Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/16/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117212460 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117212460.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľa: G. T., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu F., F. X, zastúpeného advokátkou: Mgr. Nina Szalóová, adresa sídla Trnava, Stromová 6, proti manželke: Y. T., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu F., F. X, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Horváth, adresa sídla Trnava, Hlavná 42, o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. decembra 2017 č.k. 37Pc/5/2017-18 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v jeho zamietajúcej časti m e n í tak, že manželstvo účastníkov konania, navrhovateľa G. T., narodeného XX. C. XXXX vo H. a jeho manželky Y. T., narodenej X. N. XXXX uzatvorené dňa 20. júla 1974, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Trnave vo zväzku 31, ročník 1974 na strane 195 pod poradovým číslom 220 rozvádza. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľa zamietol a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 18, § 22, § 23 ods. 1, § 23 ods. 3 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj poukazom na judikát R IV/1966 (s. 372, 373) a vecne neexistenciou hmotnoprávnych dôvodov pre rozvod manželstva účastníkov konania, keďže z dokazovania nemal za preukázaný hlboký a trvalý rozvrat vzťahov manželov, nedospel k záveru, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to aj napriek verbálne prezentovanému názoru navrhovateľa, ktorý však nebol opretý o reálne jeho konanie a správanie sa, a nebol ani len ním samotným objektivizovaný. Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 20. júla 1974, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v Trnave vo zväzku 31 ročník 1974 na strane 195 pod poradovým číslom 220, že z manželského spolužitia účastníkov konania nepochádzajú maloleté deti, manželia rešpektujú svoju dôstojnosť, manželia stále bývajú v spoločnom byte, i keď navrhovateľ spával v obývačke, manželka v spálni (ich dcéra v detskej izbe - takto však majú rozdelené bývanie minimálne 5 rokov a takýto stav im evidentne vyhovuje a vyhovoval). Pri nedeľných a slávnostnejších príležitostiach manželia obedujú spolu (prípadne s deťmi a vnúčatami). Manželia majú dohodou rozdelené platenie nákladov na vedenie domácnosti, nákup stravy a podobne - teda spoločne hospodária. Z dokazovania síce vyplynulo, že v decembri 2016 sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti, avšak iba na 4 mesiace, pričom aj počas tejto doby denne chodil do domácnosti manželky kde raňajkoval, obedoval aj večeral; do spoločnej domácnosti sa vrátil 30. marca 2017 a od tejto doby sa v spoločnej domácnosti nepretržite zdržiava (každú noc prespal doma). Od marca 2016 sa manželia spolu niekoľkokrát intímne stýkali, manželka sa vyjadrila, že má navrhovateľa stále rada. Z výpovedí svedkýň, ale aj samotných manželov mal súd prvej inštancie za preukázané, že nezhody a problémy medzi manželmi pretrvávali dlhšiu dobu (komunikovali hlavne v čase približne pred dvadsiatimi rokmi, keď sa navrhovateľ správal voči manželke hrubo až agresívne, vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje) - toho času je však medzi manželmi lepší vzťah ako v minulosti, manželia sa k sebe lepšie správajú. Navrhovateľ síce poukazoval na existenciu mimomanželského vzťahu, túto skutočnosť však nemal vôľu preukázať; naviac manželka o tomto vzťahu mala a má vedomosť a toleruje ho. 1.2 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 58 C.m.p. a vecne tým, že účastníci konania o náhradu trov konania nepožiadali. 2.1 Takéto rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním len navrhovateľ s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením jeho návrhu namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní a nesprávne vec i právne posúdil dôvodiac, že manželstvo účastníkov konania nikdy nebolo po žiadnej stránke harmonické, no vzájomné konflikty prekonali v záujme zachovania úplnej rodiny, v čase keď vychovávali svoje deti. V čase, keď sú dcéry už plnoleté, dve z nich aj žijú v samostatnej domácnosti a samotní účastníci sú na dôchodku, navrhovateľ sa opätovne pokúsil zachovať manželstvo a napraviť vzájomný vzťah s manželkou, avšak jej správanie ho zakaždým presvedčilo, že vynaložené úsilie bolo bezúspešné. Preto sa po náležitom zvážení rozhodol manželstvo ukončiť. Podľa jeho názoru vzťahy manželov sú tak nenávratne narušené, že nie je možné, aby manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. Nie je prejavom fungujúceho manželstva, keď manželia síce v spoločnej domácnosti žijú ale oddelene - každý z nich sa venuje svojim záležitostiam a záujmom. Spoločné záujmy nemajú a všetok voľný čas trávia absolútne samostatne. Manželia navzájom nemajú žiadny prehľad o aktivitách či záujmoch toho druhého. Záver o zlepšení vzťahov medzi manželmi vyvodil len z výpovede dcéry R. T., ktorá však s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť ako svedkyňu M. W., adresa trvalého pobytu F., F. X (na okolnosti, že navrhovateľ vyvíjal úsilie k tomu, aby zo spoločnej domácnosti odišiel a zariadil si ju so svojou partnerkou a využíva každú možnú pracovnú či inú príležitosť nezdržiavať sa v spoločnej domácnosti) a C. G., adresa trvalého pobytu F., F. X (s ktorou má mimomanželský vzťah). 2.2 Prejavom funkčného manželského vzťahu podľa jeho názoru nie je skutočnosť, že čas sviatkov, či príležitostných "obedov" trávi navrhovateľ s rodinou, či s manželkou, keď ako rodičia príjmu pozvanie na návštevu k dcére žijúcej zahraničí. 2.3 Nesprávny je aj záver súdu o spoločnom hospodárení manželov, pri ktorom súd prvej inštancie vychádzal len z toho, že manželia spolu uhrádzajú náklady za byt a nákupy do domácnosti. Opomenul však, že krátko pred podaním návrhu na rozvod manželstva previedli manželia vlastníctvo nehnuteľného majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve práve z dôvodu nefungujúceho vzťahu v záujme predídenia tomu, aby spoločný majetok pri neschopnosti vzájomne komunikovať postavil pred nich neriešiteľnú situáciu. Uvedené svedčí o nezáujme spravovať spoločný majetok a o tom, že účastníci sú si vedomí svojej neschopnosti spravovať spoločný majetok a nie o spoločnom hospodárení. V manželstve účastníkov nie je ani jeden prvok fungujúceho manželského vzťahu a to ani s ohľadom na dĺžku trvania manželstva. Manželstvo je dlhodobo a trvalo rozvrátené, bez možnosti nápravy - dôvodil ďalej navrhovateľ. 3. Manželka navrhovateľa odvolací návrh nepodala. Vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhla odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené zákonné dôvody pre rozvod manželstva, že v konaní nebol preukázaný trvalý hlboký rozvrat vzťahov manželov ako ani skutočnosť, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a že nemožno očakávať obnovenie ich spolužitia, a to aj napriek verbálne prezentovanému názoru navrhovateľa, ktorý však nebol opretý o reálne jeho konanie a správanie a nebol ani len ním samotným objektivizovaný. Podľa jej názoru nikdy v minulosti nemali žiadne zvláštne spoločné záujmy, iba všedné. Vianoce v roku 2017, Silvestra i Nový rok pripravovali a aj trávili spoločne, štedrej večere sa zúčastnila celá rodina a každý bol zapojený aj do spoločných príprav. Od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (dňa 13. decembra 2017) navrhovateľ manželku masíroval 3 krát, pričom takéto masáže jej navrhovateľ navrhol sám. Vo svojom vyjadrení potvrdila, že spolu s navrhovateľom previedli ich spoločný byt v F. a chatu na R. do vlastníctva dcéry K., respektíve aj vnučky M.. V byte v F. majú spolu s navrhovateľom právo doživotného bývania, pričom dcéra K. sa zaviazala obom im poskytnúť potrebnú osobnú pomoc v prípade ich staroby a choroby. Chatu na R. majú možnosť doživotne užívať titulom vecného bremena. K týmto darovaniam nedošlo preto, ako sa tvrdí v odvolaní, že si boli vedomí svojej neschopnosti spravovať spoločný majetok, nakoľko naďalej ho užívajú a starajú sa oň obaja. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania (§ 379 C.s.p.), bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) v neprítomnosti manželky navrhovateľa (manželka navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť však riadne ospravedlnila svojim nezáujmom vypočuť si zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti) a s prihliadnutím k tomu, čo bude uvedené ďalej, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zmeniť. 5. Na pojednávaní odvolacieho súdu navrhovateľ zotrval na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ktorý poukázal na správanie sa a postoje jeho manželky prezentované jeho manželkou po rozhodnutí súdu prvej inštancie o jeho návrhu na rozvod manželstva a to najmä na skutočnosť, že jeho manželka s ním absolútne odmieta intímne žiť a zmarila aj snahu najmä odvolacieho súdu o odstránenie príčin rozvratu ich manželského spolužitia a ich zmierenie sa, keď na ich spoločnom stretnutí sa s psychologičkou odmietala o príčinách rozvratu ich manželského spolužitia komunikovať, čím vedome zmarila možnosť príčiny rozvratu ich manželského spolužitia reálne odstrániť. Navrhovateľ ďalej potvrdil, že naďalej udržiava intímnu známosť s inou ženou a na tomto stave nie je ochotný nič zmeniť. Pohovoru v psychologickej poradni sa zúčastnil z dôvodu, že ho k tomu viedol v rámci zmierovacieho konania odvolací súd, pričom aj sám psychologičke už v úvode ich spoločného stretnutia prehlásil, že o obnovenie manželského spolužitia nemá záujem. 6. Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 7. Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 8. Podľa § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada (2 veta prvá). 9.1 V práve citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. 9.2 Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva. 9.3 Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod.. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu. 10. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom v odvolacom konaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Účastníci konania ako manželia totiž v skutočnosti spolu nežijú, ale len zdieľajú spoločné obydlie, pričom každý z nich si v podstate žije svoj život a ich manželstvo je len formálne. Ani jeden z manželov sa v podstate nezaujíma o toho druhého, o jeho záujmy a aktivity. V konaní bolo nesporné, že manželia nemali a ani nemajú žiadne spoločné záujmy. Pre navrhovateľom verejne prezentovanú pretrvávajúcu neveru (dlhodobé intímne spolužitie navrhovateľa s inou ženou bez perspektívy jeho ukončenia) sú podľa názoru odvolacieho súdu vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi spôsobujúce rozvrat vzťahov, ktorý na jednej strane trvá už dlhší čas a na druhej strane vylučuje ďalšie harmonické spolužitie manželov. Záver súdu prvej inštancie o tolerovaní nevery navrhovateľa jeho manželkou nebol správny, nakoľko manželka navrhovateľa po tom, čo sa dozvedela bližšie informácie o žene s ktorou má jej manžel udržiavať intímnu známosť túto minimálne verbálne napadla a prezentovala jej svoj kategorický nesúhlas s takýmto ich spolužitím. Zo správania sa oboch účastníkov konania počas odvolacieho konania odvolací súd dospel ďalej k záveru, že žiaden z nich nemá skutočný záujem na obnovení ich manželského spolužitia. Navrhovateľ takýto absolútny nezáujem o obnovenie manželského spolužitia so svojou manželkou jednoznačne prezentoval aj na pojednávaní odvolacieho súdu. Nezáujem manželky navrhovateľa o obnovenie manželského spolužitia odvolací súd dovodil jednak z jej nezáujmu o verbálne prezentovanie jej názorov a postojov v tejto veci pred odvolacím súdom, ako aj z jej nezáujmu o pomoc zo strany psychologičky, pohovoru s ktorou sa zúčastnila podľa názoru odvolacieho súdu len z dôvodu odporúčaní zo strany odvolacieho súdu v rámci zmierovacieho konania (avšak bez jej vážneho záujmu o takúto pomoc. Ako príčinu, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi odvolací súd zistil rozdielne názory oboch manželov na intímny život manželov a z toho plynúcu dlhodobo pretrvávajúcu neveru na strane navrhovateľa a teda porušovanie jeho povinnosti vernosti v manželskom vzťahu a povinnosti vytvárania zdravého, harmonického a trvalého rodinného prostredia. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nastalo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov a ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s jeho účelom, ako aj záujmami manželov. Z týchto dôvodov potom odvolací súd ani nevykonal navrhovateľom navrhované dokazovanie výsluchom svedkýň či už na okolnosti, že navrhovateľ vyvíjal úsilie k tomu, aby zo spoločnej domácnosti odišiel a zariadil si ju so svojou partnerkou a využíva každú možnú pracovnú či inú príležitosť nezdržiavať sa v spoločnej domácnosti, alebo na preukázanie jeho mimomanželského vzťahu. 12. Na základe už uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil spôsobom vyplývajúcim z výroku tohto jeho rozsudku (odvolacieho súdu). 13. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 C.m.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 C.m.p.) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 C.s.p.). 14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p.. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).