Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/264/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315212388 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315212388.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: s Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 46 806 491, zast.: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, konajúca Mgr. Petrom Šubom, proti žalovanému: V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX, I., o zaplatenie 2.779,42 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 30C/360/2015-84 zo dňa 3. novembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 2.799,42 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. 2. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 7.5.2013 zmluvu o úvere č. UDTA 13/61000321 zo dňa 10.9.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla vo výške 4.353,- eur. Žalovaný si kúpil osobný automobil Škoda Fabia 05-1.2 http Classic, r. v. 2007 za 3.353,- eur, pričom priamou platbou zaplatil 1.000,- eur. Zvyšok kúpnej ceny motorového vozidla bol financovaný z poskytnutého úveru. Prevzatie vozidla s príslušenstvom žalovaný potvrdil svojim podpisom na protokole o prevzatí vozidla zo dňa 7.5.2013. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 36 mesačných splátkach po 159,12 eur od 7.6.2013. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 20 % ročne. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky účinné od 11.3.2013 (ďalej len „VOP“). Dňa 9.12.2014 došlo k ukončeniu zmluvy o úvere z dôvodu odcudzenia motorového vozidla a v zmysle bodu 8.1 VOP sa stal úver splatným ku dňu prerušenia trestného stíhania. Žalobca poukázal na znenie bodov 8.1, 11.4, 4.15 a 4.16 VOP. Pohľadávka žalobcu 2.799,42 eur pozostáva zo sumy 342,43 eur - dlžné úverové splátky a iné platby, 2.456,99 eur - nesplatená časť istiny splatná ku dňu skončenia zmluvy. 3. Žalobca uviedol, že žalovaný jednotlivými splátkami celkovo uhradil sumu 2.608,56 eur. Špecifikoval sumu 342,43 eur ako sumu neuhradených splátok ku dňu zosplatnenia zmluvy o úvere (12.11.2014) a sumu poplatkov za upomienky. K primeranosti poplatku za uzatvorenie zmluvy o úvere uviedol, že v zmysle štandardných európskych informácií je poplatok za uzatvorenie hradený prostredníctvom úveru, a preto je zahrnutý do celkovej výšky úveru. Výška poplatku zahŕňa všetky poplatky za administráciu, poradenské služby, schválenie žiadosti o uzatvorenie zmluvy, poplatky spojené s náhľadom do evidencie vozidiel, uzatvorenie zmluvy a iné a je tvorený jedinou, celkovou a konečnou čiastkou vo výške 1.000,- eur. S poukazom na ust. § 497 a 499 Obchodného zákonníka mal za to, že predmetný poplatok je vylúčený zo súdnej kontroly, pretože sa týka primeranosti ceny plnenia. Poplatok je jednoznačne definovaný protiplnením žalobcu a tým je poskytnutie úveru, pričom daný poplatok je súčasťou odplaty za úver. 4. Žalovaný na pojednávaní súdu k okolnostiam uzatvorenej zmluvy uviedol, že cena motorového vozidla bola 2.753,- eur, pričom dostal aj zľavu vo výške 2.300,- eur a zaplatil aj akontáciu 400,- eur. Súhlasil so sumou úhrad z poskytnutého úveru tak ako ju vyčíslil žalobca. Pokiaľ ide o výšku mesačnej splátky, tá bola určená jednou sumou, bolo mu povedané, že toto je splátka úveru bez akejkoľvek bližšej konkretizácie. Tiež uviedol, že výška mesačnej splátky nebola preňho vysoká, nakoľko v tom čase pracoval na družstve, v súčasnosti pracuje ako SBS-kár a dosahuje nižší príjem. 5. V prejednávanej veci súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 7.5.2013 (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), konkrétne ust. § 2 písm. a), b) a d); § 9 ods. 1; § 9 ods. 2 písm. c), f) a k); § 9 ods. 6 a ods. 9; § 11 ods. 1 písm. b) a ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4; § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, keď posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa. 6. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 splátkach po 159,12 eur, pričom v zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca síce tvrdil, že žalovanému poskytol úver vo výške 4.353,- eur, no toto jeho tvrdenie nebolo preukázané a z výpovede žalovaného a úverovej zmluvy vyplýva opak. Úver bol poskytnutý na financovanie vozidla, ktorého cena bola 3.753,- eur, z ktorej žalovaný priamo predajcovi zaplatil sumu 400,- a 1.000,- eur predstavuje poplatok za uzavretie, čiže úver mohol byť poskytnutý iba vo výške 2.353,- eur. Z uvedených dôvodov tak súd považoval za skutočnú výšku úveru sumu 2.353,- eur. Predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uzatvorená zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, v zastúpení spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. Nitra, zo žiadneho ustanovenia zmluvy, príp. úverových zmluvných podmienok, nevyplýva, že adresa žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve nie je presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 159,12 eur bez bližšej špecifikácie. Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených, jednak k istine, ako i k úrokom, resp. k poplatku. Preto neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že by zákonodarca jasne v zákone uviedol, že amortizačná tabuľka je podstatnou náležitosťou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva taktiež neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (iba dobu trvania zmluvy 36 mesiacov), keď podľa súdu uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej splátky, prípadne počte splátok. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi iba istinu úveru 2.353,- eur. Nakoľko žalovaný žalobcovi uhradil celkovo sumu 2.608,56 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP. Súd vo veci úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v súvislosti s týmto konaním nevznikli a o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať. 7. Odvolanie žalobcu: Odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu podal žalobca. Žalobca sa pridržiava a odkazuje odvolací súd v celom rozsahu na celú svoju doterajšiu právnu argumentáciu, ako aj skutkové tvrdenia uvedené vo všetkých svojich predchádzajúcich písomných podaniach a žalobcom predložených dôkazoch, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise v hore uvedenej právnej veci. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov ohľadom náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, v zastúpení spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. Nitra, zo žiadneho ustanovenia zmluvy, príp. úverových zmluvných podmienok, nevyplýva, že adresa žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. Výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky /59,12 Eur bez bližšej špecifikácie. Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených, jednak k istine, ako i úrokom, resp. k poplatku. " Podľa názoru žalobcu konštatovanie, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 9 ods. 2 ZSU nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko podľa názoru Žalobcu Zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky požadované náležitostí. Žalobca s názorom súdu, že splátka uvedená v zmluve o splátkovom úvere musí byť rozdelená na jednotlivé položky (istina, úroky, prípadne iné poplatky), nesúhlasí a domnieva sa, že takáto povinnosť žalobcu zo ZSU nevyplýva. Spotrebiteľský úver musí podľa ZSU obsahovať: "sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov;" Žalobca sa s ohľadom na gramatický a logický výklad tohto ustanovenia domnieva, že množné číslo "splátok" je v tomto ustanovení použité s ohľadom na prvú časť vety, keďže zákon predpokladá splácanie úveru vo viacerých splátkach a nie iba jednou splátkou. Množné číslo "splátok" nemá podľa žalobcu vzťah k druhej časti vety, teda zákonodarca nehovorí, že má byť v zmluve o splátkovom úvere uvedená samostatná splátka istiny, samostatná splátka úroku a samostatná splátka iných poplatkov ako tvrdí súd. Takémuto záveru odporuje nielen banková prax, odborná literatúra, Smernica európskeho parlamentu a rady 2008/481ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/l021EHS ale aj iné ustanovenia zákona ( napr. zákon Č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon o spotrebiteľských úveroch Č. 129/2010 Z. z. o Spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v oboch týchto zákonoch je požiadavka na uvedenie splátky uvedená identicky)). Slovenská banková asociácia definuje v Slovníku bankových pojmov anuitné splátky ako: ,,Anuitné platby alebo splátky sú rovnaké splátky platené v pravidelných intervaloch, najčastejšie mesačne, počas celej platnosti úveru. Anuitná splátka úveru sa skladá Z dvoch zložiek - zo splátky istiny a úroku. Na začiatku splácania úveru tvorí najväčší podiel splátky úrok, na konci, naopak, istina. Odborná literatúra nedefinuje splátku istiny a splátku úroku a splátku poplatku ako samostatné pojmy. Takisto možno skonštatovať, že zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov obsahuje len pojem splátka a nie pojem splátka istiny a splátka úroku a splátka poplatku (napr. ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, §53 b OZ, § 521 OZ). ZSU v Prílohe Č. 2 k zákonu Č. 129/2010 Z. z. II. Dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov uvedené pod písm. e) číslo l uvádza: "spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania, a že posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny. úrokov a prípadných ďalších poplatkov." Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca v analyzovanom zákone jednoznačne používa na iných miestach zákona pojem splátka v jednotnom čísle, zahŕňajúca aj istinu, aj úroky aj prípadné ďalšie poplatky. V porovnaní s analyzovanou vetou v čl. 10 tohto odvolania (§9 ods. 2 písm. k) ZSÚ) je evidentný identický vetný základ, rovnako je zreteľné použitie množného čísla pri slove splátka iba vo vzťahu k prvej časti vety teda "sumu počet a termíny" po ktorých jednoznačne musí nasledovať aj množné číslo splátok. Neznamená to však, že zákonodarca hovorí o viacerých zložkách "jednej" splátky resp. o samostatných splátkach istiny, úrokov a prípadne iných poplatkov. Rovnako dáva do pozornosti aj inú časť zákona ZSU a to konkrétne Prílohu č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. II. Dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov uvedené pod písm. e) bod 2. Žalobca má za to, že zákonodarca v ZSU používal a používa pojem splátka ako celok, ktorý sa skladá z istiny, úrokov a iných poplatkov. Predmetné vyplýva aj z použitia pojmu čiastka splátky istiny zákonodarcom, t.j. za čiastku splátky zákonodarca okrem iného považuje istinu. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZSU: "právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačne] tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere" V zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZSU: "Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačne] tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 5 ZSU: "Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každé; splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. "Z vyššie uvedených ustanovení § 9 ods. 2 písm. l) ZSU a § 9 ods. 3, 5 ZSU jasne vyplýva, že zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na čiastku splátky istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t. j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka), ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami, stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny. 9. Dňa 7.5.2013 uzavreli žalobca a žalovaný zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému ako fyzickej osobe úver formou preplatenia kúpnej ceny vozidla na účet predajcu. Predmetom financovia bolo osobné motorové vozidlo Škoda Fabia 05-1.2 http Classic, r.v. 2007. Kúpna cena vozidla bola 3.753,- eur, výška poplatku za uzavretie 1.000,- eur, pričom žalovaný z ceny v hotovosti zaplatil 400,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 159,12 eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 20 %, RPMN 46,49 %, priemerná hodnota RPMN 22,80 % a doba trvania zmluvy 36 mesiacov. Žalovaný uhradil z úveru jednotlivými splátkami sumu 2.608,56 eur. 10. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere: - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 pís. k/ (i/) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predchádzajúca právna úprava- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je upravená v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, za účelom určenia aká suma sa z tejto splátky započítava na splácanie istiny, aká na splácanie úrokov a aká na poplatky). 11. Text zákona je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny- eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 28. februára 2018). 12. Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017), avšak do „konfliktu“ sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky. 13. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Biróovej bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. 14. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale (zákonodarca) tak urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z. z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami „frekvenciou splátok“). 15. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z. z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z., vyjadril (po prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25). 16. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 pís. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 128/2016 z 29. novembra 2016). 17. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol doplnený nový odsek 2 § 566 Občianskeho zákonníka. Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ). 18. Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka). 19. Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka (článok „Prečo rozsudok SD EÚ vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax“). Eurokonformným výkladom by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 20. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný uhradiť (vrátiť) žalobcovi iba istinu úveru 2.353,- eur. Nakoľko žalovaný žalobcovi uhradil celkovo sumu 2.608,56 eur, súd žalobu ako nedôvodnú správne zamietol. 21. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti ako vecne správny vo výroku potvrdil. 22. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP. 23. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP. 24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).