Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/48/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213745 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115213745.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Y. R., nar. X.X.XXXX, adresa V., P. XXXX/XX, proti žalovanému: Comdet, s.r.o., so sídlom Trnava, Strojárenská 1B/8800, IČO: 36 280 402, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Trnava, Nám. SNP 3, IČO: 36 857 548, o náhradu škody v sume 525,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/261/2015-30 zo dňa 11.11.2015 - v rozsahu zamietnutého nároku na zaplatenie sumy 133,14 Eur, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietnutia nároku na zaplatenie sumy 133,14 Eur včítane závislého výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalobu o zaplatenie 9% ročného úroku zo sumy 133,14 Eur od 15.10.2014 do zaplatenia z a m i e t a . III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (akt. žalobu) zamietol a navrhovateľovi (akt. žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť splnomocnenému zástupcovi odporcu (akt. žalovaného) náhradu trov konania odporcu (akt žalovaného) vo výške 155,70 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citáciou § 420 ods. 1 a § 415 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že v predmetnej veci sa žalobca domáhal náhrady škody s poukazom na znenie Zmluvy o dielo č. 131219 zo dňa 19.12.2013, keď mal za to, že žalovaný, ktorý realizoval dielo na bytovom dome, v ktorom má žalobca byt nezabezpečil stavenisko a tým umožnil pánovi H., ktorý mu vylomil okno, prístup na lešenie, a spôsobil mu škodu. Základnými predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vykonaným dokazovaním v predmetnom konaní bolo preukázané, že žalovaný na základe Zmluvy o dielo vykonával stavebné práce - obnovu BD P. XX,XX, V. - bytového domu, v ktorom má byt i žalobca. V konaní však nebolo preukázané, že sa žalovaný dopustil akéhokoľvek konania, ktoré by nasvedčovalo tomu, že by žalovaný porušil akúkoľvek právnu povinnosť. Žalobca tvrdil, že došlo k poškodeniu jeho okna, ktoré mal poškodiť pán H., ktorý bol na lešení. Žalobca ani toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, keď pán H. poprel že by poškodil okno, i to, že bol na lešení. Žalovaný (?) žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že mu tretia osoba okno poškodila a tým ani nepreukázal akúkoľvek súvislosť medzi poškodením okna a konaním, resp. nekonaním žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. 3. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 155,70 Eur za 3 úkony - prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 19.10.2015, vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.10.2015, zastupovanie na pojednávaní dňa 11.11.2015 podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 34,86 Eur + 3 krát režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,39 Eur, t.j. spolu 129,75 Eur + 20% DPH 25,95 Eur. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal (vychádzajúc z jeho obsahu § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku, predtým § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) v rozsahu nepriznania mu z pôvodne žalovanej istiny 526,26 Eur sumu 133,14 Eur zmenil tak, že túto sumu zaviaže žalovaného mu zaplatiť, podľa odvolania navyše i s príslušenstvom - 9% ročným úrokom od 15.10.2014 do zaplatenia vrátane všetkých trov konania a to spoločne a nerozdielne s E. H., konateľom firmy STAVMIKO s.r.o., IČO: 47 027 215, o ktorého týmto rozširuje žalobný návrh ako o žalovaného 2. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že do zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.11.2015 neboli zachytené viaceré jeho tvrdenia, okrem iného i to, že žalovaný môže preukázať, či škodu spôsobil E. H., konateľ firmy STAMIKO, s.r.o., a to prostredníctvom výpovedí svojich zamestnancov, ktorí na lešení postavenom na obnovu domu na ulici P. XX, XX v V. v období vylomenia okna sa nachádzali. Títo zamestnanci by mali potvrdiť, či E. H. vystúpil na lešenie na X. poschodie z ich súhlasom, alebo si nežiadal žiaden súhlas a po lešení na X. poschodie vystupoval svojvoľne bez ich súhlasu. Uvedené skutočnosti mal zisťovať súd a to z toho dôvodu, že nie sú akceptované v podávaných trestných oznámeniach jeho svedecké výpovede ako poškodeného, ako i výpoveď jeho syna V. R., ktorý videl E. H., ako trepal s päsťami na rám okna až pokiaľ okno nevylomil. Práve z dôvodu, že v trestných a v priestupkových oznámeniach na E. H. neboli brané do úvahy skutočnosti, že on ako poškodený a jeho syn videli E. H. búchať päsťami do jeho okna pokiaľ ho nevylomil, podal návrh žaloby iba voči žalovanému vychádzajúc zo Zmluvy o dielo č. 131216, keďže podľa jeho názoru v plnej miere zodpovedá za spôsobenú škodu, okrem iného aj z dôvodu, že E. H. sa nemohol dostať na piate poschodie z vonkajšej strany činžiaku bez postaveného lešenia, ktoré nebolo dôkladne zabezpečené proti vstupu inej osoby. Následne odvolateľ popísal ako opakovane nahlasoval na polícii spôsobenie mu škody vylomením rámu okna, a to i jeho synovi V., čo vyplýva i z predložených potvrdení o oznámení OO PZ v Trnave pod rôznymi spisovými značkami, ktoré oznámenia tvoria aj prílohu predmetného odvolania s tým, že tieto veci boli riešené aj na Krajskej prokuratúre v Trnave v popísaných konaniach, tiež i na Okresnej prokuratúre v Trnave, ktorou mu bola v konaní pod sp. zn. 1Pn/872/15/2207/3 zo dňa 18.8.2015 zamietnutá sťažnosť, z ktorej okrem iného vyplýva, že súčasťou vyšetrovacieho spisu bolo aj odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že výmena celého vylomeného okna bola ohodnotená na sumu 185,- Eur, ktorým rozhodnutím je dotknuté jeho právo uplatňovať si i v rámci občianskeho súdneho konania spôsobenú škodu na vylomení okna od žalovaného s tým, že čo sa týka pôvodnej uplatnenej náhrady vo výške 525,36 Eur, ktorú si uplatňoval z dôvodu donútenej výmeny nového okna na detskej izbe, túto náhradu škody po celkovom prehodnotení upravuje na náhradu škody uplatnenej v priestupkovom konaní v sume 133,14 Eur plus 9% ročný úrok odo dňa spôsobenej škody t.j. od 15.10.2014 až do zaplatenia. 5. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný prostredníctvom právneho zastúpenia písomne vyjadril, v ktorom vyjadrení poukázal na to, že žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdi ako vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania v sume 52,13 Eur. S argumentmi a názormi žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní sa nestotožňuje, absolútne ich odmieta, je názoru, že rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a v konaní boli vykonané všetky dôkazy, ktoré boli pre správne rozhodnutie predmetnej veci potrebné. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že žalobca vie, kto má byť za údajne poškodené okno na jeho byte zodpovedný (uvedenú osobu mal pri poškodení okna dokonca vidieť), napriek tomu však žalobu podal proti inému subjektu - proti nemu, on však za žiadnych okolností nemôže byť v danej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. Tvrdenia žalobcu o tom, že údajný škodca poprel spôsobenie škody sú irelevantné a žiadnym spôsobom nemôžu presúvať zodpovednosť za údajnú škodu na neho. Žalobca je povinný zodpovednosť za škodu údajného škodcu preukázať v súdnom konaní, pričom neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by účastníkom tohto konania mal byť i on, o to skôr nie je dôvod, aby sa žalobca takýmto spôsobom zbavoval dôkazného bremena. 6. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu, žalobca písomne uviedol, že Žalovaný sa vo svojom vyjadrení úmyselne snaží zbaviť zodpovednosti za spôsobenie mu škody, čo je v rozpore s dobrými mravmi, príslušnými zákonnými ustanoveniami a taktiež s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý Slovenská republika ratifikovala zákonom. Žalovaný nepopiera, že mal v V. vedľa obytného domu na P. ulici XX, XX pristavené stavebné lešenie, ktoré mu slúžilo pri prácach pri zatepľovaní tohto domu, ktoré lešenie bolo aj súčasťou pristavenia k jeho bytu na piatom poschodí obytného domu. Keby žalovaný nemal postavené lešenie, tak sa nemohol skutok stať, teda žalovaný umožnil páchateľovi spôsobenej škody E. H. vstúpiť na lešenie, po ktorom vyšiel na piate poschodie k jeho bytu a poškodil mu okno. Zároveň poukazuje tiež na Zmluvu o dielo č. 131219 zo dňa 19.12.2013 uzatvorenej medzi vlastníkmi bytového domu a žalovaným, z ktorej zmluvy vyplýva, že na stavenisko môžu vstupovať iba poverení pracovníci zhotoviteľa a osoby oprávnené vstupovať na stanovisko v zmysle požiadaviek Staveného zákona. Nebezpečenstvo škody na diele znáša zhotoviteľ až do odovzdania časti diela objednávateľovi a zhotoviteľ zodpovedá za všetky škody na stavbe, zariadeniach a pozemkoch, ako vzniknuté tretím osobám a na veciach pri realizácii prác, ktoré vykonáva zhotoviteľ, bez ohľadu na to, či tieto boli vykonané jeho zamestnancami alebo ním poverenými tretími osobami alebo subdodávateľmi. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že akúkoľvek ním spôsobenú škodu alebo zapríčinenú škodu pri realizácii diela odstráni tak, že uvedie poškodenú časť diela do pôvodného stavu, alebo zaplatí náhradu škody v plnej výške. Žalobca v predmetnom podaní následne popisuje ako postupoval po tom, ako mu bola škoda spôsobená, teda obrátil sa listom na Bytové družstvo v V., ako i na samotného žalovaného, rovnako aj na políciu s tým, že vec bola prejednávaná aj ako priestupok, keď v rozhodnutí Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Kollárova 8, Trnava, zo dňa 5.2.2015, Sp. č. OÚ-TT-OVVS2-2015/002298 obvinený E. H. vo svojej výpovedi uviedol, že nijakým spôsobom jeho okno nepoškodil, pretože on na lešení nebol a v tom čase po lešení chodili pracovníci inej firmy, ktorí bytový dom zatepľovali. Z tejto výpovede vyplýva, že E. H. klame, že na lešení nebol, ktoré klamstvo preukazuje vlastnou výpoveďou, keď tvrdí, že v tomto čase po lešení chodili pracovníci inej firmy, ktorí dom zatepľovali. Ako potom nemohol byť na lešení, keď videl po ňom chodiť iných pracovníkov, ktorí dom zatepľovali. I keď v priestupkovom konaní úspešný nebol, nie je tým dotknuté jeho právo oznamovateľa (poškodeného) uplatňovať si právo v rámci občianskeho súdneho konania na náhradu škody na jeho vylomenom drevenom okne od žalovaného, eventuálne od spoločnosti STAMIKO, s.r.o. Zároveň poukázal na to, že podanú žalobu rozšíril o žalovaného v 2. rade E. H., konateľa firmy R., s.r.o., s tým, že odvolaciemu súdu navrhuje zaviazať žalovaného spolu s E. H., konateľom firmy STAMIKO, s.r.o., IČO: 47027215 zaplatiť mu spôsobenú škodu v celkovej sume 133,14 Eur plus 9% ročný úrok z omeškania od 15.10.2014 do zaplatenia, vrátane všetkých trov konania. 7. K doručenému vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu, žalovaný prostredníctvom právneho zastúpenia zaujala písomné stanovisko, v ktorom poukázal na to, že je toho názoru, že i z obsahu vyjadrenia žalobcu je opätovne zrejmé, že žalobca má vedomosť, kto má byť za údajne poškodené okno na jeho byte zodpovedný, napriek tomu podal žalobu proti nemu, on však za žiadnych okolností v konaní pasívne legitimovaným subjektom byť nemôže, on sám sa nesnaží úmyselne zbaviť sa spoluzodpovednosti za škodu, avšak na jeho strane žiadna zodpovednosť nevznikla, preto v konaní len bráni svoje práva. Je pritom procesnou povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno proti osobe, o ktorej vie, že údajnú škodu spôsobila a to i za deklarovaného odmietania tejto zodpovednosti uvedenou treťou osobou. Berúc do úvahy vyjadrenia žalobcu, ktoré odzneli počas konania na súde prvej inštancie, ako aj vyjadrenia žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní proti rozsudku vydanému vo veci a vo vyjadrení, vyjadruje názor, že žalobca nevie posúdiť a správne sa vysporiadať s otázkou vecne legitimácie za údajnú škodu zodpovedného subjektu. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť následne došlo k podaniu nedôvodnej žaloby proti nemu a k jeho nedôvodnému šikanovaniu zo strany žalobcu. Odvolací súd preto žiada, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 104,57 Eur. 8. Po vydaní napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a podaní odvolania voči nemu žalobcom, dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, včítane závislého výroku o trovách doterajšieho konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého. 10. V prvom rade je potrebné uviesť, že pre odvolací súd v zmysle § 216 ods. 1 OSP, ktorý má ekvivalent i v súčasnom § 378 ods. 2 CSP, v čase podania odvolania žalobcu § 92 ods. 1 OSP neplatil, preto návrh žalobcu na pripustenie, aby do konania vstúpil ďalší žalovaný (obsiahnutý v podanom odvolaní), žalobcom označený E. H., konateľ firmy STAVMIKO s.r.o., IČO: 47 027 402, nemá právne účinky, odvolací súd tak k nemu neprihliadol a tým o ňom ani nerozhodoval. 11. Žalobca v podanom odvolaní tiež žiadal pripustiť zmenu žaloby vo vzťahu k ním uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 133,14 Eur a to tým, že ďalej ju žiadal priznať už aj s jej príslušenstvom, 9% ročným úrokom odo dňa 15.10.2014 do zaplatenia. Odvolací súd s takouto dispozíciou žalobcu súhlasil a zmenu žaloby mu uznesením zo dňa 22.2.2018 pripustil. 12. S poukazom na rozsah odvolania žalobcu sa predmetom prieskumu odvolacím súdom stala iba tá časť napadnutého rozsudku, ktorou bola žaloba zamietnutá len v rozsahu žiadanej istiny pohľadávky na náhradu škody vo výške 133,14 Eur. 13. Vzhľadom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu, ktorá jediná vymedzila predmet prieskumu odvolacieho súdu, bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody je v rozsahu žalobcovi nepriznanej sumy 133,14 Eur dôvodný, pre žalobcom tvrdený vznik zodpovednostného vzťahu žalovaného voči nemu. 14. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha náhrady škody voči žalovanému, vychádzajúc pritom zo zodpovednosti žalovaného ako zhotoviteľa diela podľa zmluvy o dielo č. 131219 zo dňa 19.12.2013 uzavretej medzi vlastníkmi bytov bytového domu P. XX-XX V. ako objednávateľom (jedným z týchto vlastníkov je aj žalobca) a spoločnosťou Comdet, s.r.o. (žalovaný) ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bola obnova BD P. XX-XX, V., z ktorej zmluvy vyplýva, že na stavenisko môžu vstupovať iba poverení pracovníci zhotoviteľa, a osoby oprávnené vstupovať na stavenisko v zmysle požiadaviek Stavebného zákona a že zhotoviteľ zodpovedá za všetky škody na stavbe, zariadeniach a pozemkoch, ako aj vniknutým tretím osobám a na veciach pri realizácii prác, ktoré vykonáva zhotoviteľ, bez ohľadu na to, či tieto boli vykonané jeho zamestnancami alebo ním poverenými tretími osobami alebo subdodávateľmi, pričom zo zmluvy vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá za škody na majetku objektu spôsobené svojou činnosťou. 15. Podľa odvolateľa mu mala byť škoda spôsobená tým, že žalovaný umožnil tretej osobe (E. H.) vstup na ním postavené lešenie k obytnému domu, v ktorom sa nachádza byt žalobcu, cez ktoré lešenie sa táto osoba dostala k oknu jeho bytu, ktoré okno mu poškodila. 16. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom po citácii § 420 ods. 1 a § 415 Občianskeho zákonníka vymenoval základné predpoklady vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, s tým že vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že sa by žalovaný dopustil akéhokoľvek konania, ktoré by nasvedčovalo tomu, že porušil akúkoľvek právnu povinnosť. Napokon žalobca v konaní nepreukázal ani to, že mu okno poškodil sám E. H. a tým nepreukázal akúkoľvek súvislosť medzi poškodením okna a konaním, resp. nekonaním žalovaného. 17. Odvolací v tejto súvislosti dopĺňa, že pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých súdom prvej inštancie vymenovaných predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. 18. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s nimi došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. 19. Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázaný. V súdnom konaní je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodená zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či protiprávny skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym, ktorý prináleží súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tá musí byť bezprostredná, teda priama a ničím nepretrhnutá súvislosť medzi príčinou a následkom, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. 20. Nesporným pritom zostáva, že priamym škodcom mal byť podľa žalobcu E. H., ktorý nebol zamestnancom žalovaného ako zhotoviteľa, ani ním poverená osoba a rovnako ani subdodávateľ žalovaného teda, že ide o tretiu osobu bez právneho vzťahu k žalovanému, ktorá osoba svojim úmyselným konaním mala podľa žalobcu spôsobiť mu škodu, ktorej náhrada je predmetom sporu, a ktorú žiada žalobca uhradiť práve žalovaným. 21. Pokiaľ aj žalobca odvodzoval zodpovednosť žalovaného ako zodpovednosť zmluvnú, vyplývajúcu z príslušných žalobcom odcitovaných zmluvných dojednaní zmluvy o dielo zo dňa 19.12.2013 (napr. čl. II. bod 17, tiež čl. VI. bod 2) uzatvorenej medzi žalovaným ako zhotoviteľom a vlastníkmi bytov bytového domu, jedným z ktorých je aj žalobca, keď tvrdený škodca E. H. nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným v súvislosti s realizáciou diela, nie je možné žalovanému pripísať konanie škodcu, ktorým konaním mali byť podľa žalobcu porušené zmluvné povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela a tým potom nemohla nastúpiť ani zmluvná zodpovednosť žalovaného za konanie tejto tretej osoby. 22. Zo žiadneho zmluvného dojednania sporových strán, rovnako ani zo zákona nevyplýva právna povinnosť žalovaného zabezpečiť, aby počas výkonu prác nedošlo k vstupu na stavenisko neoprávneným osobám, pritom v danom prípade je možné hovoriť priamo o vniknutí škodcu na stavenisko, keď čl. II bod 12 zmluvy, na ktorý sa žalobca odvoláva je adresný práve pre zmluvnú stranu objednávateľa (teda i žalobcu), v ktorom je objednávateľ upozornený, že na stavenisko sú oprávnení vstupovať iba poverení zamestnanci zhotoviteľa (teda žalovaného) a osoby na to oprávnené v zmysle stavebného zákona, teda aby zrejme pre vlastnú bezpečnosť na stavenisko nevstupoval. 23. Už bývalý Najvyšší súd ČSR v rozhodnutí uverejnenom pod číslom 15/1983 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk uzavrel, že predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie konkrétnej právnej povinnosti, pričom do úvahy môže prichádzať aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka. Z rovnakého názoru vychádza i rozhodnutie tohto súdu uverejneného pod číslom 12/1986 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Najvyšší súd potom v rozhodnutí uverejnenom pod číslom 82/2007 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk formuloval a odôvodnil záver, podľa ktorého § 415 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ide o záväznú právnu povinnosť každého dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti prevzaté zmluvne, ale aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania sa počínať si natoľko obozretne, aby konaním či nekonaním nevznikla škoda iným ani jemu samému. Povinnosť vyslovená týmto ustanovením je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa správať a jej nedodržanie predstavuje porušenie. Aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka však prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je tu konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, je teda jedným zo základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu. 24. Žalovaný nemôže pritom zodpovedať ani za porušenie prevenčnej povinnosti zhotoviteľa počínať si pri realizácii diela tak, aby nedošlo ku škode na majetku žalobcu, ktorá mu mala vzniknúť vniknutím tretej osoby bez právneho vzťahu k žalovanému na stavenisku a spôsobiť žalobcovi škodu na jeho majetku, pretože sa na vec vzťahuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na tvrdenú protiprávnosť tejto osoby. 25. Vychádzajúc z uvedeného bolo potom úplne bezpredmetné v konaní dokazovať, či sa E. H. tvrdeného protiprávneho skutku vôbec dopustil, z ktorého existencie žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovaného. Tým potom nie je potrebné sa zaoberať odvolacou argumentáciou žalobcu založenou na namietaní nesprávneho procesného postupu súdu pri dokazovaní, ktorému vytkol, že sám i bez návrhov nedokazoval túto právnu skutočnosti, navyše pokiaľ v zmysle v tom čase platného procesného práva, právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostávalo len v polohe možnosti a nie povinnosti. 26. Odvolací súd preto s poukazom na uvedenú argumentáciu, keď vzhľadom na zásadu hospodárnosti súdneho konania bolo už potom nadbytočným zaoberať sa celou odvolacou argumentáciou už nespôsobilou zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu pre ním uvádzané, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, rovnako i vo výroku o trovách konania, inak osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého. 27. Pokiaľ ide o rozšírenú časť žaloby o príslušenstvo žalovanej istiny 133,14 Eur v podobe žiadaných úrokov, tú odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“. V tejto súvislosti „Záväzok platiť úrok je záväzkom akcesorickým k hlavnému záväzku ? inak vrátiť požičanú peňažnú sumu (§ 657 Občianskeho zákonníka) ? a jeho existencia je závislá od existencie hlavného záväzku. Úrok ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) musí sledovať osud základnej pohľadávky. Ak je potom uplatnená pohľadávka nedôvodná, nie je možné priznať ani jej príslušenstvom. Navyše žiadaný úrok sa viaže k zmluve o pôžičke (prípadne úverovej zmluvy podľa Obchodného zákonníka), nárok z ktorej zmluvy nebol predmetom konania. Žalobca žiadal priznať pohľadávku titulom náhrady škody a jej príslušenstvom mal byť zrejme úrok z omeškania, vo vzťahu ku ktorému uvedená akcesorita ale platí tiež. Po zhrnutí uvedeného je tak možné uzavrieť, že bez existencie nároku z hlavného záväzku - tu zodpovednostného, neexistuje ani nárok na príslušenstvo pohľadávky. Odvolací súd preto nárok žalobcu na uplatnený úrok ako nedôvodný zamietol. 28. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto v zmysle § 255 CSP v spojení s § 396 CSP mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. 29. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).