Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/20/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616205346 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616205346.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: Mars SR, kom. spol., Kalinčiakova 27, 831 04 Bratislava, IČO: 31 342 175, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Kubinom, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: DDK SLOVAKIA, spol. s r.o., Železničná 1511, 905 01 Senica, IČO: 31 417 221, zastúpený : Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. , Prievozská 4/ B, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná advokátka a konateľka Mgr. Jana Alušíková, o vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 5Cb/34/2016 - 114 zo dňa 31. mája 2017 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému nepriznáva. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 144 a § 145 C.s.p. konanie vo veci zastavil, a s tým, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vzal do úvahy, že súdny exekútor hnuteľné veci spísal na základe označenia žalovaného napriek tomu, že mu bolo pri spísaní veci v objekte, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti Raben Logistics Slovakia s.r.o. opakovane oznámené, že tovar nepatrí povinnému, ale žalobcovi, ktoré vlastníctvo bolo preukázané predložením príslušných faktúr zo dňa 20.06.2016. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil tak, že žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania neprizná. V odôvodnení poukázal na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ C.s.p. s tým, že súdny exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii pre žalovaného v exekúcii v postavení oprávneného, proti povinnému, ktorým je spoločnosť WRIGLEY Slovakia s.r.o., pričom do súpisu bol poňatý aj majetok, ktorý patrí žalobcovi, a nemal byť do súpisu poňatý. Keďže ale spoločnosť WRIGLEY Slovakia s.r.o. zložila v prospech účtu súdneho exekútora finančnú zábezpeku na úhradu exekúciou vymáhanej pohľadávky, tak súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí a umožnil s nimi nakladať, čo znamená, že od speňažovania neupustil z dôvodu, že by žalobca preukázal právo vylučujúce exekúciu. Po zastavení konania v tejto veci odvolávajúca sa žalovaná strana sporu mala za to, že prvoinštančný súd nepostupoval procesne správne, keď jej neumožnil vyjadriť sa k návrhu žalobcu na zastavenie konania, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Samotné konanie nemalo byť zastavené z dôvodov na strane žalovaného, ale z dôvodu, že spoločnosť WRIGLEY Slovakia s.r.o. ako povinná v exekučnom konaní poskytla za vymáhanú pohľadávku finančnú zábezpeku, preto už nebolo účelné a hospodárny majetok poňatý súdnym exekútorom do súpisu speňažovať. V závere odvolateľ zdôraznil, že svojim konaním nijako zastavenie konania nezavinil. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že odvolacie dôvody nie sú dané. Žalobca sa žalobou domáhal vylúčenia tovaru z exekúcie, pretože je jeho vlastníkom a žalobu vzal späť, keď účel sledovaný žalobou bol splnený a tovar bol z exekúcie vylúčený. Pre samotné späťvzatie žaloby je právne bezvýznamné, z akého dôvodu došlo k vylúčeniu tovaru z exekúcie, pričom žalobca listinným dôkazmi, ktoré priložil k žalobe preukázal tvrdený skutkový stav, že tovar mu patrí, a hoci žalovaný tvrdí, že skutkový stav nebol žiadnym spôsobom zistený, takýto odvolací dôvod neobstojí, pretože žalovaný nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, aby tvrdené údaje spochybnil. K námietke odvolávajúcej sa strany sporu o nesprávnom procesnom postupe, ktorým malo byť znemožnené žalovanému uskutočniť jeho procesné práva žaloba uviedol, že zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť doručovať späťvzatie žaloby žalovanému, najmä ak k späťvzatiu dôjde skôr, ako začalo konanie vo veci predbežného prejednania sporu alebo pojednávanie. K tvrdeniu, že konanie nemalo byť zastavené pre správanie sa žalovaného, ale z toho dôvodu, že povinný poskytol finančnú zábezpeku za vymáhanú pohľadávku je nepodstatné, že tovar bol vylúčený z exekúcie, pre posúdenie práva žalobcu na náhradu trov konania je významné iba určenie, či žaloba bola podaná dôvodne. 4. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému s výzvou na podanie odvolacej repliky, ktorý ju prevzal, odvolaciu repliku nepodal. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 6. Existencia odvolacieho dôvodu označeného odvolávajúcou sa žalovanou stranou sporu odkazom na ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. zakladá pochybenie súdu, ktorý dôvod ale nie je bezbrehý a naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, ak strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu poukazuje na obsahu spisu a z neho vyplývajúci postup vo veci konajúceho súdu prvej inštancie, ktorý je v súlade s procesným predpisom a súd dôsledne rešpektoval a plnil procesným predpisom mu uložené povinnosti. Konanie vo veci samej, týkajúce sa vylúčenia veci z exekúcie bolo zastavené na základe pokynu žalobcu, ktorý ako dominus litis jednostranným procesným úkonom vzal žalobu späť a prvoinštančný súd konanie zastavil. K uvedenému úkonu žalobcu a odvolaciemu argumentu žalovanej strany sporu odvolací súd zdôrazňuje, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím predbežného prejednania sporu, ako i pred začatím pojednávania, pričom príslušná platná procesná úprava nevyžaduje súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, ak k úkonu došlo pred začatím predbežného prejednania sporu, alebo pojednávania a vtedy súd bez ďalšieho uznesením konanie zastaví (§ 146 ods. 1 C.s.p.). S poukazom na vyššie uvedené tento odvolací dôvod označený odvolateľom, podľa ktorého došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) nie je daný. 7. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 8. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolávajúcej sa strany sporu, že proti zastaveniu konania odvolanie nepodala, v tejto časti sa uznesenie stalo právoplatným, preto námietkou porušenia práva vyjadriť sa k tomuto úkonu nie je možné sa osobitne zaoberať a je potrebné rešpektovať konštatovaný stav. Súd prvej inštancie ale pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania mal za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keď súdny exekútor spísal na základe jeho označenia i veci hnuteľné, ktoré boli vo vlastníctve iného. Táto skutočnosť je z hľadiska posúdenia nároku na náhradu trov konania v danom štádiu konania významná, ale nemožno pričítať v neprospech žalovaného, že by on svojim správaním zavinil zastavenie konania, a tak vzniknutú procesnú situáciu nemožno zjednodušiť, zovšeobecniť a aplikovať ust. §256 ods.1 C.s.p., ale je potrebné práve prihliadnuť na osobitosti danej veci a pre nárok na náhradu trov konania ju posudzovať odlišne. Odvolací súd má za to, že v danom prípade je vhodné použiť právnu úpravu uvedenú v § 257 C.s.p., podľa ktorej výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Uvedené citované ustanovenie je odchýlkou od zásady zodpovednosti za výsledok, kedy súd nemusí žiadnu stranu sporu k náhrade trov konania zaviazať, i keď z hľadiska všeobecnej právnej úpravy by nárok na náhradu trov konania mal mať žalobca. Odvolací súd pri aplikovaní voľnej úvahy súdu, ktorá je v danom prípade prípustná, má za to, že v danej veci existujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní prihliadnuť. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd vychádza zo samotného charakteru konania, preto je potrebné vziať do úvahy postup exekútor a samotného exekučného konania, kedy exekútor pristúpil k spísaniu hnuteľných vecí na základe pokynu žalovaného - v exekučnom konaní oprávneného s následnému upusteniu od vykonanie exekúcie predajom spísaných hnuteľných, ku ktorému vecí exekútor pristúpil z dôvodu, že v exekučnom konaní dlžník oprávneného - v tomto konaní žalovaného, vykonal úkon, na základe ktorého bolo možné od speňažovania zapísaných hnuteľných vecí ustúpiť. Z uvedených okolností a popisu situácie vyplýva, že to nebol žalovaný, ktorý by zavinil zastavenie konania, ale k zastaveniu konania došlo pre správanie sa tretej osoby, v exekučnom konania povinnej, preto nemožno konštatovať, že by bol priamo žalovaný zodpovedný za to, že došlo k zastaveniu konania. Uvedenú skutočnosti preto odvolací súd hodnotí ako dôvody hodné osobitného zreteľa a to s prihliadnutím na povahu a konkrétne okolnosti, ktoré spor vyvolali a tiež s prihliadnutím na výsledok vyplývajúci z exekučného konania, v ktorom žalovaný bol oprávneným, a z ktorého nemožno dospieť k záveru, že by v takomto prípade zavinil zastavenie konania a mal byť za tento výsledok zodpovedný. Podanie žaloby i následné zastavenie priamo nespôsobil, toto bolo zavinené správaním sa tretieho subjektu, ktorý stranou tohto sporu nie je. 10. Odvolací súd má za to, že na základe použitej sudcovskej úvahy v spojení s účelom práva na náhradu trov konania, nepriznanie tohto nároku, i keď je výnimočným, v tomto prípade obstojí, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a v odvolaní úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v celom rozsahu. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. .