Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/266/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607211368 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2607211368.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: T. U., nar. X.X.XXXX, bytom F., U. X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Kurucová s.r.o., so sídlom Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36 271 268 proti žalovanej: K. V., nar. X.X.XXXX, bytom F., V. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, AK Bratislava, Guothova 20, za účasti intervenienta: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpená: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 4C/164/2007-311 zo dňa 19. októbra 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie s a m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1.693,14 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Rozsudok súdu prvej inštancie s a v časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná a intervenient na strane žalovanej majú právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 38%. IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 69% a žalovaná v rozsahu 31%. V. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%. VI. Rozsudok súdu prvej inštancie s a v časti o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu v rozsahu 31%. VII. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške trov priznaných štátu a o výške súdneho poplatku za žalobu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 2.257,52 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým odsekom výroku konanie vo zvyšnej časti o zaplatenie 3.250,82 eura konanie zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti). Tretím odsekom výroku súd priznal žalovanému a intervenientovi právo na náhradu trov konania, každému vo výške vo výške 18%. Štvrtým odsekom výroku súd priznal štátu právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 59%, voči žalovanej v rozsahu 20,5% a voči intervenientovi v rozsahu 20,5% a posledným výrokom rozsudku súd žalovanú a intervenienta na strane žalovanej zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 41%. 2. Súd prvej inštancie rozsudok po citovaní § 420 ods. 1, 3, § 427 ods. 1, 2, § 430 ods. 1, § 441, § 444, §106 ods. 1, § 100 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, 3, 6, § 8 ods. 4, § 2 ods. 3 písm. d), § 10 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne (po späťvzatí žaloby v časti dňa 21.9.2016). V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že dňa 6.11.2004 prišlo k poškodeniu zdravia žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinila žalovaná. V dôsledku tejto dopravnej nehody utrpela žalobkyňa okrem iného aj devastačné poranenie ľavej obličky, ktorá jej bola následne odobratá. Žalobkyňa zodpovedá za škodu v súlade s § 420 OZ, nakoľko ku škode došlo porušením jej právnej povinnosti. Ako v pôvodnej žalobe, tak aj v poslednom návrhu po úprave na pojednávaní konanom dňa 21.9.2016, požadovala žalobkyňa náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej) len SSÚ vo výške 2.257,52 eura, čo je suma zodpovedajúca 250 bodom. Takto bolo SSÚ vyhodnotené v lekárskom posudku MUDr. Q., ktorý bol priložený k žalobe, pričom 250 bodov v rámci hodnotenia SSÚ bolo zarátaných za stratu jednej obličky. Námietka žalovanej, že lekársky posudok MUDr. Q. nebol vyhotovený oprávnenou osobou (bola všeobecnou lekárkou), a teda nebol vyhotovený v súlade so zákonom o náhrade za bolesť a o náhrade za SSÚ, bol dôvodom na ustanovenie znalca v danej veci. Znalecký posudok MUDr. U. potvrdil, že strata ľavej obličky je v zmysle zákona ohodnotená 250 bodmi. Celková bodová hodnota SSÚ podľa toho posudku je vyššia, nakoľko znalec hodnotil aj ďalšie trvalé následky, nakoľko však žalobkyňa žiadala náhradu za SSÚ len v sume zodpovedajúcej 250 bodom, súd sa ďalšími položkami zo znaleckého posudku nezaoberal, keďže pre konanie boli irelevantnými. Podobne SSÚ žalobkyne zhodnotil aj znalec MUDr. Lohnert, ktorý podával znalecký posudok pre účely trestného konania. Pri hodnotení SSÚ niet rozdielu medzi hodnoteniami znalcov pre účely trestného konania a znalcov ustanovených v civilnom procese. Keďže ale zdravotný stav žalobkyne nebol v trestnom konaní ešte ustálený, nebolo možné o nároku žalobkyne rozhodnúť v rámci trestného rozkazu. 3. V dôsledku späťvzatia žaloby v sume 3.250,82 eura súd námietku premlčania považoval za irelevantnú. Nárok na zaplatenie sumy 2.257,52 eura tak, ako bol priznaný, bol uplatnený žalobou podanou na súde dňa 4.9.2007. Ide sa o nárok na náhradu škody za SSÚ. V zmysle zákona lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o SSÚ, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. V danom prípade k poškodeniu zdravia žalobkyne prišlo dňa 6.11.2004, zdravotný stav mohol byť ustálený až po dni 6.11.2005, v skutočnosti k ustáleniu zdravotného stavu prišlo až v januári 2007 a teda nárok žalobkyne na náhradu škody za SSÚ uplatnený žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.9.2007 bol uplatnený včas. Nárok v zmysle rozšírenej žaloby po januári 2009, keďže po roku 2007 neprišlo k žiadnym zmenám zdravotného stavu žalobkyne, by súd hodnotil ako premlčaný, no vzhľadom k späťvzatiu žaloby uvedené nebolo potrebné. Nárok bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby a skutočnosť, že dôkazy na preukázanie nárokov, predovšetkým znalecký posudok MUDr. U., ako aj znalecký posudok MUDr. Lohnerta, boli vykonané až po jej uplynutí, nemá na dôvodnosť žalobného nároku žiaden vplyv, nakoľko premlčaniu podlieha len samotný nárok, nie možnosť vykonať dôkaz na preukázanie tohto nároku. Pokiaľ ide o návrh žalovanej, ako aj intervenienta na zohľadnenie spoluviny žalobkyne, súd nemal preukázané skutočnosti, ktoré by takéto zníženie odôvodnili. Čo sa týka použitia bezpečnostného pásu žalobkyňou, žalobkyňa tvrdila, že si na okolnosti nehody nepamätá, ale pás zrejme zapnutý mala, nakoľko stopy na oblečení, ktoré mala v čase nehody na sebe, vykazovali jeho použitie. Uvedené však nepreukázala. Žalovaná a intervenient sa odvolávali na znalecký posudok predložený v trestnom konaní, kde znalec uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že žalobkyňa pás nepoužila, čomu zodpovedá aj absencia zranení, ktoré pri nehode zväčša spôsobí bezpečnostný pás. Podľa názoru súdu z formulácie „vysoko pravdepodobné“ nemožno uzavrieť, že žalobkyňa bezpečnostný pás nepoužila. Navyše sama žalovaná v trestnom konaní uviedla, že obe, tak ona, ako aj žalobkyňa mali pri jazde bezpečnostné pásy riadne zapnuté. Skutočnosť, že by žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom, nepreukázala ani výpoveď svedka, ktorý bol ako prvý na mieste nehody. Zníženie náhrady škody odôvodňovala žalovaná a intervenient aj tou skutočnosťou, že žalobkyňa sadla do auta so žalovanou ako šoférkou napriek tomu, že vedela, že táto pred jazdou požila alkohol a alkohol požila aj sama žalobkyňa. Podľa názoru súdu v rámci kontradiktórneho konania je na účastníkoch, v danom prípade na žalovanej a intervenientovi, ktorý požadovali za použitia § 441 OZ zníženie náhrady škody v dôsledku spoluzavinenia poškodenou, teda žalobkyňou, aby navrhli dôkazy, ktoré spoluzavinenie žalobkyne a jeho mieru preukážu. Pokiaľ žalovaná a intervenient tvrdili, že škoda vznikla sčasti zavinením žalobkyne, bolo potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi nepoužitím bezpečnostného pásu (zdôrazňujúc až po preukázaní tvrdenia, že skutočne použitý nebol) a vzniknutou škodou a tiež preukázať mieru spoluzavinenia, t.j., aký význam pre vznik škody na zdraví malo práve nepoužitie pásu žalobkyňou, akú dôležitosť pre vznik škody mala táto skutočnosť, na základe čoho by bolo možné percentuálne vyhodnotiť požadované zníženie náhrady škody (vychádzajúc z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 182/2005). To isté platí aj pre tvrdenie, že škoda bola sčasti zavinená tým, že žalobkyňa sadla do vozidla so žalovanou, napriek vedomosti o tom, že žalovaná pred jazdou požila alkohol. Aj v tomto prípade bolo potrebné preukázať, akú mieru spoluviny v dôsledku toho nesie žalobkyňa. Účastníci však neuviedli, v akej miere sa mala na vzniku škody podieľať nepoužitie bezpečnostného pásu a v opitosť žalovanej. Bez tvrdení a navrhnutých dôkazov nebolo možné o spoluvine žalobkyne rozhodnúť. O tvrdenom spoluzavinení vzniku škody ani žalovaná, ani intervenient neuniesli dôkazné bremeno a preto súd návrhu na zníženie náhrady škody nevyhovel. 4. Pre úplnosť treba uviesť, že po zastavení konania voči pôvodným žalovaným 1) a 3), nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou, kto bol v čase nehody prevádzateľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Nárok na náhradu škody bol po zastavení konania voči žalovaným 1) a 3) vyvodzovaný výlučne zo subjektívnej zodpovednosti žalovanej v zmysle § 420 OZ, keďže škoda bola spôsobená v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovanou. Poškodený v prípade škody vzniknutej pri dopravnej nehode má vždy možnosť voľby zodpovedného subjektu a to tak vodiča zodpovedajúceho subjektívne, ako aj prevádzateľa, ktorý za škodu zodpovedá objektívne (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 193/2006, ako aj stanovisko NS SR publikované pod č. R 3/1984). V danom prípade bola náhrada škody žalobkyni priznaná na základe preukázanej subjektívnej zodpovednosti žalovanej. 5. Žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 3250,82 eura späť, súd preto v súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie o žalobe v tejto časti zastavil. 6. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 a žalovanému a intervenientovi, ktorí boli vo veci úspešní v 59 %-ách oproti žalobkyni, ktorá bola úspešná v 41 %-ách, priznal náhradu trov konania každému vo výške zodpovedajúcej ich čistému úspechu vo veci, teda vo výške 18%. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z toho, že žalobe nebolo vyhovené v plnom rozsahu a teda náhrada trov musí byť pomerne rozdelená. Za tým účelom určil pomer úspechu strán vo veci a od úspechu žalobkyne odrátal jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Keďže konanie bolo sčasti zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, súd prihliadal na to, kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila zastavenie konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby (v tomto rozsahu nemala vo veci úspech). 7. O náhrade trov štátu rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 259 CSP taktiež podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. 8. Povinnosť zaplatiť pomernú časť poplatku za žalobu uložil súd žalovanej a intervenientovi v pomere ich neúspechu v konaní, a to spoločne a nerozdielne v súlade s § 2 ods. 2, 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 9. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle § 355 v spojení s § 365 ods. l písm. f) a h) CSP. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žaloba zo dňa 04.09.2007 je dôvodná, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťou, že príloha k žalobe, lekársky posudok MUDr. Q., nebol žalovanej doručený. V tomto smere opätovne žalovaná namieta, a to z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobkyne uviedla na pojednávaní dňa 21.09.2016, že nárok opiera o tento posudok, že MUDr. Q. nie je oprávnená vypracovávať posudok. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva ho zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je lekár posudzujúcim lekárom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zák. č. 437/2004 Z.z. na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou premlčania vo vzťahu k vyššie uvedenému. O spoluvine žalobkyne súd len stroho konštatoval, že nemal preukázané skutočnosti, ktoré by takéto zníženie odôvodnili. Je veľmi zaujímavé tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala zapnutý pás, nakoľko stopy na oblečení, ktoré mala v čase nehody na sebe, vykazovali jeho použitie. Takýto dôkaz (oblečenie) nikdy súdu predložený nebol a išlo len o vyjadrenie žalobkyne. Toto konštatovanie súdu je v príkrom rozpore skonštatovaním znalca MUDr. Lohnerta a prvotnou lekárskou správou. Ďalej bolo konštatované, že žalobkyňa bola tiež pod vplyvom alkoholu a toto sú dôvody, ktoré je potrebné brať na zreteľ pri posúdení spoluviny žalobkyne. Ďalej je nepochybné, že žalobkyňa dobrovoľne a po predchádzajúcom požití alkoholu nastúpila do motorového vozidla, ktorým žalovaná havarovala. Žalobkyňa svojim konaním porušila zásadu „vigilantibus iura“, z ktorej vyplýva, že každý nech si stráži svoje práva. Z uvedeného vyplýva, že je nepochybné spoluzavinenie žalobkyne, a to podľa posúdenia žalovanej v percentuálnom vyjadrení minimálne 40 %. Vzhľadom k uvedenému žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania finančného nároku, resp. rozhodol tak, že určí percento zavinenia a upraví priznanie finančného nároku, resp. žalobu zamietne. 11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP a žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 12. V konaní bolo preukázané, že žalovaná šoférovala vozidlo opitá, v ktorom sedela žalobkyňa a žalovaná spôsobila dopravnú nehodu. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bolo zranenie, ktoré žalobkyňa utrpela a následne i sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná bola za toto konanie odsúdená a v trestnom konaní bol vypracovaný i znalecký posudok, kde bolo SSU obodované na 250 bodov. Následne SSU obodovala i MUDr. Q.. Sama lekárka je dostatočne kvalifikovaná na to, aby vedela posúdiť, či má oprávnenie SSU obodovať. Ak prekročila svoje povinnosti, je na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby toto jej porušenie povinnosti sankcionoval na základe podnetu. Je však nepochybné, že SSU obodovali rovnako dvaja znalci a to MUDr. Lohnert a MUDr. U. a na základe týchto dôkazov súd žalobe vyhovel. Nárok zaplatenie SSU nebol premlčaný a súd sa správne vysporiadal s námietkou premlčania. Zdravotný stav žalobkyne bol ustálený podľa až v roku 2007. Žalovaná sa snaží vyviniť a znížiť náhradu škody v dôsledku spoluzavinenia poškodenej. V konaní však bolo preukázané, že žalovaná porušila povinnosti uložené zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách najmä § 4 ods. 1, § 15 ods. 1 a podľa názoru žalobkyne tieto porušenia povinnosti sa výlučne podieľali na vzniku škody na zdraví žalobkyne. 13. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhované dôkazy. Žalovaná mala preukázať zavinenie žalobkyne (v zmysle § 441 OZ), aby znížila náhradu škody, čo však neurobila. Žalobkyňa mala zapnutý bezpečnostný pás, čo potvrdila nielen žalovaná vo svojej výpovedi na polícii, ale aj svedkovia, ktorí boli ako prví pri dopravnej nehode a pomáhali žalobkyni z vozidla. Taktiež nebolo preukázané, že žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaná bola opitá. Hoci spolu boli na diskotéke, neboli spolu stále a žalobkyňa nesledovala žalovanú, či pije alebo nepije alkoholické nápoje. Žalovaná porušením právnej povinnosti (podľa § 4 ods.1 a ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z.) spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyňa utrpela škodu. Ide o subjektívnu zodpovednosť žalovanej a táto je povinná žalobkyni plnú náhradu škody za SSU zaplatiť. 14. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril intervenient a vo vyjadrení uviedol, že s podaným odvolaním sa plne stotožňuje. Súd rozhodol o nároku o SSU na základe posudku, ktorý mala vyhotoviť MUDr. Q., ktorý stranám sporu nikdy nebol predložený a podľa názoru intervenienta sa súd s touto skutočnosťou náležite nevysporiadal. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 21.09.2016 nárok uplatnila podľa posudku MUDr. Lehnerta, ktorý bol vystavený už dňa 1.05.2005. Pokiaľ žaloba bola podaná na súde až dňa 04.09.2007, bol nárok uplatnený až po uplynutí 2-ročnej subjektívnej doby a súd mal na základe vznesenej námietky premlčania nárok zamietnuť (Nález Ústavného súdu SR, II. ÚS 537/2011, ktorý bol v súdnom konaní súdu predložený). Intervenient ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola na diskotéke so žalovanou, pričom spolu požívali alkoholické nápoje, čo bolo v konaní preukázané, bolo to konštatované aj v prvom rozhodnutí súdu zo dňa 05.12.2013, kedy súd z uvedeného dôvodu znížil priznanú náhradu za spoluzavinenie žalobkyni na poškodení zdravia (prvý odsek na str. 8 rozhodnutia). Túto skutočnosť žalobkyňa v odvolacom konaní nenapadla, nakoľko ju nepovažovala za spornú a preto ani nebola v uznesení odvolacieho súdu uložená prvostupňovému súdu povinnosť túto skutočnosť skúmať. Je preto nepochopiteľné, že súd tvrdenia, nesporné a nespochybňované samotnou žalobkyňou pri prvotnom rozhodovaní vyhodnotil teraz ako nepreukázané. Dôkazy, ktoré tomu nasvedčujú boli vykonané v trestnom konaní č. k. vedenom pred súdom, č.k. l T48/2005. Za sporné je tiež potrebné považovať preskúmanie dôvodu, neuznanie zníženia nároku v dôsledku spoluviny žalobkyni pri nepripútaní sa bezpečnostným pásom v aute v čase vzniku škody. Pokiaľ' žalobkyňa poukazuje na posudok MUDr. Lohnerta, treba si všímať aj tú skutočnosť, kde hodnotí poškodenie zdravia ktoré nastalo v dôsledku nepripútania žalobkyni. Závery znalca MUDr. Lohnerta sú nesporné a preto mali byť pri rozhodovaní súdu zohľadnené. Z uvedených dôvodov intervenient navrhol aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a nárok zamietol, resp. určil percento zavinenia žalobkyni na poškodení zdravia. 15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec však nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je právne posúdenie uplatnenia práva na zaplatenie náhrady za SSU, čo posudzoval súd prvej inštancie a žalobkyňa k tejto otázke vyjadrila, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). 17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie v tej časti rozhodnutia, ktorou uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 2.257,52 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiace výroky o náhrade trov konania strán sporu a trov konania štátu. Predmetom odvolacieho konania nie je výrok súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 3.250,82 eura zastavil (v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť). Ide o vec náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorej sa žalobkyňa domáha voči vodičke motorového vozidla (žalovanej, ktorá spôsobila dopravnú nehodu) a na daný prípad sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu podľa § 3 a 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 18. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne si žalobkyňa uplatnila nárok aj voči vlastníkovi motorového vozidla, pričom vlastníctvo k motorovému vozidlu bolo sporné, preto označila ako žalovaných oboch vlastníkov pripadajúcich do úvahy (žalovaní 1) a 3). Voči týmto žalovaným 1) a 3) bolo konanie zastavené, pretože voči jednému z nich zobrala žalobkyňa žalobu späť a druhý zomrel bez zanechania majetku, takže sa nepokračovalo v konaní s právnymi nástupcami. Žalobkyňa si žalobou doručenou súdu dňa 4.9.2007 uplatnila nárok na náhradu bolestného za 260 bodov v sume 2.347,81 eura (70.730,- Sk) a náhradu za SSU za 250 bodov v sume 2.257,52 eura. Podaním doručeným súdu 30.10.2007 rozšírila žalobu v časti uplatnenej náhrady za bolesť o 903 eur (27.204,- Sk za ďalších 100 bodov) a v časti uplatnenej náhrady za SSU za ďalších 250 bodov podľa obsahu podania ako mimoriadne zvýšenie SSU o dvojnásobok vyčíslený sumou 2.257,52 eura. Súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu uznesením č. k. 4C/164/2007-19 z 20.12.2007. Podaním doručeným súdu 19.4.2013 (č.l. 175) vzala žalobkyňa späť žalobu v časti bolestného (podľa názoru odvolacieho súdu o zaplatenie 3.250,82 eura, ale konanie bolo zastavené len v časti o zaplatenie 2.347,81 eura v poradí prvým rozsudkom č.l. 200) a rozšírila žalobu o náhradu za SSU a žiadala priznať náhradu za SSU za 610 bodov v sume 5.508,34 eura. Na pojednávaní 21.9.2016 (č.l. 308) zobrala žalobkyňa žalobu späť o zaplatenie 3.250,82 eur (časť náhrady za SSU), takže predmetom sporu ostal pôvodne uplatnený nárok žalobkyne ako náhrada za SSU 2.257,52 eura za 250 bodov. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, s odôvodnením, že považoval nárok žalobkyne za odôvodnený a preukázaný. 19. Žalovaná v odvolaní namietala, že jej nebol doručený znalecký posudok MUDr. Q., o ktorý žalobkyňa nárok opierala a na základe ktorého súd prvej inštancie žalobkyni priznal nárok na SSU, namietala premlčanie nároku žalobkyne a skutočnosť, že súd neprihliadol k spoluvine žalobkyne na spôsobenej škode za to, že vedela o tom, že žalovaná viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a nebola pripútaná bezpečnostnými pásmi. K odvolaniu žalovanej sa pripojil aj intervenient svojim vyjadrením, v súvislosti s premlčaním nároku žalobkyne poukázal na nález Ústavného súdu SR II ÚS 537/2011 a v súvislosti so spoluvinou žalobkyne poukázal na v poradí prvý rozsudok v tejto veci z 5.12.2013, v ktorom súd prvej inštancie krátil plnenie priznané žalobkyni o 25% z dôvodu spoluzavinenia podľa § 441 OZ, pretože z pripojeného trestného spisu vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná požili pred cestou alkoholické nápoje spoločne. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť v odvolacom konaní (v poradí prvom) nenamietala, preto sa stala nespornou. 20. Podstatou posúdenia spornej otázky premlčania nároku žalobkyne bola (ne)včasnosť podania žaloby dňa 4.9.2007. Podaniu žaloby žalobkyne predchádzalo trestné konanie ukončené trestným rozkazom č. k. 1T 48/2005-122 zo dňa 23.1.2006, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou, že dňa 6.11.2004 o 5.10 hod. viedla po požití alkoholického nápoja motorové vozidlo, neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, dostala šmyk, vošla mimo cesty vpravo, prednou časťou narazila do stromu a ľavou časťou do stĺpa elektrického vedenia, následkom čoho žalovaná utrpela otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a ľavého ramena s dobou liečby do 15.12.2004 a žalobkyňa utrpela rozdrvenie ľavej obličky, otras mozgu stredného stupňa, zlomeniny 8., 11. a 12. rebra, pomliaždenie pľúc vľavo, mnohopočetné odreniny a pomliaždenia s primeranou dobou liečby a práceneschopnosti do 14 týždňov, pričom následnou skúškou na alkohol bolo zistené 0,19 mg/l alkoholu v krvi žalovanej. Žalovaná teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov. Tiež jej bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 rokov. V tomto trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok Doc. MUDr. Jozefa Lohnerta Csc. č. 45/04 dňa 1.3.2005, ktorý potvrdzoval rozsah poškodenia zdravia žalobkyne tak, ako je vyššie uvedený. Okrem iného znalec v závere znaleckého posudku na 8. otázku k SSU odpovedá, že zranenie zanechá trvalé následky, ich definitívne vyčíslenie je podľa právnej úpravy možné až o 1 rok od ublíženia na zdraví, dnes je možné len orientačne a s istotou tvrdiť, že sa bude minimálne jednať o 1.313. stratu jednej obličky 250 bodov; 2.433. a jazvu po poraneniach a operačných zákrokoch v rozsahu 5-30 cm 100 bodov, ale definitívny výpočet môže byť vyšší. K žalobe žalobkyňa pripojila lekársky posudok o bolestnom a o SSU vypracovaný MUDr. L. Q., všeobecnou lekárkou pre dospelých v F. dňa 20.6.2007, v ktorom lekárka ohodnotila SSU žalobkyne 250 bodmi za stratu jednej obličky (č.l. 7). Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o SSU spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví a medzi stranami bolo sporným, kedy bol pre ohodnotenie SSU zdravotný stav žalobkyne ustálený (čo má vplyv na posúdenie otázky premlčania), súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. N. U. (odbor zdravotníctvo, odvetvie chirurgia - traumatológia). Znalec v znaleckom posudku zo dňa 22.5.2012 (č.l. 141) konštatoval, že pre potreby posudzovania SSU došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v januári 2007 (v posudku uvádza aj dôvody uvedeného záveru) a následne znalec ohodnotil sťaženie SSU žalobkyne počtom bodov 610 (strata ľavej obličky 250, ľahké obmedzenie pohyblivosti hrudného koša 50, plošná jazva na bruchu 50, vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 260). 21. Námietku premlčania nároku žalobkyne, ktorú vzniesla žalovaná možno v danom prípade považovať za neopodstatnenú (ako už uviedol aj súd prvej inštancie). Žalovaná poukazovala na znalecký posudok Doc. MUDr. Jozefa Lohnerta Csc. č. 45/04 zo dňa 1.3.2005 a tvrdila, že ak znalec posudok vypracoval, musel byť zdravotný stav ustálený a začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je potrebné počítať od 1.3.2005, kedy bol znalecký posudok vypracovaný. Uvedené tvrdenie žalovanej však nie je pravdivé a opodstatnené, pretože znalec sám v posudku konštatuje, že definitívne vyčíslenie nároku na SSU bude možné až o 1 rok od ublíženia na zdraví a dnes je možné len orientačne a s istotou tvrdiť, že sa bude minimálne jednať o 350 bodov. Práve z dôvodu spornosti posúdenia ustálenia zdravotného stavu žalobkyne (od čoho je potrebné vyvodiť začiatok plynutia premlčacej doby) súd prvej inštancie nariaďoval vo veci znalecké dokazovanie a ustanovený znalec MUDr. N. U. v znaleckom posudku zo dňa 22.5.2012 konštatoval, že pre potreby posudzovania SSU došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v januári 2007. Ak žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala nároku na náhradu za SSU 4.9.2007, jej nárok premlčaný nie je. Aj keď súd žalovanej nedoručil lekársky posudok o bolestnom a o SSU vypracovaný MUDr. L. Q., všeobecnou lekárkou pre dospelých v F. zo dňa 20.6.2007, nedoručenie uvedeného listinného dôkazu a nevysporiadanie sa s námietkou žalovanej že uvedená lekárka nebola oprávnená posudok vydať, nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože nešlo o jediný dôkaz v konaní preukazujúci rozsah SSU žalobkyne. O rozsahu SSU žalobkyne svedčili aj ďalšie dva znalecké posudky, MUDr. Lohnerta a MUDr. U. (žalovanej doručené), na ktoré súd v konaní tiež prihliadol. Ústavný nález II. ÚS 537/2011, na ktorý poukazoval intervenient a navrhoval aplikovať v ňom prezentovaný právny názor nevychádza z rovnakých skutkových okolností ako daná vec, pretože skorší znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného konania (vo veci II. ÚS 537/2011), konštatoval ustálenie zdravotného stavu poškodeného (nie len jeho pravdepodobné ustálenie, resp. nemožnosť ustálenia) a z obsahu rozhodnutia nevyplýva, že by bolo vo veci nariaďované ďalšie znalecké dokazovanie zamerané na posúdenie presného určenia, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu vo vzťahu k nároku na SSU. 22. Odvolací súd tiež nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovanej, že by mal súd prihliadnuť k spoluvine žalobkyne z dôvodu, že nebola pripútaná bezpečnostnými pásmi ale zároveň je dôvodnou námietka žalovanej a intervenienta, že súd neprihliadol ku skutočnosti, že žalobkyňa a žalovaná pred dopravnou nehodou požili alkoholické nápoje, o čom žalobkyňa vedela. 23. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 24. Ustanovenie § 441 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu zo širokého, predom neobmedzeného okruhu okolností. Dôležité je pritom posúdiť, v akom rozsahu sa na vzniku škody podieľalo konanie samotného poškodeného a toho, kto škodu spôsobil a zároveň určiť primeranosť rozsahu zodpovednosti poškodeného (žalobkyne) a škodcu (žalovanej). Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zvážení všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode a rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného zobrať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľal sám poškodený a teda v akom rozsahu zodpovedá sám za škodu závisí vždy od individuálnych okolností prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak na strane poškodeného (porovnaj uznesenie NS ČR z 28.5.2009 sp. zn. 25Cdo 1054/2007). Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že miera spoluspôsobenia si škody poškodeným spolujazdcom môže dosiahnuť rozsah až jednej polovice, ak vedome absolvuje jazdu z vodičom, o ktorom vie, že je pod vplyvom alkoholu (porovnaj rozsudok NS ČR 25Cdo 2451/2007 z 30.9.2009). Rozhodujúcou príčinou vzniku škody vždy zostáva nezodpovedné konanie vodiča vozidla, preto nepôjde o nadpolovičný rozsah ani v prípade, ak by spoluzavinenie poškodeného bolo značné (porovnaj rozsudok NS ČR 23Cdo 4111/2011, vyjadrená spoluúčasť poškodeného na 35%, alebo rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 91/2010, spoluúčasť 50%). 25. Z obsahu spisu vyplýva, že skutočnosť, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostnými pásmi bola zo strany žalovanej a intervenienta namietaná až po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom a k spornej otázke, či bola žalobkyňa pripútaná bezpečnostným pásom na pojednávaní dňa 15.4.2015 (č.l. 271) žalobkyňa uviedla, že nevie, či bola pripútaná, ale po návrate z nemocnice jej matka ukázala tričko, ktoré mala na sebe v čase dopravnej nehody (čierne s dlhým rukávom) a bol na ňom vydratý pás. Tričko žalobkyňa vyhodila. Na tom istom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T. Y., ktorý bol po dopravnej nehode prvý na mieste, vo výpovedi okrem iného k použitiu bezpečnostných pásov uviedol, že upozorňoval hasičov (ktorí tam ihneď prišli), že žalovanej (šoférke) nejde odopnúť pás. Vedel o tom, že hasiči museli pás vodičky prerezávať, zasekol sa, nešiel povoliť a o tom, kto uvoľňoval pás žalobkyne vedomosť nemal. Dokazovanie bolo v danom prípade vykonané aj pripojeným trestným spisom, v ktorom je na č.l. 71 založená výpoveď žalovanej zo dňa 22.12.2004, v ktorej žalovaná okrem iného tvrdila, že žalobkyňa aj ona boli pripútané pásmi a v spise sa nachádza znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Kaveckého (zameraný na určenie príčiny dopravnej nehody) z 20.1.2005 v ktorom na str. 4 ZP cituje zo zápisnice o výsluchu svedkyne, žalovanej z 7.11.2004, kde žalovaná rovnako tvrdila, že obe boli pripútané bezpečnostnými pásmi. Žalovaná a intervenient poukazovali na znalecký posudok Doc. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc. Z 1.3.2005 (k spôsobenej škode na zdraví na strane žalobkyne v trestnom konaní), ktorý v posudku konštatuje, že zo stranového rozloženia zranení poškodenej je vysoko pravdepodobné, že žalobkyňa v okamžiku nárazu nebola účinne pripútaná bezpečnostným pásom. 26. Z takto vykonaného dokazovania bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné uzavrieť, že počas konania nebolo preukázané, že žalobkyňa nebola pripútaná počas dopravnej nehody, t.j. neporušila žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu jej z osobitného právneho predpisu, preto v súvislosti s porušením povinnosti jej nemohla vzniknúť škoda a neprichádza do úvahy jej spoluzodpovednosť za vznik škody nepripútaním sa bezpečnostným pásom. Zo zápisnice z pojednávania 21.9.2016 (č.l. 308) vyplýva, že strany sporu nemali žiadne iné návrhy na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania. Z obsahu dvoch výpovedí žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa pripútaná bola. Pripútanie sa žalobkyne nebolo vylúčené ani výpoveďou svedka T. Y., nebolo celkom vylúčené ani znalcom Doc. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc. A napokon ani výpoveďou samotnej žalobkyne. 27. Dôvodnú však bolo možné považovať námietku žalovanej a intervenienta, že súd prvej inštancie neprihliadol na spoluzavinenie žalobkyne pri spôsobenej škode za to, že sa viezla vo vozidle s žalovanou napriek tomu, že vedela, že žalovaná bola pod vplyvom alkoholu. V poradí prvým rozsudkom z 5.12.2013 (č.l. 200) súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v časti zamietol, z odôvodnenia rozsudku (na str. 8) vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané (z pripojeného trestného spisu), že žalobkyňa so žalovanou pred jazdou pili alkoholické nápoje, preto žalobu zamietol v rozsahu 25% požadovanej sumy (v súlade s § 441 OZ), titulom spoluzavinenia škody samotnou žalobkyňou. Žalobkyňa voči tejto časti výroku rozsudku odvolanie nepodala (podala ho žalovaná v časti, v ktorej ju súd zaviazal na plnenie), t.j. nenamietala záver súdu o jej podiele na spôsobenej škode. Z uvedeného dôvodu bol preto právny názor intervenienta, že uvedenú skutočnosť možno považovať za nespornú správny a odvolací súd sa k tomuto názoru priklonil. Rozsah spoluzodpovednosti žalobkyne vo výške 25% je primeraný a zodpovedajúci rozhodovacej praxi súdov (pre porovnanie rozsudok NS ČR 25Cdo 2451/2007, rozsudok NS ČR 25Cdo 4199/2013). Ak už súd prvej inštancie raz v poradí prvým rozsudkom zaviazal žalovanú na plnenie v rozsahu zodpovedajúcom krátenému nároku na zaplatenie bolestného (ohodnoteného 250 bodmi) o 25% a táto časť rozsudku nadobudla právoplatnosť, následne, v poradí druhým rozsudkom už súd prvej inštancie nemohol žalovanú zaviazať na plnenie vo väčšom rozsahu z rovnakého titulu. 28. Pre úplnosť je potrebné dodať, že odvolací súd v zrušujúcom rozsudku na str. 10 vychádzal z nesprávneho zistenia, čo bolo predmetom sporu, pretože v odôvodnení vynechal návrh žalobkyne na rozšírenie návrhu doručený súdu 30.10.2007 (č.l. 13), v ktorom, ako bolo už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa rozšírila žalobu v časti uplatnenej náhrady za bolesť o 903 eur (27.204,- Sk za ďalších 100 bodov) a v časti uplatnenej náhrady za SSU za ďalších 250 bodov ako mimoriadne zvýšenie SSU o dvojnásobok vyčíslený sumou 2.257,52 eura. Túto chybu ale následne nepostrehli ani strany sporu. Súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu uznesením č. k. 4C/164/2007-19 z 20.12.2007. Podaním doručeným súdu 19.4.2013 (č.l. 175) vzala žalobkyňa späť žalobu v časti bolestného, pričom v späťvzatí nešpecifikovala sumu zodpovedajúcu nároku na bolestné, a aj žalovaná a intervenient sa vyjadrovali k späťvzatiu žaloby len v tom smere, že so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie nároku na bolestné súhlasia. Podľa názoru odvolacieho súdu po pripustení zmeny návrhu uznesením z 20.12.2007 bol predmetom konania nárok žalobkyne zodpovedajúci bolestnému vo výške 3.250,82 eura, ale konanie bolo zastavené len v časti o zaplatenie 2.347,81 eura v poradí prvým rozsudkom č.l. 200. Preto súd prvej inštancie ešte rozhodne o zvyšku nároku žalobkyne a z dôvodu späťvzatia žaloby aj vo zvyšnej časti o zaplatenie 903,01 eura konanie zastaví. 29. Po pripustení zmeny žaloby uznesením z 20.12.2007 boli predmetom sporu 3 samostatné nároky žalobkyne, nárok na zaplatenie bolestného (za 350 bodov), nárok na zaplatenie SSU (za 250 bodov) a nárok za mimoriadne zvýšenie SSU (za 250 bodov). Ide o samostatné nároky preto, lebo každý z nárokov sa posudzuje samostatne a odôvodňuje sa odlišným opísaním rozhodujúcich skutočností a žalobca, ak chce byť v konaní úspešný, musí preukázať rôzne predpoklady pre priznanie konkrétneho nároku. Ak teda žalobkyňa podaním doručeným súdu 19.4.2013 (č.l. 175) rozšírila žalobu o náhradu za SSU a žiadala priznať náhradu za SSU za 610 bodov v sume 5.508,34 eura, týmto podaním (jeho posúdením podľa obsahu) vzala žalobu späť v rozsahu uplatneného mimoriadneho zvýšenia SSU za 250 bodov a navrhla rozšíriť žalobu o nárok na SSU za ďalších 360 bodov, pretože náhradu za SSU za 250 bodov mala uplatnenú pôvodne podanou žalobou. Ak však na pojednávaní 21.9.2016 (č.l. 308) vzala žalobu o zaplatenie 3.250,82 eura späť a predmetom nároku v tom čase bolo mimoriadne zvýšenie SSU a nárok na SSU, aj keď podania strán sporu a rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahujú pojmové nepresnosti, bolo možné uzavrieť, že po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 3.250,82 eura predmetom konania ostal nárok na zaplatenie SSU za 250 bodov uplatnený pôvodnou žalobou 4.9.2007. 30. Z vyššie uvedených dôvodov súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 1.693,14 eura, t.j. o 25% menej ako o nároku rozhodol súd prvej inštancie. 31. V súvislosti so zmeneným rozsudkom súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil i súvisiaci výrok o náhrade trov konania, vrátane trov konania štátu a o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za žalobu. 32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Tým, že žalobkyni nebolo priznané právo na zaplatenie celej uplatnenej dlžnej sumy 5.508,34 eura, (žalobu v časti o zaplatenie 3.250,82 eura zobrala žalobkyňa späť bez uvedenia dôvodu, čím žalobkyňa zavinila, že konanie sa muselo v tejto časti uplatneného nároku zastaviť), ale sumy vo výške 1.693,14 eura, mala žalobkyňa úspech v konaní po zaokrúhlení 31% a v 69% bola neúspešná, t.j. úspešnejšou stranou v konaní bola žalovaná a patrí jej náhrada trov konania v zmysle citovaného § 255 ods. 2 CSP. Čistý úspech žalovanej, po odpočítaní úspechu žalobkyne tak predstavoval 38% (69-31). 34. V zmysle § 148 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. O náhrade trov štátu rozhodol odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 259 CSP rovnako podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a zaviazal zaplatiť trovy štátu žalobkyňu v rozsahu 69% a žalovanú v rozsahu 31%. Štátu vznikli trovy konania, ktoré vznikli vyplatením znalečného vo výške 278,88 eura znalcovi na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 5.6.2012 č. k. 4C/164/2007-150 z rozpočtových prostriedkov súdu. 35. Povinnosť zaplatiť pomernú časť poplatku za žalobu uložil súd žalovanej v rozsahu jej neúspechu v konaní, t.j. 31%. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch (žalobca v konaní o náhradu škody ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví), preto je žalovaná povinná zaplatiť časť súdneho poplatku podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. (ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný). 36. Žalobkyňa má voči žalovanej podľa § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v rozsahu 75% (zo sumy 2.257,52%, ktorá bola predmetom odvolacieho konania a žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v rozsahu 25%. Čistý úspech žalobkyne tak predstavuje 50% (75-25). 37. O výške náhrady trov prvoinštančného, odvolacieho konania a trov konania štátu rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).