Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/370/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215214915 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215214915.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: P. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, o zaplatenie 868,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 11C/425/2015-49 zo dňa 14. marca 2016 v časti zamietnutia, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e v časti zamietnutia zmluvnej pokuty, úroku z priznanej sumy prevyšujúcej zákonný úrok z priznanej sumy. II. Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í v časti zamietnutia zaplatenia splátok za obdobie odo dňa 21.04.2012 do 20.07.2012 a v tejto časti sa súdu I. inštancie vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň sa r u š í súvisiaci výrok o trovách konania a v tejto časti sa súdu I. inštancie vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. III. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 436,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 17.08.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 436,84 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O trovách rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že pôvodný veriteľ žalovaného - Consumer Finance Holding, a.s. má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že danom prípade sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu pôvodného veriteľa - Consumer Finance Holding, a.s., ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasl. OZ ako aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. 3. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k), zákona č. 129/2010 Z. z. je aj údaj o f) konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o k) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedené podstatné náležitosti, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 14.03.2012 neobsahuje, údaj o termíne splátok, údaj o konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon. Nepochybne údaj 03/2013 pri predtlačenom texte formulára zmluvy, nie je údajom o konečnej splatnosti čerpaného úveru, najmä keď nie je zrejmé, kedy začína plynúť lehota na zaplatenie 12 splátok a kedy končí. Podľa citovaného ustanovenia zákona č. 159/2010 Z. z. sa totiž vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je určená dodávateľom na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia splátok, výška a počet splátok). Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi resp. dodávateľmi. Pre absenciu podstatného údaja (§ 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z.) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 14.03.2012 bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 citovaného zákona. Súd vykonaným dokazovaním mal taktiež preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške 973,80 eur, uhradil akontáciu vo výške 227,74 eur, dňa 24.04.2012 uhradil 10,- eur, dňa 04.07.2012 uhradil 5,- eur, spolu 242,74 eur, úver sa zaviazal uhradiť 12 mesačnými splátkami po 81,15 eur mesačne od 14.03.2012 a následne vždy do 20.dňa príslušného mesiaca, t.j. od 20.04.2012 až do zaplatenia, teda úhrnom mal žalovaný uhradiť sumu 1.110,87 eur, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Súd na pôvodným žalobcom vyhlásenú predčasnú splatnosť úveru v predžalobnej upomienke z 24.08.2012 neprihliadol, najmä keď žalobca nepreukázal jej dovolenosť podľa § 565 OZ, keď nepreukázal dohodu zmluvných strán o možnosti veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Navyše, s poukazom na § 879l OZ a § 879m OZ žalobca v konaní nepreukázal, že by v súlade s § 53 ods. 9 OZ žalovaného ako spotrebiteľa upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 565 OZ). 4. Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - žalovaného, v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania o viac než 30 dní súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ a aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, keďže „dojednania“ o jednostrannej povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v pôvodným veriteľom žalovaného vopred pripravenom formulári tlačiva Podmienok podľa názoru súdu, nespĺňa náležitosti písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 OZ. V danom prípade vo vopred pripravenom texte pôvodného veriteľa žalovaného aj absentuje vôľa žalovaného dohodnúť sa na jeho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou, teda urobiť takýto právny úkon (písomná dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute), bez ohľadu na to, že žalovaný ako klient mal podľa predtlače zmluvy v časti Klient prehlásiť, že súhlasí so zmluvnou pokutou. V tomto prípade si žalobca zmluvnú pokutu neuplatňuje. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu mohol považovať za dôvodný len do výšky 685,26 eur (700,26 eur úver - 15,- eur uhradených), ktorá suma pozostáva z čistej istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru. 5. Z úradnej povinnosti súd v zmysle § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie práva žalobcu na zaplatenie súdom ustálenej sumy 685,26 eur v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Po zaplatení akontácie mal žalovaný zaplatiť prvú splátku do 20.04.2012. Odo dňa 21.04.2012 do 20.07.2012 sú splátky premlčané v počte 4 x 81,15 = 324,60 eur. Bezúročná a bezpoplatková splátka je 58,355 eur, teda 4 x 58,355 = 233,42 eur. Žalobca si mal svoje právo uplatniť do 3 rokov, to je do 20.07.2012, žalovaný návrh podal až po uplynutí tejto doby - dňa 17.08.2015. (Premlčané čisté splátky: splatné od 20.04.2012.). Záver: Neuhradená suma bezúročného a bezpoplatkového úveru: 685,26 eur, premlčané: 233,42 eur znížené o zaplatených 15,- eur, rozdiel: 436,84 eur. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 868,13 eur od 09.09.2012. Žalovaný bol v danom prípade nepochybne v omeškaní s úhradou čistej istiny úveru od 21.04.2012, a tak žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 153 ods. 2 OSP vznikol od 21.04.2012 nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, avšak len z priznanej sumy vo výške 436,84 eur, avšak i právo na úrok z omeškania je čiastočne oslabené premlčaním, teda počítajúc odo dňa podania žaloby na súd dňa 17.08.2015 späť 3 roky možno žalobcovi priznať úrok z omeškania od 17.08.2012 do zaplatenia. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 17.08.2012 bola 0,75 %. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (50,31 %), pričom neúspech žalobcu (49,69 %) v časti istiny a v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čistý úspech je 0,62 %. 6. Proti rozhodnutiu v časti, v ktorej súd žalobu zamietol v sume 248,42 € s prísl., podáva žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré odôvodňuje nasledovne: Navrhovateľ sa nebráni posúdeniu uplatneného nároku ako bezúročného a bez poplatkov, avšak nesúhlasí s právnym posúdením danej veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania. Okresný súd pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z dátumu splatnosti každej splátky. Navrhovateľ má za to, že postup súdu posudzovať otázku premlčania s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka nie je v danom prípade správny. Navrhovateľ nemôže súhlasiť s uvedeným záverom z dôvodu, že už v návrhu na začatie konania bolo uvedené a zároveň v konaní preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy uplynutím lehoty uvedenej v predžalobnej upomienke. Preto súd nemôže vychádzať z dátumu splatnosti jednotlivých splátok, keď v danom prípade došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že listom zo dňa 24.08.2012 právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od jej doručenia. Odporca predmetnú upomienku prevzal dňa 05.09.2012. Trojdňová lehota teda uplynula dňa 08.09.2012, pričom dňom nasledujúcim, teda 09.09.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň je od tohto dátumu (09.09.2012) potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 17.08.2015, premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula. Navrhovateľ si nemohol uplatniť svoj nárok skôr. Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe, rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo/146/2008, ktoré sa odklonilo od doterajšej judikatúry (R 28/84): „Podľa názoru dovolacieho súdu aj v prípadoch, v ktorých čas splnenia nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať. I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova "mohlo" a nie" mohol"), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Napr. z pôžičky vznikne subjektívne právo veriteľa na vrátenie požičanej veci. Nárok na jej vrátenie mu však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou (Knapp, V. : Teorie práva, 1. vydáni. Praha, C. H Beck 1995, str. 197). Až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku. Pokiaľ by veriteľ podal žalobu skôr, ako by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, teda skôr ako by nastala splatnosť dlhu, nebola by actio nata. Žaloba by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný existujúci nárok. Na tomto závere nič nemení skutočnosť: že doručením žaloby obsahujúcej výzvu na plnenie by nastali hmotnoprávne účinky tohto úkonu spočívajúce vo vzniku nároku. Ustanovenie § 101 Obč. zák. požitím slov "keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz" viaže začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda keď je actio nata, a nie na deň, keď by sa mohlo po prvý raz uplatniť teda keď by mohla byť actio nata. Rovnaký názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.05.2015, sp. zn. 16Col7/2015. Navrhovateľ vzhľadom na uvedené zastáva názor, že súd mal priznať sumu rozdielu medzi poskytnutým úverom a vykonanými úhradami v plnej výške (tzn. sumu 685,26 € s prísl.), keďže nárok navrhovateľa nemožno považovať za premlčaný. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnuto rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku ho zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp. § 221 ods. Občianskeho súdneho poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje voči odporcovi trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 25,90 € s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,30€ s DPH (podanie odvolania), spolu 36,20 €. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v napadnutej v časti zamietnutia úroku z úveru a ostatných poplatkov vecne správny vo výroku a v ostatnej časti zamietnutia a súvisiacej časti výroku o nároku na náhradu trov bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. 8. Consumer Finance Holding, a.s. ako pôvodný žalobca sa návrhom domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1.015,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.015,39 eur od 09.09.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke č. 20187720 z 14.03.2012 poskytol celkovú sumu pôžičky vo výške 1.138,66 eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedenú pôžičku 12 mesačnými splátkami po 81,15 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, preto spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom z 24.08.2012 vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovaného predstavoval sumu 1.015,39 eur. Žalovaný zaplatil 242,74 eur. Podaním doručeným súdu dňa 04.02.2016 vzal žalobca žalobu čo do poplatkov vo výške 147,26 eur späť. Súd uznesením zo dňa 09.03.2016 v tejto časti v zmysle § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil. Predmetom konania ostalo 868,13 eur s príslušenstvom. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 01.10.2015 vyplýva, že postupca Consumer Finance Holding, a.s. postúpil na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka svoje pohľadávky. Podľa prílohy k uvedenej zmluve o postúpení bola na postupníka postúpená aj pohľadávka voči žalovanému so zostatkom 1.015,39 eur. Žalovaný uhradil podľa žaloby 242,74 eur. 9. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 01.10.2015, uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému. Súd na návrh postupníka uznesením z 02.02.2016 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Podľa tlačiva Consumer Finance Holding, a.s. označeného ako Zmluva o pôžičke - internetová, ktorú dňa 14.03.2012 podpísal žalovaný ako klient a zodpovedný pracovník N. B. ako sprostredkovateľ, žalovanému bola na kúpu čiernej techniky v cene 928,- eur poskytnutá pôžička vo výške 973,80 eur, ktorá bola splatná 12 splátkami po 75,91 eur. Podľa bodu 6.2 Podmienok k Zmluve o pôžičke, ako súčasti zmluvy o pôžičke, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci, ak nie je uvedené inak. Podľa bodu 6.4 Podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Podľa zmluvy bola RPMN vo výške 65,69 % pri ročnej úrokovej sadzbe 65,69 % a priemerná hodnota RPMN bola 41,82 %. Konečná splatnosť bola označená údajom 03/2013. Žalovaný súčasne podpisom zmluvy potvrdil prevzatie tovaru. Podľa bodu 11.2 Podmienok predtlačených na rube uvedeného formuláru postupcu „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Čo do zmluvnej pokuty (označenej žalobcom ako poplatky) bolo konanie zastavené. 10. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) pri použití § 24 dotknutého zákona. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov základnú obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov Nesprávne má uvedenú úrokovú sadzbu, ktorá je stotožnená s ročnou percentuálnou mierou nákladov, t.j. tento údaj tu úplne absentuje. Nie sú uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok, ani odkazom na deň v mesiaci. Spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje preto za bezúročný a bez poplatkov. 11. Text zákona je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny- eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 28. februára 2018). 12. Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017), avšak do „konfliktu“ sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky. 13. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Bíróovej bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. 14. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený, ale (zákonodarca) tak urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z. z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami „frekvenciou splátok“). 15. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z. z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z., vyjadril (po prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25). 16. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 pís. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 128/2016 z 29. novembra 2016). 17. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol doplnený nový odsek 2 § 566 Občianskeho zákonníka. Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ). 18. Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka). 19. Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka (článok „Prečo rozsudok SD EÚ vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax“). Eurokonformným výkladom by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - žalovaného, v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania o viac než 30 dní súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1až 3 OZ a aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, keďže „dojednania“ o jednostrannej povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v pôvodným veriteľom žalovaného vopred pripravenom formulári tlačiva Podmienok podľa názoru súdu, nespĺňa náležitosti písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 OZ. 20. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zamietnutia zamietnutia úroku z úveru a ostatných poplatkov (zmluvnej pokuty) ako vecne správny vo výroku potvrdil. 21. Pri rozhodnutí zamietnutia zaplatenia splátok za obdobie odo dňa 21.04.2012 do 20.07.2012 2012, ktoré posudzoval súd I. inštancie za premlčané v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to aj bez návrhu, však musel odvolací súd prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.). 22. Pod sp. zn. 271/2018 Z. z. Ústavný súd SR uviedla časovú verziu predpisu účinnú od 27.9.2018 : Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. 23. Súd I. inštancie pri rozhodnutí zamietnutia za obdobie odo dňa 21.04.2012 do 20.07.2012 považoval tieto za premlčané v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to aj bez návrhu, v tejto časti návrh zamietol a aj s úrokom z omeškania. Odvolací súd však o odvolaní v tejto časti musel prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.). Keďže Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť, rozhodnutie pri aplikácii uvedeného § 5b je protiústavné. 24. Odvolací súd preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie v časti zamietnutia splátok za obdobie odo dňa 21.04.2012 do 20.07.2012 zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže sa dotýka rozhodnutie o tejto zrušenej časti aj výroku o trovách konania, bolo potrebné odvolacím súdom ako závislý výrok zrušiť aj rozhodnutie v časti práva na náhradu trov konania (§ 379 písm. a) CSP). 25. Úlohou súdu I. inštancie preto bude v ďalšom konaní posúdiť v ďalšom konaní nárok na zaplatenie splátok za obdobie odo dňa 21.04.2012 do 20.07.2012, pritom zistiť, či došlo za toto obdobie k úhrade časti uplatnenej sumy, ak áno treba ju v prospech žalovanej zarátať. Zároveň v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodne súd I. inštancie aj o nároku na náhradu trov konania súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci. 26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 27. Žalobca mal voči žalovanému v odvolacom konaní väčší úspech, teda jeho neúspech v zamietnutí úrokov a ostatných poplatkov bol menší, preto podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej prisúdenej výške. 28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).