Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/29/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224447 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115224447.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: G.V.Pharma a.s., so sídlom Štúrova 55, Hlohovec, IČO: 31 709 249, zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Spálom, Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému: V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX, S., zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2, Nitra, o zaplatenie 3.319,39 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/509/2015-88, zo dňa 07.12.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému súd voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplať mu istinu vo výške 3.319,39 eur s 9,5% úrokom z omeškania od 30.09.2015 do zaplatenia s poukazom na to, že dňa 22.08.2007 uzatvorila spoločnosť Aréna servis a.s., so sídlom Banská Bystrica, IČO: 35 745 550 so spoločnosťou B. B. a.s. ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 53/0092/OC/07 v znení dodatkov, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť úverovému dlžníkovi úverový rámec vo výške 14.206 997,27 eur (428.000 000,- Sk). V čase uzatvorenia tejto úverovej zmluvy existovali záväzky spoločnosti Aréna servis a.s. voči jej akcionárom, ktorí ako fyzické osoby poskytli tejto spoločnosti peňažné prostriedky na základe zmlúv o úvere a B. B. a.s. podmienila uzatvorenie následnej úverovej zmluvy a čerpanie úveru podpisom zmlúv o nadriadenosti záväzku voči banke ako vyplýva z čl. II./2.3.2. úverovej zmluvy a z čl. VII./7.7. Na základe tejto skutočnosti žalovaný ako veriteľ a akcionár uzatvoril dňa 22.8.2007 so spoločnosťou Arena servis a.s. ako dlžníkom a spoločnosťou B. B. a.s. ako bankou poskytujúcou úver spoločnosti Arena servis a.s. Zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky B. B. a.s. voči spoločnosti Arena servis a.s. ktorá vznikla z dôvodu uzatvorenia úverovej zmluvy a poskytnutia predmetného úverového rámca. Žalovaný a spoločnosť Arena servis a.s. odložili splatnosť pohľadávky žalovanéhovzniknutej titulom úveru zo zmluvy o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007 do momentu splnenia záväzku spoločnosti Arena servis a.s. voči spoločnosti B. B. a.s. Žalovaný v článku II/ 3 Zmluvy o nadriadenosti záväzku vyhlásil, že neprijme žiadne plnenie od spoločnosti Arena servis a.s. vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 1/2007 až do splnenia nadriadeného záväzku a v prípade porušenia tejto povinnosti si strany v článku II/ 4 Zmluvy o nadriadenosti záväzku dohodli zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk), ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, , pretože žalovaný napriek tomu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2011 postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. 1/2007 na spoločnosť Kapital invest s.r.o. za odplatu vo výške 497.908,78 eur a uvedená spoločnosť si návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64Rob/414/2011 uplatnila takto získanú pohľadávku voči spoločnosti Arena servis a.s. a to ešte pred splatením nadriadeného záväzku voči spoločnosti B. B. a.s. Žalovaný teda konal v rozpore s ustanovením článku II/ 3 Zmluvy o nadriadenosti záväzku, čím porušil svoju povinnosť keď prijal plnenie záväzku voči spoločnosti Arena servis a.s. vo forme odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 497.908,78 eur , tým ohrozil splatenie pohľadávky spoločnosti Arena servis a.s. vyplývajúcej z úverovej zmluvy ako nadriadeného záväzku a vznikla mu tým povinnosť zaplatiť sankciu vo forme zmluvnej pokuty. B. B. a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1271/2011/C/S zo dňa 29.9.2011 postúpila svoju pohľadávku a s ňou spojené práva s činnosťou ku dňu 3.10.2011 na žalobcu, ktorý sa tak stal vlastníkom úverovej pohľadávky ako i pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že neexistuje žiaden záväzok, ktorý by mu bránil postúpiť akúkoľvek pohľadávku, ktorú eviduje voči dlžníkovi, pričom nemôže byť zodpovedný za konanie postupníka, ktorý uplatnil svoje zákonné právo, ak si uplatnil nárok z postúpenej pohľadávky voči dlžníkovi a znenie čl. II./3 Zmluvy o nadriadenosti záväzku považuje za rozpor s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zmluvné ustanovenie tak za neplatné. 4. Žalobca s tvrdením žalovaného nesúhlasil a namietol, že účastníci zmluvy uložením povinnosti veriteľovi sledovali odloženie splatnosti pohľadávky všetkými subjektami tak, aby veriteľ postúpením pohľadávky práve na inú osobu nezmaril zmysel celej zmluvy. Žalovaný ale napriek vedomosti o povinnostiach zo zmluvy o nadriadenosti záväzku, pohľadávku, postúpil na inú osobou, čím zmaril deklarovaný účel zmluvy zabezpečiť nepriamo plnenie existujúceho záväzku dlžníka. Žaloba bola podaná, ale nie z dôvodu porušenia povinnosti postupníka, ale z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti s tým, že dojednanie zmluvnej pokuty nie je neplatné ani v rozpore s ústavou. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul právnych zástupcov strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, konkrétne Zmluvou o úvere č. 53/0092/OC/07 zo dňa 22.8.2007, Zmluvou o nadriadenosti záväzku voči banke zo dňa 22.8.2007, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2011, Zmluvou o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007, Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1271/201/CE zo dňa 29.9.2011 ako i s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. 6. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.319,39 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty, za porušenie článku II./ 3. Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke zo dňa 22.8.2007, v ktorom sa žalovaný ako veriteľ a B. B. a.s. dohodli, že žalovaný neprijme žiadne plnenie existujúceho záväzku voči spoločnosti Arena servis a.s. (dlžník) až do momentu splnenia nadriadeného záväzku a pre prípad porušenia povinnosti žalovaného si zmluvné strany v článku II./ 4. dohodli zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk). Žalovaný napriek tomu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2011 postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkovi na spoločnosť Kapital invest s.r.o. za odplatu (497.908,78 eur) a táto spoločnosť si následne nadobudnutú pohľadávku uplatnila žalobným návrhom v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64Rob/414/2011 voči spoločnosti Arena servis a.s. pred splatením nadriadeného záväzku voči spoločnosti B. B. a.s. Žalovaný tým podľa žalobcu porušil povinnosť, k splneniu ktorej sa zaviazal, ke´d za postúpenie pohľadávky získal odplatu, preto je povinný zaplatiť sankciu vo forme zmluvnej pokuty. 7. Žalovaný tvrdil, že sa nezaviazal k povinnosti, ktorá by mu bránila postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi, pričom takýto záväzok nevyplýva ani zo Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke. 8. Prvoinštančný súd skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 16.2.2007 uzatvorili žalovaný V. A. ako veriteľ a Arena servis a.s. ako dlžník Zmluvu o úvere č. 1/2007, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 497.908,78 eur (15.000.000 Sk) na financovanie projektu výstavby bytového domu A., Banská Bystrica. Dňa 22.8.2007 B. B. a.s. ako veriteľ a spoločnosť Arena Servis a.s. ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. 53/0092/OC/07 zo dňa 22.8.2007 za účelom poskytnutia úverového rámca vo výške 14.206.997,27 eur (428.000.000 Sk) . Podľa článku II/ 2.3.2 písm. v/, všetky pôžičky, úvery dlžníka získané od akcionárov alebo inej tretej osoby sú zmluvne podriadené záväzku dlžníka zo zmluvy. Dňa 22.8.2007 uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. žalovaný V. A. ako veriteľ, dlžník Arena servis a.s. a B. B. a.s. Zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke a v článku II./ 1. sa veriteľ a dlžník dohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku zo zmluvy o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007 až do momentu splnenia nariadeného záväzku, ktorým je záväzok zo zmluvy o úvere zo dňa 22.8.2007 uzatvorenej medzi dlžníkom a bankou. Dňa 22.8.2011 žalovaný ako postupca a spoločnosť Kapital invest s.r.o. ako postupník uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalovaný postúpil za odplatu svoju pohľadávku voči dlžníkovi Arena servis a.s. ktorá vznikla na základe zmluvy o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007 na postupníka. Dňa 29.9.2011 B. B. a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila svoju pohľadávku a s ňou spojené práva titulom uzatvorenej úverovej zmluvy na žalobcu na základe čoho sa stal žalobca vlastníkom úverovej pohľadávky ako aj pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty. 9. Súd má za to, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ku ktorej sa zaviazal článkom II./ 3. Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke, pretože sa podľa znenia a obsahu tohto článku zaviazal neprijať žiadne plnenie od dlžníka, čo sa nestalo. Účelom predmetnej zmluvy bolo, aby dlžník neposkytol a žalovaný ako veriteľ neprijal plnenie od dlžníka predtým, ako príjme plnenie banka a dlžník si nesplní svoje povinnosti voči nej (nadriadenosť záväzku dlžníka voči banke nad záväzkom dlžníka voči žalovanému). Povinnosť neprijať žiadne iné plnenie od iného subjektu ako je dlžník ale v zmluve vymienená nie je. V zmluve je jednoznačne uvedené, že žalovaný neprijme plnenie existujúceho záväzku, ktorý je v zmluve presne a nezameniteľne identifikovaný ako záväzok dlžníka voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. 1/2007. Je nepochybné že žalovaný žiadne plnenie z existujúceho záväzku zo zmluvy o úvere č. 1/2007 neprijal, ale nebolo vylúčené prijať plnenie zo zmluvy o postúpení pohľadávky, žiadne zmluvné dojednanie v Zmluve o nadriadenosti nebráni žalovanému postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere č. 1/2007 a neprijať za postúpenie odplatu . Tým, že žalovaný neporušil svoju povinnosť neprijať plnenie od dlžníka, neporušil ani svoju povinnosť, neuplatniť si svoju pohľadávku proti dlžníkovi v súdnom konaní. Žalovaný postúpením pohľadávky len využil svoje zákonné právo, ktoré Zmluva o nadriadenosti žiadnym spôsobom neobmedzila ani nesankcionoval a tak k žiadnemu preukázanému porušeniu článku II./ 3 Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke zo strany žalovaného nedošlo, čím nedošlo ani k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu upravenú v čl. II./ 4 Zmluvy. 10. Prvoinštančný súd zaujal stanovisko i k samotnej dohode o zmluvnej pokute, ktorej platnosť je podmienená písomnou formou a jednoznačným vymedzením výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia a najmä zmluvnou povinnosťou, ktorá sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. V článku II./ 4. Zmluvy nie je ale konkrétne a jednoznačne vymedzený záväzok resp. povinnosť, k porušeniu ktorej sa zmluvná pokuta viaže. Uvedenú otázku ale prvoinštančný súd osobitne neriešil, nakoľko, ak by dospel k záveru o platnosti dojednania o zmluvnej pokute, tak nebolo v konaní preukázané, že by došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, ktorým má byť podľa tvrdenia žalobcu porušenie záväzku veriteľa obsiahnutom článku II/3. Zmluvy. 11. Súd prvej inštancie ešte na doplnenie vyslovil názor, podľa ktorého uplatnený nárok na zmluvnú pokutu nemal smerovať proti žalovanému, ale skôr mal smerovať voči postupníkovi pohľadávky, ktorý ju nadobudol od žalovaného, pretože podľa článku II./2 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2011 postupník prebral nie len všetky práva ale aj povinnosti viažuce sa k postupovanej pohľadávke, pričom je na právnom posúdení a výklade, či medzi postupované povinnosti nepatria aj povinnosti postupcu vyplývajúce Zo zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke a či postupník neporušil záväzok pôvodného veriteľa - žalovaného neuplatniť si pohľadávku proti dlžníkovi v súdnom konaní , ktoré porušenie záväzku je taktiež sankcionované zmluvnou pokutou podľa čl. II./ 4). 12. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 1 ods. 2 Obchod. zák. a právnu úpravu uvedenú v § 544 ods. 1,2 Obč. zák. týkajúcu sa zmluvnej pokuty, keď skonštatoval, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi i relevantnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ktorú nadväzuje právna úprava zmluvnej pokuty uvedená v Obchodnom zákonníku. 13. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal i z ust. § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 C.s.p. s odkazom na čl. 8 Základných princípov C.s.p. s tým, že nie je viazaný návrhmi návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán.Žaloba navrhol doplniť dokazovanie o výsluch zástupcu B. B. a.s. ako účastníka Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke k výkladu vôle zmluvných strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy a objasnenie, čo strany chceli dosiahnuť tým, že žalovaný svoju pohľadávku nepostúpi. Súd prvej inštancie požadovaný dôkaz nevykonal keď mal za to, že ustanovenie čl.II/ 3. Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke je dostatočne zrozumiteľné, jednoznačné a určité a nie je možné z neho ani svedeckou výpoveďou preukázať povinnosť žalovaného nepostúpiť svoju pohľadávku proti dlžníkovi a tak súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania, bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalobcu, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a žalobu zamietol. 14. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi s tým, že o ich výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že nie je možné akceptovať právne závery súdu prvej inštancie, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a platnej legislatíve a žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolanie založil na odvolacích dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ C.s.p. s tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Odvolávajúca sa žalujúca strana zdôraznila, že dňa 22.08.2007 uzatvorila spoločnosť Aréna servis a.s. so B. B. a.s. Zmluvu o úvere č. 53/0092/OC/07 v znení jej dodatkov, na základe ktorej bol poskytnutý spoločnosti úverový rámec v hodnote 428.000 000,- Sk so splatnosťou do 31.09.2009. keďže v čase uzatvorenia tejto úverovej zmluvy existovali záväzky Aréna Servis a.s. voči jej akcionárom, ktorí ako fyzické osoby poskytli spoločné prostriedky na základe uzatvorených zmlúv o úvere, čo B. B. a.s. podmienila podpisom zmlúv o nadriadenosti záväzku voči banke ako vyplýva z čl. II. /2.3.2. písm. v/ Úverovej zmluvy a čl. VII./7.7. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril dňa 22.08.2007 so spoločnosťou Aréna Servis a.s. ako dlžníkom a B. B. a.s. ak bankou poskytujúcou úverový rámec spoločnosti Aréna Servis a.s. Zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke, predmetom ktorej bolo práve zabezpečenie pohľadávky B. B. a.s. voči spoločnosti Aréna Servis a.s. titulom uzatvorenej úverovej zmluvy tak, že žalovaný a spoločnosť Aréna Servis a.s. odložili splatnosť pohľadávky až do splnenia záväzku spoločnosti Aréna Servis a.s. voči B. B. a.s.. Súčasťou Zmluvy o nadriadenosti pohľadávky bolo práve vyhlásenie žalovaného, že neprijme žiadne plnenia svojho záväzku voči spoločnosti Aréna Servis a.s., ktoré vyplýva zo zmluvy o úvere a v prípade porušenia tejto povinnosti si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur. Žalovaný napriek svojej vedomosti vyplývajúcej mu z čl. II./3 Zmluvy o nadriadenosti záväzku ako i v spojení s ustanoveniami úverovej zmluvy uzatvoril dňa 22.08.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere ako podriadený záväzok postúpil na spoločnosť Kapital Invest s.r.o. Piešťany za odplatu vo výške 497.908,78 eur a následne táto spoločnosť návrhom na vydanie platobného rozkazu, v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 64Rob/414/2011 si uplatnila túto pohľadávku voči spoločnosti Aréna Servis a.s.. B. B. a.s. zasa Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1271/2011/CE zo dňa 29.09.2011 postúpila svoju pohľadávku z úverovej zmluvy na žalobcu s účinkami ku dňu 03.10.2011 a tak sa žalobca stal vlastníkom úverovej pohľadávky ako aj pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty. 17. Žalobca žiadal konajúci prvoinštančný súd, aby pripojil spis Okresného súd Banská Bystrica sp.zn. 60Rob/414/2001, čím by bolo preukázané, že žalovaný v rozpore so Zmluvou o nadriadenosti záväzku svoju pohľadávku postúpil na spoločnosť Kapital Invest s.r.o., ktorý dôkaz ale prvoinštančný súd odmietol vykonať, pričom ani v rozhodnutí toto konanie bližšie nevysvetlil, čím odoprel žalobcovi možnosť preukázania skutkového stavu ako i uprel právo na spravodlivý proces. Žalobca tiež na pojednávaní dňa 07.12.2016 žiadal doplniť dokazovanie a vypočuť zástupcu B. B. a.s., ktorý by vysvetlil a vyložil ustanovenia Zmluvy o nadriadenosti záväzku, ktorý dôkaz tiež súd nevykonal a označil ho za nadbytočný a neúčelný, čím založil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.. 18. Účelom zmluvy o nadriadenosti záväzku bolo zabezpečenie, aby podriadený záväzok nebol uhradený skôr ako nadradený, preto táto povinnosť bola zabezpečená i zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie ale nesprávne vyložil predmetné ustanovenie o zmluvnej pokute keď vyslovil tvrdenie, že právna povinnosť uvedená v čl. II./3 nie je jednoznačne a určito vymedzená. Podľa názoru odvolateľa je táto povinnosť upravená v súlade s príslušným právnym predpisom, keď žalovaný v rozpore s ust. čl. II./3 Zmluvy porušil postúpením pohľadávky na spoločnosť Kapital Invest s.r.o., ktorá mu z tohto ustanovenia vyplývala, čím ohrozil splatenie pohľadávky Aréna Servis a.s. ako nadriadeného záväzku z úverovej zmluvy a žalovaný sa pritom zaviazal, že neprijme žiadne plnenie existujúceho záväzku alebo akúkoľvek inú povinnosť dlžníka. Odplatným postúpením pohľadávky, ale prijal plnenie nadradeného záväzku, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej sa v konaní domáha, preto má odvolateľ za to, že prvoinštančný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím založil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. 19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. K odvolaciemu dôvodu podradenému pod právnu úpravu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. žalovaný uviedol, že odvolateľ opomína, že svojim návrhom na doplnenie dokazovania nežiadal preukázať skutkový stav a zistenie rozhodujúcich skutočností, ale žiadal „preukázať výklad tých ustanovení zmluvy zo dňa 22.08.2007, ktoré sú sporné s tým, či postúpenie pohľadávky je alebo nie je sankcionované zmluvnou pokutou“. Súd prvej inštancie sa s týmto návrhom presvedčivo a dostatočne vyporiadal, s ktorým stanoviskom sa žalovaný stotožňuje a poukazuje na to, že ak by naozaj bolo vôľou zmluvných strán obmedziť aj postúpenie pohľadávky, výslovne by to boli v texte zmluvy vyjadrili. 20. K odvolaciemu dôvodu podriadenému pod právnu úpravu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. žalovaný vyslovil názor, že sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, ktorý sa vyporiadal dostatočne a na základe zistených skutočností so samotnou zmluvnou pokutou, ktorej dojednanie označil za neplatné, pretože ide o sankciu za porušenie záväzku nerealizovať základné právo, ktoré nemožno zmluvnou pokutou sankcionovať, ako vyplýva zo zákona a ústavy, k čomu poukázal i na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/119/2007 zo dňa 18.03.2008, v súlade s ktorým je konštatované, že dohodu o zmluvnej pokute, ktorá mala vzniknúť z dôvodu vzdania sa práva postúpiť pohľadávky, ktoré by mali vzniknúť práve následkom porušenia zmluvnej povinnosti nie dohodou, ktorá by mala charakter zabezpečovacieho inštitútu zabezpečenia zmluvnej povinnosti. Inštitút postúpenia pohľadávky je právom a nedá sa označovať za zmluvnú povinnosť, teda nie je možné z dôvodu dohody o zákaze realizovať právo dojednávať zmluvnú pokutu. 21. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené na podanie odvolacej repliky právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho dňa 20.02.2017 prevzal, vyjadrenie v rámci odvolacej repliky nepodal. 22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. 23. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 24. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.) 26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p., odvolací súd uvádza, že žalujúca strana sporu podala odvolanie, ktoré založila na existencii odvolacích dôvodov, ktoré v odvolaní špecifikovala a ktoré podradila pod právnu úpravu uvedenú v § 365 ods.1 písm. e/ a h/ C.s.p. 27. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v §365 ods.1 písm.e/ C.s.p. platí, že súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, čím je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Výsluch zástupcu B. B. a.s. , ktorý mal vysvetliť, čo strany uzatvorením Zmluvy o nadriadenosti záväzku sledovali nenaplnilo existenciu odvolacieho argumentu, pretože uvedený účel bol v Zmluve vyjadrený a súd ho vyložil v súlade so znením príslušného článku a tak ani prípadný iný výklad výsluchom pracovníka B. B. a.s. nemohol by založiť zmenu, ako v odôvodnení uviedol i prvoinštančný súd. Rovnako nemožno za relevantný odvolací dôvod považovať nepripojenie súdneho spisu z Okresného súdu Banská Bystrica,ktorým malo byť preukázané že žalovaný v rozpore so Zmluvou o nadriadenosti postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť Kapitál invest s.r.o. za odplatu. Otázka odplatnosti postúpenia nemá z hľadiska nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty význam, pretože samotný úkon postúpenia nebol prvoinštančným súdom vyhodnotený ako porušenie záväzku, ktorý by bol sankcionovaný zmluvnou pokutou. 28. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 29. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie záväzku, ku ktorému sa zaviazal v čl. II/3 Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke. K uvedenému článku sa prvoinštančný súd podrobne vyjadril, vysvetlil ho v bode 20. odôvodnenia rozsudku, s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a naň poukazuje. 30. Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú neopodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).