Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/310/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217543 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116217543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Barbarou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. K. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 588,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 32Csp/35/2016 zo dňa 04. mája 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 588,- eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 588,- eur od 01.08.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č.207500018 zo dňa 11.02.2011 poskytol dlžníkovi úver 300,- eur s poplatkom 288,- eur, ktoré bola žalovaná povinná vrátiť v 12 mesačných splátkach po 49,- eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná bola odsúdená Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 3T/26/2012 za prečin úverového podvodu, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2012. 2. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 3T/26/2012 bola žalovaná odsúdená za prečin úverového podvodu spáchaný voči žalobcovi, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2012. Žalobca bol dotknutým rozsudkom so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Súd konštatuje, že dotknutým rozsudkom je viazaný, čo do viny žalovanej, ako aj čiastočne, čo do spôsobenej škody v rozsahu minimálne 266,01 eur. Z obsahu pripojeného trestného spisu plynie, že žalobca si prevzal rozsudok dňa 05.06.2012 viď doručenka č. l. 138 trestného spisu. 3. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). V danom prípade zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník a je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko zmluva uzavretá účastníkmi (stranami sporu) má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) a j) ZoSÚ riadne a jednoznačne uvedenú ročnú úrokovú sadzbu, keďže tento údaj neobsahuje vôbec, rovnako ako ani neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov „RPMN“, ako ani priemernú RPMN pri obdobných úverových vzťahoch. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe a RPMN, ako aj priemernej RPMN predstavuje jeden zo základných parametrov pre rozhodovanie sa spotrebiteľa pri voľbe úverového produktu. Z uvedeného dospel súd k záveru, že priemernému spotrebiteľovi s poukazom na vyššie uvedené nebolo vôbec zrejmé, aká ročná úroková sadzba je z úveru, aké je RPMN, a aké je priemerné RPMN z obdobných úverov. 26. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky „49,- eur“, kde chýba špecifikácia takejto splátky, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala rozpis výšky splátky istiny, výšky splátky úrokov a výšky splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) považovať za bezúročný a bez poplatkov, za takto zisteného stavu, má súd preukázané, že žalobca by mal nárok na zaplatenie sumy poskytnutého úveru vo výške 300,- eur. 4. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Nárok na náhradu škody sa v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade by mal nárok žalobcu na vydanie nároku na náhradu škody svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že mu vznikla škoda, a kedy ju mohol prvýkrát uplatniť na súde. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k vzniku škody skutočne došlo. Ako je zrejmé z pripojeného trestného spisu, žalobca sa dňa 05.06.2012 dozvedel, že žalovaná je odsúdená, a že so svojím nárokom sa má obrátiť na občianskoprávny súd.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci nárok na náhradu škody, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že mu vznikla škoda. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k jednoznačnému záveru o škode doručením trestného rozsudku žalobcovi dňa 05.06.2012, a teda jeho nárok je objektívne premlčaný v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť dňa 06.06.2012 a uplynula 06.06.2015. Keďže žalobca podal na súde žalobu až dňa 01.08.2016, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd dopĺňa, že všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Subjektívna dvojročná lehota od momentu, kedy sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Súd má za to, že obe lehoty začali plynúť súčasne. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve.. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998). V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou. Súd však konštatuje, že aj pri aplikácii štvorročnej premlčacej doby, by bol nárok žalobcu premlčaný. Súd súčasne zamietol žalobu, aj čo do úrokov z omeškania, nakoľko tieto sa premlčujú spolu so základom. Vo vzťahu k požadovaným zvyšným úrokom z omeškania súd pozmenáva, že ich premlčanie nastáva súčasne so základom, nakoľko ak by sa tieto nepremlčovali, nútili by uhradiť žalovaného istinu, bez ohľadu na jej premlčanie. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní - žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko týmto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v čl.17 CSP rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal. 5. Proti rozsudku podáva žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote v celom rozsahu odvolanie, pretože v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku tým, že súd I. inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zmluve o úvere uviedol nasledovné: Žalobca postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmieta. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že dňa 11.02.2011 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere Č. 207500018, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom preto ju nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný naviac v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky využije na účel povolania. Podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia zmluvy): Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaný zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalovaný vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Zákonom požadované náležitosti v predmetnom prípade sú dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy, t. j. poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť za bez útočnú a bez poplatkov. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Je teda a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d) Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Klient uzatvoril zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo r, potvrdil svojim podpisom. Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. O Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu jasne vyplýva, že k udalosti zo Zmluvy o úvere Č. 207500018 došlo dňa 11.02.2011 a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka "ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť." Má za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný a to z dôvodu, že Okresný súd Trnava nás rozsudkom zo dňa 31.05.2012 odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, vedeným pod spis. zn. 3T/26/2012. Ďalej uvádzame, že rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 3T/26/2012 zo dňa 31.05.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.05.2012. Z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že uplatnený nárok nie je premlčaný. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka: .najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví." Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 588,- EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody a to z nasledovných dôvodov: Okresný súd Okresný súd Trnava, č. k. 3T/26/2012 zo dňa 31.05.2012 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobou ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 3T/26/2012 zo dňa 31.05.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2012 a vykonateľnosť dňa 31.05.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 32Csp/35/2016 zo dňa 04.05.2017 v zmysle § 389 CSP v platnom znení zrušil a v zmysle § 391 CSP vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom I. inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z. č. 129/2010 Z. z., (ďalej len „ZoSÚ“) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 8. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 588,- eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.08.2011 do zaplatenia zo sumy 588,- eur. Žalobca a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ( v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 300,00 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 588,- eur v dvanástich mesačných splátkach po 49,- eur. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. zmluva neobsahuje riadne a jednoznačne uvedenú ročnú úrokovú sadzbu, keďže tento údaj neobsahuje vôbec, rovnako ako ani neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov „RPMN“, ako ani priemernú RPMN pri obdobných úverových vzťahoch . Uvedené je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) a j) ZoSÚ. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe a RPMN, ako aj priemernej RPMN predstavuje jeden zo základných parametrov pre rozhodovanie sa spotrebiteľa pri voľbe úverového produktu. Spotrebiteľovi preto nebolo zrejmé, aká ročná úroková sadzba je z úveru, aké je RPMN, a aké je priemerné RPMN z obdobných úverov. V zmluve ďalej chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je uvedená len výška splátky „49,- eur“, chýba špecifikácia takejto splátky, tzn. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala rozpis výšky splátky istiny, výšky splátky úrokov a výšky splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) považovať za bezúročný a bez poplatkov, za takto zisteného stavu, má súd preukázané, že žalobca by mal nárok na zaplatenie sumy poskytnutého úveru vo výške 300,- eur. 9. Súd I. inštancie v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ex offo prihliadal na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Nárok na náhradu škody sa v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k vzniku škody skutočne došlo. Trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Subjektívna dvojročná lehota od momentu, kedy sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Súd má za to, že obe lehoty začali plynúť súčasne. Z pripojeného trestného spisu je zrejmé, že sa žalobca dňa 05.06.2012 dozvedel, že žalovaná je odsúdená, a so svojím nárokom bol odkázaný na konanie občianskoprávne. Žalobcovi vznikol v predmetnej veci nárok na náhradu škody, preto pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že mu vznikla škoda. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba prebieha len v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k jednoznačnému záveru o škode doručením trestného rozsudku žalobcovi dňa 05.06.2012, a teda jeho nárok je objektívne premlčaný v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť dňa 06.06.2012 a uplynula 06.06.2015. Žalobca podal na súde žalobu až dňa 01.08.2016, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou. Súd však konštatuje, že aj pri aplikácii štvorročnej premlčacej doby, by bol nárok žalobcu premlčaný. Súd súčasne zamietol žalobu, aj čo do úrokov z omeškania, nakoľko tieto sa premlčujú spolu so základom. 10. V rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 11. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. 12. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). 13. S poukazom aj na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 14. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP. 15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).