Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/76/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010917 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115010917.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného D. A., pre zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 2T/66/2015-993 zo dňa 12.09.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.06.2018 v Trnave, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 2T/66/2015-993 zo dňa 12.09.2017 bol obžalovaný D. A. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 18.05.2015 sp. zn. 3Pv 791/12 pre skutok právne posúdený ako zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v období od 11. decembra 2008 do 4. mája 2009 v K. ako jeden z konateľov obchodnej spoločnosti T., s.r.o., B. č. XX, K., s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne, nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, keď nehospodárne nakladal s obchodným majetkom - finančnými prostriedkami spoločnosti tým spôsobom, že potom ako štatutárny zástupca spoločnosti T. F., s.r.o., ktorá bola v postavení objednávateľa, uzavrel dňa 30.09.2008 zmluvu o dielo č. 2008/9 za cenu 2.028.950,00 Sk (67.348,80 €) s firmou Ing. F. B. - B.. ako zhotoviteľom, a následne z jeho podnetu označená firma uzavrela dňa 10.10.2008 zmluvu o dielo č. 2008/10 so zhotoviteľom spoločnosťou Q., s.r.o., U., ktorých predmetom bola inžinierska a kompletizačná činnosť, realizácia stavebných prác na výstavbe - zhotovení cestnej komunikácie v dĺžke 96,97 m a šírke 6,00 m v časti ulice J. O. v K. pre účely lokality D. X. X. a zároveň v intenciách zmluvy previedol 50 % z ceny diela ako zálohu na účet zhotoviteľa, aj keď mal vedomosť o tom, že zhotoviteľ neplnil svoj zmluvný záväzok, pretože nevykonával stavebné práce na cestnej komunikácií riadne a v súlade s dohodnutou zmluvou o dielo, následne stavebnú činnosť na diele predčasne ukončil, zmluvné dielo - cestnú komunikáciu nepostavil a neodovzdal objednávateľovi, pričom miera rozostavanosti stavby predstavovala iba 12,66 % k celkovej cene diela a reálne bolo na stavbe preinvestovaných 8.523.55 €, napriek tomu na základe faktúr č. 2008/100 zo dňa 08.12.2008 a č. 2009/001 zo dňa 30.04.2009 zhotoviteľa Ing. F. B. - B. ktoré od neho žiadal vyhotoviť a predložiť, podpísal prevodné príkazy a tieto predložil G., a.s. na realizáciu a tak previedol z bankového účtu spoločnosti T.., s.r.o., č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 11. decembra 2008 peňažnú sumu 507.237,50 Sk (16.837,20 €) a dňa 4. mája 2009 peňažnú sumu 16.856,95 € na účet firmy Ing. F. B. - B. č. XXXXXXXX/ XXX, ktorá prvá peňažné prostriedky previedla na účet spoločnosti Q., s.r.o. a druhú sumu zadržala z dôvodu nepostavenia komunikácie a predčasného ukončenia stavebných prác uvedenou spoločnosťou a obvinený tak konal v rozpore s dohodnutými platobnými podmienkami v bode V. zmluvy o dielo č. 2008/9, keď neboli vykonané všetky stavebné práce, zrealizované obrubníky, nebolo dokončené, odovzdané a prevzaté dielo, preto neopodstatnene zhotoviteľovi zaplatil druhú aj tretiu časť, teda zvyšných 50 % ceny diela, hoci vyplatená suma bola nereálna so stavom realizácie stavby, čím spôsobil obchodnej spoločnosti T.., s.r.o. K. škodu vo výške 33.694,15 €, pretože skutok nie je trestným činom. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 993-997. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 25.05.2015 podal prokurátor okresnej prokuratúry na Okresný súd Trnava obžalobu na obvineného D. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedené v obžalobe. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že stíhaný skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vykonané dokazovanie podľa okresného súdu nepreukázalo u osoby obžalovaného naplnenie subjektívnej stránky stíhaného trestného činu - zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorý je úmyselným trestným činom, a to v žiadnej jeho forme (priamy alebo nepriamy úmysel). O jej prípadnom naplnení napovedal v podstate nepriamo len jediný dôkaz - výpoveď svedka Ing. F. B., pričom okresný súd uviedol, že voči tomuto svedkovi (ako fyzickej osobe, nie podnikateľskému subjektu Ing. F. B. „B., ktorý už ukončil podnikateľskú činnosť) sa vedie na súde doposiaľ právoplatne neskončené konanie o zaplatenie ceny diela (Okresný súd Trnava sp. zn. 1Cb/51/2011) a tento v prípravnom konaní písomne vyhlásil, že bude vypovedať k predmetu tejto trestnej veci proti obžalovanému. Naviac tento svedok zadržal tretiu časť ceny diela vo výške 16.856,95 €, ktorú od 05.05.2009 do dnešného dňa nevrátil poškodenej spoločnosti T. s.r.o. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že jeho výpoveď sa javila ako tendenčná a zaujatá, a preto na nej okresný súd nemohol založiť rozhodnutie o vine. Ani z iných vykonaných dôkazov (najmä tých listinných) nebol podľa názoru okresného súdu preukázaný úmysel obžalovaného spáchať stíhaný trestný čin bez najmenších pochybností. Prokurátor v tomto smere, tak podľa názoru okresného súdu neuniesol na hlavnom pojednávaní dôkazné bremeno. Podľa názoru okresného súdu má prejednávaná vec jednoznačne súkromnoprávny základ, pričom ešte neboli vyčerpané prostriedky ochrany práva, ktoré poskytujú súdy v civilnom konaní, keďže konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1Cb/51/2011 doposiaľ nebolo právoplatne skončené a bolo iniciované ešte pred podaním trestného oznámenia, na poklade ktorého bolo začaté trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci. Pokiaľ ide o nárok poškodeného P. X. V.. na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2017 ustúpil od nároku na náhradu škody, ktorý si uplatnil v prípravnom konaní ako jediný konateľ poškodenej spoločnosti T. F., s.r.o., okresný súd nerozhodoval o náhrade škody. Proti tomuto rozsudku ihneď na hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor do výroku o vine, ktoré bližšie písomne odôvodnili prostredníctvom na č. l. 1010 spisu. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s argumentáciou a právnymi závermi prvostupňového súdu, ktorý obžalovaného oslobodil spod obžaloby nie je možné sa stotožniť, tento považuje za nezákonný, nedôvodný a vecne nesprávny. Tvrdenie prvostupňového súdu o ojedinelom a to ešte nepriamom dôkaze smerujúcom k usvedčeniu z úmyselného konania je zavádzajúce a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Svedecká výpoveď svedka Ing. F. B. má charakter priameho dôkazu a jeho výpoveď nemožno kvalifikovať ako zaujatú, tendenčnú a na tom podklade za vierohodné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku jedným z konateľov spoločnosti T. s.r.o. s oprávnením konať v mene spoločnosti a dňa 30.09.2008 uzavrel zmluvu o dielo č. 2008/9 s firmou Ing. F. B., pričom v článku II bod 113 zmluvy sa uvádza, že zhotoviteľ (B. - B.) sa zaväzuje vyhotoviť dielo v subdodávateľskom vzťahu so spoločnosťou Q. s.r.o. B.. Obžalovaný podľa jeho názoru mal vedomosť o zastavení prác a neplnení zmluvy, požadoval vyfaktúrovanie stavebných prác na dielo, preplatenie faktúr a teda zaplatenie kompletnej ceny za rozpracované a nedokončené dielo, nakoľko pre nezhody v spoločnosti s druhým konateľom sa obával, že nebude mať dosah na finančné prostriedky T.. a dielo sa potom nezaplatí. Obžalovaný podľa jeho názoru nepristupoval k spravovanému a opatrovanému majetku s odbornou starostlivosťou, pretože ako štatutárny orgán nevykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby na spravovanom majetku nevznikla škoda. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obhajcu obžalovaného, prokurátorky krajskej prokuratúry a obžalovaného. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí predniesla zhodne dôvody odvolania s písomne podanými a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca navrhol zamietnuť odvolanie prokurátorky ako nedôvodné. Obžalovaný sa k veci nevyjadril. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil : - prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 25.05.2015 na Okresný súd Trnava obžalobu na obvineného D. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. - okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie: výsluchmi obžalovaného D. A., poškodeného P. X. V.., svedkov Ing. F. B., T. O., znalca Ing. Antona Fuzáka, prečítaním výpovedí svedkov X. O., V. E., Q. V., I. Q., Ing. A. C. a D. F. a oboznámením listinných dôkazov zo spisu. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Okresný súd, v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného, s námietkami poškodeného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na tieto dôvody poukazuje. K výroku o vine: Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie na to, aby ustálil skutkový a právny stav. Správne súd I. stupňa ustálil, že obžalovaný žalovaným konaním nenaplnil subjektívnu stránku stíhaného trestného činu - zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Subjektívna stránka každého trestného činu je založená na tzv. zavinení, ktorým sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Samotné vyplatenie ceny za dielo v celom rozsahu zo strany obžalovaného napriek tomu, že dielo nebolo ešte dokončené, nemožno považovať za úmyselné porušenie zákonnej povinnosti s odbornou starostlivosťou spravovať a opatrovať majetok spoločnosti, ktorú ako štatutár zastupoval. Správne vyhodnotil súd I. stupňa aj výpoveď svedka Ing. F. B., ktorú považoval za účelovú a jeho výpoveď je ovplyvnená prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1Cb/51/2011, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené a týka sa práve časti ceny diela vo výške 16.856,95 €, ktorú od 05.05.2009 do dnešného dňa nevrátil poškodenej spoločnosti T.., s.r.o.. Za takejto situácie nemožno považovať výpoveď tohto svedka, ktorý sa aj v prípravnom konaní vyjadril, že bude svedčiť proti obžalovanému za dôveryhodnú, spôsobilú založiť rozhodnutie o vine obžalovaného. Naviac je potrebné v danej trestnej veci poukázať na výpoveď poškodeného P. X. V.., ktorý si v konaní neuplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanému a to z dôvodu, že za vinníka považuje práve svedka Ing. F. B.. Súd I. stupňa správne vyhodnotil konanie obžalovaného ako nedbanlivostné a zaoberal sa aj možnosťou modifikovať právnu kvalifikáciu skutku ako prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák. Aj podľa názoru odvolacieho súdu konanie obžalovaného je možné vyhodnotiť ako tzv. nevedomú nedbanlivosť, keďže nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (§ 16 písm. b/ Tr. zák.). Vzhľadom na to, že v danej veci sa jednalo o prečin, okresný súd sa správne zaoberal aj posúdením jeho závažnosti v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. a dospel k správnemu právnemu záveru, že závažnosť konania obžalovaného sa javí byť aktuálne už nepatrná (a to na sled udalostí po podaní obžaloby - odôvodnenie v tejto časti napadnutého rozsudku si odvolací súd v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje). Z týchto dôvodov bolo na mieste aplikovať v predmetnej trestnej veci princíp ultima ratio, ktorý sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musí súd vykladať znaky skutkových podstát s vedomím, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musí tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravu, ak k porušeniu práva skutočne došlo. Vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti mal aj odvolací súd za to, že prejednávaná vec má jednoznačne súkromnoprávny základ, pričom ešte neboli vyčerpané prostriedky ochrany práva, ktoré poskytujú súdy v civilnom konaní, keďže konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1Cb/51/2011 doposiaľ nebolo právoplatne skončené a bolo iniciované ešte pred podaním trestného oznámenia, na poklade ktorého bolo začaté trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.