Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/242/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409211378 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:6409211378.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: F. X., nar. XX.XX.XXXX, E. O. B. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Roman Kasan, Nová Baňa, M. R. Štefánika 655, proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, P., o zaplatenie 3.900,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 11C/16/2010-244 zo dňa 26. februára 2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.900,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.900,- eur od 08.12.2009 do zaplatenia, oproti povinnosti žalobcu vrátiť motorové vozidlo žalovanému značky VOLVO S80, striebornej farby, výrobné číslo karosérie YV1TS90C5X1032981, číslo technického preukazu SF 559239, evidenčné číslo vozidla PN613BU, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 707,94 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a napokon výrokom III. súd vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 588, § 590 prvá veta, § 597 ods. 1, 2, § 598, § 599 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že súd mal z dokazovania za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.10.2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo Motorové vozidlo. V tento deň došlo aj fyzickému odovzdaniu vozidla do držby žalobcu. Je nepochybné, že na kupujúceho tým prešlo aj riziko náhodnej skazy a náhodného zhoršenia stavu vozidla. Toto riziko si však nemožno zamieňať so zodpovednosťou za vady veci, ako aj pravdivosťou vyhlásení a tvrdení predávajúceho. V danom prípade je nesporné, že žalovaný nebol prvým vlastníkom vozidla, pričom sám uviedol, že jeho vlastníkom bol od 11.02.2009. Z technického preukazu je zrejmé, že vozidlo bolo vyrobené v r. 1999. V čase nadobudnutia vozidla žalovaným, ako aj žalobcom bolo vozidlo už 10 ročné. Napriek tomu, že žalovaný bol vlastníkom vozidla len niekoľko mesiacov, v inzeráte, na základe ktorého sa žalobca skontaktoval so žalovaným a napokon došlo aj k uzavretiu kúpnej zmluvy, uviedol, že vozidlo nebolo nikdy búrané. Vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že počas obdobia, kedy mal vozidlo v držbe on, nebolo vozidlo búrané. Z formulácie, že vozidlo nebolo búrané „nikdy“ je však možné vyvodiť, že žalovaný o tejto skutočnosti nemal vedomosť a napriek tomu zahrnul toto svoje vyhlásenie do ponuky na odpredaj vozidla s vedomím, že môže ísť o nepravdivú informáciu. Z predloženého znaleckého posudku mal súd za preukázané, že vozidlo búrané skutočne bolo. Je pravdou, že toto vyhlásenie predávajúceho nebolo reflektované do textu kúpnej zmluvy, avšak stav vozidla, ktorý sám žalovaný opísal v inzeráte je stavom, ktorý žalovaný deklaroval pri ponuke na predaj vozidla. Nemožno preto ignorovať, že práve toto vyhlásenie predávajúceho sa ukázalo byť nepravdivým. Ponuka inzerátu bola nepochybne motívom žalobcu, ktorý smeroval k uzavretiu kúpnej zmluvy. Námietky žalovaného voči znaleckému posudku boli len argumentačného charakteru. Žalovaný nepredložil taký dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia znalca, ani nenavrhol dokazovanie za týmto účelom. Súd preto nemal dôvod vyhodnotiť závery znalca ako pochybné a pre spor irelevantné. Výsluch znalca nenavrhla ani jedna strana. Zo samotného textu kúpnej zmluvy bolo nevyhnutné vychádzať tak, že súd porovnal obe vyhotovenia zmluvy, ktoré boli predložené stranami sporu. V čl. IV je zhodne uvedené, že vozidlo malo najazdené 178.000 km. Skutočnosť, že mohlo dôjsť k manipulácii s odometrom, súd v potaz vziať nemohol, lebo žalobca túto skutočnosť nepreukázal, čo potvrdil aj samotný znalec. Namietanú skutočnosť, že žalobca musel s vozidlom najazdiť viac ako tvrdil vo svojej výpovedi (žalobca tvrdil že do zmluvy bol počet km zaokrúhlený nadol a žalovaný naopak tvrdil, že počet km bol presný) súd vyhodnotil s prihliadnutím na vykonané dôkazy - výpoveď svedka, potvrdenie o podaní trestného oznámenia a napokon aj zhodné tvrdenie strán, že v deň kúpy sa žalobca telefonicky domáhal vrátenia vozidla. Pre rozhodnutie vo veci nebolo smerodajné aký počet km žalobca najazdil v deň kúpy, keď ešte v tento deň sa prejavili vady vozidla, ktoré ho viedli k tomu, že ich bezodkladne oznámil žalovanému a domáhal sa vrátenia vozidla. K vyhláseniu predávajúceho vyplývajúceho z čl. IV kúpnej zmluvy, že: „vozidlo nemá žiadne vady / má nasledovné vady: opotrebené používaním“ je potrebné uviesť, že strany konania ho interpretovali odlišne. Žalobca mal za to, že ide vyhlásenie, že vozidlo nemá žiadne vady a stav vozidla mal zodpovedať bežnému opotrebeniu. Žalovaný tvrdil, že platí tá alternatíva vyhlásenia, ktorá je za lomítkom, a teda že vozidlo bolo opotrebené používaním a že vzhľadom na jeho vec a počet najazdených km je vylúčené, aby vozidlo nemalo vady. V tomto bode pri výklade prejavu vôle účastníkov zmluvy, súd ustálil, že nie je vylúčené, aby používané vozidlo bolo vstave primeraného opotrebenia a popritom nemalo vady. Opotrebenie vozidla nie je možné vykladať ako vadu veci. Je to prirodzený stav veci, ktorá je scudzovaná už používaná a je preto zrejmé, že vec nemala a ani nemohla mať vlastnosti ako vec nová. Za stav nezávadný je však v danom prípade potrebné považovať taký stav vozidla, že je riadne pojazdné a prevádzky schopné. Tieto vlastnosti vyplývajú zo samotného účelu využitia vozidla a je nepochybné, že žalobca by ku kúpe vozidla nepristúpil, keby tieto vlastnosti nemalo mať. V praxi nie je výnimkou aj predaj nepojazdného vozidla na súčiastky, je však nadovšetku pochybnosť, že o takýto prípad išlo. Slovná formulácia vyskytujúca sa len vo vyhotovení zmluvy preloženej predávajúci, že vozidlo je predávané bez záruky nemá žiaden vplyv na skutočnosť, či vozidlo v čase predaja vady malo alebo nie. Záruka a jej charakter sa viažu výslovne k vadám, ktoré vzniknú v budúcnosti, t.j. v čase po predaji veci. V predmetnej veci však ide práve o to, či vozidlo vady malo v čase predaja, resp. či bolo v stave, ktorý sa nezhoduje s vyhláseniami predávajúceho alebo vlastnosťami vymienenými kupujúcim. Tak isto nemožno uvažovať o tom, že by sa predanú vec mohlo byť nahliadané tak, že bola predaná ako „stojí a leží“, keďže ide o individuálne určenú vec. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že nefunkčnosť vozidla bola zapríčinená poruchou automatickej prevodovky. Znalec uviedol č.l. 35 posudku, že motor vozidla nie je bez chýb, ale v čase predaja mohol byť funkčný, čo ostatne vyplýva aj z toho, že skúšobná jazda vozidla prebehla bez problémov, ako vyplynulo z výpovedí strán konania a výpovede svedka. Funkčnosť vozidla v čase skúšobnej jazdy však nevylučuje, že vozidlo mohlo mať vady, ktoré sa neskôr prejavilo jeho nepojazdnosťou. Tieto skutočnosti však súd za preukázané mať nemohol, nakoľko jednoznačne nevyplynuli z vykonaných dôkazov. Nemohol dať preto v tomto smere za pravdu žalobcovi, že by bol naplnený dôvod odstúpenia od zmluvy pre neupotrebiteľnosť veci. Ostatne, pokiaľ poruchy vozidla sú opraviteľné, nemožno hovoriť o neupotrebiteľnosti veci. Za preukázaný dôvod na odstúpenie od zmluvy však súd považoval tvrdenie žalovaného, ktoré sa ukázalo byť nepravdivým, a to že vec je v stave opotrebenia používaním. Uvedená skutočnosť vyplynula nielen z listinných dôkazov vyhotovených v servise, do ktorého bolo vozidlo odtiahnuté, ale boli potvrdené aj v znaleckom posudku, pričom vyplynulo, že stav vozidla nezodpovedal bežnému opotrebeniu. Zamlčané boli poškodenia pravej strany vozidla a chyby v riadiacich jednotkách, ktoré znalec na str. 35 posudku opisuje ako porucha airbagov, prístrojovej dosky a automatickej prevodovky. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za to, že vozidlo nemalo predávajúcim deklarované vlastnosti, a to že nebolo nikdy búrené a že bolo v stave bežného opotrebenia. Žalobca si splnil svoju povinnosť a vady veci vytkol predávajúcemu bezodkladne (v deň kúpy) a od zmluvy riadne odstúpil písomným prejavom vôle doručeným žalovanému, ktorý prijatie zásielky potvrdil. Týmto vznikol žalobcovi nárok domáhať sa vrátenia kúpnej ceny, pričom jej výška nebola v konaní nijako rozporovaná a s prihliadnutím na synalagmatickú povahu záväzku, oproti vráteniu motorového vozidla. Pokiaľ ide o náhradu nákladov ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, tieto žalobca špecifikoval ako náklady spojené s odtiahnutím vozidla a diagnostikou v servise, spolu vo výške 707,94 eur. V tomto smere žalovaný namietal, že ceny za tieto služby sú neprimerane vysoké. Súd skúmal splnenie podmienky v zmysle ust. § 599 ods. 2 OZ a dospel k záveru, že žalobca riadne a včas oznámil výšku týchto nákladov v liste, ktorým od zmluvy odstúpil. Čo sa týka výšky nákladov, túto žalobca riadne preukázal faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi. Neprimeranosť výšky nákladov je v danom prípade irelevantná, nakoľko náklady boli spojené s tým, aby nepojazdné vozidlo mohlo byť dopravené do servisu a zistený jeho stav po odbornej stránke, súd ich preto považoval za účelne vynaložené. Pokiaľ žalovaný svojím konaním alebo opomenutím naplnil stav, podľa ktorého žalobca účinne odstúpil od zmluvy a teda sa domáhal svojich nárokov z vád veci, je povinný znášať aj náklady s tým spojené. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa podania žalobného návrhu na súd, t.j. od 08.12.2009. Následkom účinného odstúpenia od zmluvy sa táto zrušuje ex tunc, strany boli povinné vydať si vzájomne plnenia. Žalobca doručoval žalovanému list - Odstúpenie od zmluvy, pričom žalovaný sám uviedol, že list si prevzal dňa 27.11.2009, bol preto v omeškaní s vrátením kúpnej ceny odo dňa 28.11.2009. Keďže si však žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 08.12.2009, súd ich priznal od uvedeného dátumu. 3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom advokáta. Rozsudok napadol v celosti z dôvodov podľa § 365 ods. l písm. e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 16.10. 2009 nadobudol žalobca od žalovaného motorové vozidlo, pričom žalobca reagoval na inzerát žalovaného na webovom portáli, na ktorom bolo auto na fotkách vyobrazené a nevykazovalo žiadne vady. Pred samotnou kúpou žalobca spolu so žalovaným absolvovali skúšobnú jazdu. Žalobca sa nesťažoval ani neuviedol žiadne vlastnosti daného vozidla, ktoré by mali za následok jeho neupotrebiteľnosť resp. problém s prevádzkou. Počas konania skúšobnej jazdy žalobca žalovanému oznámil, že nikdy nemal vozidlo s automatickou prevodovkou v dôsledku čoho žalobca nebol zvyknutý na ovládanie tohto vozidla a nevedel vozidlo takéhoto typu používať a ovládať. Nemal žiadne výhrady k vlastnostiam motorového vozidla. Pri skúšobnej jazde bol prítomný aj syn žalobcu, ktorý pri svojej výpovedi taktiež nenamietal žiadne vady motorového vozidla. Motorové vozidlo vykazovalo len bežné opotrebenie vzhľadom k jeho veku a počtu najazdených kilometrov. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by stav daného motorového vozidla bol taký ako následne uvádzal žalobca teda, že by auto bol búrané, či malo väčší počet najazdených kilometrov. Následne hneď po prebratí motorového vozidla absolvoval žalobca na ňom cestu domov, počas ktorej podľa jeho vyjadrenia prestalo vozidlo fungovať a len s ťažkosťami prišiel na ňom do mesta O. V.. Toto tvrdenie žalobcu však nemôže obstáť, nakoľko počet najazdených kilometrov uvedených v kúpnej zmluve a následne v zákazkovom liste spoločnosti kde dal vozidlo prehliadnuť, predstavuje spolu 1 220 km, čiže žalobca nevedel zdokladovať a dokázať, kde a hlavne akým spôsobom sa vozidlo pohybovalo po jeho prevzatí žalobcom od žalovaného. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veľmi obmedzenej forme a vychádzal pri vydaní rozhodnutia len z vyjadrení žalobcu a zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, ktorý však bol vyhotovený neprimerane dlho potom, ako došlo k prebratiu vozidla a vozidlo stálo niekde na odstavnom mieste bez používania cca 9 rokov. Žalobca ani nepreukázal, čo sa s týmto autom dialo počas tejto doby. Súd ustanovil znaleckú organizáciu ZNALEX s.r.o. z odboru cestná doprava, ktorá však uviedla, že nedisponuje technickými prostriedkami, ktoré by jej umožňovali zodpovedať otázky uložené súdom, čo znamená, že viac ako po šiestich rokoch od prebratia prevádzky schopného vozidla vzhľadom k danému opotrebeniu, pričom vozidlo podľa vyjadrenia nehybne stálo na odstavnom mieste, nie je možné určiť v akom stave toto vozidlo bolo v deň jeho prebratia žalobcom od žalovaného. Vozidlo v čase prebratia nevykazovalo žiadne vady, ktoré by mali za následok jeho neupotrebiteľnosť. Vozidlo bolo už staršie, v čase predaja malo 10 rokov tzn., že nemohlo byť v perfektnom stave. Znalec v znaleckom posudku predloženom žalobcom vychádzal zo stavu auta ku dňu 15.05.2007, teda osem rokov potom ako bolo auto odovzdané žalobcovi v riadnom prevádzky schopnom stave a následne vraj stálo a stojí na odstavnom mieste, tzn., že znalec nemohol a nemôže prísť k záverom ako uvádza vo svojom znaleckom posudku, nakoľko nevieme, čo s daným vozidlom sa dialo osem rokov. To sa týka aj ďalších záverov znalca uvedených v jeho odpovedi č. 2 - 4. Na základe jednostranne vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal ďalšie možné dôkazy na to, aby presne zistil daný stav, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svojim konaním spôsobil, že súd trval neprimerane dlho a preto uplatnené úroky z omeškania mal súd zamietnuť v plnom rozsahu ako neprimerané vzhľadom k dĺžke konania spôsobenej žalobcovou nečinnosťou. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby žalobu zamietol v plnom rozsahu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom advokáta. K tvrdeniu, že súd nevykonal dôkazy a to prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, poukázal na zápisnicu z pojednávania konaného dňa 26.02.2018, z ktorej je zrejmé, že strany v spore na dotaz súdu ohľadne doplnenia vykonaného dokazovania sa jednoznačne vyjadrili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Následne ich súd poučil, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Po tom strany v spore uviedli, že si neuplatňujú ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu spis. zn. III ÚS 506/2016, v ktorom bolo rozhodnuté, že došlo k porušeniu základného práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd konštatoval na strane 7 tohto nálezu, že sťažovateľ teda žalobca neprispel k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Teda je zrejmé, že žalobca svojim konaním nespôsobil neprimeranú dĺžku konania ako to tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní. Čo sa týka spochybňovania nestrannosti a odbornosti znalca, ktorý vypracoval posudok na predmetné motorové vozidlo, bez predloženia dôkazov o takomto tvrdení zo strany žalovaného, žalobca považuje tvrdenia žalovaného za zavádzajúce, vychádzajú z nepodložených úvah. Z posudku je nepochybné, že ho vypracoval znalec v odbore Doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, znalec je riadne zapísaný v zozname znalcov a preto ide o oprávnenie, má odbornosť vypracovať znalecký posudok vo veci. Existencia ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany nie je ničím preukázaná, nakoľko odvolanie ani neobsahuje žiadne prostriedky procesnej obrany. Navrhuje preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 8. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. 10. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 3.900,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.12.2009 do zaplatenia, oproti povinnosti žalobcu vrátiť motorové vozidlo VOLVO S 80, striebornej farby, výrobné číslo karosérie YV1TS90C5X1032981, číslo technického preukazu SF 559239, evidenčné číslo vozidla PN613BU a sumy 707,94 eur. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, či obstojí zistený skutkový stav, pretože podľa odvolateľa sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a či právne správne posúdil uplatnený nárok. 11. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok. 12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci. 13. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. 14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. 15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 16. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že motorové vozidlo vykazovalo bežné opotrebenie, a to vzhľadom na vek a počet najazdených kilometrov, čo vyplýva aj z výpovede žalobcu a jeho syna, ktorý bol vypočutý ako svedok. Uvedené skutočnosti žalovaný tvrdil aj v prvoinštančnom konaní a súd prvej inštancie sa nimi dôsledne zaoberal. Z vykonaného dokazovania (listinných dôkazov vyhotovených v autoservise kde bolo nepojazdné vozidlo odtiahnuté, znaleckého posudku) vyplynulo, že stav vozidla v čase predaja nezodpovedal bežnému opotrebeniu, nakoľko boli zamlčané poškodenia pravej strany vozidla a chyby v riadiacich jednotkách popísané na str. 35 posudku. Argumentácia žalobcu preto nebola dôvodnou. 17. Žalovaný v odvolaní uvádza námietky proti znaleckému posudku, ktoré taktiež uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý ich vyhodnotil ako námietky len argumentačného charakteru, žalovaný ničím nevyvrátil tvrdenia znalca, nenavrhol vykonať dokazovanie a to ani výsluchom znalca. Po preskúmaní uvedeného znaleckého posudku odvolací súd konštatuje, že znalec so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti (poznatky z praxe v danom odbore) prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní každej dielčej odbornej otázky postupoval. Nebolo opodstatnené spochybňovať za daného stavu závery znalca, že vykonal odborné posúdenie spätne ku dňu 16.10.2009, teda k dátumu uzavretia kúpnej zmluvy. 18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku o nevykonaní relevantných navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 Civilného sporového poriadku), a nie strán sporu. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že žalovaný konkrétne neuvádza aké ďalšie dokazovanie súd mal vykonať, pretože žalovaný nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedeného dôvodu preto uplatnený odvolací dôvod neobstojí. 19. Odvolateľ spochybnil priznanie úrokov z omeškania ako neprimerané vzhľadom k dĺžke konania spôsobenej žalobcovou nečinnosťou, hlavne jeho neúčasťou na pojednávaniach a žiadosťami o odročenie pojednávania. 20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 21. Dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas je v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 23. Odvolací súd je tohto názoru, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k správnemu právnemu posúdeniu a rozhodnutiu ohľadne uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.900,- eur do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania bol správne vyčíslený v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka spojený s vykonávacím predpisom, a to Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Zo strany žalobcu došlo k dôvodnému uplatneniu si tohto zákonného úroku z omeškania za nevrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo žalovanému doručené 27.11.2009, pričom žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 8.12.2009, teda žalovaný bol už v omeškaní. 24. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 Civilného sporového poriadku. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 25. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že vozidlo nemalo deklarované vlastnosti, konkrétne vyhlásenie, že nebolo búrané a že bolo v stave bežného opotrebenia, žalobca bezodkladne vady vytkol predávajúcemu a od zmluvy písomným prejavom vôle doručeným žalovanému odstúpil, teda žalobca sa v konaní domáhal svojho zákonného nároku na vrátenie kúpnej ceny, ktorej výška sporná nebola a vzhľadom na synalagmatickosť záväzku, oproti povinnosti vydať motorové vozidlo. Odvolací súd po preskúmaní veci v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca svoj nárok riadne preukázal a obrana žalovaného bola nedôvodnou. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za dostatočnú. 26. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 27. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 588, § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sú splnené zákonné podmienky pre vyporiadanie nárokov z odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil. 28. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 29. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov a nakoľko žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strán, ktoré inak odvolaním ani spochybnené neboli a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti). 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 31. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).