Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/31/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201809 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118201809.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Daši Kontríkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov: matky Mgr. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. C. XXX, zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Nám. Sv. Michala 3, Hlohovec, a otca Mgr. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. C. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 01. marca 2018 sp. zn. 21P/16/2018-15, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti určeného výživného m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletú C. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.), poučil matku a otca, že môžu podať na súd návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.). 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 a § 337 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), tiež ustanovením § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, 2 a 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ako aj ustanovením § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 3. Vecne súd dôvodil, že matka maloletej sa návrhom, doručeným súdu dňa 22.02.2018, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú C. do osobnej starostlivosti matky do rozhodnutia vo veci samej, otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú C. výživné vo výške 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, styk otca s maloletou žiadala ponechať neupravený s tým že bude prebiehať po dohode s maloletou. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom a obsahom spisu dospel k záveru o dôvodnosti jej návrhu, keď mal za dostatočne osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej C. sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti od 14.02.2018, kedy sa matka spolu maloletou C. a plnoletou V. odsťahovali zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že manžel ju a aj V. fyzicky napadol, o čom matka urobila oznámenie na polícii. Rodičia sa nedohodli na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej C., spolu nekomunikujú, otec na maloletú C. neprispieva žiadnym výživným. Toho času zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú C. matka, maloletá má po útoku na matku z otca strach, preto súd zveril maloletú C. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. sumou 150,- eur mesačne. Pri výživnom súd vychádzal z toho, že matka je zamestnaná ako učiteľka v materskej škole s čistým priemerným mesačným príjmom 750,- eur, vyživovaciu povinnosť má k maloletej C. a plnoletej V.. Matka v návrhu tvrdila, že otec je zamestnaný v spoločnosti R. N., ako vedúci SBS a poberá výsluhový dôchodok vo výške 350,- eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd mal preukázané, že otec je od 01.02.2018 zamestnaný u zamestnávateľa X C. B. (SK), s.r.o. a mzda za mesiac február mu ešte vyplatená nebola, v období od 01.07.2017 do 22.11.2017 dosahoval otec u zamestnávateľa Q. V. B., a.s., priemernú mesačnú mzdu vo výške 996,21 eur brutto, t.j. približne 801 eur netto, ktorú sumu je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať, a z ktorej sumy po zohľadnení aj výsluhového dôchodku je otec schopný prispievať na výživu maloletej C. sumou 150 eur mesačne, ktorá suma spolu s výživným od matky, ktorá sa na výživnom na maloletú podieľa ešte aj osobnou starostlivosťou, pokryje odôvodnené potreby maloletej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej súdnej praxe sa výživné určuje v rozsahu 20 % - 30 % z príjmu povinného rodiča, ktorá suma sa delí medzi všetky jeho vyživovacie povinnosti. Z čistého príjmu otca zo zamestnania vo výške 800,- eur mesačne a z výsluhového dôchodku vo výške 350,- eur, teda z príjmu 1150,- eur mesačne súd určil výživné na maloletú C. vo výške 150,- eur mesačne, keď zohľadnil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej V., ktorej podľa tvrdenia matky by mal otec prispievať sumou 200,- eur mesačne. Sumu 150,- eur súd považoval za zodpovedajúcu výživnému v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP a vo zvyšnej časti súd považoval návrh matky na určenie výživného za nedôvodný. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, vzhľadom k požiadavke matky ho súd neupravoval a zároveň, keďže nebol podaný aj návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. na čas do rozvodu ( keď na OS Trnava pod sp. zn. 19P/12/2018 prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. na čas po rozvode), súd preto zároveň poučil rodičov o možnosti podať aj takýto návrh. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa a to v časti výživného, keď nesúhlasil so sumou 150,- eur mesačne, nakoľko jeho príjmy tomu nezodpovedajú. Poukázal na to, že potreby maloletej je potrebné rozložiť pomerne medzi oboch rodičov, ktorí sú obaja zamestnaní a majú pravidelný mesačný príjem. Príjem otca predstavuje výsluhový dôchodok 336,24 eur a mzda 387,69 eur, takže celkový príjem mesačne je 723,93 eur, z toho uhrádza poistky na všetkých štyroch členov rodiny vo výške 250,03 eur mesačne a platí náklady spojené s prevádzkou domu celkovo 400,58 eur mesačne ( plyn 150,- eur, elektrinu 65,- eur, telefón pevnú linku a internet 35,- eur, mobilnú sieť 35,- eur, rozhlas a TV 5,- eur, hypotekárny úver na dom 100,- eur a poistné na dom rozpočítané na mesiac 10,58 eur), mimo toho má náklady na stravovanie a ošatenie spolu 100,- eur mesačne, celkové výdavky otca tak predstavujú 749,60 eur, ktoré preukazuje listinnými dôkazmi pripojenými k odvolaniu. Pokiaľ by súd určil výživné na maloletú vo výške 150,- eur, nezostali by mu finančné prostriedky ani na stravu. Z uvedených dôvodov žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v časti výšky výživného zmenil na sumu 70,- eur mesačne. 6. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 8. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). 10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 11. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine je zrejmé, že každý rodič je zo zákona povinný plniť si jeho vyživovaciu povinnosť rodičov k svojim deťom, pokiaľ tieto nie sú schopné samé sa živiť. Výška, v akej si majú obaja túto svoju vyživovaciu povinnosť plniť závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa a súčasne od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, a riadi sa aj ostatnými kritériami ustanovenými v § 62 Zákona o rodine. Vždy však je nutné vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, ktoré súd zistí náležitým dokazovaním pomerov na strane výživou oprávnených osôb ako aj pomerov osôb výživou povinných. Od určenia výživného v rozhodnutí vo veci samej treba odlišovať rozhodnutie súdu o výživnom formou neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP, ktoré rozhodnutie musí byť vydané v skrátenom konaní, bez podrobného zisťovania pomerov účastníkov konania. 12. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo určené otcovi výživné na maloletú v sume 150,- eur mesačne. 13. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom stranami označených (resp. v nesporových konaniach aj súdom obstaraných) dôkazov v krátkych lehotách zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť otcovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Toto opatrenie môže nariadiť súd vtedy, ak má osvedčené, že otec si voči maloletému dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť, pričom sa vyžaduje aj osvedčenie schopností a možností povinného platiť výživné. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere priznané výrokom neodkladného opatrenia, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného. 14. V predmetnej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že matka dňa 14.02.2018 s oboma deťmi opustila po fyzickom útoku manžela spoločnú domácnosť, pred otcom maloletých sa dočasne skrýva, takže v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú ona sama. Podľa jej tvrdenia otec na výživu maloletej nijakým spôsobom odvtedy neprispieva a rovnako prestal finančne podporovať ich plnoletú dcéru V., ktorej inak od septembra 2016 posielal 200,- eur ( tieto skutočnosti otec ani v odvolaní nepopieral). Otec býva sám v ich spoločnom štvorizbovom rodinnom dome v S. C., z obsahu spisu nevyplýva, kde a za akých podmienok býva v súčasnosti matka s deťmi. Obaja rodičia sú zamestnaní, matka pracuje ako učiteľka v materskej škole v S. a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni jej priemerný mesačný príjem za rok 2017 bol 951,24 eur brutto, čo je cca 770,- eur netto a od januára 2018 dosahuje príjem 981,21 eur brutto, čo je cca 790,- eur netto. Otec poberá výsluhový dôchodok 336,24 eur mesačne a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol zamestnaný od 20.05.2017 do 27.06.2017 u zamestnávateľa C. C. s.r.o. s priemernou mzdou 494,- eur brutto, následne bol od 01.07.2017 do 22.11.2017 zamestnaný vo firme Q. V. B., a.s., s priemernou mesačnou mzdou 996,21 eur brutto, ďalej bol od 23.11.2017 do 30.11.2017 zamestnaný u zamestnávateľa V. B. s.r.o., kde zarobil za toto obdobie 264,71 eur brutto, od 05.12.2017 do 31.01.2018 bol zamestnaný v F. J. s.r.o. s priemerným príjmom 464,50 eur a od 01.02.2018 u zamestnávateľa X C. B. (SK), s.r.o. s priemerným príjmom 855,- eur netto. Sčítaním vymeriavacích základov otca v jednotlivých mesiacoch vyplýva, že otec zarobil spolu za posledný rok cca od mája 2017 do apríla 2018 sumu 9.728,- eur brutto, priemerná výška zárobku brutto tak predstavuje zo zamestnania brutto cca 810,70 eur a to je okolo 675,- eur netto, odvolací súd však poznamenáva, že takýto spôsob zisťovania príjmov je iba informatívny. Obsah spisu poskytuje iba približnú predstavu o majetkových pomeroch účastníkov konania. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vzhľadom na krátke lehoty neumožňuje súdu vykonávať rozsiahle dokazovanie v tomto smere ( vypočúvaním účastníkov konania, dopytovaním zamestnávateľov o presnej výške čistých príjmov, prípadne iných benefitov účastníkov, zisťovanie dôvodov ukončenia lepšie plateného zamestnania a pod.) a rovnako niet časový priestor na bližšie skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, zároveň z návrhu matky žiadne podrobnosti v tomto smere nevyplývajú. 15. Zatiaľ čo pokiaľ ide o potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a to aj v časti uloženia povinnosti otcovi platiť na dieťa výživné v nevyhnutnej miere sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvoinštančného, keďže potreba takejto úpravy je celkom nepochybná, ide tu o maloleté dieťa, o ktoré sa osobne stará matka, zároveň dieťa je plne odkázané výživou na svojich rodičov a matka osvedčila, že otec si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu dobrovoľne neplní. Pokiaľ však ide o výšku výživného, vychádzajúc zo skutkových zistení ako sú opísané vyššie, odvolací súd dospel k odchylnému záveru ako prvoinštančný súd. 16. Otec v odvolaní namietal nesprávne určené výživné a odvolací súd mu čiastočne dal za pravdu, keď pri určovaní výšky výživného v nevyhnutnej miere odvolací súd vychádzal jednak z približného priemerného príjmu matky cca 790,- eur netto, ďalej z približného celkového priemerného príjmu otca spolu s výsluhovým dôchodkom cca 1.011,- eur, z veku maloletej, ktorá je žiačkou 8. ročníka základnej školy ako aj zo skutočností známych súdu z jeho rozhodovacej činnosti vo veciach výživného o tom, aké sú približne bežné potreby dieťaťa vo veku maloletej C.. Ďalej súd musel zohľadniť skutočnosť, že osobnú starostlivosť dieťaťu poskytuje v súčasnosti výlučne matka, čím kompenzuje do istej miery ( aspoň sčasti) výživné, ktoré otec musí poskytovať vo forme finančného príspevku a v neposlednom rade súd zohľadnil skutočnosť, že podľa obsahu spisu tu majú rodičia ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére V.. Týmto postupom dospel k záveru, že v preskúmavanej veci možno považovať za výživné v nevyhnutnej miere sumu 100,- eur. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti spolu, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20% až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu, avšak výživné určené neodkladným opatrením v nevyhnutnej miere nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní. Kritériom pre určenie jeho výšky je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov oprávneného, čiže maloletej C.. Minimálna výška výživného v súčasnosti je 27,32 eur mesačne, avšak odvolací súd dospel k záveru, že otec je vzhľadom na zistené schopnosti a možnosti schopný v súčasnosti platiť na maloletú najmenej 100,- eur a zároveň táto suma predstavuje nevyhnutnú mieru, v ktorej by sa mal na jej výžive podieľať tak, aby jej bežné potreby boli zabezpečené. Hoci výživné, navrhované otcom odvolací súd považoval v uvedenom prípade s ohľadom na zistené skutočnosti za nepostačujúce, zároveň výsledky doterajšieho skráteného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu nedovoľujú prijatie záveru o potrebe určenia výživného vyššieho ako 100,- eur, keď súd nepozná bližšie potreby ani mal. C., ani staršej dcéry V., ku ktorej tiež rodičom trvá vyživovacia povinnosť a nemá zistené reálne schopnosti a možnosti rodičov a ich majetkové pomery. Suma 100,- eur však pokryje minimálne stravu a ošatenie maloletej (v rovnakej sume otec vyčíslil svoje náklady na stravu a ošatenie) a zvyšné základné potreby dieťaťa (drogéria, škola a pod.) budú pokryté zo strany matky a z prídavku na dieťa poskytovaným zo strany štátu vo výške 23,68 eur. 17. Na základe uvedeného odvolací súd neodkladné opatrenie v napadnutej časti za použitia ust. § 388 CSP zmenil ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že matka alebo aj otec má možnosť podať návrh vo veci samej, kde budú predmetom dokazovania reálne odôvodnené potreby dieťaťa ako aj reálne schopnosti rodičov, ich reálne možnosti a majetkové pomery. 18. Zároveň odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP. 19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).