Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/168/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214557 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115214557.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: MC Therm, s.r.o., so sídlom Šafárikova 2851/2, Trnava, IČO: 47 892 897, zastúpený: hbr advokáti, s.r.o., so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 47 239 310, proti žalovanému: JT COMPANY INVEST s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 7.236,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa č.k. 23Cb/315/2015-58 zo dňa 22.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 09.06.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil spoločnosti ENETHERM, spol. s r.o., IČO: 45 396 892 ako žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7.236,13 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za vykonané dielo a náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vydal dňa 22.09.2015 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 23Cb/315/2015-26, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení žalovaný spochybnil riadne a včasné dodanie diela a uviedol, že neuznáva faktúry vystavené žalobcom vrátane ich príloh. Žalovaný zároveň namietol aj uplatnený úrok z omeškania, nakoľko splatnosť je určená žalobcom v zmysle ním predložených faktúr, ktoré žalovaný neuznáva. 3. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 23Cb/315/2015-58 zo dňa 22.06.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.236,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.153 eur od 08.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.315,82 eur od 11.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.767,31 eur od 07.04.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 434 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.269,05 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil apl. ust. § 536 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s faktúrou č. 2014019, s dodacím listom č. 2014019, s faktúrou č. 2014020, s dodacím listom č. 2014020, s faktúrou č. 2015006, s dodacím listom č. 2015006, s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 20.05.2015, s dokladom o doručení výzvy. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvy so žalovaným boli uzavreté na kamarátskych vzťahoch, pričom s takýmto systémom práce začínali v spol. ESM Yzamer, kde pracoval ako šéf montáže a žalovaný pracoval v pozícii obchodného zástupcu. V tom čase fungovali tak, že žalovaný získal zákazku a žalobca ju zrealizoval. Cena bola dojednaná ústnou formou, jednalo sa prevažne o bytové domy, kde nebolo ťažké kalkulovanie, bol tam presne stanovený počet bytov, termostatických ventilov, vykurovacích telies a na základe toho si stanovili jednotkovú cenu, s tým že po ukončení montáže v danom byte sa spravil odovzdávací protokol, každý jeden vlastník to podpísal. Na základe toho po ukončení montáže celého bytového komplexu zrátal počet namontovaných armatúr a vystavil faktúru. Práce so žalovaným pokračovali ďalej, nakoľko sa poznali a nebol problém s nedôverou. Nakoľko spoločnosti žalovaného vychádzala vysoká koncoročná daň, tak ho požiadal, aby mu vystavil na dané objekty faktúry, konkrétne faktúru č. 2014019 a č. 2014020. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvy o dielo uzatváral za žalovaného pán C., ktorý uzatvoril len zmluvu o dielo a vystavil koncovú faktúru na základe jeho podkladov. Žalobca tvrdil, že má vedomosť o tom, že jednotlivé faktúry má žalovaný zaevidované v účtovníctve, kde prebehol mesačný aj koncoročný odpočet DPH. Dodacie listy neboli podpísané z dôvodu, že fungovali na báze dobrých vzťahov, o všetko staral, či to bol kontakt so správcom bytového domu alebo spoločenstvom, pán C. prišiel na schôdzu, uzatvoril zmluvu na základe žalobcom predložených podkladov. Samotní vlastníci mali na bytovej oznamovacej tabuly kontakt na osobu žalobcu. Faktúry boli žalovanému doručené osobne, v kancelárii na Šrobárovej ulici. Faktúru č. 2015006 žalovaný osobne podpísal. Žalovaný nevytkol žiadne vady, nenamietal nedostatky. Práce, ktoré boli vykonané a ktoré sú vyfakturované spolu s materiálom v dodacích listoch boli uhradené zo strany predmetných bytoviek a vlastníkov. Správcovia bytových domov mu potvrdili, že žalovanému peniaze prišli na účet, dokonca to fungovalo tak, že pri podpise zmluvy sa mu pripísalo na účet 50 - 70 %. K omeškaniu zo strany žalovaného a následným penalizáciám dochádzalo z dôvodu, že časť uvedených prostriedkov musel vynaložiť na úhradu predošlých faktúr a z dôvodu, že nemal ďalšie finančné prostriedky na objednanie ďalšieho počtu armatúr, muselo prísť k posúvaniu daného termínu zmluvy o dielo. Ak dochádzalo k omeškaniu, tak dôvody boli na strane žalovaného. Z pripojenej faktúry č. 2014019 vyhotovenej dňa 23.12.2014, splatnej dňa 07.01.2015 súd zistil, že žalovanému bola fakturovaná za inštalačné práce vrátane dodávok materiálov na rozvodoch vykurovania na bytovom dome Klčové-93/15-18 v Novom Meste nad Váhom, v dohodnutom rozsahu a cene vymedzenom liste suma 3.153 eur. Súčasťou faktúry je dodací list č. 2014019, v ktorom žalobca položkovite uviedol fakturovaný materiál a služby. Z pripojenej faktúry č. 2014020 vyhotovenej dňa 27.12.2014, splatnej dňa 10.01.2015 súd zistil, že žalovanému bola fakturovaná za inštalačné práce regulačných armatúr Stap Hydronix vrátane dodávok materiálov na bytovom dome Rozvodná 13C v Bratislave, v dohodnutom rozsahu a cene vymedzenom v dodacom liste suma 2.315,82 eur. Súčasťou faktúry je dodací list č. 2014020, v ktorom žalobca položkovite uviedol fakturovaný materiál a služby. Z pripojenej faktúry č. 2015006 vyhotovenej dňa 23.03.2015, splatnej dňa 06.04.2015 súd zistil, že žalovanému bola fakturovaná za inštalačné práce vrátane dodávok materiálov na bytovom dome Tekovská 7-9 v Bratislave, v dohodnutom rozsahu a cene vymedzenom liste sumu 1.767,31 eur. Súčasťou faktúry je dodací list č. 2015006, v ktorom žalobca položkovite uviedol fakturovaný materiál a služby. Z podania označeného ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy 7.236,13 eur zo dňa 20.05.2015 adresovanej žalovanému vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 7.236,13 eur vrátane príslušenstva, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov právneho zastúpenia do 3 dní od doručenia výzvy. Z dokladu označeného ako Slovenská pošta- Sledovanie zásielok vyplýva, že zásielka RP023711278SK bola vydaná adresátovi na pošte Boleráz dňa 25.05.2015. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Súd mal z výpovede žalobcu preukázané, že uzavrel ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom ústnou formou zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli inštalačné práce vrátane dodávok materiálov na rozvodoch vykurovania na bytovom dome T. v L. C. nad E., zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli inštalačné práce regulačných armatúr vrátane dodávok materiálov na bytovom dome Rozvodná 13C v Bratislave a zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli inštalačné práce vrátane dodávok materiálov na bytovom dome P. X-X v J.. Z vykonaného dokazovania je ďalej nepochybné, že žalobca vykonal dielo v zmysle uzavretých zmlúv o dielo, avšak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dojednanú cenu nesplnil a neuhradil v lehote splatnosti faktúry, ktoré žalobca vystavil a osobne doručil žalovanému. Vzhľadom na uvedené neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobca dielo riadne a včas nedodal a teda neuznáva predmetné faktúry, pričom tvrdenia žalovaného v odpore súd považoval za účelové aj vzhľadom na skutočnosť, že už výzvou na zaplatenie zo dňa 20.05.2015, doručenej dňa 25.05.2015 bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, pričom žalovaný dodanie diela žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybnil. Žalovaný zároveň svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol v tomto smere doplniť dokazovanie. Súd prvej inštancie pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.153 eur od 08.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.315,82 eur od 11.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.767,31 eur od 07.04.2015 do zaplatenia. V súvislosti s omeškaním žalovaného súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 434 eur a trov právneho zastúpenia pričom ich výpočet je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to za prevzatie a príprava zastupovania á 237,34 eur, písomné podanie na súd- návrh na vydanie platobného rozkazu á 237,34 eur, písomné podanie na súd- vyjadrenie k odporu á 237,34 eur, účasť na pojednávaní dňa 22.06.2015 á 237,34 eur, náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2015 á 16,78 eur, náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2016 á 17,16 eur, cestovné výdavky za cestu Bratislava- Trnava a späť dňa 22.06.2016 pri spotrebe PHM 0,07l/km x vzdialenosť (116)km x cena PHM 1,245 eur/l vo výške 10,11 eur, zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (116)x náhrada/km 0,183 eur vo výške 21,23 eur, náhrada za stratu času dňa 05.06.2015 /3 polhodiny/ v sume 42,90 eur, 20 % DPH zo sumy 1.057,54 eur vo výške 211,51 eur. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g), h) C.s.p.. Odvolateľ namietal, že nie je si vedomý doručenia predvolania na pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, a že konaním súdu bolo odňaté jeho procesné právo na spravodlivý proces, keď nemohol v konaní uplatniť dôkazy a rozhodné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zistenia skutkového stavu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru odvolateľa, konajúci súd mal v záujme zistenia skutkového stavu a spravodlivého rozhodnutia vo veci pojednávanie odročiť z dôvodu neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Konajúci súd sa obmedzil na akceptáciu dôkazov predložených žalobcom a jeho výpoveď, pričom skutočnosti uvádzané žalovaným považoval za účelové a vôbec sa s nimi nevysporiadal. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov a zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je považované za podstatnú náležitosť rozhodnutia a jeho účelom je predovšetkým presvedčiť účastníka o správnosti postupu orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia. Riadne odôvodnenie rozhodnutia smeruje k naplneniu zásady materiálnej pravdy, ako aj zásady hospodárnosti konania, pretože predstavuje významné vodítko pre účastníka konania pri rozhodovaní, či podať alebo nepodať opravný prostriedok voči rozhodnutiu a to na Nález Ústavného súdu SR, III.ÚS311/07, Rozsudok NS SR sp.zn. 5Sž/135/02, Rozsudok Vrchního soůdu v Prahe S27-SP 2/1994, Nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS110/07. Súd sa podľa názoru odvolateľa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, iba ju stroho odmietol ako účelovú, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalovaný považuje závery súdu za nesprávne, keď poukazuje na skutočnosť, že spochybnil riadne a včasné dodanie diela v zmysle návrhu a teda neuznal faktúry vystavené žalobcom v rátane ich príloh a dodacích listov, rozporoval uplatnený úrok z omeškania a to vzhľadom na skutočnosť, že má za to, že nie je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy. Žalovaný zároveň namietal aj výšku uplatnených trov konania, keď je z návrhu zrejmé, že návrh bol podaný a podpísaný žalobcom a nie právnym zástupcom. Žalovaný je toho názoru, že konajúci súd mal vykonať dokazovanie, ktoré by zohľadnilo aj skutočnosti deklarované žalovaným, pričom za podstatnú považuje žalovaný aj výpoveď žalovaného. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko má za to, že žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom, pretože predvolanie na pojednávanie na deň 22.06.2016 bolo žalovanému riadne a včas doručené, čo vyplýva zo spisu, keď doručenka je súčasťou spisového materiálu a žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, a preto tvrdenia žalovaného považuje za účelové a špekulatívne. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné, žalovaný neuplatnil pred súdom žiadne dôkazné prostriedky a obmedzil sa len na tvrdenia, že dielo nebolo riadne a včas vykonané, avšak svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a nenavrhol na svoju obranu doplniť dokazovanie, ktoré by žalovaným uvádzané skutočnosti preukázalo. Neučinil ani tak vo vzťahu k žalobcovi, ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca považuje odôvodnenie súdu za jasné a zrozumiteľné, poskytujúce odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu a obranou žalovaného. Pokiaľ ide o námietku výšky uplatnených trov konania, žalovaný poukázal na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol daný a podpísaný žalobcom, žalovaný sa však nezmienil, že návrh bol rovnako podpísaný opatrený pečiatkou právneho zástupcu žalobcu, čo je jasne evidentné a vyplýva zo súdneho spisu, a preto namietanie výšky trov konania z tohto dôvodu považuje žalobca za absolútne irelevantné. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Odvolací súd uznesením zo dňa 14.11.2017 č.k. 21Cob/168/2016-99, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.11.2017 rozhodol tak, že v konaní na strane žalovaného bude pokračovať právnym nástupcom žalovaného, spoločnosťou TEMESH s.r.o., so sídlom Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 46 655 875. 9. Odvolací súd uznesením zo dňa 13.02.2018 č.k. 21Cob/168/2016-101, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19.2.2018 rozhodol tak, že v konaní bude na strane žalovaného pokračovať s právnym nástupcom žalovaného spoločnosťou JT COMPANY INVEST s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281. 10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. 12. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalovaný znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať. 13. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalovaného, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že boli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aby súd mohol vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného, nakoľko predvolanie na pojednávanie na deň 22.06.2016 bolo žalovanému riadne doručené, čo vyplýva z obsahu spisového materiálu a žalovaný vôbec nepožiadal o odročenie pojednávania, a preto nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že konanie pred súdom prvej inštancie je postihnuté inou vadou konania. Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie určovalo dve podmienky, ktoré museli byť súčasne splnené, aby mohol súd prejednať vec v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. 14. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že v konaní nebolo sporené, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, čo žalovaný v konaní nesporoval, keď jeho obrana spočívala len v tom, že dielo nebolo riadne a včas dodané, a že neuznáva úroky z omeškania, nakoľko nebol v omeškaní, ktoré tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani v tomto smere nenavrhol žiadnym spôsobom doplniť dokazovanie a len samotné spochybnenie správnosti rozhodnutia v časti istiny a úrokov z omeškania bez akejkoľvek právnej argumentácie nemožno považovať za relevantné spochybnenie správnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a obmedzil sa na akceptáciu dôkazov predložených žalobcom, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že vady žalobcom dodaného diela riadne a včas reklamoval u žalobcu, keď ani v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nenamietal konkrétne vady dodaného diela a nie je úlohou súdu, aby z vlastnej iniciatívy vykonával dokazovanie na preukázanie tvrdení jednej alebo druhej sporovej strany. Žalovaný len tvrdil, že dielo nebolo vyhotovené riadne a včas, ktorú skutočnosť žalobca poprel a žalovaný v tomto smere nenavrhol doplniť dokazovanie. 16. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi trovy konania, ktorú námietku odôvodňoval len tým, že návrh na začatie konania bol podaný a podpísaný žalobcom, pretože tieto tvrdenia žalovaného sú v rozpore s obsahom spisového materiálu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že návrh na začatie konania zo dňa 5.6.2015 bol na jeho prvej strane podpísaný splnomocneným zástupcom žalobcu a aj napísaný na hlavičkovom papieri s logom advokátskej kancelárie, ktorú žalobca splnomocnil na zastupovanie, a ktorej udelil aj plnomocenstvo zo dňa 13.5.2015, založené na čl. 6, teda ešte pred spísaním samotného návrhu na začatie konania. 17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej ani pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie. 19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. 20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 21. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).