Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/79/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219738 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117219738.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. V., nar. XX.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Trnava, J. Bottu 4, dieťa rodičov - matky: Y. V., nar. X.XX.XXXX, adresa V. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Trnava, Hlavná 25 a otca: Z. V., nar. XX.X.XXXX, adresa V., K. XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, so sídlom Trnava, Františkánska 5, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú a o návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 31P/21/2017-191 zo dňa 20.4.2018 - v časti výroku I. o zvýšení výživného, výroku III. o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, výroku IV. o zmene predchádzajúceho rozsudku, výroku V. o nedoplatku na zročnom výživnom a výroku VI. o trovách konania, t a k t o r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. o zvýšení výživného, výroku III. o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, výroku IV. o zmene predchádzajúceho rozsudku, výroku V. o nedoplatku otca na zročnom výživnom a závislom výroku VI. o trovách konania, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil s účinnosťou od 7.9.2017 výživné otca pre maloletú L. zo sumy 135,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne, s tým, že otec je výživné povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom II. vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol; výrokom III. zamietol návrh otca na zníženie výživného; výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 14C/175/2009-25 zo dňa 1.7.2009 v časti výživného pre maloletú L.; výrokom V. povolil otcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 7.9.2017 do 30.4.2018 vo výške 507,- Eur, v splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva zročným celý dlh a napokon výrokom VI. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ako aj ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 217 ods. 1 a § 232 ods. 2 až 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú L. je čiastočne dôvodný a návrh otca na zníženie výživného je naopak v celom rozsahu nedôvodný. Zistil, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 14C/175/2009-25 zo dňa 1.7.2009 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch rodičov (nové vyživovacie povinnosti), najmä však na strane maloletej, a to jednak z dôvodu uplynutia 8 rokov od poslednej úpravy výživného, ďalej z dôvodu diagnostikovania chronického ochorenia diabetes a taktiež v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu, keď v čase ostatného rozhodnutia bola žiačkou 1. ročníka ZŠ, ktoré skutočnosti prinášajú so sebou zvýšené náklady na dieťa. Maloletá má toho času 16 rokov, vyrástla na mladú ženu, čomu zodpovedá i zvýšenie jej odôvodnených výdavkov na stravu, oblečenie a záujmy. Chronické ochorenie maloletej si vyžaduje celoživotnú diétu s potrebou pravidelnej aplikácie inzulínu a zvyšuje výdavky minimálne čo do potreby pravidelného ale i vyváženejšieho a cenovo nákladnejšieho stravovania, dopravy na pravidelné kontroly (na ktorých sa priamo podieľa i otec), ako aj v nákladoch na doplnky výživy a pásiky do glukomeru. Súd za odôvodnené výdavky maloletej považoval výdavky vo výške mesačne celkom 301,75 Eur (strava mimo školy 4,-Eur/ deň, t.j. 120,- Eur, bývanie v prepočte na maloletú 57,- Eur /nájom 105,- Eur + fond opráv 20,- Eur + elektrina 30,- Eur + voda polročne 140,- Eur + plyn 50,- Eur =228,- Eur : 4 osoby v domácnosti matky/, cestovné 20,- Eur, oblečenie 30,- Eur, stravné 25,- Eur, školské pomôcky 20,- Eur, hygiena 20,- Eur, vitamíny pre diabetikov a pásiky do glukomeru 6,- Eur, ISIC karta a poplatok na ZRPŠ v prepočte na mesiac 3,75 Eur /20+25,- Eur/12/). Ostatné matkou uvádzané výdavky súd neuznal, nakoľko ich považoval za značne nadhodnotené. Za nevyhnutné neuznal ani výdavky maloletej na poistenie. Po ustálení výšky výdavkov maloletej na sumu 300,- Eur mesačne mal súd za to, že v záujme zabezpečenia výživy maloletej je, aby sa otec na nej podieľal vo vyššej miere ako v sume 135,- Eur mesačne, ktorá suma pokrýva menej ako polovicu nevyhnutných výdavkov maloletej, ktorá je v starostlivosti matky. 4. Na strane matky prvoinštančný súd zistil, že táto mala za obdobie 3/2017 až 2/2018 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 593,- Eur. Oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia sa jej pomery zmenili keď sa dňa 7.7.2012 vydala a pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému L. V., narodenému X.X.XXXX (t. č. 4 ročnému). Matka poberala od 1.10.2014 do 2.4.2017 rodičovský príspevok. Od 1.4.2014 je matka poberateľkou prídavku na dieťa na maloletú L. vo výške aktuálne 23,52 eur mesačne. Matka žije v domácnosti so svojím manželom a dvoma deťmi, v nájomnom obecnom byte. Nehnuteľnosti, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Manžel matky bol v roku 2017 od 1.6.2017 do 31.8.2017 poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške cca 200,- Eur mesačne, za mesiace 1-5/2017 mal hrubý príjem 2.181,79 Eur, od mesiaca 10/2017 má príjem cca 800,- Eur mesačne. Pomery matky sa zmenili v tom smere, že má manžela, ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jej príjem sa zvýšil zo sumy 422,- Eur mesačne v roku 2009 na sumu priemerne 593,- Eur mesačne, ktoré zvýšenie zodpovedá rastu životných nákladov, a teda sa neodzrkadľuje vo zvýšení životnej úrovne matky. 5. Na strane otca prvoinštančný súd zistil, že od posledného rozhodnutia mu pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletým dcéram O. V., nar. X.X.XXXX a O. V., nar. XX.X.XXXX, ktorých matkou je Mgr. B. P.. Otec maloletej bol od 1.3.2016 do 30.4.2017 na rodičovskej dovolenke s maloletou O. V. a bol mu vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Do 31.3.2014 mu bol vyplácaný prídavok na maloletú L. vo výške 23,52 Eur. Od 21.4.2017 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, ani nepoberal dávku v hmotnej núdzi. Od mesiaca 8/2017 do 1/2018 bol dobrovoľne poistenou osobou na NP, DP a RF s vymeriavacím základom cca 441,- Eur a úhrnom zaplateného poistného celkom cca 145,- Eur mesačne. Od mesiaca február 2018 je otcovi vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur, nakoľko nastúpil na rodičovskú dovolenku s maloletou O.. V čase predchádzajúceho určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej, bol v roku 2008-2009 čistý ročný príjem otca cca 6.105,- britských libier, čo je po prepočte kurzom k 1.7.2009 cca 594,- Eur mesačne, v roku 2009-2010 bol jeho ročný príjem vo výške 6.700,- britských libier, čo je cca 640,- Eur mesačne, v roku 2011-2012 bol jeho čistý ročný príjem 6.050,- britských libier, čo je po prepočte kurzom k 1.5.2011 cca 565,- Eur mesačne, v roku 2013-2014 bol jeho príjem 6.830,- britských libier, v roku 2014-2015 bol jeho príjem 4.659,- britských libier. Otec má mesačné výdavky na bývanie s dcérami a priateľkou 170,- Eur, ktoré platí priateľka z úspor. Má ešte výdavky na stravu a na maloleté deti, iné svoje špecifické výdavky neuvádzal. Je spoluvlastníkom nehnuteľností (rodinný dom a pozemky) evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. X. V. v podiele 1, keď dňa 1.9.2017 previedol kúpnou zmluvou podiel vo veľkosti 1 na B. P., ktorá kúpnu cenu podľa zmluvy uhradila započítaním ňou uvedených zapožičaných finančných prostriedkov vo výške 71.000,- Eur, ktoré postupne vynaložila na stavbu danej nehnuteľnosti. Ku dňu 30.9.2014 bol stav na účte otca maloletej vo X. V. 8.014,- Eur, z uvedeného účtu hradil otec pravidelne výživné na maloletú L. vo výške 135,- Eur. Ku dňu 28.2.2017 bol stav na účte otca cca 2.900,- Eur. V máji 2017 zatvoril otec svoj bežný účet vedený vo X. V. udávajúc nedostatok finančných prostriedkov na účte. Otec má ťažké trvalé následky na ľavej nohe s výraznou bolestivosťou a obmedzenou pohyblivosťou nohy, s doporučením ďalšieho sledovania cestou ortopéda, analgetík, antireumatík a vložiek do topánok. Matka mladších dcér otca Mgr. B. P. má dve vyživovacie povinnosti k maloletým O. a O., v roku 2016 mala čistý ročný príjem vo výške 27.361,- Eur, t.j. príjem cca 2.280,- Eur mesačne. V mesiacoch 1-4/2017 dosahovala príjem 39,55 Eur až 435,- Eur v hrubom mesačne. V mesiaci máj 2017 sa narodila maloletá O. V., na ktorú B. P. poberala od apríla 2017 materské vo výške cca 1.300,- Eur mesačne. V mesiaci september 2017 uhradila formou trvalého príkazu sumu 135,- Eur ako výživné na maloletú L.. Podľa výpisu zo živnostenského registra je od 4.10.2016 Mgr. B. P. držiteľkou živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania reklamné a marketingové služby. Je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (v podiele 1) a č. 223 pre kat. úz. X. V.. Ako partnerka otca maloletej darovala otcovi v roku 2016 motocykel značky Yamaha MT-09 ABS Tracer za kúpnu cenu 8.550,- Eur. 6. Otec svoj návrh na zníženie výživného na sumu 50,- Eur mesačne odôvodňoval dvoma novými vyživovacími povinnosťami s tým, že v čase podania návrhu nemal žiaden príjem a v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s maloletou O.. Návrh na zníženie výživného však súd nepovažoval za dôvodný a zamietol ho, nakoľko ustálil, že je v možnostiach otca hradiť výživné na maloletú L., a to aj vo vyššej sume ako doposiaľ, a to aj počas jeho rodičovskej dovolenky s najmladšou dcérou. Súd mal za preukázané, že sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal významného majetkového prospechu, keď motocykle, ktoré boli jeho vlastníctvom, a ktoré bežne používal na svoje hobby, previedol formálne účelovo na svoju priateľku B. P.. Uvedené účelové konanie s cieľom skreslenia jeho majetkových pomerov otec ani nepopieral, keďže sám na pojednávaní uviedol: “Keď sa začali súdne pojednávania, súd by skúmal môj majetok a ešte by som o to prišiel. Tak som to previedol na ňu.“ Súd uviedol, že nie je rozhodujúce, že motocykle kúpila jeho priateľka, lebo okamihom darovania sa uvedené hnuteľné veci stali vlastníctvom otca. Predajom uvedených motocyklov by teda otec mohol pokryť úhradu celého, už zvýšeného výživného na maloletú po dobu skoro troch rokov (7000,- Eur/35 mesiacov = 200,- Eur), pričom súd vychádzal z hodnoty oboch motocyklov v sume cca 7.000,- Eur (motocykel Yamaha v hodnote 6.000,- eur a pri motocykle Honda v hodnote najmenej 1.000,- Eur). 7. Súd dôvodil, že výživné má zabezpečovať podieľanie sa detí na životnej úrovni rodiča, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životná úroveň domácnosti otca je aj v čase rodičovskej dovolenky otca vyššia ako životná úroveň domácnosti matky. Otec žije v moderne až luxusne zariadenom rodinnom dome, bol vlastníkom dvoch motocyklov, užíva motorové vozidlo priateľky B. P. Seat Alhambra, on sám má mesačný príjem cca 215,- Eur, jeho priateľka uvádzala príjem 1.500,- Eur mesačne, čo predstavuje mesačný príjem rodiny v sume 1.715,- Eur. Naproti tomu príjem domácnosti matky predstavuje sumu cca 1.400,- Eur (800,- Eur príjem manžela matky a 593,- Eur príjem matky). Súd tiež vychádzal zo skutočnosti, že jednotlivé rozhodnutia ohľadne pracovného zaradenia otca, resp. jeho starostlivosti o deti boli na strane otca robené spoločne s jeho priateľkou z dôvodu optimalizácie ich príjmových pomerov ako rodiny (bez ohľadu na neexistujúci manželský vzťah medzi partnermi), keď priateľka je tou osobou, ktorá rodinu finančne zabezpečuje a otec maloletej je tým, kto zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti. Otcom a jeho priateľkou uvádzané odsťahovanie otca zo spoločnej domácnosti súd považoval len za účelový krok, s cieľom ovplyvniť súdne posudzovanie pomerov otca, čo podľa súdu preukazujú slová priateľky otca, že „V spoločnej domácnosti nežijeme preto, že ja nebudem prispievať na cudzie dieťa a moje deti nedostávajú výživné od svojho otca. Neberie sa ohľad na moje deti. Prečo má cudzie dieťa dostávať viac, keď moje deti od otca nedostávajú nič.“ Súd poukázal na to, že nie je pravdou, že maloleté od otca nedostávajú nič, nakoľko od neho dostávajú práve každodennú osobnú starostlivosť. Posudzovanie príjmu priateľky otca tak súd považoval za relevantné minimálne z dôvodu posúdenia odkázanosti maloletých O. a O. na finančné zabezpečenie zo strany otca, kde finančné zabezpečovanie týchto maloletých detí je z rozhodnutia ich rodičov na strane matky, keď otec je dobrovoľne tým, kto o ne zabezpečuje osobnú starostlivosť a dlhodobo nepracuje. Takéto rozhodnutie otca sa však nemôže negatívne dotknúť jeho najstaršej dcéry, keď otec si pri zakladaní novej rodiny musel byť vedomý svojich povinností voči skôr narodenému dieťaťu. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu každého svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu riadne zabezpečí, a to tým viac, že v danom prípade je v možnostiach otca zabezpečiť výživu všetkých svojich detí, keďže u otca nie je daná zdravotná prekážka znemožňujúca mu sa zamestnať (počas trvania rodičovskej dovolenky prípadne aspoň na kratší pracovný čas, na poobedia, keď následne starostlivosť o deti zabezpečuje priateľka). Z otcom predloženej lekárskej správy vyplýva len potreba liekov (analgetiká a antireumatiká) a režimové opatrenia (vložky), nie nemožnosť vykonávania práce, a teda otec nepreukázal nemožnosť sa riadne zamestnať. Otec však ani počas doby, keď priateľka otca bola na materskej dovolenke s maloletou O., a teda otec mal možnosť sa zamestnať a zlepšiť si svoje finančné pomery, túto možnosť nevyužil, bol registrovaný na Úrade práce a nepreukázal pritom, že by si hľadal nejaké zamestnanie. Vychádzajúc z údajov oznámených Štatistickým úradom SR mal súd za to, že otec by pri svojej praxi a odbornosti bol schopný dosahovať príjem aspoň 800,- Eur mesačne v čistom. Zvýšením výživného otcovi na sumu 200,- Eur mesačne pre maloletú L. podľa súdu nedôjde k tomu, že by maloletá L. mala zvýšenú životnú úroveň na úkor zvyšných dvoch detí, keď k zvýšeniu výživného došlo o sumu 65,- Eur, pričom životná úroveň domácnosti otca je i napriek jeho starostlivosti o maloleté deti vyššia ako životná úroveň domácnosti matky. Súd tiež zohľadnil, že otec maloletej sa v priebehu celého konania snažil vytvárať dojem jeho celkovo zlých majetkových pomerov, uvádzal, že v zahraničí dosahoval len minimálne príjmy, ktoré iba pokrývali jeho osobné životné náklady, neskôr v konaní vyšlo najavo, že zo zahraničia si doniesol úspory vo výške niekoľko tisíc eur, pri uvádzaní príjmu jeho priateľky vo vyjadrení k návrhu uvádzal len jej príjem vo výške cca 350,- Eur mesačne v prvých mesiacoch roku 2017, ale neuviedol jej nadštandardný príjem v roku 2016, ani nadštandardnú výšku vtedy aktuálne priateľkou poberaného materského, cielene sa zbavoval majetku s úmyslom vyhnúť sa zvýšeniu výživného na maloletú, čo podľa súdu znižuje hodnovernosť ním prednesených tvrdení, najmä ohľadne jeho nespôsobilosti hradiť zvýšené výživné na maloletú. Pritom z Dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým zo dňa 2.11.2017 vyplýva, že otec bol ochotný, i za situácie, kedy sa o maloleté deti osobne staral (a to i 7 hodín denne), platiť ich matke na každú z maloletých výživné vo výške 50,- Eur mesačne, a teda bol ochotný uhrádzať mesačne sumu 100,- Eur, ktorú ale v súčasnosti platiť nemusí, a teda zvýšenie výživného pre maloletú o 65,- eur by malo byť pre neho zvládnuteľné aj bez potreby predaja akéhokoľvek majetku. Výživné vo výške 200,- Eur mesačne považoval súd za primerané odôvodneným potrebám maloletej (vzhľadom na jej vek, zdravotný stav ako i časový odstup od predchádzajúceho rozhodnutia), ako aj príjmu domácnosti matky, možnostiam a schopnostiam otca, keď súd prihliadol na vzdanie sa hodnotného majetku zo strany otca, ako aj na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Zníženie výživného súd nepovažoval za odôvodnené. Zvýšenie výživného celkom o 65,- Eur predstavuje zvýšenie výživného na maloletú ročne o 8,- Eur a súčasne rešpektuje zásadu, že osoba, v ktorej osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, by nemala uhrádzať viac ako 1/3 nevyhnutných výdavkov. 8. Vzhľadom na uvedené súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre maloleté dieťa zo sumy 135,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 7.9.2017. Súd nepovažoval za hospodárne vykonávať v konaní ešte ďalšie dokazovanie zabezpečovaním otcom dosiaľ nepredložených výpisov z jeho účtu, či inými dôkazmi, keď má za to, že skutkový stav preukázaný už vykonaným dokazovaním bol zistený v dostatočnom rozsahu na posúdenie potreby a možnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca a jej rozsahu. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa podania návrhu (nie od dátumu 1.9.2017, ako požadovala v návrhu matka, keď súd nemal za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali spätné priznanie zvýšeného výživného), súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 7.9.2017 do 30.4.2018 vo výške 507,- Eur (výživné bolo zvýšené o 65,- Eur mesačne, čo predstavuje za mesiac september 2017 alikvótnu časť nedoplatku vo výške 52,- Eur (65,- Eur / 30 dní x 24 dní) a 7 x 65,- Eur za mesiace október 2017 až apríl 2018), ktorú sumu povolil otcovi splácať v splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 14C/175/2009-25 zo dňa 1.7.2009 v časti výživného na maloletú L.. Keďže matka maloletej žiadala zvýšenie výživného na sumu 250,- Eur, a to od 1.9.2017 a súd výživné otca zvýšil na sumu 200,- Eur od 7.9.2017, súd vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie otec, formálne síce v celom rozsahu, podľa obsahu, iba proti výrokom I., III., IV., V. a VI. (t. j. okrem výroku II., ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietnutý). Dôvodil, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne, alternatívne aby súd výživné otca pre maloletú znížil na sumu podľa úvahy súdu. Mal za to, že súd nedostatočne prihliadol na ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca, a to jeho mal. dcéry O. a O., o ktoré sa otec osobne stará a z toho dôvodu nie je zamestnaný, momentálne je s mladšou O. na rodičovskej dovolenke a jeho príjem je niečo málo cez 200,- Eur mesačne. Nakoľko matka mal. detí mala možnosť zarobiť viac ako otec, dohodli sa ako rodičia na starostlivosti o mal. deti týmto spôsobom. V priebehu konania sa ich vzájomný partnerský vzťah zhoršil, otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, v súčasnosti je ich vzťah už minulosťou, rozišli sa. Z dôvodu celodennej starostlivosti o mal. deti (ani jedna dcéra nenavštevuje MŠ) sa otec nemá možnosť zamestnať. Po niekoľkohodinovom každodennom osobnom venovaní sa obom dcéram má aj otec právo na oddych, navyše nie je zrejmé, ktorý zamestnávateľ by akceptoval, že otec bude u neho pracovať od 16.30 hod. do 19.30 hod., pričom by zároveň rešpektoval a zohľadňoval aj zdravotné obmedzenie otca. Súd síce zohľadnil, že otec sa na výžive detí podieľa osobnou starostlivosťou a tým kompenzuje akékoľvek finančné plnenie voči ich matke, neuviedol však, z čoho má otec uhrádzať svoje aspoň nevyhnutné výdavky po tom, čo uhradí zvýšené výživné na mal. L. vo výške 200,- Eur mesačne plus splátku zameškaného výživného 15,- Eur mesačne, pričom poberaný rodičovský príspevok otca je vo výške cca 215,- Eur mesačne. Otcovi nielenže nezostanú na mal. dcéry O. a O. žiadne financie, ale nezostane mu nič ani na jeho základné potreby. Zamestnanie sa popri osobnej starostlivosti o obe mal. dcéry nepripadá do úvahy, vzťah s ich matkou skončil neúspešne, otec reálne nemá žiadne financie na živobytie a je odkázaný na pomoc rodiny, resp. jeho bývalej partnerky, ak bude ochotná. K údajnému „zbavovaniu sa majetku“ otec uviedol, že obe motorky boli len fakticky písané na otca, reálne ich kúpu vykonala jeho bývalá partnerka, nakoľko však nemala vodičský preukaz na motocykel, pre zjednodušenie (užívať ich mal otec, ktorý vodičský preukaz na motocykel mal) nechala uviesť meno otca na technický preukaz ako vlastníka. Podobne prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti na jeho bývalú partnerku bol len zosúladením právneho stavu s faktickým, nakoľko stavbu nehnuteľnosti vo veľkej miere financovala práve ona. Z príjmov otca, hoci dosahovaných v zahraničí, by to nevyšlo. Keby otec aj predal dané motocykle, tak by financie z nich musel odovzdať jeho bývalej partnerke, nakoľko ona tieto motorky kúpila, jediné, čo mu umožnila, bolo fakticky len užívacie právo k nim počas ich vzťahu s formálnym uvedením otca v technickom preukaze ako vlastníka. Čiže ani z tohto príjmu by otec zvýšené výživné nepokryl. Súd mal prihliadnuť na ďalšie vyživovacie povinnosti otca napriek tomu, že ustálil, že nakoľko sa o dcéry osobne stará, finančne na ne prispievať nemusí a matka na jeho financie odkázaná pri výžive detí nie je. Práve z dôvodu, že sa otec o obe mal. deti celodenne stará, nemá ako dosahovať klasický príjem zo zamestnania. Vykonávanie práce vo večerných hodinách je fakticky nereálne, čiže otec skutočne nemá možnosť ďalšieho príjmu. Otec preukázal svoj zhoršený zdravotný stav, má ťažké trvalé následky na ľavej nohe s výraznou bolestivosťou a obmedzením pohyblivosti nohy. V zmysle súdnej praxe ani od matky na rodičovskej dovolenke súd zvyčajne nevyžaduje, aby sa popri starostlivosti o deti ešte zamestnala. Ak by sa aj otec zamestnal s predpokladaným príjmom 800,- Eur netto, už by nemohol poskytovať celodennú starostlivosť o deti a musel by ju kompenzovať klasickým výživným, ktoré predstavuje podľa ustálenej praxe 20-30% z čistého príjmu, čo by predstavovalo sumu 240,- Eur avšak na všetky tri deti otca. Ak by z tejto sumy mal prispievať na najstaršiu dcéru L. sumou 200,- Eur mesačne, tak by mu na mal. O. a O. zo stávalo len 40,- Eur na obe, čo nepredstavuje ani minimálne výživné na každú. Aj keby súd vychádzal z potenciality príjmov otca, i tak je ním určené výživné privysoké. Otec akceptuje, že výdavky dcéry L. sú vyššie než boli v čase posledného určenia výživného, avšak ich úhrada je vždy limitovaná finančnými možnosťami ich rodičov. Súd nemôže svojimi rozhodnutiami sankcionovať rodičov, ktorí sa rozhodli mať s novým partnerom ďalšie dieťa a zvýhodňovať deti z minulých vzťahov, pred deťmi rodiča s iným partnerom, ktoré sa narodili neskôr. 10. Procesný opatrovník maloletej samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca sa písomne vyjadril, keď uviedol, že zvýšenie výživného je plne v záujme maloletého dieťaťa, preto odporúča odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. 11. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca vo svojom písomnom vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že odvolanie otca považuje za nedôvodné, neobsahujúce žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd už nevysporiadal a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Súd vykonal obsiahle a viac ako dostačujúce dokazovanie, vec správne právne posúdil, dospel k správnym záverom a rozsudok riadne odôvodnil. Otec vôbec nešpecifikoval, v čom má podľa neho nesprávne právne posúdenie veci spočívať. V texte odvolania nespochybňuje použitie právnych predpisov súdom, nesprávnu subsumpciu, interpretáciu ani aplikáciu právnych noriem. Spochybňuje iba skutkové závery a namieta údajnú neprimeranosť určeného výživného vo vzťahu k jeho osobným a majetkovým pomerom. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci preto matka považuje za bezpredmetnú a nedôvodnú. Čo sa týka jednotlivých skutkových výhrad, súd dostatočne zohľadnil existenciu ďalších vyživovacích povinností otca. Správne poukázal na osobnú starostlivosť otca o deti (mal. O. a mal. O.), ktorá preto nezakladá dôvod na platenie výživného a preto ani potenciálne výživné na deti v osobnej starostlivosti otca nemožno odrátavať od sumy určenej na výživu mal. L.. Každý rodič by si mal zodpovedne zvažovať pri plánovaní ďalšej rodiny, ako a či bude schopný plniť si svoje existujúce vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o otcom tvrdené ukončenie vzťahu s jeho partnerkou a matkou mal. detí B. P., toto tvrdenie je nepravdivé a v konaní bolo vyvrátené výsluchom mal. L., ktorá výslovne uviedla, že otec žije s partnerkou normálne ako zasnúbený pár. Naviac aj faktické konanie otca a jeho partnerky je v priamom rozpore s jeho tvrdeniami. Je vysoko nepravdepodobné, že by otec po ukončení vzťahu s partnerkou a údajnom opustení spoločnej domácnosti naďalej trávil celý deň v jej domácnosti a staral sa tam o deti. Je tiež krajne nepravdepodobné, že by p. P. za svojho bývalého partnera platila výživné na mal. L. (keď po podaní návrhu matky na exekúciu, došlo k jednorazovému vyrovnaniu dlhu na výživnom). Je tiež nepravdepodobné, že by po ukončení vzťahu p. P. hradila odmenu advokátky zastupujúcej otca maloletej, čo tvrdil otec maloletej. Uvedené skutočnosti jasne indikujú, že otec maloletej zavádza, jeho vzťah s partnerkou normálne trvá, spoločne zdieľajú a financujú domácnosť a ďalšie výdavky. Súd sa tiež správne vysporiadal s údajnou nemajetnosťou otca a prevodmi jeho majetku na blízke osoby. Ak otec v odvolaní tvrdil, že motorky nikdy neboli jeho vlastníctvom, toto je v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi - kúpna zmluva, evidencia polície a fakticky aj výsluch svedkyne P.. I bez uvedeného by bolo ťažko uveriteľné, že krehká žena by si kúpila dve veľké a ťažké motorky, keď na motorkách nielen nejazdí, ale nemá na ne ani vodičské oprávnenie. Fakt, že motorky boli vlastnícky evidované na otca, ten ich dlhodobo užíval a jazdil na nich (patril do partie motorkárov a prezentoval sa tak aj na sociálnych sieťach), jasne potvrdzuje, že išlo skutočne o majetok otca maloletej. Konanie, keď tento previedol po začatí konania motorky na partnerku, vykazuje jasné znaky zbavovania sa majetku za účelom prezentácie sa ako nemajetného a vyhýbania sa tak plneniu vyživovacej povinnosti. Napokon takto to fakticky prezentoval aj samotný otec, niet preto pochybností, že išlo o konanie účelové a súd správne a dôvodne vychádzal z toho, že ak by majetok previedol odplatne, a nie darom, speňažením tohto majetku mohol získať značnú sumu peňazí, ktorá sama by mu umožnila platiť zvýšené výživné. Čo sa týka údajnej neschopnosti otca pracovať a zamestnať sa zo zdravotných dôvodov, uvedené otec v konaní ani netvrdil, tvrdil iba, že za danú mzdu sa neoplatí pracovať. Výpoveďou mal. L. bolo preukázané, že otec fakticky žiadne zdravotné obmedzenia nemá, keď jazdil na motorkách, vykonával svojpomocne práce v dome i záhrade. Teda ani tento argument otca neobstojí a je nepravdivý. Čo sa týka úvah otca o jeho potenciálnom príjme, samotný otec pripúšťa, že by mohol zarábať, ak by chcel. Pritom suma 800,- Eur, ktorú uvádza ako svoj potenciálny príjem, je neprimerane nízka, keď matka v konaní preukázala desiatkami pracovných ponúk v odbore, v ktorom je otec vyučený, resp. má prax, že jeho príjem by mohol byť podstatne vyšší, až do sumy 1.500,- Eur. Ak by teda otec, so svojím vzdelaním, bohatou praxou a jazykovou výbavou, mal skutočne záujem pracovať, mohol by dosahovať príjmy, ktoré by mu bez pochybností umožňovali platiť súdom určené výživné. Ani súdom stanovená suma 200,- Eur nie je úplne primeraná potrebám takmer dospelej dcéry, študujúcej na strednej škole a trpiacej chronickou nevyliečiteľnou chorobou so zvýšenými výdavkami, pričom matka považuje za nemorálne, ak otec nechce platiť na svoje dieťa ani takúto nízku sumu. 12. Ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov v odvolacom konaní podané neboli. 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. Vzhľadom na to, že voči výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh matky ma zvýšenie výživného vo zvyšku zamietnutý odvolanie podané nebolo, je v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné. 15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď výživné otca pre maloletú zvýšil z doterajšej sumy 135,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne od 7.9.2017 ako odôvodnené potrebami maloletej, ako aj možnosťami a schopnosťami otca, samotný návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol, v súvislosti so zvýšením výživného rozhodol o zmene posledného rozhodnutia o výživnom, rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom a o náhrade trov konania. Preskúmaním napadnutého rozsudku ako aj obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel v napadnutých častiach k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. 16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o zmene výživného pre mal. L., a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné: 17. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 18. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletého dieťa, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade je dôvodné výživné pre maloletú L. zvýšiť, pričom výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 200,- Eur mesačne plne zodpovedá potrebám maloletej, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Odvolacia argumentácia otca spočívala predovšetkým v tom, že súd nedostatočne zohľadnil jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. O. a mal. O., o ktoré sa otec t. č. osobne celodenne stará, nakoľko je s mal. O. na rodičovskej dovolenke, jeho príjem teda predstavuje iba rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur mesačne, vzhľadom na čo otec nemá možnosť sa zamestnať, tiež z dôvodu svojho zhoršeného zdravotného stavu, ďalej poukazoval na to, že pokiaľ ide o spolu- posudzovanie zárobkových schopností jeho partnerky, tak s touto sa už rozišli, preto otcovi po uhradení určeného výživného spolu so splátkou zročného výživného nezostane žiadna suma na uspokojovanie jeho základných potrieb. Otec dôvodil, že pokiaľ ide o posudzovanie jeho majetkových pomerov, obe motorky boli len fakticky písané na neho, kupovala ich jeho priateľka, preto tým, že jej ich vrátil sa nezbavil svojho majetku. Takisto prepísanie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti pôvodne vo výlučnom vlastníctve otca, zohľadňovalo v podstate len tú skutočnosť, že výstavbu domu financovala vo veľkej miere práve otcova priateľka. Napokon otec považoval výživné vo výške 200,- Eur mesačne za neprimerané aj vzhľadom na súdom určený potenciálny príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, ak by sa namiesto osobnej starostlivosti o mal. deti zamestnal, ktorý súd stanovil vo výške 800,- Eur mesačne, nakoľko z takto zisteného príjmu by maximálne výživné pre všetky tri jeho deti predstavovalo sumu 240,- Eur mesačne, z čoho ak by malo byť pre mal. L. výživné vo výške 200,- Eur mesačne, na ostatné jeho dve deti by spolu zostávala suma iba 40,- Eur mesačne. 19. Otec v podanom odvolaní nepopieral, že výdavky mal. dcéry L. sú vyššie ako v čase posledného určenia výživného, jednotlivé výdavky ani celkovú súdom ustálenú výšku pravidelných mesačných výdajov mal. L. v sume 300,- Eur nespochybňoval. Odvolací súd po preskúmaní výdajov maloletej, ako ich prvoinštančný súd ustálil v ods. 16 odôvodnenia rozsudku, dospel k záveru, že sú v celom rozsahu odôvodnené a zodpovedajú potrebám maloletej vzhľadom na jej vek, zdravotný stav a povinnú školskú dochádzku. Prvoinštančný súd tiež správne vyhodnotil pomery na strane matky maloletej, ktorej príjem sa oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného zvýšil iba mierne zo sumy 422,- Eur mesačne na sumu 593,- Eur mesačne, pričom jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k t. č. 4-ročnému synovi, matka má manžela, ktorého priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 800,- Eur mesačne. Matka si pritom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. L. plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou o maloletú, zabezpečovaním jej bývania, stravy, či starostlivosťou o domácnosť. Na finančnom plnení vyživovacej povinnosti k mal. L. by sa tak prevažnou mierou mal podieľať druhý výživou povinný rodič, v tomto prípade otec. Odvolací súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením osobných, majetkových a zárobkových pomerov otca vykonaným súdom prvej inštancie. Je zrejmé, že na rozdiel od času poslednej úpravy výživného, kedy jeho preukázaný príjem v roku 2009 bol cca 594,- Eur mesačne, je aktuálny príjem otca spočívajúci len v rodičovskom príspevku vo výške 214,70 Eur mesačne oveľa nižší, avšak preukazovaný príjem nie je jediným kritériom pri stanovení vyživovacej povinnosti povinného rodiča, ale rozhodujúce sú aj jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery. Otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom prvoinštančný súd správne uzavrel, že vyživovaciu povinnosť k mal. O. a mal. O. si otec t. č. plní predovšetkým tým, že zabezpečuje osobnú celodennú starostlivosť o ne. Otec žije so svojou priateľkou, matkou mal. O. a O., p. B. P., ktorá uvádzala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.500,- Eur mesačne. Tvrdenie otca v podanom odvolaní, že sa s priateľkou t. č. už rozišli, považuje aj odvolací za účelové, s cieľom vyhnúť sa zvýšeniu výživného, pretože ak by sa otec s priateľkou rozišiel, je vysoko nepravdepodobné, že by priateľka naďalej ponechala mal. deti v otcovej osobnej starostlivosti a otec by naďalej dobrovoľne zostal na rodičovskej dovolenke, pokiaľ by priateľka naďalej nezabezpečovala hradenie jeho životných nákladov. Ak by aj otcovo ničím nepreukázané tvrdenie o skončení vzťahu s p. B. P. bolo pravdivé, v tom prípade by súd musel jeho rozhodnutie, že napriek tomu zostáva na rodičovskej dovolenke považovať za vzdanie sa bez vážneho dôvodu možnosti zamestnať sa, pretože v tom prípade sa musí usilovať vlastnými silami zabezpečiť si hradenie nielen svojich vlastných životných nákladov, ale aj adekvátne plnenie si vyživovacích povinností ku všetkým trom svojim maloletým deťom. Odvolací súd však tvrdenie otca o rozchode s priateľkou nepovažuje za hodnoverné, pretože tomu nezodpovedajú ostatné skutočnosti zistené v konaní a uvedené v odvolaní. 20. Je na dobrovoľnom rozhodnutí rodičov, ktorí sa dohodli na tom, že zárobkovo činná bude v tomto prípade matka mal. O. a mal. O., ktorá má na to zrejme lepšie predpoklady a otec zostane s mal. deťmi na rodičovskej dovolenke. Avšak rodičia sa mohli rozhodnúť aj inak, mohli umiestniť mal. deti do jaslí, prípadne si obstarať k deťom opatrovateľku (čo by vzhľadom na príjem otcovej partnerky prichádzalo do úvahy), alebo požiadať o pomoc so starostlivosťou o deti starých rodičov. Pokiaľ sa však rozhodli, že otec zostane doma s deťmi na rodičovskej dovolenke, je zrejmé, že bremeno plnenia vyživovacej povinnosti a zabezpečovania potrieb celej domácnosti leží na druhom zárobkovo činnom rodičovi, v tomto prípade na otcovej priateľke. Hoci partnerka otca nemá vyživovaciu povinnosť k otcovej prvorodenej dcére, vzhľadom na to, že je otcovou partnerkou a tvorí s ním spoločnú domácnosť, jej príjem je nevyhnutné zohľadniť pri hodnotení životnej úrovne otca, ktorá je v tomto prípade tvorená práve životnou úrovňou jeho priateľky. 21. Ako bolo uvedené vyššie, je zrejmé, že súčasný príjem otca je vo výške len 214,70 Eur. Súd prvej inštancie však správne zohľadnil majetkové pomery otca, ktorý okrem toho, že je spoluvlastníkom nehnuteľností, bol vlastníkom dvoch motoriek, ktoré predstavujú nadštandardný (vzhľadom na aktuálne zárobkové pomery otca až luxusný) majetok, ktorého speňažením by otec mohol získať dostatočné prostriedky na hradenie výživného potrebného pre uspokojovanie potrieb jeho maloletej dcéry L.. Prvoinštančný súd pritom ustálil, že predajom motocyklov, by otec mohol získať peňažné prostriedky pre hradenie výživného vo výške 200,- Eur na obdobie až 35 mesiacov, t. j. takmer na tri roky. Tento záver plne postačuje pre rozhodnutie o zvýšení výživného pre mal. L. práve na sumu 200,- Eur mesačne. V prípade, ak po uplynutí tejto doby 35 mesiacov, sa pomery na strane otca zmenia, teda buď nebude mať z čoho naďalej určené výživné platiť, alebo naopak začne dosahovať určitý príjem, môže byť takáto zmena pomerov v budúcnosti okolnosťou odôvodňujúcou opätovné rozhodovanie o znížení alebo zvýšení výživného pre mal. L.. Aktuálne je však nevyhnutné ustáliť, že otec disponuje majetkom, prostredníctvom ktorého dokáže adekvátne zabezpečiť hradenie výživného pre mal. L.. Obranu otca v podanom odvolaní, že v skutočnosti nebol vlastníkom daných motoriek, že tieto boli na neho písané len fakticky, reálne bola ich vlastníčkou otcova priateľka, ktorá ich aj kupovala, považuje odvolací súd rovnako za účelovú. Z výpovedí účastníkov v priebehu konania vyplýva, že predmetné motorky užíval iba otec, priateľka nemá vodičské oprávnenie, preto je vysoko nepravdepodobné, že by si tieto motorky kupovala pre seba. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd správne z vykonaného dokazovania ustálil, že priateľka otcovi tieto motorky darovala, otec teda bol ich vlastníkom. Samotný otec na pojednávaní dňa 4.12.2017 vypovedal, že motorky mu priateľka darovala, pričom po začatí konania ich naschvál previedol, pretože vedel, že súd bude skúmať jeho majetok, aby o ne neprišiel (č. l. 112 spisu). Rovnako otcova priateľka p. B. P. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.2.2018 (č. l. 176 spisu) potvrdila, že motorky kúpila ako dar pre otca. Výpovede otca a jeho priateľky teda jednoznačne potvrdzujú, že motorky boli právne otcovým vlastníctvom. Ak ich potom v priebehu konania previedol na inú osobu, nemožno jeho konanie vyhodnotiť inak, ako účelové zbavenie sa majetku, na ktoré súd pri určovaní vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu nemôže prihliadať. Nie je správny ani argument otca, že aj keby motorky predal, musel by peniaze vrátiť priateľke. Momentom darovania sa totiž stal ich vlastníkom, teda peniaze z predaja nie je povinný vrátiť darcovi. Zo získaných finančných prostriedkov je schopný zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti k mal. L. po dobu takmer 3 rokov. Preto súd rozhodol správne, ak výživné otca pre mal. L. zvýšil a návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol. 22. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutých častiach výrokov I. a III. - ako vecne správny, včítane závislých a správnych výrokov IV. V. a VI., odvolaním otca osobitnými dôvodmi nenapadnutých, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 23. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal. 24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.