaných I. X. a I. C.. Prokurátorka poukázala, že obžalovaná X. pred súdom poprela spáchanie trestného činu v celom rozsahu, pričom uviedla, že o predaji predmetného bytu sa dozvedela iba z rozprávania poškodenej a s celou vecou nemajú nič spoločné ani ona ani obžalovaná C.. Predmetnú obhajobu obžalovanej X. jednoznačne vyvracia výpoveď druhej obžalovanej C., ktorá síce nevypovedala pred súdom, avšak zo zápisnice o výsluchu obvinenej z prípravného konania vyplynulo, že práve obžalovaná X. kontaktovala C. za účelom vyriešenia finančnej situácie poškodenej C.. Obžalovaná C. sa preto obrátila na I. M., ktorá následne oslovila L. D., či by nemal záujem o kúpu bytu poškodenej. Na ďalšom stretnutí, na ktorom sa zúčastnila poškodená, obžalovaná C., I. M. a L. D., tento poškodenej povedal, že byt musí dočasne previesť na jeho firmu, pričom keď sa peniaze vrátia, byt sa poškodenej vráti. Podľa obžalovanej C. poškodená určite nevedela, že predáva byt. Medzi ďalšie dôkazy vyvracajúce obžalobu patrí najmä výpoveď I. M. a L. D., ktorý vypovedali zhodne, že poškodená vedela, že ide svoj byt predať a takto sa rozhodla riešiť svoju finančnú situáciu. Ďalej prokurátorka uviedla, že medzi usvedčujúce dôkazné prostriedky patrí aj výpoveď poškodenej C., ktorá zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje obe obžalované. Prokurátorka sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu v tom, že výpoveď poškodenej C. je potrebné hodnotiť ako nevierohodntú a poukázala na závery znaleckého posudku č. 60/2014 zo dňa 28.07.2014 z ktorého vyplýva, že výpovede poškodenej majú znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Poukázala na závery znalkyne, ktorá uviedla, že tieto výpovede považuje za vierohodné, pretože poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti a v štruktúre jej osobnosti neboli nájdené prejavy nadmerného užívania alkoholu či iných psychotropných látok. Prokurátorka uviedla, že zo znaleckého posudku vyplynul aj záver, že poškodená je ľahko ovplyvniteľná až manipulovateľná, podliehajúca vplyvom okolia a jej správanie je ovplyvnené celkovou úzkosťou a podozrievavosťou, je emocionálne ľahko zraniteľná. Taktiež zo správy oftalmológa vyplynulo, že poškodená bola dňa 13.11.2012 t. j. mesiac pred spáchaním skutku vyšetrená pre tupé zranenie hlavy, pričom poškodená nemohla bez okuliarov prečítať strojom napísaný text. Prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodnutí aj zo zabezpečených listinných dôkazov, ktoré spochybňovali tvrdenia poškodenej, avšak tieto dôkazy súd vyhodnotil striktne jednostranne v prospech obžalovaných a bez zohľadnenia vzájomných súvislostí vyplývajúcich z ďalších produkovaných dôkazov, ktoré sú bezpochyby dôkazmi usvedčujúcimi. Súd vôbec nezohľadnil správy oftalmológov poškodenej z ktorých jasne vyplynulo, že poškodená nebola schopná v inkriminovanom čase bez okuliarov prečítať akékoľvek dokumenty, ktoré podpisuje. Prokurátorka tiež uviedla, že súd sa nedostatočne vysporiadal s výpoveďou obžalovanej C. z prípravného konania, ktorá vyvracia verziu obžalovanej X. a svedkov I. M. a L. D.. Na záver prokurátorka uviedla, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi tým spôsobom aby nevznikali pochybnosti o správnosti skutkových záverov rozhodnutia v merite veci. Prvostupňový súd nepostupoval podľa jej názoru dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď nedostatočne a nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav veci a zadovážené dôkazy, v dôsledku čoho dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Na základe uvedeného navrhla, aby krajský súd ako odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a súčasne aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Proti tomuto rozsudku podala na hlavnom pojednávaní odvolanie poškodená, ktoré následne odôvodnila svojím podaním zo dňa 09.05.2018. Poškodená uviedla, že zo strany obžalovaných prišlo k podvodu voči jej osobe, pretože nikdy nemala v úmysle svoj byt predať, nakoľko by nemala kde bývať. Poškodená sa s obžalovanou X. poznala asi dva mesiace. Obžalovaná jej povedala, že jej syn je vo väzbe so synom poškodenej a dáva jej synovi viacej stravy. Na základe tejto udalosti začala X. chodiť k nej častejšie, avšak netušila, že ju chcú pripraviť o byt v ktorom bývala. Poškodená uviedla, že obžalovanú C. spoznala ešte ako jej zákazníčku keď ešte prevádzkovala kaderníctvo, opätovne ju videla po viac ako 10 rokoch a to v ten večer pred podpísaním zmluvy, keď ju C. odviezla k nej domov spať. Nikde predtým nebola u nej na byte až po podpísaní zmluvy. V ten večer je X. zaklopala na dvere s tým, že sa musí rýchlo obliecť lebo ju idú deložovať z bytu, pretože mala dlh na bytovom družstve 800 eur. Následne ich dole s autom čakala C., ktorá ju odviezla k nej domov pri B.. Poškodená uviedla, že si zabudla okuliare v tom zhone. Ďalej uviedla, že jej C. ponúkala sústavne čaj do ktorého jej niečo dávala a z čoho bola oťapená aj na druhý deň. Následne ráno pre nich prišla I. M., ktorá ich zobrala do cukrárne oproti pošte kde prišiel aj pán D.. Poškodená uviedla, že nikto sa s ňou nechcel baviť iba si medzi sebou niečo šušotali. Následne D. a M. išli na bytové družstvo a zaplatili jej dlh. Keď prišli tak išli s ňou notárovi, poškodená uviedla, že si stále myslela, že podpisuje zmluvu o pôžičke, pretože okuliare nemala tak nevedela čo podpisuje. Od notára išli všetci k nej domov a D. jej dal peniaze a kázal jej aby si ich prepočítala, avšak to odmietla, že to nie sú jej peniaze. M. medzi tým fotila jej byt. Keď odišiel D. a M., obžalovaná C. zobrala peniaze, že vraj na nejaké fondy, avšak poškodená tomu už nevenovala pozornosť, pretože peniaze neboli jej. Poškodená uviedla, že D. sa vôbec nezmienil po koľko mu má požičku splácať, ale čakala, že sa ohlási, avšak namiesto toho jej prišiel list z Katastra nehnuteľností, ktorým jej bolo oznámené že jej byt je prepísaný na Kapital Group v zastúpení D.. Následne hneď išla na bytové družstvo a na políciu kde ohlásil spáchaný trestný čin podvodu voči nej. Poškodená tiež uviedla, že jej na polícii povedali že obe obžalované sú podvodníčky viackrát súdne trestané za opakovanú trestnú činnosť. Poškodená uviedla, že z potvrdenia očného lekára je evidentné, že nemohla vidieť čo podpisuje. Poškodená na záver uviedla, že D. má takto kúpených do 10 bytov, ktoré prenajíma a robí z bývalých vlastníkov bezdomovcov, aby sa na ich úkor mohli obohatiť. Poškodená žiada o zrušenie napadnutého rozsudku, pretože konaním obžalovaných bola uvedená do omylu a tiež žiada o vrátenie bytu, ktorý jej bol nezákonným spôsobom odobratý. Prokurátorka okresnej prokuratúry Trnava doručila súdu dňa 18.05.2018 vyjadrenie k podanému odvolaniu poškodenej v ktorom uviedla, že odvolanie poškodenej proti oslobodzujúcemu rozsudku smeruje svojou povahou proti výroku o vine a právo podať také odvolanie poškodenej neprislúcha, a preto ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou. Ďalej uviedla, že v danej trestnej veci proti oslobodzujúcemu rozsudku podal odvolanie tiež prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý je v zmysle Trestného poriadku oprávnený a v tomto prípade nič nebráni poškodenej aby svoje námietky uvedené v odvolaní prezentovala aj odvolaciemu súdu. Na záver uviedla, aby odvolací súd odvolanie poškodenej v súlade s ustanovením § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol ako podané neoprávnenou osobou. K podanému odvolaniu poškodenej zo dňa 09.05.2018 a k odvolaniu Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 11.05.2018 zaslal vyjadrenie obhajca obžalovanej, ktorý uviedol, že podľa ustálenej judikatúry o ospravedlniteľnom omyle nie je možné hovoriť vtedy, ak konajúca osoba mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi pre uskutočňovanie právneho úkonu. Okolnosť, že účastník si obsah právneho úkonu neprečítal, nemôže byť dôvodom neplatnosti takéhoto úkonu, pretože pri opačnej úvahe by akákoľvek právna istota v právnych vzťahoch bola vylúčená. Poukázal, že obžalovaná X. nemôže byť zodpovedná za to, že poškodená nebola bdelá, pozorná, ostražitá a bedlivá, že nezachovala aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou. Sporný dokument bol daný do dispozícii poškodenej, ktorá mala možnosť sa s ním oboznámiť, nebolo jej nijak bránené, aby si kúpnu zmluvu vopred prečítala, resp. si ju dala prečítať, nebol na ňu vyvíjaný nátlak, aby túto podpísala, kúpnu zmluvu a ostatné listiny podpísala dobrovoľne, avšak bez náležitej starostlivosti, preto takýto ľahostajný prístup poškodenej k vykonaniu právneho úkonu nemôže byť príčinou k jeho neplatnosti, prípadne dôvodom k trestnému stíhaniu obžalovanej. Na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil odvolací súd na rozhodnutie o odvolaní okresnej prokurátorky, zástupca krajského prokurátora uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomne podaného odvolania, ktoré podal prokurátor okresnej prokuratúry Trnava tak, ako je uvedené na č. l. 457-458. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b, c Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil OS na nové konanie a rozhodnutie. Poškodená na verejnom zasadnutí uviedla, že sa plne pridržiava písomne podaného odvolania a chce dodať, že všetko, čo doteraz uviedla je pravda a tu vedľa nej sedí iná pani, voči ktorej obžalované vykonali tiež podvod, všetko s takým scenárom ako voči nej. Je viacej takých osôb, ktoré obžalované okradli o byty. Navrhla aby súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby mohla prizvať ďalších svedkov, ktorí potvrdia, že skutok sa stal. Obhajca obžalovanej X. uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.5.2018, ktoré je uvedené na č. l. 461. Zároveň navrhol odvolanie zamietnuť. Obhajca obžalovanej C. uviedol, že navrhuje odvolanie prokuratúry zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že je dôvod na zamietnutie odvolania poškodenej R. C. v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, pretože odvolanie podala ako neoprávnená osoba, v zákonnej lehote ale odvolanie obsahovo smerovalo proti výrokom proti ktorým nebola oprávnená podať odvolanie. Odvolanie podala aj prokurátorka Okresnej prokuratúry ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné. Na základe podaného odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry bolo predmetom odvolacieho prieskumu rozhodnutie okresného súdu proti výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne a bezpochybne preukázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalované stíhané, a preto prvostupňový súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovanú I. X. a I. C. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Okresný súd vyhodnotil predmetný prípad tak, že nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že medzi obžalovanými vznikla predchádzajúca dohoda, ktorej cieľom by bolo poškodenú pripraviť o jej byt. Prvostupňový súd vyhodnotil výpoveď poškodenej na základe ktorej bola obžaloba postavená ako nevierohodnú, ktorá nesie v sebe vzájomné rozpory v uvedených tvrdeniach poškodenej. Poškodená podpísala príjmový pokladničný doklad, ktorým potvrdila prevzatie dohodnutej kúpnej ceny za byt, na hlavnom pojednávaní však uviedla, že si myslela, že podpisuje pôžičku, avšak poškodená si odporuje, v tom, že ani jednu z obžalovaných nežiadala o pomoc s pôžičkou, pričom jej vyjadrenie, že si myslela, že podpisuje pôžičku nedáva zmysel. Taktiež vierohodnosť poškodenej je podľa prvostupňového súdu naštrbená v tom, že v prípade núdze o finančné prostriedky by si požičala peniaze od syna a nie od neznámych osôb. Taktiež vierohodnosť výpovede poškodenej spochybňuje aj to, že poškodená tvrdila, že fotografie z jej bytu boli vyhotovené až po podpise kúpnej zmluvy s cieľom mať dôkaz o vyplatení kúpnej ceny, avšak na žiadnej z fotografií vyplácanie kúpnej ceny nie je zachytené. Po preskúmaní správnosti napadnutého výroku, dospel odvolací súd k záveru, že tento výrok je vecne správny, zákonný a bol prijatý v konaní, ktoré bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom uviedol skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, rovnako uviedol výpočet dôkazov, o ktoré oprel skutkové zistenia týkajúce sa napadnutých výrokov. Z odôvodnenia potom možno celkom zrozumiteľne zistiť, akými úvahami sa okresný súd spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania a pri vytvorení záverov, ktoré sa premietli do výrokov napadnutých odvolaním. Dokazovanie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa skutok stal pre ktorý sú obžalované stíhané. Vykonané dôkazy boli zhodnotené správnym spôsobom a okresný súd z ich zhodnotenia dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Prokurátorka v podanom odvolaní iba zopakovala výpovede poškodenej a výpovede obžalovaných a svedkov, neuviedla, žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali viesť k zmene prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý považuje tvrdenia poškodenej iba ako účelové v snahe docieliť zvrátenie aktuálneho stavu - predaja jej bytu. Krajský súd považuje napadnuté rozhodnutie za správne, pretože prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkaznej situácie daného prípadu, pričom ani prokurátorka nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy, pretože všetky navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu boli aj na hlavnom pojednávaní vykonané, a preto nemožno obžalované uznať vinnými za skutok uvedený v obžalobe. Odvolací súd poukazuje, že prvostupňový súd správne zhodnotil všetky skutočnosti predmetného prípadu, pretože zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe neusvedčuje obe obžalované okrem výpovede poškodenej iný dôkazný prostriedok a za situácie kedy nevierohodnú výpoveď poškodenej nepodporuje žiadny vykonaný dôkaz nie je možné obžalované uznať vinnými. Odvolací súd poukazuje, že prvostupňový súd správne zhodnotil skutočnosti vyplývajúce z výpovede obžalovanej I. X., ktorá uviedla, že sa predaja bytu poškodenej v žiadnej jeho fáze nezúčastnila, a preto tvrdenie obžaloby týkajúce sa toho že obžalovaná X. a obžalovaná C. mali vylákať z bytu pod hrozbou vysťahovania exekútorom poškodenú zostalo len v polohe tvrdenia vyplývajúceho iba z výpovedi poškodenej. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom, že v konaní obžalovanej X. absentuje motív, prečo by tak mala robiť a zároveň nebolo preukázané, aký prospech by z takejto dohody s obžalovanou C. mala dosiahnuť. Odvolací súd poukazuje že jediným dôkazom proti obžalovanej X. bola iba výpoveď poškodenej, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako nevierohodnú. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu v tom, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal nejaké dohadovanie obžalovaných o tom že chcú poškodenú pripraviť o byt. Prvostupňový súd sa v plnej miere vysporiadal logickým zhodnotením svedeckých výpovedí a z nich vyplývajúcich informácií ohľadom predaja bytu. Z predmetných výpovedí nevyplýva žiadna relevantná okolnosť, ktorá by dokazovala nejaký podvod na poškodenú. Z výpovedí kupujúceho L. D. a sprostredkovateľky I. M. vyplýva, že poškodená vedela, že svoj byt ide predať a týmto spôsobom sa rozhodla riešiť svoju finančnú situáciu. Odvolací súd konštatuje, že I. M. mala byt poškodenej nafotiť pred uzatvorením kúpnej zmluvy čo potvrdil vo výpovedi aj L. D., ale čo vyplýva aj z emailovej komunikácie zo dňa 19.12.2012. Predmetné skutočnosti potvrdila aj obžalovaná C., ktorej túto informáciu uviedla poškodená C.. Odvolací súd zdôrazňuje, že o predaji bytu bola spísaná kúpna zmluva, ako písomný dokument preukazujúci slobodnú vôľu oboch zmluvných strán či už predávajúcej alebo kupujúceho. Predmetný zmluvný konsenzus oboch strán bol finalizovaný podpisom predmetnej kúpnej zmluvy. Následne bola predávajúcej t. j. poškodenej C. vyplatená dohodnutá kúpna cena vo výške 27.000,- eur, čo aj poškodená potvrdila podpísaním príjmového dokladu. Z predmetnej sumy si L. D. odpočítal len náklady na úhradu nedoplatku na nájomnom, poplatky u notára a náklady na kolkové známky a tiež bolo potvrdené, že poškodená vyplatila províziu vo výške 3000,- eur. Prvostupňový súd správne vyhodnotil skutočnosť, že keby išlo o pôžičku pre poškodenú tak provízia v takej výške, ktorú mala vyplatiť by bola vo finančnej situácii veľkým luxusom pre poškodenú. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj výpoveď kupujúceho L. D., ktorá je vierohodná a vo vypovedaných skutočnostiach logicky nadväzujúca na preukázané dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. K odvolacej námietke prokurátorky, týkajúcej sa vierohodnosti výpovedi poškodenej C., je potrebné poukázať, že prvostupňový súd správne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z jej výpovede a správne uviedol, že výpoveď poškodenej je nevieryhodná a v mnohých smeroch nekonzistentná s vykonaným dokazovaním. Poškodená si sama vo svojej výpovedi rozporovala skutočnosti týkajúce sa prevzatia kúpnej ceny keď nechcela prevziať peniaze, ktoré jej dával svedok D. - kupujúci, keď z výpovedí C., M. a D. vyplýva, že si poškodená peniaze neprevzala ani neprepočítala. Taktiež uvedené konanie poškodenej je v príkrom rozpore s jej podpisom na príjmovom doklade, ktorým potvrdila prevzatie finančnej čiastky. Následne vierohodnosť poškodenej je naštrbená aj tým, že spochybňovala fakt, že by bola pred podpisom kúpnej zmluvy na katastri zabezpečovať podklady pre vypracovanie kúpnej zmluvy, hoci z knihy objednávok na rok 2012 a z odpovede Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru vyplýva, že bola vydaná kópia kúpnej zmluvy na predmetný byt o ktorú mohol žiadať len účastník právneho úkonu teda poškodená C.. Odvolací súd za veľmi podstatné v rozhodovaní o odvolaní prokurátorky považuje aj výpoveď zamestnanca notárskeho úradu, ktorý osvedčoval pravosť podpisu poškodenej. Z jeho výpovede, vyplynulo, že ak by prišlo k nejakým nezrovnalostiam pri osobe, ktorá chce osvedčiť pravosť svojho podpisu, ak by videl nejaké známky ovplyvnenia alkoholom alebo inej omamnej látky, ktorá by mala vplyv na rozpoznávacie schopnosti, v danom prípade by nebolo možné osvedčiť pravosť podpisu zo strany notárskeho úradu. Predmetným tvrdením bolo vyvrátené tvrdenie poškodenej o tom, že večer pred podpisom bola omámená nejakou látkou do čaju zo strany obžalovanej C. a na druhý deň ešte na ňu pôsobila pri podpise zmluvy údajná nešpecifikovaná omamná látka. Prokurátorka vo svojom odvolaní namietala skutočnosť, že podľa vypracovaného znaleckého posudku je osoba poškodenej dôveryhodná, avšak odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že iba súdu prináleží vzájomné zhodnotenie vierohodnosti výpovede poškodenej teda predmetnú otázku musí zhodnotiť súd na základe vykonaného dokazovania a to komparáciou s výpoveďami obžalovaných, svedkov a ďalšími dôkazmi. Na základe uvedeného súd hodnotí nielen jednotlivo ale aj v súhrne jednotlivé časti skutkového stavu či vytvárajú predmetný obraz o spáchanom trestnom čine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vykonaným dokazovaním prvostupňového súdu, pretože považuje za jednoznačne preukázané na základe skutkových okolností, že predmetný skutok sa nestal. V podrobných analýzach jednotlivých výpovedí poškodenej, obžalovaných a svedkov poukazuje na prvostupňové rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky náležitosti oslobodzujúceho rozsudku voči obžalovaným. Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné poukázať na základnú zásadu trestného konania uvedenú v § 2 ods. 4 Trestného poriadku a to prezumpciu neviny, ktorá znamená, že nedokázaná vina ma rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, a teda obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú jednotlivé pravidlá pri dokazovaní a to najmä pravidlo in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Pravidlo in dubio pro reo znamená, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného, čomu zodpovedajú dôvody oslobodenia spod obžaloby, najmä dôvody uvedené v § 285 písm. a) a c) Trestného poriadku. Odvolací súd konštatuje, že uvedené pravidlo sa týka len skutkových zistení, a preto súd môže vydať odsudzujúci rozsudok len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Trestného poriadku. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti a závery, odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako nedôvodné, a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie podané poškodenou ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pretože smerovalo proti výroku, proti ktorému nemala poškodená oprávnenie podať odvolanie a preto ho zamietol podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.