Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/59/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218211 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117218211.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. H., nar. XX.X.XXXX, adresa: N. XXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny F., J. R. X, dieťa rodičov - matky: Bc. R. T., nar. XX.X.XXXX, adresa: N. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom Trnava, Hlavná 44 a otca: Ing. D. H., nar. XX.X.XXXX, adresa: Q., R. XXX/XX, zastúpeného advokátom: Mgr. Ing. Marián Galbavý, so sídlom Trnava, Kapitulská 6, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o styku, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 16P/61/2017-288 zo dňa 4.6.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že znie: II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v nasledovnom znení: III. Otec maloletého dieťaťa j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., v mieste bydliska matky, pričom matka je oprávnená byť pri styku prítomná. IV. Matka j e p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určený čas v mieste jej bydliska odovzdať a otec je povinný v určenom čase a mieste maloletú odovzdať matke. V. V prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov realizovať, sú rodičia p o v i n n í navzájom si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v znení, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v rozsahu každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod. a to v mieste bydliska matky, pričom matka je oprávnená byť pri styku otca s maloletou prítomná a zároveň je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku“. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s použitím ust. § 2 ods. 1 a 2, § 360 ods. 1, § 325 ods. 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 360 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP), ako i hmotnoprávnych ustanovení § 24 ods. 4 a § 25 ods. 2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákona o rodine. 3. Súd skonštatoval, že pod sp. zn. 16P/61/2015 prebieha konanie o návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a na zaviazanie otca výživným vo výške 700,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Na základe návrhu matky Okresný súd Trnava uznesením č.k. 16P/61/2017-86 zo dňa 28.3.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú dočasne ponechal v osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu dieťaťa 500,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky do skončenia konania vo veci samej. 4. Dňa 14.5.2018 bol súdu doručený návrh otca maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec domáhal, aby súd rozhodol, že otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou v rozsahu každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 20.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste bydliska matky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate tým, že rodičia sa nevedia na styku otca s maloletou dohodnúť, doposiaľ bol styk realizovaný len v obmedzenom rozsahu a to len v prítomnosti matky, pričom matka viackrát nedodržala termíny dohodnutého styku z rôznych dôvodov. Otec je pritom schopný sa o dieťa riadne postarať po dobu stretávania, má na to vytvorené vhodné podmienky a nie je žiaden zákonný dôvod, aby bol jeho styk obmedzovaný. 5. K návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že vždy mala záujem umožňovať styk otca s maloletou a dohodnúť sa, v styku nebránila. Podľa jej názoru ale otec nemá reálny záujem o maloletú, ani o styk s ňou. Nikdy styk maloletej s otcom v čase, na ktorom sa dohodli, nezmarila, naopak otec tieto dojednania nerešpektuje, rovnako ako ani režim maloletej. Maloletá sama s otcom po odchode matky zo spoločnej domácnosti nestrávila ani jednu hodinu, otca nepozná, nie je na neho privyknutá, je stále dojčená. Pre matku je nepredstaviteľné, aby otec trávil s maloletou sám 7 hodín bez prítomnosti matky. Poukázala tiež na to, že otec má psychické problémy, bol liečený na psychiatrii, udával samovražedné tendencie, nesúhlasí preto, aby styk bol realizovaný bez jej prítomnosti z dôvodu obavy o život a zdravie maloletej. Preto súhlasila s nariadením neodkladného opatrenia tak, že otec bude mať právo stýkať sa s maloletou v prítomnosti matky každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a to v mieste bydliska matky, nakoľko takto upravený styk vyhovuje režimu maloletej a jej potrebám a najmä predchádza možným nezhodám. 6. Po oboznámení sa s návrhom a ostatným obsahom spisu, mal súd prvej inštancie za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z obsahu spisu mal súd za osvedčené, že rodičia maloletej žijú v oddelených domácnostiach. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal, že sú tu skutočnosti, ktoré osvedčujú naliehavosť a neodkladnosť rozhodnutia o dočasnej úprave styku otca s maloletou. Maloletá sa nachádza v starostlivosti matky, pričom otec sa s maloletou pravidelne nestretáva. Matka maloletej spochybňuje psychický stav otca, vyjadruje obavu, že otec na maloletú zle vplýva vytváraním nepríjemného prostredia počas styku. Zároveň súd poukazal na skutočnosť, že matka s návrhom otca na úpravu styku súhlasila, avšak v iné dni a žiadala svoju prítomnosť pri styku s ohľadom na vek maloletej a absenciu predchádzajúcich skúseností otca. Z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčené, že je možné očakávať, že by matka vychádzala otcovi v ústrety, pokiaľ ide o umožňovanie jeho styku s maloletou, a to jednak s poukazom na jej tvrdenia, ako aj na skutočnosť, že sama navrhuje určitú úpravu styku. 7. Zo všetkých uvedených dôvodov potom súd vyhovel návrhu otca, v spojení s návrhom matky a do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil styk otca s maloletou, s tým, že ide o neodkladné opatrenie vyplývajúce z demonštratívneho výpočtu neodkladných opatrení v ustanovení § 325 ods. 2 CSP. Zo znenia ustanovenia § 325 ods. 2 CSP („neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... “) je totiž zrejmé, že ide len o demonštratívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť, pričom rovnako CMP neustanovuje, že by výpočet neodkladných opatrení upravených v ustanoveniach § 365 až § 368 CMP bol uzavretý. Z uvedeného vyplýva, že zákon nevylučuje aj inú formu nariadenia neodkladného opatrenia, akým dočasná úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom je. 8. Súd skonštatoval, že týmto rozhodnutím rešpektuje právo otca, aby sa nadviazal a rozvíjal vzťah medzi ním a maloletou a aby mal aj on možnosť výchovne pôsobiť na maloletú, pričom predpokladom je, aby bol otec s maloletou v pravidelnom kontakte. Za týmto účelom vyhovel súd návrhu otca a upravil styk otca s maloletou, avšak v zmysle návrhu matky, nakoľko matka navrhla styk otca s maloletou v priamej nadväznosti na denný režim maloletej. Nakoľko sa však denný režim dieťaťa v tomto veku veľmi rýchlo mení, pretože sa skracuje dĺžka spánku, znižuje sa počet spánkov za deň, mení sa začiatok a koniec denných spánkov, a pod. (čo však nie je možné zohľadniť vydávaním nových a nových neodkladných opatrení), nie je vylúčené, že v čase styku bude maloletá spať, čo však nebráni styku, pretože otec môže zobrať maloletú na spánok v kočíku von. Rovnako, ak maloletá bude v bdelom stave a matka by nesúhlasila s pobytom otca vo svojej domácnosti, je potrebné, aby otcovi na čas začiatku styku riadne pripravila maloletú na pobyt vonku. Takto upravený styk zabezpečí, aby otec pravidelne trávil čas s maloletou, aby ho táto spoznávala, nadväzovala s ním vzťah, a aby sa tento prehlboval, keďže pre zdravý vývin maloletého dieťaťa je nepochybne potrebné zachovať a rozvíjať nielen jeho vzťah s matkou, ale aj s otcom. 9. Nakoľko otec s maloletou doposiaľ nebol v pravidelnom kontakte a maloletá je prirodzene naviazaná na svoju matku, považoval súd za nevyhnutné v záujme maloletej, aby matka mala právo byť pri styku prítomná, inak by mohla byť maloletá vystavená neprimeranému stresu spôsobenému odlúčením od matky. Prítomnosť matky zabezpečí, aby si otec a maloletá na seba privykali pod dohľadom matky, pretože matka pozná potreby maloletej a môže zabezpečiť bezproblémový priebeh styku. Ak bude mať matka za to, že stretnutie prebieha bez problémov, môže sa z miesta stretnutia i vzdialiť, nakoľko je pri stretnutí oprávnená byť prítomná, nie povinná, uvedené však bude záležať na uvážení matky. Hoci otec prítomnosť matky pri stretnutí vylučoval, súd uvedené uznal za nevyhnutné v záujme maloletej, pričom návrhom otca nebol viazaný. 10. Zároveň bola rozhodnutím matke uložená povinnosť maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska, pričom takáto príprava zahŕňa nielen prípravu fyzickú, ale aj psychickú, aby maloletá plnohodnotne strávila čas so svojim otcom. Otcovi bola uložená povinnosť maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska. V prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, bola obom rodičom uložená povinnosť oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Trvanie neodkladného opatrenia súd určil do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 11. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 20.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Dôvodil tým, že súd styk otca s maloletou upravil v zmysle návrhu matky v čase, s ktorým zásadne nemôže súhlasiť. Otec je totiž zamestnaný v R., pričom jeho pracovná doba je od 8.00 hod. do 17.00 hod., javí sa preto nelogickým, že súd rozhodol o úprave styku v čase, ktorý je pracovným časom otca. Ak by otec chcel počas týždňa realizovať styk v súdom určenom čase, s ohľadom na dopravnú situáciu v . musel by odchádzať zo zamestnania o 13.00 hod. S odkazom na to, že bol neodkladným opatrením zaviazaný prispievať na dieťa výživným vo výške 500,- Eur mesačne poukázal na proporcionalitu v tom, že bol zaviazaný na platenie výživného v nemalej výške presahujúcej nevyhnutné náklady na maloletú a na druhej strane nemal možnosť ani minimálne nerušeného styku s maloletou, resp. styku v rozsahu, aký si otec sám určí a ktorý je pre neho vyhovujúci. Otec zároveň nesúhlasil s tým, aby sa styk realizoval výlučne za prítomnosti matky s tým, že vzťah rodičov je konfliktný, vznikajú kritické situácie, ktoré sú spojené s verbálnym, dokonca fyzickým násilím a preto styk otca s maloletou za prítomnosti matky je nerealizovateľný a neplnil by účel. Trvá na tom, že otec musí mať ako rodič dostatočný priestor, vytvoriť si s maloletou citovú väzbu bez prítomnosti druhého rodiča. Poukázal tiež na to, že v pravidelnom kontakte s maloletou nebol z dôvodu, že mu styk zo strany matky nebol umožňovaný. Otec má pritom úprimný záujem stretávať sa s dieťaťom, podieľať sa na jeho výchove a vybudovať si s ním citovú väzbu, preto trvá na úprave styku v rozsahu, ako uviedol v pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Procesný opatrovník maloletej k doručenému odvolaniu otca predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že bolo potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi, pričom vzhľadom na útly vek dieťaťa, ktoré je dojčené, na matku silno citovo viazané, i na zaužívaný denný režim maloletej, sa súdom stanovený rozsah stretávania sa otca s dieťaťom javí ako primeraný, preto odporúča napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 13. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca podanom prostredníctvom advokátky navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie považuje za správne v celom rozsahu a to vrátane odôvodnenia, predovšetkým zohľadňujúce záujem maloletého dieťaťa a jeho denný režim. Pokiaľ otec nemá možnosť v týždni v stredu si prispôsobiť pracovný čas (napriek tomu, že deklaroval opak), nemôže byť toto na úkor maloletej, keď otec požaduje styk do 20.00 hod., k čomu sa matka opakovane vyjadrila, že takáto úpravy by bola nevhodná vzhľadom k dennému režimu a veku maloletej. Podľa matky nie je zrejmé ako otec vníma správnu proporcionalitu styku verzus výživné. Otec sa ale nemôže cítiť diskriminovaný a požadovať nerušený styk, keď vlastnou vinou nemá nadviazaný úzky citový vzťah s maloletou tak, aby s ním mohla byť sama, keď je dojčená a úzko fixovaná na matku, otca dôverne nepozná a potrebuje mať neustály kontakt s osobou, ktorej dôveruje. Matka sa pýta pre koho má byť styk prioritne vyhovujúci, či pre otca alebo pre maloletú. Zásadne poprela, že by styk otcovi znemožňovala, resp. otca verbálne atakovala. Poukázala na to, že o skutočnom (ne)záujme otca o styk s maloletou svedčí aj skutočnosť, že otec ešte ani nezačal styk podľa nariadeného neodkladného opatrenia pravidelne realizovať a už žiada náhradné termíny stykov, o čom predložila e-mailovú komunikáciu. 14. Matka k vyjadreniu pripojila ňou spísané vyjadrenie, v ktorom popísala podrobné okolnosti doterajšieho styku otca s dieťaťom, pripojila tiež žiadosť právneho zástupcu otca o realizáciu styku otca s maloletou v náhradných termínoch v období od júla do augusta 2018 celkom 6-krát, ako i vyjadrenie matky k tejto požiadavke, ktorým náhradné termíny odmietla. 15. K vyjadreniu matky podal otec prostredníctvom advokáta repliku, v ktorej uviedol, že nemá možnosť prispôsobiť si pracovný čas styku s maloletou, naopak, deklaroval, že je ochotný zostať s maloletou na rodičovskej dovolenke. S tvrdením matky, že styk nevyhovuje režimu maloletej nesúhlasil s tým, že v čase, keď navrhuje styk sa vykonáva večerná osobná hygiena maloletej, pričom otec má plné právo byť účastný pri týchto momentoch s dieťaťom. Zopakoval, že je nelogické, aby súd určil styk otca s dieťaťom počas jeho pracovnej doby. Poukázal na to, že prostredníctvom právneho zástupcu v časovom predstihu žiadal matku o umožnenie o realizácie styku v náhradných termínoch, keďže mal dovolenky a služobné cesty naplánované s polročným predstihom. Vyslovil nesúhlas s tvrdením matky o jeho nezáujem o styk s dcérou, snažil sa využiť všetky dostupné prostriedky, aby sa na úprave styku dohodli, zo strany matky však bez úspechu. Matka opakovane uviedla, že je ochotná sa k otcovi vrátiť, čo však podmieňovala prepisom 50% na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve otca. Otec inštitút neodkladného opatrenia využil ako posledný možný prostriedok na zabezpečenie jeho práv styku s maloletou. Matkou uvádzané skutočnosti ohľadom styku otca so synom nesúvisia s týmto konaním, avšak na základe rodičovskej dohody s matkou syna si otec vedel fixne upraviť pracovnú dobu so súhlasom zamestnávateľa. Matka maloletej pritom odmietla rodičovskú dohodu ohľadom styku a preto bol nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V ďalšom otec poprel tvrdenia matky o nezáujme stretávať sa s maloletou. Opakovane prišiel za maloletou, pričom matka mu odmietla dcéru dať, neotvárala alebo sa doma nezdržiavala, má na to aj svedkov. Poprel, že by pri styku 10.2.2018 odišiel od maloletej po telefonáte s priateľkou, ale z dôvodu, že bol vulgárne a slovne napádaný zo strany matky a jej matky. Dňa 13.4.2018 sa nedostavil na stretnutie, poprel ale, že by neúčasť vopred neospravedlnil, o čom pripojil e-mail adresovaný matke. Poukázal na to, že 17.5.2018 doniesol dcére nakúpené veci, ktoré však odmietol s matkou prebrať podľa pokladničných blokov a matka veci začala rozhadzovať po ulici, pričom mu neumožnila stretnutie s dieťaťom. Ako dôkaz pripojil fotografie rozhádzaných vecí. Popísal tiež okolnosti stretnutia s maloletou dňa 22.5.2018 v deň dcériných narodenín a pripojil fotografie otca s dieťaťom. Poukázal na to, že opakovane bol prítomný pri večernej hygiene maloletej, z čoho vyvodil, že styk v čase od 17.00 hod. do 20.00 hod. je pre maloletú bezproblémový. Tvrdenie matky o citovom chlade otca k maloletej zásadne poprel. Počas realizácie styku sa o maloletú stará, kŕmi ju, prebaľuje, uspáva v detskom nosiči na prechádzke. Matka dokonca nechala otca s maloletou samého 20 minút po tom, ako išla do bytu. Počas styku aj bez prítomnosti matky maloletá reaguje na otca veľmi pozitívne, spolu sa hrajú, otec ju kŕmi, prebaľuje, uspáva atď. K namietaným samovražedným sklonom otec uviedol, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti sa dostal do zlej životnej situácie, navštevoval psychológa. Nikdy v konaní pred súdom neprezentoval otehotnenie matky za nežiaduce. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec hradí na dieťa nízke výživné, poukázal na to, že opomína fakt, že otec poskytol matke 3.000,- Eur ako priame výživné na maloletú a odovzdal jej aj 4.000,- Eur pred pôrodom na výbavičku, celkové výživné 7.000,- Eur preto považoval za dostatočné za doposiaľ ubehnutú dobu. V máji uhradil maloletej výživné 100,- Eur, pričom pre ňu nakúpil potreby a vitamíny v zmysle požiadavky matky za 400,- Eur. Matka 7 dní po tom, ako neobdržala 400,- Eur od otca, podala návrh na vykonanie exekúcie. Poprel tvrdenie matky, že vedie nákladný súkromný život a živí svoju priateľku, platí spoločné dovolenky viackrát do roka, nakoľko s predmetným konaním nesúvisia. V nadväznosti na uvedené otec zopakoval svoj nesúhlas, aby sa styk s maloletou realizoval výlučne v prítomnosti matky a uviedol, že styk určený súdom v čase pracovnej doby považuje za šikanózny. V závere repliky navrhol, aby súd zmenil napadnuté uznesenie tak, ako uviedol v podanom odvolaní. 16. Matka maloletej využila možnosť vyjadriť sa aj k doručenej replike otca, pričom opätovne navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil, keďže ho považuje za správne v celom rozsahu, vrátane odôvodnenia a odvolanie otca považuje za účelové, nedôvodné a jeho argumentáciu za neopodstatnenú v rozpore so skutkovým stavom, režimom maloletej a skutočným správaním otca a jeho ne/záujmom o maloletú. Odkázala pritom na obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení. Zrekapitulovala styk otca s maloletou od septembra 2017. Uviedla, že otec nerealizuje styk ani podľa nariadeného neodkladného opatrenia napriek tomu, že je vykonateľné. Ani na ostatný styk 11.8.2018 sa otec nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia. Opätovne uviedla, že otec nestrávil nepretržite s maloletou sám niekoľko hodín, naopak matka je s dieťaťom nepretržite deň noc od jej narodenia. Zdôraznila, že otec si protirečí, keď má záujem zúčastniť sa večernej hygieny maloletej, ktorá sa realizuje v bydlisku matky a zároveň žiada styk bez prítomnosti matky. Súd podľa matky určil styk správne podľa denného režimu maloletej v súlade so zaužívanou praxou. Tvrdenie otca, že matka mu v styku bráni, označila za nepodložené. Otec, ktorý má skutočný záujem o styk s dieťaťom nevyčkáva 9 mesiacov, aby sa domáhal styku s dieťaťom a keď mu súd styk určí, vďačne a svedomito každý jeden styk realizuje. Matka žiadnu dohodu ohľadom úpravy styku s otcom neodmietla. Veci nakúpené pre maloletú otec odmietol s matkou prekontrolovať podľa pokladničného bloku a preto ich matka odmietla prevziať. Pokiaľ otec predkladá fotografie s maloletou počas styku 22.5.2018, nonstop mu asistovala matka. Matka pritom nenechala otca s maloletou samého 20 minút. Otec sa neobrátil na psychológa, bol žiaľ hospitalizovaný na psychiatrii. Napriek údajnej psychickej nepohode otca po rozchode s matkou bol otec už 9 dní po podpísaní reverzu z psychiatrického oddelenia vo vzťahu s inou ženou. V tomto smere zdôraznila, že sa javí nutné lekárske potvrdenie ošetrujúceho psychiatra otca o tom, či je spôsobilý byť s jednoročným maloletým dieťaťom sám. K údajnej účelovosti otehotnenia matka uviedla, že pokiaľ si ho neželal, mal sa sám chrániť. V závere uviedla, že otec nemá záujem o maloletú, len chce byť videný pri dcére. O stav maloletej, o to ako prospieva, ako sa má, o jej zdravotný stav, záujem nemá, neinformuje sa v tomto smere u matky. Matka razantne odmietla akékoľvek otcom popisované údajné vulgarizmy počas styku, ako aj to, že by počas styku telefonovala. Takto konal naopak otec. Záverom poukázala na čestné vyhlásenie bývalej manželky otca Q. H. zo dňa 18.6.2018, ktoré založila do spis, v ktorom je popísané správanie sa otca a spôsob jeho konania. 17. Ďalšie podania účastníkov v odvolacom konaní predložené neboli. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil podľa obsahu zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia podľa § 388 CSP, a to pokiaľ ide o rozsah úpravy styku otca s maloletou. 19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na to, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie iba v časti o úprave styku otca s maloletým, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenie matky, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým v určenom rozsahu. 20. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 23. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2). 24. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 25. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 26. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 27. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 28. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 29. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 30. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 31. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. 32. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2). 33. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok. 34. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu. 35. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza. 36. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia. 37. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá U. pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, pričom rodičia spolužitie ukončili iba pár dní po narodení maloletej, odkedy dieťa žije spolu s matkou v spoločnej domácnosti so starou matkou maloletej, pričom otec sa s dieťaťom stretával sporadicky na krátke časové obdobia, vždy v prítomnosti matky dieťaťa. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že vzťah medzi rodičmi maloletej je vzájomne napätý a konfliktný, nezriedka medzi nimi dochádza k prejavom agresie. Na styku otca s dieťaťom sa nedokážu riadne dohodnúť, ak aj dôjde k dohode, styk častokrát nebýva zrealizovaný. Za daných okolností prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP a to naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ohľadom styku otca s maloletou neodkladným opatrením a to najmä v záujme zabezpečenia bezproblémového a riadneho vývinu maloletého dieťaťa a stabilizácie jeho rodinných vzťahov. 38. Následne bolo potrebné riešiť otázku rozsahu a okolností styku otca s dieťaťom. Otec v podanom návrhu ako i v priebehu odvolacieho konania navrhoval styk upraviť v párnom týždni v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nepárnom týždni v stredu od 17.00 hod. do 20.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka v priebehu odvolacieho konania navrhovala upraviť styk párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. (teda o hodinu dlhšie ako otec) a v nepárny štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., výlučne len za prítomnosti matky a v mieste bydliska matky. Matka pritom oznámila, že denný režim maloletej je taký, že vstáva medzi 6.30 hod. až 7.30 hod., popoludňajší spánok absolvuje v období od 14.00 hod. do 15.30 hod. a večer od 18.00 hod. do 19.30 hod. sa pripravuje na spánok. 39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v záujme zabezpečenia pravidelného styku otca s maloletou za účelom upevňovania a rozvíjania väzieb medzi nimi a umožnenia otcovi výchovného vplyvu na dieťa je nevyhnutným upraviť neodkladným opatrením styk do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a to jednak počas pracovného týždňa v nepárnom týždni kalendárneho roku (čo odvolací súd považuje za jednoznačnejšie a rovnomernejšie časové určenie, ako párny týždeň v tom ktorom mesiaci), vždy v stredu (ako na tom trval otec, pričom matka voči tomuto dňu pracovného týždňa nijako nenamietala a súd prvej inštancie ním určený štvrtok v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nijako nezdôvodnil), vždy v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. tak, aby otec po ukončení pracovného času mal reálnu možnosť sa tohto stretnutia zúčastniť. Súd nepovažoval za vhodné a ani dôvodné, aby bol styk nariadený v týždni už od 15.00 hod. v rozpore s pracovným časom a tým aj možnosťami otca. Odvolací súd tiež nepovažoval za problém, aby sa časť tohto stretnutia realizovala už v čase prípravy maloletej na spánok, keďže otec ako rodič dieťaťa má právo zúčastňovať sa i pri tejto fáze denného režimu dieťaťa, ak si tak praje. Vzhľadom na to, že dieťa zvyčajne už od 19.30 hod. zaspáva, bolo potom v záujme maloletej, aby bol styk v pracovnom týždni upravený iba do 19.00 hod. a nie až do 20.00 hod. ako sa toho domáhal otec. Dôvodným tiež bolo, aby bol styk otca s maloletou upravený i na dlhší čas počas víkendu. Súd prvej inštancie správne preto upravil styk otca s maloletou i v sobotu v párnom týždni (čo odvolací súd opätovne upravil na párny týždeň kalendárneho roka), a to v primeranom čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., ako sa toho domáhal otec, pričom ani matka, ani súd nezdôvodnili trvanie tohto styku o hodinu dlhšie do 18.00 hod., v rozpore s požiadavkou otca. 40. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu je nevyhnutné v záujme dieťaťa, aby bol styk upravený týmto dočasným opatrením realizovaný vždy v prítomnosti matky. Zohľadnil pritom, že maloletá je útleho veku (rok a štyri mesiace). Základnou vzťahovou osobou pre ňu je matka, s ktorou od narodenia žije v spoločnej domácnosti v jej celodennej starostlivosti, pričom otec maloletej s nimi v spoločnej domácnosti nežil a nežije. Dieťa je na matku, vzhľadom na jeho vek, pochopiteľne upnuté, otca pozná len málo, nemalo zatiaľ možnosť vytvoriť si k nemu prirodzene bezprostredný vzťah, naviac dieťa je matkou dojčené. Za daných okolností by bolo v rozpore so záujmami maloletej ohrozujúce zdravý vývoj dieťaťa, ak by bola zo dňa na deň bez predchádzajúcej náležitej prípravy, na preň dlhú dobu cca 7 hodín bez prítomnosti matky výlučne v starostlivosti otca. Nie je ale vylúčené, že postupne ako sa vytvorí bezprostredný vzťah maloletej k otcovi, bude možné, a to zrejme postupne, predlžovať čas strávený s otcom osamote. Prvoinštančný súd správne považoval za nevyhnutné v záujme maloletej, aby matka mala právo byť pri styku prítomná, aby dieťa nebolo vystavené nežiadúcemu stresu z odlúčenia so vzťahovo blízkou osobou. Tým, že matka má oprávnenie, avšak nie povinnosť byť pri styku prítomná, s ohľadom na konkrétnu situáciu matka môže na základe vlastného uváženia ponechať maloletú s otcom samotnú. 41. Súd si je vedomý konfliktných vzťahov medzi rodičmi maloletej, ako i vyhrotených situácií, ku ktorým medzi nimi dochádza, avšak záujem maloletej, ktorý je prioritný, v aktuálnej situácii neumožňuje ponechať maloletú s otcom bez prítomnosti matky. Je na osobnostnej a rodičovskej vyspelosti rodičov, aby dokázali svoje konflikty v prítomnosti maloletej potláčať a nerozvíjať pred ňou negatívne vzťahové situácie, súc si pritom vedomí, že na vývin maloletej to má negatívny vplyv. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby v záujme spoločného maloletého dieťaťa vyvinuli maximálne úsilie na vzájomné kultivované správanie sa, ktoré je základným predpokladom zdravého vývinu maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor do budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na ničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi alebo dieťa využívať ako prostriedok na trestanie, či vydieranie druhého rodiča. Každý rodič má právo na dieťa výchovne pôsobiť, ale zároveň si musí byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. 42. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za potrebné tiež uložiť povinnosť matke dieťa na styk v určenom čase a mieste pripraviť a otcovi odovzdať, a zároveň otcovi povinnosť dieťa v určenom čase a mieste matke vrátiť. Tiež vzhľadom na terajší priebeh stykov odvolací súd považoval za potrebné rodičom uložiť povinnosť prípadnú nemožnosť uskutočnenia styku v súdom stanovenom čase z vážnych dôvodov druhému z rodičov bezodkladne pred uskutočnením styku oznámiť. 43. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka - strany konania, ktorú nastolil. Je nevyhnutné, aby bolo reagované iba na podstatné a relevantné argumenty účastníkov - strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, zachádzajúcu zbytočne do najmenších detailov daných vzťahov, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou formou neodkladného opatrenia zmenil s použitím § 388 CSP tak, ako je uvedené vyššie. 45. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia dôjde v zmysle ust. § 333 až 339 CSP. 46. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods. 3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej. 47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).