Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216612 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116216612.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Bytové hospodárstvo Hlohovec, s.r.o., IČO: 36 235 130, so sídlom Za poštou 7, Hlohovec, proti žalovanému: S. D., narodený X.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, H., o zaplatenie 795,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19Csp/20/2016-39 zo dňa 30.6.2017 vo výroku o zastavení konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení konania a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil, druhým výrokom žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 40,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov) po právoplatnosti tohto rozhodnutia a tretím výrokom rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Uvedené uznesenie vo vzťahu k napadnutému výroku o zastavení konania a vo vzťahu k závislému výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 144, § 145 ods. 1, § 251, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 3. Vecne vo vzťahu k napadnutému výroku o zastavení konania súd prvej inštancie argumentoval tým, že pred začatím pojednávania podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.6.2017 žalobca oznámil, že žalobu berie späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný dňa 7.6.2017 uhradil do pokladne žalobcu celú pohľadávku okrem náhrady trov konania, čo žalobca zdokladoval priloženým príjmovým pokladničným dokladom, z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 7.6.2017 zaplatil sumu 2.326,88 eur, preto vzhľadom na späťvzatie žaloby súd prvej inštancie konanie zastavil. Vecne vo vzťahu k závislému výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie argumentoval tým, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. 4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že žiadnu čiastku do pokladne žalobcu neuhradil, nakoľko sa nachádza vo finančnej tiesni a uvedenou čiastkou nedisponuje. Vzniknutú situáciu nespôsobil, osoba, ktorá v jeho mene čiastku zaplatila sa týmto pokúša vyhnúť stíhaniu pre porušovanie domovej slobody, nedovolenému obohateniu, možnému podvodu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení konania zrušil. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. V odvolaní uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania považuje za legitímne správne a súhlasí s ním v plnom rozsahu. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku o zastavení konania a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku o zastavení konania a o nároku na náhradu trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. 8. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 9. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 10. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, čo znamená, že ju môže za konania vziať späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho nároku celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe alebo časti jeho žaloby nebude súdom meritórne rozhodnuté. Nárok, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe, však späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, teda nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami ostatných strán na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatné strany zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom za podmienok stanovených zákonom. Ak takýto úkon žalobca urobí a sú splnené procesné podmienky na žalobcom uplatnený postup, je povinnosťou súdu rozhodnutie žalobcu rešpektovať. 11. Pred rozhodnutím súdu o späťvzatí žaloby podľa citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku musí súd rešpektovať procesné oprávnenie ostatných subjektov. So zreteľom na ne musí vytvoriť procesnú možnosť, aby sa vyjadrili k predmetnému úkonu žalobcu a vo vyjadrení prípadne vyslovili nesúhlas so späťvzatím žaloby. To však neplatí, ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. V takomto prípade súd žalovaného na vyjadrenie ohľadom súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva. Na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby za daných okolností súd neprihliada a konanie uznesením zastaví. 12. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.7.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 795,74 eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 9.6.2017 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac, že žalovaný dňa 7.6.2017 zaplatil do pokladne žalobcu celú sumu, pričom k späťvzatiu žaloby pripojil doklad zo dňa 7.6.2017 o zaplatení sumy 2.326,88 eur. Pre späťvzatím žaloby v súdenom spore nebolo začaté predbežné prejednanie sporu, ani pojednávanie. Správne preto súd prvej inštancie postupoval, ak rozhodol o zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby bez toho, aby vyzýval žalovaného na vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, avšak na jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby, hoci aj potencionálne relevantný, nemožno prihliadať, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než začalo predbežné prejednanie veci alebo pojednávanie, ako už bolo konštatované vyššie. Žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil postup súdu prvej inštancie, správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie namietal len v spojitosti s jeho nesúhlasom so späťvzatím žaloby, preto sú jeho odvolacie námietky nenáležité. 13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené. 14. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvej v napadnutom výroku o zastavení konania, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) vychádzajúceho z tzv. zásady zodpovednosti za zavinenie, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).