Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200071 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116200071.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: G. G., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T.. T. XXXX/XX, Z., proti manželovi: L. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., t. č. ÚVTOS Bratislava, Chorvátska 5, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. decembra 2017, č.k. 33Pc/1/2017-74, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo G. G., rod. B., nar. XX.X.XXXX a L. G., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 23.11.2013 v Seredi, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Sereď, vo zväzku XII, ročník 2013, na strane 266, pod por. č. 89, rozviedol, a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22 a § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 23.11.2013 v Seredi, u navrhovateľky ide o tretie manželstvo, u manžela o manželstvo prvé. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, posledné spoločné bydlisko mali na adrese T. XX, Z.. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Navrhovateľka v priebehu celého konania od podania návrhu na rozvod dňa 7.1.2016 až do uskutočnenia pojednávania dňa 4.12.2017 na podanom návrhu na rozvod manželstva zotrvala. Ako hlavný dôvod rozvratu vzťahu účastníkov uvádzala neschopnosť manžela sa postarať rodinu a problémy, ktoré jeho konaním vznikli. Už v čase podania návrhu účastníci spolu skoro rok nežili v spoločnej domácnosti. Momentálne je to už viac ako 2,5 roka. Manželia tak už dlhodobo spolu nežijú, a to ani intímne, nehospodária spoločne, komunikujú spolu len minimálne. Manžel je vo výkone trestu odňatia slobody a koniec trestu pripadá na rok 2020. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že ona absolútne nesúhlasí, aby zotrvávala ďalej v manželstve, a to bez ohľadu na to, či by manžela pustili z výkonu trestu aj teraz. Je to jej jednoznačné presvedčenie. Uviedla, že absolútne nepripúšťa ich zmierenie a obnovenie manželského spolužitia, manžel jej veľmi ublížil, aj dcére, dostal ich na ulicu, je gambler, nechce byť už s ním v manželstve za žiadnych okolností. Manžel sa k návrhu navrhovateľky žiadnym spôsobom nevyjadril, nežiadal o eskortu na pojednávanie, nežiadal o jeho odročenie, nepreukázal snahu o záchranu manželstva. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené oba hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva, t. j. že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené tak, že viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k odcudzeniu, účastníci spolu komunikujú minimálne, už viac ako 2 a pol roka spolu nežijú, nehospodária spoločne, z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti. Navrhovateľka k manželovi stratila citový vzťah a dôveru, manžel jej nie je potrebnou oporou. Vzhľadom na uvedené bolo preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií - sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú, je vážne a dlhodobo rozvrátené a najmä vzhľadom na jednoznačné vyjadrenia navrhovateľky nemožno očakávať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia. Manžel navrhovateľky v konaní neuviedol žiaden dôvod pre zachovanie manželstva, svoj postoj k manželstvu, ako aj k navrhovateľke preukázal tým, že sám sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril. Pritom aj prípadný nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu manželstva, ako ani súhlas oboch manželov nezakladá ich právny nárok na vyhovenie návrhu na rozvod. Navrhovateľka uvádzala vážne dôvody pre rozvod manželstva, keď uviedla, že manžel jej opakovane bral peniaze, zobral ich aj jej matke, nezabezpečoval rodinu finančne a materiálne, naopak dostal ju do väčších problémov, pričom momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody. Z postojov navrhovateľky je zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve. K tomuto spolužitiu, či dokonca obnoveniu manželského spolužitia ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Vo vzťahu účastníkov teda existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo viac neplní svoj účel, nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Súd preto považoval návrh na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil nedostatočné plnenie povinnosti manžela vzájomne si pomáhať a starať sa spoločne o rodinu. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý uviedol, že sa osobne rozprával s navrhovateľkou a skúsili by si dať ešte šancu, vyriešiť si svoje veci samy, keďže majú spolu aj maloletá L., ktorej síce nie je biologický otec, ale vychováva ju od dvoch týždňov jej života. Uviedol, že si je vedomý svojich chýb a snaží sa všetko napraviť. 4. K odvolaniu manžela sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že trvá na rozvode manželstva, už nechce ďalej zotrvať v manželstve, trvá na svojich vyjadreniach, ktoré uviedla na súdnom pojednávaní. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 33Pc/1/2017 je rozvod manželstva účastníkov. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo G. G., rod. B., nar. XX.X.XXXX a L. G., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 23.11.2013 v Seredi, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Sereď, vo zväzku XII, ročník 2013, na strane 266, pod por. č. 89, rozviedol, a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 10. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine). 11. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania; uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené nároky; ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti založeného partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je záver, podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a niet rozumného dôvodu predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu. 12. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho). 13. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci šlo o práve takýto stav praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľky a manžela, a to jednak z toho dôvodu, že manželia žijú oddelene dlhšiu dobu a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu vecí, okrem toho však navrhovateľka rezolútne poprela záujem podieľať sa na manželom proklamovanom úsilí o udržania manželstva. A navyše tento účastník oproti tomu neposkytol v konaní žiadne argumenty a riešenia spôsobilé podľa neho presvedčenie navrhovateľky o neobnoviteľnosti vzťahu zmeniť a musela sa uplatniť úvaha, podľa ktorej na udržanie manželstva rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom. 14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP. 17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).