Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218920 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117218920.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. d. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., so sídlom Piaristická 2, Nitra, proti žalovaným: 1) E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, C., 2) C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, C., žalované 1) a 2) zastúpené: AK JUDr. Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom Škultétyho 10, Martin, IČO: 36 868 108, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej 1) proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40C/4/2017-44 zo dňa 4. októbra 2017, v spojení s opravným uznesením č.k. 40C/4/2017 - 152, zo dňa 4. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanej 1) uložil povinnosť nenakladať s nehnuteľnosti nachádzajúcimi sa v katastrálnom území X., obec X., okres Trnava, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. 2190/143; garáž postavená na pozemku s parc. č. 2190/140, druh zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“ č. 2190/56 o výmere 112 m2, druh zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“ č. 2190/123 o výmere 19 m2, druh zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“ č. 2190/140 o výmere 25 m2, druh zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“ č. 2190/143 o výmere 113 m2, druh zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“ č. 2190/144 o výmere 35 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, najmä tieto predať, darovať, zameniť, previesť na inú osobu, zaťažiť právami tretích osôb, najmä vecným bremenom, záložným právom, vrátane práva nájmu a podnájmu a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd po citovaní § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 333, § 228 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vecne uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Počas konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanej 1) povinnosť nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to najmä tieto predať, darovať, zameniť, previesť na inú osobu, zaťažiť právami tretích osôb, najmä vecným bremenom, záložným právom, vrátane práva nájmu a podnájmu a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca tvrdí, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva žalobcu so žalovanou 2) a počas existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Právny úkon, kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcou, žalovanou 2) a kupujúcou, žalovanou 1) je neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie súhlasu žalobcu. Žalobca z otvorených zdrojov zistil, že žalovaná 1) má záujem predmetné nehnuteľnosti predať a tieto ponúka na predaj prostredníctvom rôznych realitných kancelárií, ktoré žalobca v návrhu špecifikuje. Aktualizovaná inzercia predaja predmetných nehnuteľností tretej osobe a reálna hrozba ďalšej zmeny zápisu v osobe vlastníka k uvedeným nehnuteľnostiam, alebo ich zaťaženie odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam a taktiež zakladá obavu, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia, ktorým by súd vyhovel žalobe, bude ohrozený. Prevod vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu alebo ich zaťaženie by spôsobilo ďalšiu neistotu právneho postavenia žalobcu a ohrozilo jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorého určenia sa domáha vo veci samej, pričom iba nariadené neodkladné opatrenie je spôsobilé zabezpečiť, aby konečné rozhodnutie súdu vo veci samej mohlo mať reálny význam a bolo reálne vykonateľné. 3. Zo žalobcom tvrdených skutočností v žalobe ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín súd dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia v zamedzení nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami tak, ako je uvedené vo výroku, tak aby sa predišlo ich prípadnému predaju, čo by sťažilo ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia, žalobcu v konaní vo veci samej. Doloženými inzerciami má súd hodnoverne osvedčený úmysel žalovanej 1) predať nehnuteľnosti, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha. Súd je toho názoru, že súdom uložené obmedzenie žalovanej 1) v dispozícii s nehnuteľnosťami do rozhodnutia vo veci samej je primeraným a nezasahuje nad nevyhnutnú mieru do výkonu jej práv a zároveň neposkytuje neadekvátnu výhodu žalobcovi. Zverejnené inzeráty na predaj predmetných nehnuteľností dostatočne osvedčujú, že k ich predaju príp. i zaťaženiu záložným právom či iným vecným právom môže dôjsť, teda scudzenie či zaťaženie predmetných nehnuteľností je pravdepodobné; ide o konkrétne ohrozenie, ktoré navrhovateľ súdu osvedčil. Ku dňu rozhodovania súdu mal súd z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. X. preukázané, že poznámkou č. 542/2017 došlo na liste vlastníctva č. XXXX k poznamenaniu začatia konania o určenie vlastníckeho práva na základe žaloby podanej na Okresný súd Trnava dňa 09.08.2017 pod spisovou značkou 40C/4/2017 k parcelám registra „C“ č. 2190/56, 2190/123, 2190/140, 2190/143, 2190/144, ako aj k rodinnému domu s. č. XXX na parcele registra C č. 2190/143 a k garáži na parcele registra C č. 2190/140. Poznámka v katastri nehnuteľností svojím spôsobom nahrádza funkciu neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami. Ak je v katastri nehnuteľností táto poznámka zavedená, podstatne sa tým znižuje, ak nie odstraňuje, nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcu. V zmysle § 228 CSP, pokiaľ v katastri nehnuteľností bude po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom spore zapísaná osoba odlišná od strán sporu, rozsudok o určení vlastníckeho práva by dopadal aj na takúto osobu a predstavoval by listinu spôsobilú privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou. Poznámka má len informatívny charakter, nepredstavuje prekážku nadobudnutia nehnuteľnosti (jej prevodom), vo vzťahu ku ktorej sa vedie súdne konanie, avšak chráni nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti. Poznámka chráni žalobcu v prípade prevedenia nehnuteľností, ale nie v prípade zaťaženia nehnuteľností, napríklad záložným právom, kedy by sa situácia žalobcu stala neistou. Preto bol súd toho názoru, že zákonná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia je splnená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia taktiež hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, keď opisom skutočností a pripojenými spismi Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor súdu osvedčil, že k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností došlo žalovanou 2) za trvania manželstva a BSM. Z inzercie pritom zreteľne vyplýva, že ide o rodinný dom, určený na bytové účely (nie podnikanie žalovanej 2). Žalovaná 2) predmetné nehnuteľnosti patriace do BSM predala žalovanej 1) bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, v dôsledku čoho sa žalobca s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáha určenia vlastníckeho práva, bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území X.. 4. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 1) prostredníctvom právnej zástupkyne, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná 1) nariadené neodkladné opatrenie považuje v celom rozsahu za neprimerané a nad nevyhnutnú mieru zasahuje do výkonu jej práv ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Zapísanú poznámku je potrebné považovať za dostatočné obmedzenie žalovanej 1). V tejto súvislosti poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napr. na uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31.07.2008, sp. zn. 15Cob/132/2008, vzťahujúce sa k nariadeniu predbežného opatrenia, ktoré možno v týchto prípadoch nepochybne použiť analogicky a súd pred nariadením predbežného opatrenia by mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. 6. Uznesenie je zmätočné, nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 220 ods. 2 posledná veta CSP, je nepresvedčivé. Rozporuplnosť napadnutého uznesenia vidí žalovaná v tom, že súd v odôvodnení v bode 17 sám uznal, že poznámka v katastri nehnuteľností svojím spôsobom nahrádza funkciu neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou. Ak je v katastri nehnuteľností táto poznámka zavedená, podstatne sa tým znižuje, resp. odstraňuje nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, avšak napriek uvedenému súd návrhu žalobcu vyhovel. Práva žalobcu boli chránené aj bez vydania neodkladného opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku viac obmedzujú žalovanú 1) ako ochraňujú žalobcu, ktorého práva sú chránené už poznámkou. 7. Vlastnícke právo k veci, t.j. aj k predmetným nehnuteľnostiam je právom absolútnym (podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním). Uznesením súdu bolo žalovanej 1) znemožnené akokoľvek nakladať s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu, neprimeraným spôsobom došlo k obmedzeniu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na ochranu pred nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu by podľa žalovanej stačilo nariadiť neodkladné opatrenie v užšom rozsahu. Žalobca osvedčuje svoj právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia na základe predložených ponúk z realitných kancelárií, uvedené však preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaná 1) prejavila záujem nehnuteľnosti predať, žalovaná nikdy neprejavila záujem tieto nehnuteľnosti zaťažiť právami tretích osôb. Ohľadom hrozby zaťaženia nehnuteľností v prospech tretích osôb nie je reálne daná žiadna hrozba. Žalovaná 1) nerozumie tomu, prečo má rozsah nariadeného neodkladného opatrenia zasahovať aj do sféry užívacích práv k nehnuteľnostiam a zakazuje žalovanej 1) nehnuteľnosti dať do nájmu alebo podnájmu. Takýmto obmedzením nepochybne dochádza k zásahu do všetkých zložiek vlastníckeho práva, teda aj do práva vec užívať a brať z nej úžitky a také rozhodnutie absolútne nerešpektuje požiadavku, že uložením povinnosti nenakladať s vecami alebo právami nesmie dôjsť k zásahu do vlastníckych práv žalovanej 1) nad nevyhnutnú mieru. Žalovaná súčasne poukazuje na procesné pochybenia zo strany súdu prvej inštancie, do dnešného dňa jej nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v súlade s § 331 ods. 1 CSP ako aj čl. 6 ods. 1 CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná 1) navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že samotná existencia informatívnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní zapísanej v katastri nehnuteľnosti zabezpečuje len publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša dobromyseľnosť nadobúdateľov nehnuteľností a chráni tak najmä budúcich nadobúdateľov nehnuteľností pred nadobudnutím nehnuteľností, ktorých vlastníctvo je sporné a je predmetom súdneho konania. Zapísanie poznámky nepovažuje žalobca za dostatočné obmedzenie žalovanej 1), nakoľko táto by naďalej mohla nehnuteľnosti zaťažiť právami tretích osôb k nim, ktoré by značným spôsobom zasiahli do oprávnených záujmov žalobcu uplatnených vo veci samej. Zaťažením nehnuteľností záložným právom, vecným bremenom alebo nájomným právom by u žalobcu vyvolalo ďalší stav právnej neistoty. Žalobca je toho názoru, že na základe tvrdených skutočností podloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčil nielen dôvodnosť jeho nároku vo veci samej, ale aj nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi nariadením neodkladného opatrenia spočívajúcom v zákaze nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami v navrhovanom rozsahu. Neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie obmedzujúce žalovanú 1) v dispozícii s predmetnými nehnuteľnosťami do rozhodnutia vo veci samej je primeraným opatrením, ktoré nezasahuje nad nevyhnutnú mieru do výkonu jej sporných vlastníckych práv a zároveň neposkytuje neadekvátnu ochranu žalobcovi. Užívaním nehnuteľností dochádza k ich bežnému opotrebovaniu a znehodnocovaniu, o to viac, pokiaľ ide o nájom nehnuteľností tretej osobe bez vlastníkovi prirodzenej potreby starostlivosti o nehnuteľnosti a bez povinnosti udržiavacích nákladov. V súvislosti s argumentáciou žalovanej 1) a jej poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 15Cob/132/2008 je potrebné uviesť, že krajský súd rozhodoval o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal zakázať žalovanému nakladať so zhotoveným tovarom, ktorý bol predmetom záväzkového vzťahu účastníkov konania na základe kúpnej zmluvy, podľa ktorej mal navrhovateľ ako kupujúci nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru až zaplatením kúpnej ceny a teda išlo o zjavne odlišný predmet konania. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré je vecne správne a riadne odôvodnené potvrdil. 9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalované 1) a 2), poukázali opätovne na to, že im nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čím došlo zo strany súdu k nedodržaniu procesného postupu. Vyjadrili sa k návrhu vo veci samej, kde všetky tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe účinne popreli. V tejto súvislosti podotýkajú, že súd vychádza pri rozhodovaní z celého obsahu spisového materiálu, teda z obsahu žaloby, vyjadrení ako aj z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na všetky tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe je nanajvýš zrejmé, že zjavne nedôvodnému a neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť právnu ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V ďalšej časti vyjadrenia poukazujú na zhodné skutočnosti ako v podanom odvolaní. 10. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca. V uvedenom podaní namieta skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovaných k veci samej. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou stranou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1) nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 15. Neodkladné opatrenie slúži (v tomto prípade k dočasnému) zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie vo veci samej, ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sú aj predmetom vydaného neodkladného opatrenia. Žalobca tvrdí, že tieto nehnuteľnosti nadobudol počas trvania manželstva so žalovanou 2) a patrili do BSM a navrhuje vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná 2) nehnuteľnosti predala žalovanej 1). Žalovaná 2) tvrdí, že nehnuteľnosti nepatrili do BSM, ale do jej výlučného vlastníctva, preto bola oprávnená nehnuteľnosti predať a k uvedeným tvrdeniam navrhuje vykonať dokazovanie. 18. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pretože tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za osvedčené. 19. Žalovaná 1) v odvolaní v podstate namietala, že vydané neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do jej vlastníckeho práva a podľa jej názoru oprávnené záujmy žalobcu zabezpečuje poznámka v katastri o tom, že sa vedie spor a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. 20. Odvolací súd sa s právnym názorom žalovanej 1) vyjadreným v odvolaní nestotožňuje. Je pravdou, že vlastnícke právo je jedným z ústavných práv, ktorému je poskytovaná rozsiahla ochrana a obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Z uvedeného ale vyplýva, že nejde o absolútne právo a prejednávaná vec je práve takou, kedy je potrebné vlastnícke právo žalovanej 1) obmedziť spôsobom uvedenom v neodkladnom opatrení (ide o nevyhnutnú mieru obmedzenia a obmedzenie v súlade s CSP). V prípadoch spornosti vlastníckeho práva o nehnuteľnosti je opodstatnené obmedziť vlastníka nehnuteľností (zapísanom v katastri, proti ktorému smeruje žaloba vo veci samej) s právom nakladať s nehnuteľnosťami z dôvodu, aby sa nehnuteľnosti neprevádzali, pretože to má za následok predlžovanie súdnych sporov z dôvodu, že pasívne legitimovaným je vždy vlastník zapísaný v katastri, čomu sa prispôsobujú procesné návrhy, o ktorých je potrebné rozhodnúť. V prípade, ak je vlastníctvo k nehnuteľnostiam sporné, hrozí, že nevlastník na iného prevedie viac práv k veci, ako sám má. Všetky ďalšie spôsoby obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami majú za cieľ, aby nedochádzalo k znehodnocovaniu sporných nehnuteľností. Inú hodnotu má nehnuteľnosť, ktorá nie je zaťažená vecným bremenom, resp. nie je založená v prospech veriteľa v prípade poskytnutia úveru. Je tiež možné, že prenajímaním nehnuteľností bude dochádzať k ich poškodzovaniu, ako na to poukazuje žalobca. Ak žalovaná v odvolaní tvrdí, že nikdy neprejavila záujem tieto nehnuteľnosti zaťažiť právami tretích osôb, potom jej nariadené neodkladné opatrenie nemôže prekážať. 21. Zapísaná poznámka v katastri nehnuteľnosti svedčí len o prebiehajúcom súdnom spore, t.j. o spornosti vlastníckeho práva a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by mala brániť žalobcovi k podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia smerujúcemu k obmedzeniu vlastníckych práv žalovanej spôsobom, ktorý zvolil a zároveň poznámka nebráni súdu vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie, ale ani odvolací súd nie je oprávnený a ani povinný vykonávať dokazovanie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. Všetky skutočnosti tvrdené stranami sporu k spornej otázke vlastníckeho práva a navrhnuté dôkazy je oprávnený a povinný vykonávať a posudzovať súd pri rozhodovaní vo veci samej. V prípade, ak sa žalované so žalobcom dohodnú na určitých podmienkach pri disponovaní s nehnuteľnosťami (napr. o prenájme), žalovaným nebude nič brániť v tom, aby podali návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (napr. v časti prenajať nehnuteľnosť), pretože odpadnú dôvody pre jeho nariadenie. Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31.07.2008, sp. zn. 15Cob/132/2008, na ktoré žalobkyňa poukazuje, nie je skutkovo totožné ako prejednávaná vec, preto je neaplikovateľné (ako na to poukázal žalobca). Procesná chyba, nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu s uznesením), bez ďalšieho nie je dôvodom pre zrušenie vydaného neodkladného opatrenia odvolacím súdom, procesnú chybu odstránil odvolací súd a žalovaným doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 22. V danej veci na základe tvrdení a listinných dôkazov žalobcu bolo možné dospieť k záveru, ako to uzavrel súd prvej inštancie, že existuje naliehavá potreba dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi tak, aby bolo žalovanej 1) zakázané nakladať so spornými nehnuteľnosťami, bližšie špecifikovaným spôsobom uvedeným v petite uznesenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie potvrdil podľa § 387 CSP. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).