Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010908 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115010908.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému F. C., narodenému dňa XX. Z. XXXX v B., trvale bytom K., V. XXX/XX, trestne stíhanému pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného F. C. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24. októbra 2017, č. k. 2T/63/2015 - 418, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla 2018 v Trnave r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. C. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24. októbra 2017, č. k. 2T/63/2015 - 418 bolo rozhodnuté, že podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) súd ruší rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 (správne č. k. 38T/53/2016 - 157) zo dňa 20. septembra 2016, právoplatný dňa 20. septembra 2016, vo výroku o vine, treste, náhrade škody ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Pri viazanosti skutkovými zisteniami v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 (správne č. k. 38T/53/2016 - 157) zo dňa 20. septembra 2016, právoplatného dňa 20. septembra 2016, Okresný súd Trnava obžalovaného F. C. uznal napadnutým rozsudkom za vinného v bodoch v bodoch 1./ až 5/ zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., z toho v bodoch 1./, 2./, 3./ rozsudku spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., z toho v bodoch 4./ a 5./ rozsudku spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 5./ rozsudku spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., a to na nasledovných skutkových základoch: „1/ dňa 22. 10. 2014 do 08.00 hod. dňa 29. októbra 2014 v chatovej oblasti zvanej „B.“ patriacej do k. ú. obce L. H., preskočil oplotený pozemok chaty bez popisného čísla, následne rozbil dvojitú sklenenú výplň na okne o rozmere 50 x 50 cm, vošiel do vnútra chaty a následne z kuchyne odcudzil 1 ks kuchynský nôž s červeno čiernou rúčkou o dĺžke 20 cm, následne sa presunul do spálne, kde rozbil 2 ks skriniek, sklenené výplne o rozmere 60 x 40 cm, poškodil kávovar zn. KRUPS Nescafé Dolce Gusto Piccollo, kuchynskú červenú súpravu, poškodil pohovku Zuzia I Sawana 80/Londo, následne z chaty vyšiel von, kde na miestnosti slúžiacej vzadu ako šopa odcudzil visiaci zámok, čím svojim konaním spôsobil majiteľovi chaty X. L. krádežou škodu vo výške 28,24,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 441,90,- €, 2/ dňa 26. 10. 2014 v čase od 14.00 hod. do 07.15 hod. dňa 28. Októbra 2014 v chatovej oblasti zvanej „ B.“ patriacej do k. ú. obce L. H., preskočil oplotený pozemok chaty s popisným číslom XXX, následne vylomil latky na jednej časti drevenej okenice o rozmere 72 x 100 cm, rozbil dvojitú sklenenú výplň na okne, vošiel do vnútra chaty a následne z chladničky odcudzil 1 pohár čalamády, 11 ks plechoviek piva zn. Steiger a 4 ks klobásy, čím svojím konaním spôsobil majiteľovi chaty P. F. krádežou škodu vo výške 13,69,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 115,- €, 3/ dňa 26. 10. 2014 v čase od 15.00 hod. do 15.15 hod. dňa 29. októbra 2014 v katastri obce O. H., časť F., preskočil oplotený pozemok chaty s popisným číslom XXX, následne v zadnej časti chaty kameňom rozbil dvojitú sklenenú výplň na okne o rozmere 105 x 100 cm, poškodil žalúzie, vošiel do vnútra chaty a následne z kuchyne odcudzil 1 ks cibuľu, 4 ks zemiakov, 0,02 destilát vodka, 0,01 destilát hruška, následne prešiel do spálne, kde poškodil na okne sieťku proti hmyzu, čím svojím konaním spôsobil majiteľovi chaty D. B. krádežou škodu vo výške 4,27,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 118,- €, 4/ dňa 25.10.2014 v čase približne o 20:17 h v X., v lokalite A. L., pri chate s popisným číslom XXXX, sa pokúsil odcudziť doposiaľ nezistené predmety, a to tak, že nezisteným predmetom rozbil predné spolujazdcove okno na osobnom motorovom vozidle značky Ford Fusion, farba šedá metalíza tmavá, EČ: PK669BP, VIN: WF0UXXGAJU6B33349, ktorého vlastníkom je A. A., otvoril dvere tohto vozidla a vnikol do neho, otvoril odkladaciu skrinku na strane spolujazdca, avšak nič neodcudzil, vystúpil z auta, 5/ a následne šiel k dlhodobo obývanej chate s vyššie uvedeným popisným číslom, kde nezisteným predmetom vysekal na hlavných, drevených jednokrídlových dverách otvor v oblasti zámku a poškodil celé kovanie dverí, ďalej prešiel k prednej časti chaty, kde na plastových dvojkrídlových dverách nezisteným predmetom rozbil dvojitú sklenenú výplň na pravom krídle dverí, na ktorých poškodil vnútorné hliníkové žalúzie, chcel vniknúť do chaty, ale bol vyrušený a z chaty nič neodcudzil, čím tak poškodenému P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., O. ul. XXXX/XX, spôsobil škodu poškodením vyššie uvedeného vozidla vo výške 228,44 Eur, škoda odcudzením nevznikla, avšak z vyššie uvedených škôd poškodená spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s., IČO: 00585441, poskytla poistné plnenia P. A. za poškodenie chaty vo výške 600,- Eur a A. A. za poškodenie vyššie uvedeného vozidla vo výške 62,47,- Eur, čím spol. Kooperativa poisťovňa, a.s., vznikla celková škoda vo výške 662,47,- Eur, - pričom obžalovaný bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.05.2013, sp. zn. 2T/119/2013, právoplatným dňa 06.08.2013, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.05.2013, sp. zn. 3T/42/2013, právoplatný dňa 15.06.2013, ako i rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/63/2012 zo dňa 13.11.2012, právoplatného dňa 13.11.2012“. Za to mu okresný súd podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.4 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., uložil spoločný, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd I. stupňa obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným: 1/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H. č. XXX, škodu vo výške 470,14 Eur, 2/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.-X., O. č. XXXX/XX, škodu vo výške 128,69 Eur, 3/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.-J., X. V. č. XXXX/XX, škodu vo výške 122,27 Eur, 4/ spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Agentúra Bratislava, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, škodu vo výške 662,47 Eur. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 418 -423 spisu nasledovne (podstatné citácie): „Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na obv. F. C. dňa 21.05.2015 obžalobu pod sp. zn. 1Pv 919/14/2207 v bodoch 1./ až 3/ obžaloby pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je v nej uvedené. Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný F. C. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobách. Následne súd (I. stupňa) postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor i poškodený na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd (I. stupňa) prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd (I. stupňa) vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe a pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky tohto trestného činu, resp. trestných činov podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste a náhrade škody. Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovaného, správami a posudkami na obžalovaného, hodnotením riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, lustráciou registra priestupkov obžalovaného, rozhodnutí OS Trnava, sp. zn. 3T/63/2012 OS Trnava, sp. zn. 3T/42/2013 , OS Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016, spisovým materiálom OS Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016, odborným vyjadrením k náhrade škody ako i ostatnými listinnými dôkazmi. Z odpisu registra trestov obžalovaného súd (I. stupňa) zistil, že tento má doposiaľ v registri trestov 14 záznamov za rôznorodú trestnú činnosť, pričom odsudzujúce rozhodnutia sú datované počnúc rokom 1992 a končiac v roku 2016, pričom v roku 2013 a v roku 2014 bol obž. F. C. odsúdený aj Okresným súdom Korneuburg v Rakúskej republike. Z nižšie uvedených rozhodnutí súdov súd zistil nasledovné. 1./ rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/63/2012 zo dňa 13.11.2012 (právoplatného toho istého dňa), bol odsúdený podľa § 212 ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, trest vykonal dňa 31.05.2013, 2./ trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2T/119/2013 zo dňa 28.05.2013 (právoplatného dňa 06.08.2013), bol odsúdený podľa § 212 ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné, k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia o výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/63/2012 zo dňa 13.11.2012, pričom trest vykonal dňa 31.05.2013, 3./ rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/42/2013 zo dňa 30.05.2013 (právoplatného dňa 15.06.2013), bol odsúdený podľa § 212 ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné, pričom mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/63/2012 zo dňa 13.11.2012. Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 (právoplatného dňa 20.09.2016), bol F. C. odsúdený podľa § 212 ods. 3, § 38 ods.2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 54 Tr. zák. k trestu povinnej práce vo výmere 300 hodín a povinný nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Agentúra Bratislava, Štefanovičova 4 , Bratislava, IČO: 00585441, vo výške 662,47 Eur, pričom skutkov sa mal dopustiť tak, že v bode 1. dňa 25.10.2014 v čase približne o 20:17 h v X., v lokalite A. L., pri chate s popisným číslom XXXX, sa pokúsil odcudziť doposiaľ nezistené predmety, a to tak, že nezisteným predmetom rozbil predné spolujazdcove okno na osobnom motorovom vozidle značky Ford Fusion, farba šedá metalíza tmavá, EČ: PK669BP, VIN: WF0UXXGAJU6B33349, ktorého vlastníkom je A. A., otvoril dvere tohto vozidla a vnikol do neho, otvoril odkladaciu skrinku na strane spolujazdca, avšak nič neodcudzil, vystúpil z auta, v bode 2. a následne šiel k dlhodobo obývanej chate s vyššie uvedeným popisným číslom, kde nezisteným predmetom vysekal na hlavných, drevených jednokrídlových dverách otvor v oblasti zámku a poškodil celé kovanie dverí, ďalej prešiel k prednej časti chaty, kde na plastových dvojkrídlových dverách nezisteným predmetom rozbil dvojitú sklenenú výplň na pravom krídle dverí, na ktorých poškodil vnútorné hliníkové žalúzie, chcel vniknúť do chaty, ale bol vyrušený a z chaty nič neodcudzil, čím tak poškodenému P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., O. ul. XXXX/XX, spôsobil škodu poškodením vyššie uvedeného vozidla vo výške 228,44 Eur, škoda odcudzením nevznikla, avšak z vyššie uvedených škôd poškodená spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s., IČO: 00585441, poskytla poistné plnenia P. A. za poškodenie chaty vo výške 600,- Eur a A. A. za poškodenie vyššie uvedeného vozidla vo výške 62,47,- Eur, čím spol. Kooperativa poisťovňa, a.s., vznikla celková škoda vo výške 662,47,- Eur, čím spáchal v bode 1./ a 2./ rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., z toho v bode 2./ rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ide o čiastkové útoky pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., spáchaných v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.2 písm. a) Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti konajúci okresný súd konštatoval, že o pokračovací trestný čin ide aj v prípade, keď jednotlivé čiastkové útoky dospeli do rôznych vývinový štádií trestného činu, teda napríklad iba do štádia prípravy na zločin alebo do pokusu trestného činu, pričom čiastkové útoky môžu v týchto štádiách pri utváraní pokračovacieho trestného činu rôzne variovať (napr. dve prípravy na zločin, jeden pokus a tri dokonané jedna príprava, jeden pokus a jeden dokonaný), samozrejme, za predpokladu, že jednotlivé vývinové štádiá sú trestné. Zvýraznil, že objektívna súvislosť v spôsobe spáchania jednotlivých čiastkových útokov neznamená úplnú identickosť spáchania jednotlivých útokov, ale len určitú podobnosť medzi nimi, pričom túto podmienku treba vykladať v súvislosti s obsahom spoločného zámeru (k tomu porovnaj R 29/1977). Objektívna súvislosť v spôsobe útoku je zachovaná aj za predpokladu, že páchateľ čiastkovými útokmi naplní inú skutkovú podstatu toho istého trestného činu najmä kvôli mierne rozdielnemu spôsobu spáchania trestného činu zároveň spôsob v širších súvislostiach podobný. Z lustrácie registra priestupkov súd (I. stupňa) ďalej zistil, že obžalovaný bol dňa 24.05.2011 postihnutý v rozkaznom konaní za spáchanie priestupku podľa § 108 ods.1 písm. e) zákona SNR č. 513/2009 Z. z. o dráhach, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 30 Eur. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce zo dňa 28.09.2017 vyplýva, že jeho správanie a vystupovanie počas výkonu trestu na základe rozsudku OS Bratislava V., sp. zn. 6T/1/2013, podľa § 207 ods.3 Tr. zák. v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ktorého predpokladaný koniec je datovaný na deň 27.02.2018) je na požadovanej úrovni. Pokyny a príkazy príslušníkov zboru rešpektuje a plní. Voči osobám, s ktorými prichádzal do styku, zachováva zásady slušného správania. Medzi odsúdenými je znášanlivý, konfliktné situácie nevyvoláva. Dňa 18.04.2017 bol vzhľadom k pozitívnemu postoju k plneniu povinností umiestnený do diferenciačnej skupiny "A", kde bol aj disciplinárne odmenený. Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd (I. stupňa) najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd (I. stupňa) preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd (I. stupňa) po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutky, ktoré sú predmetom obžaloby v tejto trestnej veci / uvedené pod bodmi 1-3/ sú ďalšími čiastkovými útokmi, ktoré tvoria súčasť pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., so skutkami (čiastkovými útokmi) zo dňa 25.10.2014 uvedenom v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 právne kvalifikovaného v bode 1./ a 2./ rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., z toho v bode 2./ rozsudku spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. S poukazom na uvedené súd (I. stupňa) podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine pre skutky (čiastkové útoky) zo dňa 25.10.2014 v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 ako aj výrok o treste a náhrade škody. Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená na 6 mesiacov až 3 roky. Pri prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená až na 1 rok. Pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená na 1 až 5 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. dospel súd (I. stupňa) k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu za akceptácie ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. odňatia slobody (a to zvýšením spodnej hranice trestnej sadzby podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu, teda na 2 roky a 4 mesiace (t. j. od dvoch rokov a štyroch mesiacov) až 5 rokov (t. j. do päť rokov), a to z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, keď súd (I. stupňa) zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní spoločného a úhrnného trestu súd (I. stupňa) aplikoval § 41 ods. 3 a § 41 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého spoločný trest nemôže byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 (právoplatným dňa 20.09.2016), ktorým bol obž. F. C. odsúdený podľa § 212 ods. 3, § 38 ods.2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 54 Tr. zák. k trestu povinnej práce vo výmere 300 hodín (ktorý však doposiaľ nevykonal, vyplýva to z obsahu pripojeného spisového materiálu), preto súd (I. stupňa) obžalovanému uložil týmto rozsudkom trest prísnejší, a to spoločný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, teda trest pri spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný. Pokiaľ obžalovaný navrhol aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods.1 Tr. por. (správne podľa § 39 ods.1 Tr. zák. - doplnenie krajského súdu) s poukazom na jeho osobu a doterajší život, pričom tieto skutočnosti nezdôvodňoval žiadnymi relevantnými faktami, mal súd I. stupňa za potrebné uviesť, že v danom prípade neboli na takýto postup splnené zákonom stanovené podmienky. Podľa § 39 ods.1 Tr. por. (správne podľa § 39 ods.1 Tr. zák.) ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V danom prípade súd (I. stupňa) takéto skutočnosti resp. zákonné podmienky na aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia u obžalovaného F. C. nezistil . Pri úvahách od druhu a výmere trestu vychádzal súd (I. stupňa) z premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd (I. stupňa) vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že represívny a preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej a generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného F. C. spoločný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, ktorý považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý. Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol (zrejme správne v posledných desiatich rokoch) pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr zák.). Takto uložený trest považoval okresný súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej i individuálnej prevencie. Pokiaľ ide o náhradu škody, poškodení si riadne a včas v rámci vyšetrovania uplatnili svoj nárok na náhradu škody, pričom obžalovaný túto (škodu) v zmysle § 261 ods.2 druhá veta Tr. por. na hlavnom pojednávaní uznal čo do jej základu a výšky tak, ako je to uvedené a špecifikované i v popise skutkovej časti, preto súd (I. stupňa) nemal pochybnosti o zaviazaní obžalovaného v zmysle § 287 ods.1 Tr. por. na náhradu škody poškodeným tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého prvostupňového rozsudku“. Proti tomuto rozsudku podal po porade s obhajcom v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný F. C., pričom pri úkone prítomný prokurátor sa voči rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní výslovne vzdal práva podať odvolanie (č. l. 410 spisu). Z písomných dôvodov odvolania, vypracovaných obhajcom obžalovaného F. C. JUDr. Romanom Cibulkom v rozsahu č. l. 425 - 426 spisu, vyplýva esenciálne to, že obžalovaný považuje uložený trest za veľmi prísny, domáha sa uloženia miernejšej sankcie a dôvodí nasledovne (citácia): „Obžalovaný svoje odvolanie doručené súdu dňa 9.11.2017 doplňuje nasledovne. Odvolaním sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a žiada, aby mu odvolací súd s použitím ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil miernejší trest. Súdu prvého stupňa vytýka, že pri svojom rozhodovaní o výške uloženého trestu nezohľadnil všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie o výške uloženého mu trestu, že pri svojom rozhodovaní o výške trestu neprihliadol ku všetkým relevantným dôkazom a že v dôsledku uvedeného dospel k nesprávnemu názoru, v zmysle ktorého vraj pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. neboli v predmetnej veci splnené zákonom stanovené podmienky. V rozpore s obhajobou obžalovaného potom v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval, že obžalovaný svoju požiadavku na aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. nezdôvodňoval žiadnymi relevantnými faktami..” (viď. str. 9 ods. 2 zdôvodnenia napadnutého rozsudku). Relevantné fakty odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu videla obhajoba v nasledujúcich skutočnostiach. Z obsahu súdneho spisu ako i zo samotnej skutkovej vety napadnutého rozsudku je evidentné, že obžalovaný sa jednotlivých čiastkových skutkov tvoriacich pokračujúci trestný čin krádeže dopustil ešte v roku 2014 ( konkrétne v priebehu štyroch dní mesiaca októbra 2014), teda takmer pred tromi rokmi. V tomto období bol obžalovaný bez práce, žil ako bezdomovec a nemal z čoho žiť. Rovnako sa dá z obsahu spisu zistiť to, že od 1.12.2015 sa obžalovanému konečne poradilo zamestnať a to spočiatku na základe dohody o pracovnej činnosti a neskôr ( od 1.9.2016 ) na základe riadne pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú a zamestnávateľ mu dokonca poskytol ubytovanie. V dôsledku uvedených skutočností sa celý život obžalovaného od základu zmenil, tento sa už žiadnej ďalšej trestnej činnosti nedopustil a od uvedenej doby vedie riadny život. Obhajoba na pojednávaní konanom dňa 24.10.2017 predložila súdu ako listinný dôkaz hodnotenie obžalovaného zo strany jeho zamestnávateľa preukazujúci skutočnosť, že si zamestnávateľ pracovnú morálku obžalovaného veľmi cení a v dôsledku uvedeného s ním doposiaľ pracovný pomer nerozviazal a čaká na to, až bude obžalovaný prepustený z výkonu trestu, aby mohol u neho opätovne na pôvodnej funkcii nastúpiť. Z obsahu listinného dôkazu dokonca vyplýva, že sa kolektív pracovníkov za obžalovaného zaručil. Obžalovaného tak iba „dobieha” jeho trestná minulosť, kedy sa pod vplyvom svojich vtedajších existenčných problémov dopúšťal drobnej majetkovej trestnej činnosti. Je tiež evidentné, že po tom, čo sa podarilo obžalovanému svoje existenčné problémy vyriešiť (zamestnal sa a získal strechu nad hlavou) sa jeho správanie radikálne zmenilo k lepšiemu a tento už dlhú dobu žije bezúhonným životom. Obhajoba má za to, že práve tieto skutočnosti je treba považovať za také, ktoré odôvodňovali v danom prípade použitie ust. § 39 ods.1 Tr. zák. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov je preto treba považovať za neprimerane prísne. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje u obžalovaného najmä s ohľadom na dĺžku doby, ktorá uplynula od času, kedy sa tr. činnosti dopustil a po ktorú vedie riadny život i uloženie trestu kratšieho trvania. Obhajoba dáva do pozornosti i to, že spomínaných skutočností si bol zrejme vedomý i Okresný súd v Pezinku, keď obžalovanému v jeho trestnej veci evidovanej pod sp. zn. 38T/53/2016 schválil dohodu o vine a treste v rámci nej za časť skutkov tvoriacich pokračujúci trestný čin a odôvodňujúci i kvalifikáciu podľa § 194 ods.1,2 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil iba trest povinnej práce vo výmere 300 hodín“. Obžalovaný F. C. vo vlastných písomných dôvodoch odvolania uviedol, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti v tomto prípade postačuje aj trest kratšieho trvania. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie obžalovaného F. C. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania okresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku s akcentom na právny názor, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému považuje za primeraný. Obžalovaný F. C. i jeho obhajca v procesnom konaní pred druhostupňovým súdom zotrvali na návrhovom prednese v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného F. C. nie je dôvodné. Okresný súd v Trnave predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dôkazy potrebné pre zákonné a správne meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil (vrátane záverov o subjektívnej stránke protiprávneho konania obžalovaného, ktorú správne právne vyhodnotil ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák.), čo aj v dostatočnej miere písomne odôvodnil. Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný F. C. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobách. Následne súd I. stupňa postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor i poškodený na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd (I. stupňa) prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, a to bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne s v podanou obžalobou (boli naplnené všetky zákonné formálne znaky týchto trestných činov podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por.). Nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní neboli žiadne pochybnosti o vine obžalovaného v rozsahu citovanej obžaloby, v ďalšom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie len k výroku o treste a náhrade škody. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní následne vyplýva, že dokazovanie bolo v týchto smeroch vykonané zákonnou a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil aj odpis z registra trestov obžalovaného a rovnako správne špecifikoval, na základe akých úvah dospel k ustáleniu rozsahu poľahčujúcich i priťažujúcich okolností, k následnému vyhodnoteniu vzájomnému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, skúmajúc vo všetkých súvislostiach okolnosti plynúce z ustanovení § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a napokon i ustanovení § 41 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák., ktoré bolo v postupe posudzovaného procesného konania v konečnom dôsledku nutné aplikovať V zhode s postupom a závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že pomer týchto poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je verifikovaný v súlade s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní a tieto závery si v rozsahu dôvodov okresného súdu plne osvojuje. Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nekonštatoval ani prítomnosť žiadnych mimoriadnych okolností prípadu podľa § 39 Tr. zák., ktoré by mohli viesť k potrebe uložiť mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Dôvodne dospel k záveru, že skutky, ktoré sú predmetom obžaloby v tejto trestnej veci (uvedené pod bodmi 1-3 napadnutého rozsudku) sú ďalšími čiastkovými útokmi, ktoré tvoria súčasť pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., a to so skutkami (čiastkovými útokmi) zo dňa 25.10.2014 uvedenými v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016, právne kvalifikovanými v bodoch 1./ a 2./ rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., z toho v bode 2./ toho rozsudku, spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. S poukazom na uvedené okresný súd následne v súlade so zákonom a správne podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine pre skutky (čiastkové útoky) zo dňa 25. októbra 2014 v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23. júna 2016 ako aj výrok o treste a náhrade škody tohto právoplatného rozsudku. Po preskúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., a z dôvodu existujúcej prevahy priťažujúcich okolností u obžalovaného F. C., prvostupňový súd, aplikovaním ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., správne upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 194 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu, teda od dvoch rokov a štyroch mesiacov, do hornej hranice päť rokov odňatia slobody, a to za toho objektívneho stavu, že správne obžalovanému zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a túto úprimne oľutoval, a rovnako správne zohľadnil dve priťažujúce okolnosti, keď podľa § 37 písm. h) Tr. zák. ustálil, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a napokon, že v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní spoločného a úhrnného trestu súd I. stupňa rovnako v súlade so zákonom aplikoval ustanovenia §§ 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Napadnutým rozsudkom uložený spoločný trest v zmysle zákona nemohol byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016, právoplatným dňa 20.09.2016. Súd I. stupňa napokon obžalovanému správne uložil spoločný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov, teda trest blízko dolnej hranice zvýšenej trestnej sadzby, ktorý aj odvolací súd považuje vzhľadom na potrebu naplnenia účelu trestu za primeraný. Takto uložený trest vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák. Pokiaľ obžalovaný v prvostupňovom i odvolacom konaní navrhol aplikáciu ustanovenia pojednávajúcom o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na svoju osobu a doterajší život (tieto skutočnosti však neboli v skúmanom konaní preukázané žiadnymi relevantnými faktami), v zhode s právnym názorom okresného súdu aj odvolací súd dodáva, že v posudzovanom prípade neboli na takýto postup splnené žiadne zákonom striktne stanovené podmienky. Súdom I. stupňa vyššie špecifikovaný výpočet trestnej činnosti obžalovaného F. C. z minulosti totiž jednoznačne navodzuje potrebu prijatia záveru, že obžalovaný vonkoncom nie je bezúhonnou osobou a v skutočnosti sa v ňom jedná o špeciálneho recidivistu trestnej činnosti tzv. drogového charakteru. Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdenej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Výrok o tzv. adhéznom konaní (týkajúci sa náhrady škody) nebol odvolaním obžalovaného v žiadnom ohľade napadnutý Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského súdu v Trnave odvolanie obžalovaného F. C. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.