Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/312/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200967 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115200967.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N. K. XXXX/XX, P., zastúpený JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanej: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Q., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Lucia Jurgová, advokátka s.r.o., Slnečná 33, Poproč, o zaplatenie 411,94 eur s príslušenstvom a vzájomnom návrhu žalovanej o zaplatenie 2.197,045 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. apríla 2016, č.k. 16C/25/2015-106, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 1., 2., p o t v r d z u j e, vo výroku 4. mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 640,71 eur, z toho 143,97 eur za súdne poplatky a 496,79 eur za trovy právneho zastúpenia do rúk JUDr. Lucie Jurgovej do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 411,94 eur s príslušenstvom, a určil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 2.059,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 19.3.2015 do zaplatenia, v časti vzájomnej žaloby vo výške 137,32 eur s príslušenstvom konanie zastavil. Žalobcovi určil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 164,50 eur a sumu 606,63 eur trovy právneho zastúpenia k rukám zástupkyne žalovanej. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia čiastky 549,26 eur titulom náhrady polovice splátok úveru od októbra 2014, ktoré uhrádzal za žalovanú. Uznesením súdu zo dňa 31.3.2015, č.k. 16C/25/2015-31 bolo konanie v časti 137,32 eur zastavené po čiastočnom späťvzatí žaloby. Predmetom konania o návrhu zostala čiastka 411,94 eur s príslušenstvom. Žalovaná podala vzájomný návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia čiastky 2.197,045 eur, ktorá predstavuje polovicu ňou uhradených splátok za žalobcu. Žalobca uviedol, že žiada od žalovanej zaplatiť 411,94 eur s príslušenstvom na tom základe, že strany sporu uzavreli so D. D. zmluvu o splátkovom úvere, kde bola dohodnutá mesačná splátka 277,71 eur. Prostriedky boli použité na materiál a stavebné práce vo vzťahu k rodinnému domu patriacemu žalovanej. V čase uzavretia zmluvy o úvere sľúbila žalobcovi, že bude úver splácať, nakoľko tým bude zhodnotený jej majetok. V konaní 37C/24/2015 žalovaná uviedla, že nehnuteľnosť rekonštruovali účastníci spoločne a finančné prostriedky boli použité aj z úveru. V tomto konaní teda uplatňuje žalobca prostriedky, ktoré uhradil na úver a v spomenutom konaní aj prostriedky, ktoré patrili výlučne žalobcovi a investoval ich do nehnuteľnosti a tiež práce, ktoré vykonal sám. Sporný úver bol čerpaný výlučne na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Zmluvu o úvere podpísal napriek tomu, že nehnuteľnosť mu nepatrila, nakoľko plánoval so žalovanou spoločnú budúcnosť. So žalovanou žili spolu 24 rokov. Spolužitie ukončili v júli 2013. Žalovaná s návrhom nesúhlasila, vzájomným návrhom žiadala, aby žalobca bol zaviazaný zaplatiť jej 2.197,045 eur s príslušenstvom z dôvodu, že úver splácali spoločne do júla 2013. Suma, ktorú za oboch zaplatila od augusta 2013 do mája 2015 je vo výške 5.217,97 eur pri mesačnej splátke 274,63 eur. Na žalobcu pripadá polovica vo výške 137,315 eur a za 19 mesiacov, ktoré si uplatňuje sa domáha čiastky 2.608,98 eur, z ktorej sumy je potrebné odrátať žalobcom uplatnenú čiastku 411,94 eur. Uviedla, že najskôr čerpali so žalobcom úver v D. sporiteľni 200.000,- Sk na vozidlo Škoda Felicia. Toto si zobral žalobca. Nepamätá si, kedy ho kupovali. Táto pôžička sa prefinancovala na ďalšie auto Volkswagen Golf Combi, ktoré stálo 4.500 eur. Jedná sa o tento úver, z ktorého bolo vozidlo kúpené. Auto bolo písané na žalobcu, aj si ho zobral. Z úveru sa kúpili iba nejaké drobné veci na dom, napr. betón, zateplenie, sumy nevie, lebo kupovali veci bez blokov. Z prostriedkov z úveru boli aj na dovolenke tri krát v Grécku, v Taliansku, v Bulharsku, kupovali oblečenie. Kúpili za to aj vŕtačku, ktorú si takisto zobral žalobca. Boli to peniaze, ktoré boli na účte a tieto spoločne užívali. Pred rozchodom bol žalobca sám v Chorvátsku. Na účet, kde boli peniaze z úveru, obaja dávali mesačnú mzdu. Z účtu peniaze vyberali. Úver bol bezúčelový, bolo ho možné použiť na rôzne výdavky. Žalobca za január 2015 uhradil splátku vo výške 137,32 eur, v tejto časti zobrala žalovaná vzájomný návrh späť a žiadala zaplatenie čiastky 2.059,73 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 2.6.2011 strany sporu uzavreli obaja v postavení dlžníka so D. D. a.s., J., ako veriteľom, zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 20.000 eur, druh úveru spotrebný úver na čokoľvek, s dohodnutými mesačnými splátkami vo výške do 30.6.2011 162,49 eur, od 20.7.2011 vo výške 277,71 eur. Výška mesačnej splátky bola napokon upravená na sumu 274,63 eur. Medzi stranami sporu nebola sporná výška platieb, ktoré sú predmetom návrhov, výška jednotlivých nárokov nebola teda sporná, bola preukázaná listinnými dôkazmi. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava, sp.zn. 37C/24/2015 vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej čiastku 10.463,78 eur titulom zhodnotenia jej patriacej nehnuteľnosti, ktorú rekonštruovali. Zhodnotenie predstavuje čiastku 23.361 eur. žalobca si uplatňuje 43/48-ín z polovice tejto sumy t.j. 10.463,78 eur. Predmetom žaloby a vzájomnej žaloby je plnenie v zmysle § 511 O.z.. Žalobca sa domáhal na základe tohto plnenia vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej tým, že všetky prostriedky úveru boli použité na nehnuteľnosť patriacu žalovanej, teda žalobca nemal z toho žiadny prospech a žalovaná sa bezdôvodne obohatila. Právne súd prvej inštancie tak vec posúdil podľa § 511 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, § 454 O.z.. Svedkyňa C. L. potvrdila čerpanie pôžičky, rekonštrukciu domu, nevedela sa však vyjadriť konkrétne k spôsobu čerpania pôžičky, ani k okolnostiam uvádzaným žalobcom. Svedkyňa nevenovala pozornosť otázke úverov, spôsobu ich čerpania ňou uvedené vyjadrenie žalovanej bolo zo strany žalobcu len účelovo použité. Nebolo sporné, že strany sporu počas spolužitia rekonštruovali rodinný dom patriaci do výlučného vlastníctva žalovanej. Medzi nimi nebola uzavretá žiadna zmluva, náklady a práce samotnej rekonštrukcie sú predmetom konania 37C/24/2015. Žalobca v nehnuteľnosti žalovanej i býval a túto užíval. Strany sporu mali spoločný účet, na ktorý boli poukazované ich mzdy. S prihliadnutím na bezúčelovosť úveru nie je možné potom určiť, ktoré prostriedky, ktoré spoločné a ktoré úverové boli použité na rekonštrukciu domu, ktoré na bežné účely a ktoré na potreby domácnosti. V danom prípade súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Oboznámil sa s predloženými dôkazmi žalobcom, z ktorých nevyplýva preukázateľne použitie úveru na nehnuteľnosť patriacu žalovanej a vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane. Zhodnotenie nehnuteľnosti je predmetom iného konania. Úver bol poskytnutý obom účastníkom, boli povinní tento platiť spoločne a nerozdielne. Čerpaním viacerých bezúčelových úverov spoločným účtom účastníkov nie je objektívne žiadnym spôsobom možné ustáliť aké prostriedky, v akej výške boli určené na rekonštrukciu domu žalovanej. Čerpanie prostriedkov účastníkov i úverov nebolo ani po predložení dôkazov prehľadné tak, aby bolo možné určiť akýmkoľvek nespochybniteľným spôsobom práve spôsob a účel použitia úveru, už vôbec nie na rekonštrukciu domu žalovanej, keď je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že z účtu účastníci používali finančné prostriedky na bežné účely, chod domácnosti a pod.. Ani za situácie, ak úver bol skutočne použitý na rekonštrukciu domu žalovanej, nebolo preukázané v akej výške práve z úverovej čiastky, resp. či celý úver bol takto použitý, či sa jednalo o spoločné prostriedky účastníkov (zo mzdy, prípadne iných príjmov) a v tomto smere spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. Žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Výpoveď svedkyne L. nie je na preukázanie jeho tvrdení relevantná a ani z predložených dôkazov jeho tvrdenia jednoznačne nevyplývajú. Pokiaľ vo výpisoch z účtov vyznačil účel výberu, jedná sa len o jeho poznámky bez preukázania použitia prostriedkov úveru. Nemožno potom konštatovať, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, resp. že by žalobca na úvere plnil viac ako bol jeho podiel. Takisto nemožno konštatovať rozpor s dobrými mravmi, ak žalobca plnil na základe uzavretej zmluvy v prospech veriteľa. Na druhej strane žalobca užíval nehnuteľnosť žalovanej bezplatne a teda i tu by zrejme prichádzalo do úvahy bezdôvodné obohatenie žalobcu, ktoré ale nie je predmetom konania, súd ho uvádza len pre úplnosť. S poukazom na uvedené bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Predmetom konania bola aj vzájomná žaloba žalovanej. V konaní nebolo sporné, ani žalobcom namietané, že žalobkyňa plnila na úver za mesiace august 2013 až máj 2015 celkom 5.217,97 eur teda podiel každého z účastníkov je 2.608,985 eur, ktorú sumu ponížila žalovaná o žalobcom uplatnenú sumu 411,94 eur. Teda žiadala zaplatenie čiastky 2.197,045 eur. Žalovaná si uplatnila viac, než čo uplatnil žalobca. V časti 137,32 eur zobrala vzájomnú žalobu späť, preto v tejto časti súd konanie s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil. Zvyšok vzájomnej žaloby považoval súd za dôvodný a opodstatnený, keď predmetom žaloby i vzájomnej žaloby bolo plnenie účastníkov na úver, v ktorom mali obaja postavenie dlžníka a boli povinní hradiť ho rovnakým dielom. Žalobcom uplatnený nárok bol odrátaný z čiastky, ktorú na úver platila žalovaná a teda v tomto smere nebol ukrátený na svojich právach a nárokoch tak, aby obaja účastníci znášali úver rovnakým dielom. Nárok vyplývajúci zo vzájomnej žaloby nebol v konaní sporný ani namietaný žalobcom, pokiaľ ide o výšku plnenia zo strany žalovanej, bol riadne preukázaný, preto mu súd vyhovel v celom rozsahu. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo skutočností, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké, tento sú povinní platiť každý vo výške jednej polovice, pričom vzájomné plnenia, ich výška medzi účastníkmi v konaní neboli sporné a teda nebolo potrebné v časti vzájomnej žaloby vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadne úhrady platieb zo strany žalovanej, ktoré neboli namietané a nebol rozhodujúci vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby účel použitia úveru, ktorý ani nebol preukázaný. Tvrdenie, že úver bol použitý výlučne na nehnuteľnosť žalovanej nebolo preukázané, rovnako ani skutočnosť, že sa malo jednať o jej úver, toto tvrdenie je v rozpore so samotnou zmluvou o úvere. Keďže sa žalobca so svojím plnením dostal do omeškania, súd priznal žalovanej aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O.z., podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. vo výške 8,05% ročne od 19.3.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej žalovanej priznal ich náhradu za súdny poplatok za odpor 16,50 eur, poplatok za spísanie podania 16,50 eur, poplatok za vzájomnú žalobu 131,50 eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 606,63 eur. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výrokom 1., 2., 4. podal odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za založené na nesprávnom právnom posúdení veci, na nesprávnych skutkových zisteniach a správnom nevyhodnotení všetkých skutočností relevantných pre rozhodnutie. Žalobca sa domáhal zaplatenia polovice ním uhradených splátok úveru. Jednalo sa o polovicu ním realizovaných splátok za mesiace október, november, december 2014, január 2015, ktoré boli realizované v sume 274,63 eur za mesiac, spolu 1.098,52 eur. Z tejto sumy si uplatňoval polovicu. V odpore žalovaná uviedla, že mala úver platiť sama, a to od augusta 2013 do októbra 2014, pričom v roku 2015 previedla za január 2015 sumu 274,63 eur a za február 2015 sumu 274,63 eur. Vzhľadom k uvedenému, kedy žalovaná uhradila žalobcom požadovanú platbu (polovicu splátky za mesiac január 2015) vo výške 137,32 eur, v tejto časti žalobca svoju žalobu vzal späť. Nakoľko k úhrade prišlo až po podaní žaloby, bol v tejto časti aj úspešný. Uvedené súd v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil. Naopak, žalovaná si svojím vzájomným návrhom uplatnila polovicu ňou zaplatených splátok pôžičky za mesiace august 2013 až máj 2015, t.j. za obdobie, za ktoré si platby uplatnil žalobca, pričom od októbra 2014 vrátane do januára 2015 vrátane, z výpisu účtu žalovanej nevyplývajú ňou realizované platby splátok úveru a teda tieto splátky neuhradila, naopak, žalobca platbu týchto splátok riadne preukázal ním predloženými výpismi z účtu. Žalobcovi súd vytýka, že neuniesol dôkazné bremeno ale domáhal sa toho istého, aby žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť polovicu ním uhradených splátok a to presne podľa toho istého mechanizmu výpočtu, t.j. ako polovicu, nie aby žalovaná znášala tieto splátky v celom rozsahu. Nielen samotný výpočet sumy, ktorú má uhradiť žalobca žalovanej je v zmysle uvedeného nesprávny, ale aj úvahy o tom, že žalobca si nesprávne voči žalovanej uplatňuje de facto to isté, čo žalovaná od žalobcu a žalobcovi súd úspech nepriznáva a žalovanej áno. Hypoteticky by sa skutková situácia javila totožná, avšak čerpaným úverom bola zhodnotená nehnuteľnosť žalovanej, čo žalobca v konaní preukázal a teda bolo by v rozpore s dobrými mravmi požadovať od žalobcu platenie polovice žalovanou uhradených splátok. Pokiaľ súd poukazuje na to, že zhodnotenia nehnuteľnosti žalovanej sa žalobca domáha v samostatnom konaní, tak konanie vedené pod sp.zn. 37C/24/2015 bolo skončené uznesením o zastavení konania zo dňa 20.4.2016, nie je možné vychádzať z toho, že zhodnotenie nehnuteľnosti žalovanej je predmetom samostatného konania. Samotná žalovaná priznala, že z predmetného splátkového úveru boli finančné prostriedky použité na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti, čo priznala vo svojom podaní vyjadrení zo dňa 6.7.2015, doručenom do spisu sp.zn. 37C/24/2015. Žalobca tak navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmeniť, uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 411,94 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 6.2.2015 do zaplatenia, vrátane trov konania tak prvoinštančného ako aj odvolacieho. K odvolaniu doložil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 20. apríla 2016, č.k. 37C/24/2015-81, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, keď žalobca podaním došlým súdu dňa 14.4.2016 pred začatím prvého pojednávania vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, požiadal, aby súd konanie zastavil, zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Z tohto uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 21.1.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu 10.463,78 eur. Žalobca so žalovanou žili v jednej domácnosti ako druh a družka v rodinnom dome, v ktorom mala spoluvlastnícky podiel len žalovaná. Počas obdobia keď spoločne hospodárili, rodinný dom ako aj pozemkovú nehnuteľnosť zrekonštruovali a značne zhodnotili. Počas spolužitia žalovaná žalobcovi opakovane sľubovala, že na neho prevedie časť svojho podielu, čo sa však nestalo. Rekonštrukcia a práce žalobcu a firiem na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej vyčíslil sumou 23.361 eur. Ďalej k odvolaniu doložil vyjadrenie žalovanej v konaní sp.zn. 37C/24/2015 k žalobe, kde žalovaná uviedla, že čo sa týka rekonštrukcie nehnuteľnosti, tak predmetnú nehnuteľnosť rekonštruoval žalobca so žalovaným spoločne a dobrovoľne, bez nejakého nátlaku, pričom finančné prostriedky použité na danú nehnuteľnosť boli použité aj napr. zo spoločnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 2.6.2011 v P.. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že svoj nárok riadne preukázala a podložila dôkazmi, výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že na účet, z ktorého sa za predmetné obdobie realizovali platby voči veriteľovi, poukázala v daných mesiacoch platbu vo výške 274,63 eur. Žalobca nerozporoval, že by sa nezakladalo na pravde tvrdenie žalovanej, že v danom období uhrádzala splátky v plnej výške sama. Žalobca ani v priebehu konania ani vo svojom odvolaní nerozporuje nárok uplatnený zo strany žalovanej ani čo do dôvodu ani čo do výšky jednotlivých splátok, namieta iba správnosť výpočtu, pričom žalovaná má za to, že výšku svojho nároku vyčíslila správne, keď uviedla, že uhradila v plnej výške splátky sama a žalobca nevykonal voči veriteľovi žiadnu platbu v období od augusta 2013 do septembra 2014 a od februára 2015 do mája 2015, t.j. 18 splátok. Žalobca uhradil v plnej výške splátky sám v období od októbra 2014 do decembra 2014, t.j. tri splátky, takže 137,315 eur x 18 mesiacov - 137,315 eur x 3 mesiace = 2.471,67 eur ako nárok žalovanej - 411,945 eur ako nárok žalobcu, čo je 2.059,73 eur. Správne malo byť v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že žalovaná uhradila sama splátky za oboch za obdobie od augusta 2013 do septembra 2014 a od februára 2015 do mája 2015, avšak uvedené považuje iba za chybu v písaní, nakoľko zo spisu a z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaná si svoj nárok uplatnila len za vyššie vymedzené obdobie a korešponduje aj s ňou uvedeným výpočtom jej nároku. Predmetom konania nebolo skúmanie účelu na aký účastníci konania finančné prostriedky čerpané na základe zmluvy o splátkovom úvere použili, úver bol poskytnutý bez účelového určenia a mali povinnosť ho splácať veriteľovi spoločne a nerozdielne s tým, že splátky každého boli a sú v rovnakej výške. Pokiaľ ide o doklady, ktoré žalobca predložil na pojednávaní a ktorými mal podľa jeho názoru preukázať, že prostriedky z úveru boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, sa netýkajú predmetu konania. Z predložených dokladov a ich popisu vyplýva, že uvedené doklady sa týkajú aj obdobia pred uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere. Nezakladá sa preto na pravde tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že žalovaná doklady predložené žalobcom na pojednávaní dňa 7.4.2016 nespochybnila, naopak, spochybnila ich dôvodnosť v celom rozsahu. Keďže žalovaná má za to, že s predmetom tohto konania nesúvisí dokazovanie ohľadom účelu použitia finančných prostriedkov poskytnutých z úveru, považuje za nadbytočné vykonávať dokazovanie, ktoré navrhol žalobca a to, aby bol v odvolacom konaní pripojený v prejednávanej veci spis vedený na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 37C/24/2015. Žalovaná vo svojom vyjadrení v tomto konaní uvádza, že finančné prostriedky boli použité aj, avšak nielen na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti. Túto skutočnosť si uvedomuje aj samotný žalobca, ktorý sám vo svojom odvolaní uvádza, že žalovaná v tomto vyjadrení uviedla, že finančné prostriedky použité na danú nehnuteľnosť boli použité napríklad aj zo spoločnej zmluvy o pôžičke. Samotný žalobca predložil súdu kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2011, na základe ktorej nadobudol do vlastníctva osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf za kúpnu cenu 3.400 eur a na kúpu ktorého si vybral dňa 2.6.2011 zo spoločného účtu účastníkov z ktorého sa platili aj mesačné splátky na úver, sumu 3.500 eur. Žalobca v priebehu konania aj v odvolaní namieta, že je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od neho platenie polovice žalovanou uhradených splátok, nakoľko v konaní preukázal, že čerpaným úverom bola zhodnotená nehnuteľnosť žalovanej. Ak by aj žalobca považoval konanie žalovanej za rozporné s dobrými mravmi a bol presvedčený o tom, že všetky prostriedky z poskytnutého úveru boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalovanej, tak by si v tomto konaní neuplatnil voči žalovanej zaplatenie polovice mesačných splátok úveru ale požadoval by logicky od nej zaplatenie plnej výšky splátok, ktoré uhradil v mesiacoch október 2014 až december 2014, keďže je toho názoru, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby sa podieľal na splácaní úveru, ktorý údajne čerpala iba žalovaná na rekonštrukciu svojho domu. Žalovaná namietala aj výšku trov právneho zastúpenia, ktoré si v písomnom vyhotovení odvolania vyčíslil žalobca. Nakoľko jeden úkon právnej pomoci má byť podľa žalovanej počítaný z výšky nároku, ktorý si uplatnil žalobca, nie z výšky nároku uplatneného vzájomným návrhom žalovanej. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16C/25/2015 je určenie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 411,94 eur s príslušenstvom na základe návrhu žalobcu, a určenie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 2.059,73 eur s príslušenstvom, na základe vzájomného návrhu žalovanej a to v súlade s ustanovením § 511 ods. 2, 3 O.z.. 7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 2.059,73 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 19.3.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania a to iné trovy v sume 164,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 606,63 eur. 8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou a vzájomnou žalobou uplatnených nárokov, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatnených nárokov, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď žalobca v odvolaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 9. Odvolací súd k odvolacím námietkam dodáva, že žalovaná si výšku vzájomnej pohľadávky uplatnila vo výške, ktorú aj preukázala listinnými dôkazmi, s ktorou sa odvolací súd takisto stotožnil, a výšku ktorej ani žalobca relevantným spôsobom nerozporoval. Žalobca ďalej namietal, že financie z úveru boli použité na zhodnotenie ( rekonštrukciu ) nehnuteľnosti vlastnícky patriacej iba žalovanej. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie aj tu správne rozhodol. Úver bol poskytnutý stranám sporu spoločne a bez určenia účelu, peniaze boli poukázané na spoločný účet, na ktorý boli počas spolužitia strán sporu(úveroví dlžníci) poukazované aj ich mzdy a z ktorého účtu sa financoval chod domácnosti a náklady spojené s výživou oboch dlžníkov. Za úver zodpovedajú obaja dlžníci rovným dielom, čo potvrdil aj žalobca, keď od žalovanej žiadal zaplatiť iba polovicu splátok, ktoré zaplatil v plnej výške a to v súlade s ust. § 511 ods. 2, 3 OZ. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal konkrétnu výšku investícií do nehnuteľnosti a ani skutočnosť, že tieto boli zaplatené výlučne z financií pochádzajúcich z úveru, resp. že boli vo vyššej sume, akú predstavuje polovica poskytnutého úveru, keď z financií z účtu sa financovala napríklad aj kúpa motorového vozidla, dovolenky. Takže správne súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca sa na žalovanej domáhal zaplatenia finančných prostriedkov z titulu zhodnotenia jej nehnuteľnosti a to v súdnom konaní vedenom na OS Trnava, sp.zn. 37C/24/2015, kde žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Žalobca namietal, že v tomto konaní sa žalovaná vyjadrila, že financie použité na danú nehnuteľnosť boli aj zo spoločného úveru, čo ale bez ďalšieho nepreukazuje tvrdenie žalobcu o zhodnotení nehnuteľnosti z jeho financií, nakoľko úver bol poskytnutý aj žalovanej, takže polovicu úveru mohla použiť na zhodnotenie vecí jej patriacich. 10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 1., 2. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 11. Pokiaľ sa týka náhrady trov prvoinštančného konania, tak odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne priznal ich náhradu žalovanej, avšak nesprávne určil ich výšku, keď pri náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z nesprávnej výšky tarifnej hodnoty a nezohľadnil pomerný úspech žalovanej. Podľa § 10 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Vzájomnou žalobou sa žalovaná na žalobcovi domáhala zaplatenia 2.197,045 eur s prísl., ako to vyplynulo zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.6.2016. Výška základnej sadzby tarifnej odmeny tak je za 1 úkon vo výške 91,29 eur. Výška trov právneho zastúpenia potom predstavuje sumu 567,77 eur ( 3 úkony pr. služby po 91,29eur, 3xrež.paušál po 8,58 eur, 59,92 eur 20%DPH, t.j.spolu 359,53 eur, plus 137,28 eur náhrada za stratu času a 70,96 eur cestovné výdavky). Iné trovy predstavujú náhradu za zaplatené súdne poplatky v sume 164,50 eur. Výška náhrady trov konania je tak spolu v sume 732,27 eur. Súd prvej inštancie zastavil konanie pre späťvyatie protižaloby v sume 137,32 eur. Žalovaná uviedla, že uvedenú sumu žalobca zaplatil, neuviedla však kedy, tak sa má za to, že procesne zavinila zastavenie konania a preto je potrebné aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko mala úspech iba pomerný vo výške 87,5% ( úspech žalobcu 6,25%, úspech žalovanej 93,75%, z toho pomerný úspech žalovanej predstavuje sumu 87,5%). Výška priznanej náhrady trov konania potom predstavuje sumu 640,71 eur z toho 496,79 eur za trovy právneho zastúpenia a 143,93 eur za súdne poplatky. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd v súvisiacom výroku 4. rozsudok podľa ust. §388 CSP zmenil a žalovanej priznal náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc z toho, že aj v odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej priznal ich náhradu v celom rozsahu. 13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).