Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212690 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215212690.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanej: W. O., nar. XX. V. XXXX, trvalo bytom S., o zaplatenie 305,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 27. októbra 2016 č. k. 7C/369/2015-63, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti veci samej v napadnutej časti o zaplatenie 194,94 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 7.8.2012 do zaplatenia m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 194,94 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 194,94 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 34%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9,88 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9,88 eur od 7.8.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 544 a § 879l O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 1 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, 4, § 9 ods. 2 písm. l/, § 11 ods. 1 ZoSÚ (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 13.7.2015 domáhala (proti žalovanej) zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom (305,57 eur s príslušenstvom) tvrdiac, že žalovaná porušila zmluvné podmienky zmluvy o pôžičke. Právna predchodkyňa (aktuálnej) žalobkyne (pôvodná žalobkyňa Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaná 7.11.2011 uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako Zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v celkovej výške 234,06 eur, právna predchodkyňa žalobkyne úver v dohodnutej výške poskytla, žalovaná sa zaviazala poskytnutý a čerpaný úver splácať v 10 mesačných splátkach po 29,24 eur, žalovaná zaplatila celkom 224,18 eur, čo vyplýva z predloženého prehľadu splátok. Žalobkyňa tvrdí, že jej právna predchodkyňa poskytla žalovanej celkovú sumu pôžičky 487,34 eur, podľa žalobkyne výška dlhu predstavovala ku dňu podania žaloby žalovanú sumu 305,57 eur. Právna predchodkyňa žalobkyne svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok (z 1.10.2015) na žalobkyňu. Ďalej dôvodil, že predmetom zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, jednalo sa o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli vopred pripravené právnou predchodkyňou žalobkyne, bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať (a už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve) a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok (čo tiež nie je pravidlom) a doby splatnosti (ale tiež len v rozpätí, ktoré má určené právna predchodkyňa žalobkyne). Úver bol poskytnutý, žalovaná ho čerpala a tak je zmluva, ale len v časti o poskytnutí úveru platná. Ide však o úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky tie náležitosti, ktoré obsahovať má, aby bolo možné úver považovať za úver s úrokmi a s poplatkami. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva ďalej neobsahuje dobu trvania spotrebiteľského úveru a konečnú splatnosť ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, je tam síce riadok konečná splatnosť, ale termín konečnej splatnosti tam uvedený nie je, je tam len uvedené 12/2012, nie je obsiahnutá ani v podmienkach k zmluve. Konečnou splatnosťou sa rozumie jeden konkrétny termín, jeden konkrétny dátum, ku ktorému má byť úver splatný. Takýto dátum v zmluve ani jej všeobecných obchodných podmienkach uvedený nie je, absentuje. Nestačí, že je dohodnutý počet splátok a termín splatnosti splátok, to nie je konečná splatnosť. V zmluve uvedený dátum prvej splátky a počet splátok nestačí na to, aby si prípadne mohol žalovaný konečnú splatnosť vypočítať. Pre absenciu týchto náležitostí, a to prípadne aj len jednej z nich, podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobkyňa mala právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru. Nemá však právo žiadať úroky z úveru. Nemala právo úhradu vykonanú žalovanou sčasti započítať na úhradu úrokov z úveru. Taktiež nemala a nemá právo ich započítať ani na poplatky. Nemala právo z úhrady, ktorú žalovaná vykonala, započítať niečo na úhradu poplatkov. Žalobkyňa teda mala právo požadovať iba výšku úveru, ktorú žalovanej ešte jej právna predchodkyňa preukázateľne poskytla, teda sumu 234,06 eur, žalobkyňa síce uvádza, že žalovanej poskytla celkovú sumu pôžičky 487,34 eur, ale jej tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, v zmluve je totiž uvedené, že pôžička (finančné plnenie) je 234,06 eur. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa môže žiadať od žalovanej len skutočne požičané prostriedky, bez nároku na úroky z úveru alebo ďalších rôznych poplatkov. Právna predchodkyňa žalobkyne poskytla úver vo výške 234,06 eur, žalovaná uhradila 224,18 eur, na základe čoho súd priznal žalobkyni sumu 9,88 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou a sumou, ktorú žalovaná už splatila. Všetky vykonané úhrady, kým nebol uhradený dlh na úvere, musel súd z dôvodov už vyššie uvedených započítať jedine na úhradu úveru (jeho istiny), lebo len na ten mala žalobkyňa nárok. Nemala nárok na úroky z úveru, obsiahnuté v splátkach, ani na poplatky, obsiahnuté v splátkach. Ďalej bol súd prvej inštancie názoru, že zmluva obsahuje aj neprijateľnú podmienku v čl. 11 ods. 11.2 - zmluvná pokuta, že ide o dojednanie absolútne neplatné. Dojednania o zmluvnej pokute sú totiž písané veľmi drobným, skoro nečitateľným písmom ako aj celé podmienky k Zmluve o pôžičke. Takto formulované dojednanie nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 O.z.. Okrem toho úverové podmienky, súčasťou ktorých majú byť aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané stranami, pričom zákonné ustanovenie § 544 O.z. vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil, že žalobkyňa mala úspech v konaní iba 3,23 % a žalovaná mala úspech vo výške 96,77 %, z čoho vyplýva pomer úspechu žalovanej 93,54 % (96,77 % - 3,23 %), z ktorého dôvodu by žalovaná mala nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy jej nevznikli, žiadne si neuplatnila, preto jej náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti iba v časti o zaplatenie 194,94 eur s príslušenstvom podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti uložením žalovanej povinnosti zaplatiť žalobkyni aj sumu 194,94 eur s príslušenstvom a opätovným rozhodnutím o trovách konania. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 429 eur, nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 194,94 eur, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanej bola následne poskytnutá suma vo výške 234,06 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaná celkovo uhradila sumu 224,18 eur, tzn. akontáciu a jednu splátku. Suma úhrad vo výške 224,18 eur, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky, zahŕňa aj úhradu akontácie vo výške 194,94 eur, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (234,06 eur). Z uvedeného je zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 429 eur a nie v sume 234,06 eur ako uvádza súd. Suma 234,06 eur predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v sume 224,118 eur. Súd teda v danom prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného vo výške 224,18 eur, ktorú súd odpočítal od sumy 234,06 eur, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu. Vyššie uvedený názor vyplýva z množstva súdnych rozhodnutí, z ktorých príkladmo niektoré odvolateľ označil, medzi inými rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo 16.9.2015 sp. zn. 11Co/691/2014 a z 12.8.2015 sp. zn. 23Co/405/2014. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti o zaplatenie 194,94 eur s príslušenstvom je dôvodné zmeniť. 5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti v napadnutej časti o zaplatenie 194,94 eur s príslušenstvom a v závislej časti trov konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil zmluvu uzatvorenú medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou ako zmluvu spotrebiteľskú a s prihliadnutím na súdom prvej inštancie citované zákonné ustanovenia ZoSÚ spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na závery vyslovené súdom prvej inštancie vzniklo žalobkyni právo len na vrátenie poskytnutého úveru bez úrokov a ďalších poplatkov spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania. Záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nespochybnila ani samotná žalobkyňa, bola však názoru, že súd prvej inštancie nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Súd prvej inštancie hoci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho záver o sume poskytnutej zo strany pôvodnej žalobkyne žalovanej nebol správny. Vzhľadom k tomu, že išlo len o vyhodnotenie dôkaznej situácie (žalovaná nespochybnila výšku poskytnutej sumy a nenamietala tvrdenia v odvolaní), nebol daný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP a teda ani dôvod na nariadenie pojednávania odvolacím súdom (nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia tu nebola daná). Kúpna cena tovaru bola v zmysle zmluvy vo výške 429 eur a nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 194,94 eur, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanej bola následne poskytnutá suma vo výške 234,06 eur, ktorú sa zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaná celkovo uhradila sumu 224,18 eur (čo vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad na č.l. 6 spisu), čo znamená okrem akontácie v sume 194,94 eur uhradila iba sumu 29,24 eur. Suma úhrad vo výške 224,18 eur, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky ako úhradu splátok vykonaných žalovanou, zahŕňa aj akontáciu vo výške 194,94 eur, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, preukázané uvedeným listinným dôkazom, ktorý žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila (nenamietala tvrdenie žalobkyne v odvolaní o dvojnásobnom zohľadnení akontácie), nebolo preukázané, že došlo k zániku záväzku žalovanej vo výške 194,94 eur. V konaní bola nesporná celková výška poskytnutej sumy 429 eur na základe predmetnej zmluvy, preto rozdiel medzi uvedenou sumou a vykonanými úhradami žalovanej 224,18 eur, predstavoval 204,82 eur (celková výška dlžnej sumy žalovanej do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia). Keďže žalovanej bola uložená napádaným rozhodnutím povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9,88 eur s príslušenstvom, odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej časti veci samej tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj sumu 194,94 eur (204,82-9,88), spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 194,94 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, keďže nebolo sporné trvanie dlhu žalovanej v tejto časti, ako i omeškanie s plnením tohto dlhu. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter. Vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovoval vykonávací predpis, navýšením 8 percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (ku dňu 7.8.2012 sadzba 0,75%+ 8%=8,75%). 6. Hoci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ustanovenie § 255 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní, v dôsledku zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, došlo aj k zmene pomeru úspechu a neúspechu strán tak, že úspech žalobkyne predstavoval 67 % (9,88+194,94=204,82 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalovaná a úspech žalovanej predstavoval 33 % (305,57-204,82=100,75 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalobkyňa. Pomer úspechu a neúspechu (67%-33%) tak predstavoval vznik nároku žalobkyne na náhradu trov konania v rozsahu 34%. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti veci samej, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý úspech strany v celom konaní. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP), rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov tohto konania (ako celku, teda prvoinštančného i odvolacieho konania) v rozsahu 34% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)