Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/39/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012298 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115012298.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného Mgr. A. Y., pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 odsek 1, odsek 2 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.3.2017, č.k. 24T/36/2015-292, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.2.2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Mgr. A. Y. podľa § 285 písm. a) oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č. 1Pv 173/15/2207-16 zo dňa 08.12.2015 pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase od 27.08.2010 až do zatiaľ presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2011 v meste Hlohovec, z motorového vozidla zn. VW Sharan AC kombi, EČ: HC-468/AY, VIN: WVWZZZ7MZXV044803, čiernej farby, odstránil vybrúsením z časti karosérie pôvodné číslo VIN v tvare WVWZZZ7MZXV044803, pričom predtým dňa 08.05.2010 nahlásil fingovanú krádež tohto vozidla, ktorá aj bola vyšetrovaná povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Hlohovec pod ČVS: ORP-1401/HC-TT-2010, v skutočnosti mu však vozidlo odcudzené nebolo, ale následne vybrúsené VIN zatiaľ presne nezisteným spôsobom nahradil VIN číslom v tvare VSSZZZ7MZYV503075 pochádzajúce a prislúchajúce v tom čase už zhorenému vozidlu zn. Seat Alhambra, čiernej farby, s pôvodným e.č. PN824CB, ktoré potom ako zhorelo si zakúpil na náhradné diely, pričom následne takto pozmenené vozidlo zn. VW Sharan ako vozidlo zn. Seat Alhambra prostredníctvom inzerátu na predaj, načo zareagoval J. F., ktorému ho v presne nezistený deň v mesiaci marec 2011 v meste Hlohovec predal s tým, že uvedené vozidlo mu bolo následne dňa 29.04.2013 zaistené políciou, čím uvedeným konaním spôsobil J. F. škodu v celkovej výške 3.200 eur z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, ktoré následne písomne odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu považuje za vydané v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, keď neoboznámil spisový materiál OKP OR PZ Trnava, OO PZ Hlohovec. Neoverenie spisu nemožno vnímať ako dôvod na odmietnutie vykonania dôkazu. Ak súd vzhliadol takúto prekážku vykonania dôkazu, mal ju súd prekonať zabezpečením originálov alebo overených fotokópií príslušných spisov. Neoboznámené spisové materiály celkom jednoznačne súviseli so skutkom, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. To, že obžalovaný fingovane nahlásil krádež motorového vozidla a že došlo k požiaru vozidla, je preukazované práve navrhovaným spisovým materiálom. Prokurátor požaduje oboznámiť aj zápisnicu o výpovedi obžalovaného, v danom trestnom konaní v procesnom postavení svedka-poškodeného. Rovnako navrhoval oboznámiť okrem iného aj zápisnice o rekognícii, kde J. F. a K. P. opoznali osobu obžalovaného ako osobu, od ktorej kúpil J. F. motorové vozidlo. Vzhľadom na charakter rekognície ako neopakovateľného úkonu už tento úkon nemohol byť opätovne realizovaný. Uvedené zápisnice bolo potrebné oboznámiť. Súd prvého stupňa nespochybnil zákonnosť znaleckého posudku, ale jeho oboznámenie ako listinný dôkaz považoval za obchádzanie zákona. Súd relevantne neodôvodnil nevykonanie dôkazu. Skutočnosť, že znalecký posudok nebol vyhotovený priamo v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému, ale v inom súvisiacom trestnom konaní, nespôsobuje jeho nezákonnosť, ani procesnú nepoužiteľnosť. Ak by to tak bolo, orgány činné v trestnom konaní by boli nútené opakovane ustanoviť znalca k identickej odbornej otázke, čo by bolo z hľadiska dôkaznej situácie, nadbytočné a v rozpore s právom obžalovaného na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Za predpokladu, že súd odmietol akceptovať znalecký posudok ako listinný dôkaz, hoci poukazuje na jeho dôležitosť, súdu nič nebránilo aby do konania pribral znalca, resp. znalecký ústav za účelom vykonania nového znaleckého posudku. V dôsledku toho sú skutkové zistenia súdu nedostatočné a výrok je nesprávny. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine (oslobodení spod obžaloby), proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd v súvislosti so znaleckým posudkom uviedol, že prokurátor obstaral znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru kriminalistickej identifikácie, ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2013/8007, ktorý súd považuje za najdôležitejší dôkaz, ktorý má v predmetnom trestnom konaní dokázať, že sa skutok vôbec stal, v inom trestnom konaní (v trestnej veci prečinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b) Trestného zákona), ktorý navrhol prečítať ako listinný dôkaz v tomto trestnom konaní. Podľa názoru súdu nie je možné znalecký posudok prečítať na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz podľa § 269 Trestného poriadku. Znalecké dokazovanie má iný osobitný režim upravený v ustanovení § 268 Trestného poriadku, t.j. znalecký posudok je možné prečítať len za podmienok ustanovených v § 2 vyššie uvedeného ustanovenia, pričom je možné aj v určitých prípadoch znalca vypočuť a to na rozdiel od postupu, ktorý upravuje oboznamovanie listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný sa k osobe znalca nemohol vyjadriť, tiež nemohol znalca vypočuť. Takýmto spôsobom ako navrhla prokuratúra by sa obchádzali ustanovenia, ktoré zaručujú práva obvineného vyjadriť sa k osobe znalca a tiež by mu bola odňatá možnosť znalca vypočuť. Listinný dôkaz tak podľa názoru súdu nemôže nahrádzať znalecký posudok. Pokiaľ by súd nevypočul znalca, ale znalecký posudok by prečítal (nikto ani obhajca k takémuto postupu výhrady nemal) k tomu treba uviesť, že čítať ako už bolo uvedené znalecký posudok možno len pri splnení podmienok § 268 ods. 2 Trestného poriadku, inak nie je taký dôkaz vykonaný v súlade so zákonom. A ak by súd prečítal znalecký posudok ako listinný dôkaz, išlo by o dôkaz, ktorý nemôže tvoriť podklad pre rozhodnutie súdu a nezákonným spôsobom vykonania tohto dôkazu by sa naplnil podľa názoru súdu dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd znalecký posudok odmietol prečítať nezákonným spôsobom podľa návrhu prokuratúry, bolo potom potrebné dospieť k záveru, že nebolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Bez znaleckého posudku nie je možné ustáliť, že VIN číslo z motorového vozidla zn. VW Sharan AC combi, e.č.: HC - 468 AY bolo odstránené a nahradené VIN číslom z osobné motorového vozidla Seat Alhambra čiernej farby, e.č.: PN - 824 CB. Vykonaným dokazovaním bolo len preukázané, že obžalovaný predal motorové vozidlo Seat Alhambra s e.č.: PN - 824 CB a VIN: VSSZZZ7MZYV503075, tak ako to vyplýva z kúpnej zmluvy (č.l. 59 vyšetrovacieho spisu), ako i z výpovede obžalovaného, poškodeného J. F. a svedka K. P. a že predmetné motorové vozidlo kúpil obžalovaný od svedka E. J., pričom išlo o vozidlo, ktoré neznámy páchateľ podpálil. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo len to, že motorové vozidlo zn. VW Sharan AC kombi malo byť odcudzené, pričom trestné stíhanie bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby bolo predávané iné vozidlo ako Seat Alhambra, ktorého držiteľom v čase od 27.08.2010 do 04.04.2011 bola spoločnosť Excelium, s.r.o. Preto na základe vykonaného dokazovania nepovažoval súd za preukázané, že sa vôbec skutok tak ako je uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 08.12.2015, sp.zn. 1 Pv 173/15/2207-16 stal a preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa tak v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa s takýmto záverom, ku ktorému dospel okresný súd, stotožňuje. Odmietnutie vykonania dôkazu čítaním znaleckého posudku vyhotoveného v inej trestnej veci je dôvodné, nakoľko takýto dôkaz nemožno považovať za dôkaz získaný v súlade s ustanovením § 119 ods. 2 Trestného poriadku. Rovnako, ako sa vysporiadal s otázkou možnosti prečítať znalecký posudok ako listinný dôkaz, okresný súd vysvetlil, prečo neprečítal celý spisový materiál ČVS: ORP-517/1-UVK-TT-2013, ČVS: ORP-1401/ HC-TT-2010 a ČVS: ORP-1840/HC-TT-2010. Tými dôvodmi bolo (okrem skutočnosti, že išlo len o kópie spisových materiálov bez overenia že súhlasia s originálom) najmä to, že spisový materiál sa týkal iných trestných stíhaní a to pre prečin legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Prokurátor neodôvodnil a teda nie je zrejmé, čo tým bolo treba preukázať. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s vysloveným právnym názorom okresného súdu a obzvlášť zdôrazňuje, že nie je možné čítaním výpovedí obžalovaného, prípadne svedkov vykonaných v inom trestnom konaní (ako listinných dôkazov) obchádzať ustanovenia Trestného poriadku upravujúce postup, podľa ktorého je možné za presne stanovených podmienok prečítať v konaní pred súdom výpovede obžalovaného, prípadne svedkov, z prípravného konania, avšak v tej istej trestnej veci. Je vylúčené čítať a prihliadať na výpoveď, ktorú obžalovaný, prípadne svedkovia urobili v inom trestnom konaní a v inom procesnom postavení a už vôbec nie vo forme tzv. listinného dôkazu. K námietke prokurátora, že vyhotovenie znaleckého posudku v inom trestnom konaní vedenom proti obžalovanému nespôsobuje jeho nezákonnosť, ani procesnú nepoužiteľnosť, ale teda za predpokladu, že súd odmietol akceptovať znalecký posudok ako listinný dôkaz, hoci poukazuje na jeho dôležitosť, súdu nič nebránilo aby do konania pribral znalca, resp. znalecký ústav za účelom vykonania nového znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nebolo povinnosťou súdu vykonať tento dôkaz za situácie, kedy ani prokurátor pribratie znalca nenavrhol. Pri rešpektovaní zásad prezumpcie neviny, práva na aktívnu obhajobu, rovnosti strán, bezprostrednos- ti a ústnosti, ťažisko dokazovania v súdnom konaní je konštruované tak, aby skutočne išlo o spor strán, čo je docielené tým, že bremeno dokazovania je na prokurátorovi, ktorý je aj zodpovedný za to, či ho v konaní pred súdom unesie. Následne aj odvolací súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov nemožno potom bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že sa stal skutok opísaný v podanej obžalobe. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.