Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/95/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200071 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215200071.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: M. M., nar. XX.X.XXXX, adresa O. O. D. XXX, XXX XX X., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/8/2015-42 zo dňa 21.5.2015 a uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/8/2015-66 zo dňa 26.1.2017, t a k t o r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o úvere č. 207700427 zo dňa 14.9.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná; výrokom II. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť na súdnom poplatku zo žaloby 99,50 Eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 130 ods. 7, § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ako aj ust. § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vecne tým, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy na tom skutkom základe, že so žalovanou uzavrela Zmluvu o úvere č. 207700427, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, pričom celkovo dodnes zaplatila žalovanej sumu 2.296,- Eur, okrem toho má ešte blokovanú nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX. Zároveň jej zamestnávateľ - Obecný úrad Vrakúň začal vykonávať zrážky z jej mzdy, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý doklad podpísala spolu so všetkými dokumentmi ktoré podpisovala pri uzavretí Zmluvy o úvere. Žalobkyňa poukazovala na to, že Zmluvu o úvere uzavrela v tiesni, boli jej dané listiny, ktoré mala podpísať, pričom si nevšimla, že medzi nimi podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorý dokument ušiel jej pozornosti. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodňovala tým, že žalovaná ako veriteľ výšku dlhu sama jednostranne diktuje, hoci žalobkyňa už tento dlh preplatila, preto sa potrebuje domôcť vyslovenia neplatnosti spornej Dohody, aby zamestnávateľ nepokračoval v zrážkach z jej mzdy. Žalobkyňa považuje inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom Európskej únie, a preto aj za neplatný. Žalovaná naopak žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože inštitút zrážok zo mzdy upravuje ust. § 551 Občianskeho zákonníka a je to legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho pohľadávky. Ide o dohodu zmluvných strán ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda predstavuje samostatný dokument a je len jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je pritom vylúčená. Aj v novele Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy formou Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto Dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalovaná mala za to, že predmetná Dohoda je platný právny úkon spôsobilý vyvolať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretím takéhoto úkonu sledovali. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou Zmluvu o úvere dňa 14.9.2012, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z. z. Ide o typovú, formulárovú zmluvu o úvere, pričom táto zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré má obsahovať podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Všeobecné obchodné podmienky žalovanej nie sú podpísané žalobkyňou ani žalovanou. Zároveň dňa 14.9.2012 podpísala žalobkyňa Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenú na samostatnej listine, kde v čl. 2 prejavila súhlas s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ zrážal mesačne z jej mzdy čiastku 164,- Eur a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa. V bode IV. sa uvádza, že účastníci tejto Dohody prehlásili, že táto bola spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle, na dôkaz čoho pripojili aj svoje podpisy. Žalobkyňa uvádzala, že sa dostala do ťažkej životnej situácie a bola nútená zobrať si úver u žalovanej ako nebankového subjektu a na to, aby tento úver dostala, musela podpísať všetky dokumenty ktoré boli súčasťou resp. prílohou k zmluve o úvere. Samotnú zmluvu ako aj všetky listiny podpísala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, keďže namiesto istiny 1.000,-Eur sa zaviazala túto vrátiť navýšenú o poplatok 968,- Eur, teda takmer dvojnásobok z požičanej sumy. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluvu o úvere žalobkyňa skutočne uzatvárala vo finančnej tiesni v snahe vyplatiť rodinné dlžoby. Hoci bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na samostatnej listine, žalobkyňa namietala, že jej nikto nevysvetlil, čo tento dokument znamená, keď zamestnankyňa konajúca za žalovanú jej povedala, že podmienkou toho, aby obdržala úver, je podpísanie všetkých listín, ktoré jej boli predložené. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa má naliehavý záujem na požadovanom určení, keďže už v minulosti došlo k zrážkam z jej mzdy bez akéhokoľvek rozhodnutia súdom, či už v základnom občianskom súdnom konaní alebo v konaní o výkone rozhodnutia a zároveň tvrdí, že pôžičku už vysoko preplatila. 4. Na základe všetkých zistených skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že napriek tomu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v tejto konkrétnej veci bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, z tejto listiny nie je zrejmé, že spotrebiteľ, teda žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia, ako aj ani to, že mala možnosť ju odmietnuť. V bode IV. tejto Dohody o zrážkach zo mzdy sa síce uvádza, že účastníci tejto dohody prehlásili, že táto bola spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle. Na platnosť takejto dohody ktorá tvorí prílohu k formulárovej typovej spotrebiteľskej zmluve je však potrebné, aby z takejto dohody jednoznačne vyplývalo, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a mal možnosť ju odmietnuť. Súd preto takúto dohodu považuje za neplatnú a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 5. O uložení povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za žalobu, rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľ bola oslobodená od súdneho poplatku, preto súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu žalovanú. 6. O nároku na náhradu trov konania sporových strán rozhodol súd prvej inštancie samostatným uznesením č. k. 6C/8/2015-66 zo dňa 26.1.2017, ktorým priznal žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu, a to podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v celom rozsahu odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), a písm. f) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) OSP. Poukazoval na to, že inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Žalovaná nesúhlasí s tým, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.9.2012 je neplatná. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť si svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z rozsudku nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala, že by nebola o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučená. Z hľadiska výkladu právneho úkonu, je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom, ako prostriedok zabezpečenia peňažnej pohľadávky zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky sa nevykonávajú vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 OZ. Ide o právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus dvoch strán. Ten je v Dohode vyjadrený podpisom zmluvných strán, čím došlo k vyjadreniu súhlasu s obsahom tejto Dohody. Na základe tejto Dohody sa strany dohodli na určitom druhu zabezpečenia, ktoré povinnú stranu motivuje k dodržiavaniu platobnej disciplíny. Na to, aby žalovaná mohla uplatniť svoje práva z nej vyplývajúce, stačí, aby došlo k takej skutočnosti, ktorá ju oprávňuje obrátiť sa na zamestnávateľa, ktorý je povinný dohodnuté zrážky vykonať. Povinnosť plniť žalovanej ukladá priamo zmluva o úvere, resp. VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. VPPÚ obsahuje dohodu zmluvných strán, podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobca ako dlžník súhlasil s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky aktuálnej pohľadávky. Výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý je len jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský, alebo iný charakter nie je vylúčená. Nerealizovaním Dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma, ako realizovaním tejto dohody. Záväzok žalobkyne voči žalovanej by bol vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne. Každá platba v prospech zmluvy o úvere sa totiž prednostne pripočítava na istinu, a teda aj dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Dojednanie predmetnej dohody je teda podľa žalovanej platné. 8. Žalovaná sa nestotožňovala ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, pretože ak by súd vec správne posúdil, žalobu by zamietol a žalovanú by nezaviazal na úhradu trov konania. 9. Žalovaná nesúhlasila ani s rozhodnutím, ktorým jej súd uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur, pretože samotné konštatovanie súdu, že žalovaná má v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. uhradiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 Eur je nepostačujúce. Žalovaná navyše nesúhlasí, že žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa. Ide o predčasné rozhodnutie, pretože nie je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uplatňovala ochranu práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, možno spotrebiteľovi domáhajúcemu sa ochrany práva podľa osobitného predpisu, priznať oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. 10. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovanej podala písomné vyjadrenie v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukazovala na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014, ako aj na dôvodovú správu k zák. č. 102/2014 Z. z. , ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný o uvedené ustanovenie, podľa ktorej sa vylučujú a obmedzujú niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy; vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v OZ nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takej dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, aby predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozornil spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytol jeho výklad tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie. Uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa § 39 OZ v rozpore so zákonom a je absolútne neplatným. Žalovaná upozornila na to, že Európska komisia sa vo veci C-30/12 v písomných pripomienkach z 2.5.2012 vyjadrila k neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy jasne v bodoch 22 a 23, čo bolo následne pretavené do navrhnutej odpovede na predloženú prejudiciálnu otázku, ako by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. 11. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany nepodali. 12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie v čase ich podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/ a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sú vo svojich výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP. 14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku a uznesenia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ určil Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.9.2012 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou za neplatnú, žalovanú zaviazal zaplatiť súdny poplatok za žalobu a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku na určenie neplatnosti právneho úkonu Dohody o zrážkach zo mzdy, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné: 16. V predmetnej právnej veci bolo medzi stranami nesporné, že žalovaná ako veriteľ uzavrela so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 14.9.2012 zmluvu o úvere č. 207700427, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokom, teda v celkovej výške sumu 1.968,- Eur v príslušných splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zároveň rovnakého dňa 14.9.2012 uzavreli žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej žalobkyňa udelila súhlas, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby zamestnávateľ žalobkyne Obec Vrakúň zrážal mesačne z jej mzdy čiastku 164,- Eur na účet veriteľa až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka. Listom zo dňa 15.5.2014 potom veriteľ - žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne Obec Vrakúň, aby vykonávala zrážky zo mzdy žalobkyne. 17. V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu - Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.9.2012, tak ako správne postupoval aj súd prvej inštancie. Ako bolo vyššie uvedené, s účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP platí, že CSP sa použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nebolo transformované v pôvodnom znení do nového ust. § 137 CSP. Kým podľa § 80 písm. c) OSP sa neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) mohol dotknutý subjekt dovolať i určovacou žalobou za podmienky, že existoval naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení, nová právna úprava § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t. j. napr. že právny úkon je neplatný) iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Nový Civilný sporový poriadok je však postavený aj na princípe právnej istoty, ktorý vyslovene zakotvuje vo svojom ustanovení čl. 2 ods. 2 Základných princípov. Tiež vo svojich prechodných ustanoveniach § 470 ods. 2 CSP upravuje zachovanie právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V súlade s čl. 2 ods. 2 a § 470 ods. 2 CSP tak odvolací súd uplatňujúc princíp právnej istoty na danú právnu vec dospel k záveru, že na posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, je potrebné aj v odvolacom konaní aplikovať procesný predpis platný a účinný v čase podania žaloby, ktorý takúto žalobu umožňoval, za podmienky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. 18. Odvolací súd sa potom stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je v prejednávanej právnej veci daný, pretože rozhodnutím súdu sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza, pretože samotným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody, môže žalobkyňa vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi dosiahnuť, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy, keď z predložených listinných dokladov je zrejmé, že žalovaná už požiadala zamestnávateľa žalobkyne, aby tieto zrážky zo mzdy vykonával (vykonávanie týchto zrážok je momentálne zastavené vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie - uznesenie č. k. 6C/8/2015-24 zo dňa 12.1.2015, právoplatné dňa 11.2.2015). Navyše žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. 19. V predmetnej právnej veci pritom niet pochýb o tom, že právny vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovanou na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľský, z čoho potom vyplýva, že spotrebiteľský charakter majú aj všetky na tento základný právny vzťah nadväzujúce právne úkony, a teda aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaná v odvolaní namietala, že nesúhlasí s tým, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa. Avšak zo zmluvy o úvere vyplýva, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky ust. § 52 OZ, pretože žalovaná pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy teda vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobkyňa pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazala poskytnúť žalovaná ako dodávateľ žalobkyni ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a žalobkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi stranami spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), s poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi stranami založený zmluvou o úvere posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch ako spotrebiteľský. 20. V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ - žalovaná). Pochybnosti musí odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie - aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalovaná v tomto smere nepredložila súdu žiadny dôkaz, nepreukázala účelové využitie poskytnutého úveru pre výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti žalobkyne, pričom pokiaľ veriteľ viaže úver na určitý účel, reálne poskytnutie peňažných (úverových) prostriedkov zo zmluvy musí byť podmienené až preukázaním účelu zo strany dlžníka veriteľovi, teda žalovaná by musela akýmto dokladom disponovať. Účelovosť poskytnutia úveru v danom prípade nebola preukázaná. Vzhľadom na to žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu so žalovanou jednoznačne ako spotrebiteľ. 21. Odvolateľka záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná namietala predovšetkým tým, že ak Občiansky zákonník v ust. § 551 upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neplatný právny úkon. 22. K uvedenej odvolacej námietke žalovanej odvolací súd uvádza, že v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy má spotrebiteľský charakter, keďže takýto charakter má aj zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver. Spotrebiteľ je pritom v kontraktačnom procese slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu v zmysle vlastných predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná dodávateľom vopred. Zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili, spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy a ak v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, podpísaním ktorej bolo podmienené poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru, má spotrebiteľský charakter aj predmetná Dohoda. V tomto smere neobstojí argument žalobcu, že žalovaná v spore nepreukázala, že by nebola o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučená. Žalobkyňa totiž v spore tvrdila, že Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísala spolu so všetkými dokumentmi, ktoré podpisovala pri uzavretí zmluvy o úvere, tento dokument ušiel jej pozornosti, namietala, že jej nikto nevysvetlil, čo tento dokument znamená, keď zamestnankyňa konajúca za žalovanú jej povedala, že podmienkou toho, aby obdržala úver, je podpísanie všetkých listín, ktoré jej boli predložené. V danom prípade totiž bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu o tom, že žalovaná bola poučená o dôsledkoch uzavretia tejto Dohody nesie žalovaná, a to v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Žalobkyňa je totiž v zásade povinná tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jej právom chránený záujem. Žalovaná je naopak povinná tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobkyne vylučujú. V spore teda nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý dokazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch nastáva presun dôkazného bremena na protistranu. Negatívna skutočnosť môže byť fakticky preukázaná jedine preukázaním pozitívnej skutočnosti, ktorá existenciu dokazovanej negatívnej skutočnosti vylučuje. Pokiaľ teda žalobkyňa tvrdí, že o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy poučená nebola, bolo dôkazným bremenom na strane žalovanej preukázať, že naopak o týchto následkoch žalobkyňa riadne poučená bola. V tomto smere však žalovaná neposkytla žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a nepredložila žiadne dôkazy, svoje dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla, preto sa má za to, že žalobkyňa riadne o dôsledkoch uzavretia predmetnej Dohody poučená nebola. 24. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Podľa odvolacieho súdu je pritom Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami dohodou, na základe ktorej žalobkyňa ako spotrebiteľ bola by nútená strpieť vykonávanie zrážok zo svojej mzdy na úhradu pohľadávky žalovanej bez súdnej kontroly. Nepochybne je možné uzavrieť, že uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy sa moc nad majetkom žalovanej koncentruje v rukách veriteľa. Výška pohľadávky môže síce vyplývať zo zmluvy o úvere, ale takto kvantifikovaná výška pohľadávky môže vychádzať zo zmluvných podmienok, ktoré sú neprijateľnými a ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a príslušenstva. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je pritom relevantné ex offo súdne preskúmanie prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Odvolací súd tiež konštatuje vo vzťahu k neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, jej formulárový charakter. Z jej obsahu je zrejmé, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorej znenie mala žalovaná vopred pripravené. Navyše žalovaná v konaní ani nepreukázala, že by bola žalobkyňa osobitne oboznámená s obsahom tohto zabezpečovacieho inštitútu a poučená o jeho následkoch. Uvedené zmluvné dojednanie vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 25. V uvádzanom smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so Smernicou Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „ smernica“) tak, aby sa zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenia použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernici z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd za každých okolností ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice jej úžitku. Žalovaná v tomto smere neuviedla žiadne relevantné protiargumenty, keďže v prípade určenia neplatnosti tohto zabezpečovacieho inštitútu sa prestanú realizovať samotné zrážky zo mzdy žalobkyne. Vychádzajúc z komplexnej úpravy dohody o zrážkach zo mzdy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Dohodu o zrážkach zo mzdy preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako v celom rozsahu neplatnú. 26. Neobstojí ani argument, že predmetná Dohoda predstavuje samostatný dokument, pričom v Zákone o ochrane spotrebiteľa zákonodarca pripustil, možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Zo znenia ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014 totiž vyplýva, že pre platnosť uzavretia takejto dohody so spotrebiteľom musí byť splnená nielen požiadavka, aby dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, ale kumulatívne musia byť splnené aj podmienky, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a zároveň mal možnosť ju odmietnuť. Ako už bolo uvedené v odseku 23 tohto odôvodnenia, žalovaná v spore nepreukázala, že by žalobkyňa o dôsledkoch uzavretia tejto Dohody bola poučená, preto argument, že Dohoda má formu samostatnej listiny neobstojí. 27. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej vo vzťahu k rozhodovaniu o veci samej odvolací súd už potom považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať z dôvodu hospodárnosti konania. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 28. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok č. k. 6C/8/2015-42 zo dňa 21.5.2015 v jeho výroku I. potvrdil. 29. Zároveň odvolací súd ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil aj súvisiace napadnuté uznesenie č. k. 6C/8/2015-66 zo dňa 26.1.2017, ktorým bolo vecne správne, v súlade so zásadou úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnej žalobkyne. Žalovaná nesprávnosť tohto rozhodnutia odôvodňovala iba tým, že žaloba mala byť zamietnutá a žalovaná teda nemala byť zaviazaná na náhradu trov konania. Esenciálnym kritériom priznania náhrady trov konania v zmysle ust. § 255 CSP, je zásada úspechu v spore. Úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pretože žalobe žalobkyne bolo v celom rozsahu vyhovené, má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ako správne rozhodol súd prvej inštancie. 30. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým jej bolo podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. uložené zaplatiť súdny poplatok za žalobu, ktorého nesprávnosť žalovaná odôvodňovala jeho predčasnosťou, pretože nebolo preukázané, že žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa, tu odvolací súd odkazuje na odsek 19 a odsek 20 tohto odôvodnenia, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa v predmetnom právnom vzťahu so žalovanou jednoznačne má postavenie spotrebiteľa. Ako taká je potom podľa § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku za predmetnú žalobu, za ktorú sa inak platí poplatok podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 99,50 Eur. Súd prvej inštancie potom správne postupoval podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník (tu žalobkyňa) od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Keďže žalobe žalobkyne oslobodenej od súdneho poplatku za žalobu bolo v celom rozsahu vyhovené, je žalovaná v zmysle citovaného ustanovenia vzhľadom na svoj neúspech v spore povinná predmetný poplatok zaplatiť, ako správne rozhodol súd prvej inštancie, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok č. k. 6C/8/2015-42 zo dňa 21.5.2015 aj vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd ex offo s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej (keď dôvod postupu podľa § 257 CSP nezistil). O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).