Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/90/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200549 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200549.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX, XXX XX B., 2/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., 2/ T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., v konaní zastúpená U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., 3/ JUDr. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX, XXX XX B., v konaní zastúpená Mgr. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX, XXX XX B., 4/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP5-2016/012840, Co1/2016 zo dňa 22.6.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT- OOP5-2016/012840, Co1/2016 zo dňa 22.6.2016 a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru číslo: C 11/2014-2 zo dňa 21.1.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému úradu Trnava, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. II. Žalobcom a ďalším účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca v prvom rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2016 a žalobca v druhom rade žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2017 (táto bola pôvodne vedená pod sp. zn. 20 S/134/2017) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT- OOP5-2016/012840, Co1/2016 zo dňa 22.06.2016, ktorým tento postupom podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) zamietol podané odvolanie žalobcu v prvom rade a Ing. H. L. ako ďalšieho účastníka a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru č. C 11/2014-2 zo dňa 21.01.2016 potvrdil. Týmto rozhodnutím č. C 11/2014-2 zo dňa 21.01.2016 prvostupňový správny orgán postupom podľa ustanovenia § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 180/1995 Z.z.) zmenil údaje schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území P. tak, že k parcele registra C p. č. 1839 - ostatná plocha o výmere 1137 m2 doplnil vlastníkov U. U. (nar. XX.XX.XXXX), bytom P. č. XX s titulom nadobudnutia podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave č. D 686/82 v spoluvlastníckom podiele 1/2 a T. I., rod. U. ( nar. XX.XX.XXXX), bytom P. XXX, s titulom nadobudnutia podľa rozhodnutia Štátneho rozhodnutia v Trnave č. D3776/91 v spoluvlastníckom podiele 1/2. Týmto rozhodnutím boli zmenené údaje schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území P. tak, že k pozemku registra CKN parc. č. 1839 ostatná plocha o výmere 1137 m2 boli doplnení vlastníci: U. U. a T. I., ktorí sa stali vlastníkmi tejto parcely v podiely 1/2. Na základe tohto konania došlo k vytvoreniu parcely C p. č. 1839 na mieste pôvodnej parc. č. 1159, ktorá bola do vykonania projektu pozemkových úprav evidovaná v LV č. XXXX ako parcela registra E p. č. 1159, orná pôda o výmere 6852 m2. Na základe rozhodnutia Správy katastra Trnava, rozhodnutím ROEP č. C 15/2013 zo dňa 27.02.2013 bol v katastrálnej mape medzi dovtedy susediace pozemky parc. č. 1122/56 a 1793/37 zakreslený novovytvorený pozemok parc. reg. C č. 1839, a to na základe konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim č. ROEP Voderady - VV, v ktorom boli zistené nesúlady v zobrazení pozemkov na katastrálnej mape v miestach na styku s hranicou projektu pozemkových úprav, v časti v styku parc. č. 1793/37 a parc. č. 1122/56. 2. V priebehu konania podal na súd žalobu aj žalobca v druhom rade, ktorá bola vedená pod sp. zn. 20 S/134/2017. S poukazom na to, že predmetné veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa toho istého rozhodnutia žalovaného, správny súd v zmysle § 65 zák. č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20 S/90/2016 a 20 S/134/2017 s tým, že spojená vec bude vedená pod sp. zn. 20 S/90/2016. 3. Žalobca v prvom rade poukázal na to, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. registra „C“ , parc. č. 1793/37, druh pozemku: ovocné sady o výmere 4626 m2 a na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 1122/56, druh pozemku: orná pôda o výmere 11 872 m2, pričom na základe rozhodnutia Správy katastra Trnava - odboru katastrálnych konaní č. C 15/2013 zo dňa 27.02.2013, právoplatného dňa 14.03.2013, ktorým bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v katastrálnom území P., zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 17.04.2013, bol v katastrálnej mape medzi dovtedy susediace pozemky (parc. č. 1122/56 a parc. č. 1793/37) zakreslený novovytvorený pozemok parcela registra „C“ č. 1839, ostatné plochy o výmere 1137 m2, keď ako vlastníci boli doplnení U. U. a T. I., ktorí sa stali vlastníkmi tejto parcely v podiele 1/2. Potom ako zistil, že na pozemkoch v jeho vlastníctve, resp. na susediacich pozemkoch sú vykonávané geodetické merania požiadal Správu katastra v Trnave o stanovisko k priebehu ROEP v katastrálnom území P., a to na základe jeho žiadosti zo dňa 03.08.2012. Zo strany Správy katastra v Trnave mu bolo v oznámení zo dňa 30.08.2012 zaslané stanovisko, v ktorom bolo uvedené, že v rámci konania ROEP boli zistené nesúlady v zobrazení pozemkov na katastrálnej mape v miestach na styku s hranicou obvodu projektu pozemkových úprav (t.j. na styku parc. č. 1793/37 a parc. č. 1122/56), pričom dôvodom nesúladu mala byť skutočnosť, že číselné údaje pre obvod pozemkových úprav neboli získané z priameho merania v teréne, ale boli zistené kartometrickou digitalizáciou na mapových podkladoch. Následne dňa 02.10.2012 bolo vydané oznámenie Správy katastra Trnava o uverejnení návrhu ROEP v katastrálnom území P. a finančné zabezpečenie nákladov konania, pričom v tomto oznámení sa účastníci konania poučujú o možnosti podať námietky proti výpisu z ROEP. Toto oznámenie nebolo žalobcovi nikdy doručené, pretože tento nebol zo strany správnych orgánov považovaný za účastníka konania ROEP, napriek tomu, že zo stanoviska Správy katastra Trnava zo dňa 30.08.2012 vyplýva, že v rámci konania ROEP môžu byť dotknuté práva žalobcu v prvom rade, keďže podľa vyjadrenia Správy katastra v Trnave mali byť zistené posuny oproti tým istým hraniciam. Napriek tomu, že zo strany Správy katastra nebol považovaný za účastníka konania ROEP, dňa 23.10.2012 podal námietky proti ROEP - u v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z., pričom namietal, že pri zostavovaní ROEP - u nie je možné riešiť, resp. meniť hranice pozemkov alebo zasahovať do platne právne nadobudnutých a osvedčených vlastníckych práv k pozemkom a taktiež nie je možné meniť priestorové usporiadanie pozemkov, ktoré sú v intraviláne obce (parc. č. 1793/37 k. ú. Voderady) a rovnako nie je možné zasahovať do pozemku parc. č. 1122/56 k. ú. P., ktorý prešiel procesom pozemkových úprav. Ďalej uviedol, že na tieto jeho námietky bolo reagované zo strany Správy katastra Trnava neformálnym listom - oznámením zo dňa 28.11.2012, v ktorom bolo uvedené, že jeho námietky neboli posúdené ako námietky, nakoľko ROEP sa netýka pozemkov vo vlastníctve žalobcu v prvom rade, nakoľko jeho parcely sa nenachádzajú v predmete konania ROEP. Namietal, že zápisom vlastníckeho práva k parc. č. 1839, resp. 1839/1 a 1839/2 v konaní podľa zák. č. 180/1995 Z.z. katastrálny odbor konštituoval nový právny stav bez právneho titulu, pričom predmetné územie nikdy nemalo byť predmetom konania ROEP podľa zák. č. 180/1995 Z.z., keďže spadá do obvodu projektu pozemkových úprav. Mal za to, že takýmto postupom žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k zásadnému zásahu do jeho vlastníckych práv, keď po dobu viac ako 14 rokov bol považovaný za jediného a oprávneného vlastníka susediacich pozemkoch (parc. č. 1122/56 a parc. č. 1793/37), pričom v dôsledku zásahu žalovaného bol medzi tieto pozemky vytvorený nový pozemok parc. registra „C“ č. 1839, ku ktorému bolo zapísané vlastníctvo tretích osôb. Poukázal na to, že došlo k znehodnoteniu jeho vlastníctva, nakoľko pozemky, ktoré doposiaľ právne aj fakticky susedili sú zrazu oddelené. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu jeho procesných práv vyplývajúcich zo zák. č. 180/1995 Z.z., pretože mu nebolo priznané postavenie účastníka konania ROEP. Poukázal na to, že celé procesné konanie a rozhodovanie žalovaného nesie výrazné znaky zmätočnosti, čo vyplýva aj z Protestu prokurátora č. VI/2 Gd331/14/1000-12 zo dňa 01.12.2014, v ktorom je konštatované: „Šikanózny rozmer v pochybení orgánov štátnej správy, katastra nehnuteľností spočíva v danom prípade v porušení procesných ustanovení vyplývajúcich zo zákona č. 180/1995 Z.z. , a to jednak v samotnom konaní pri schvaľovaní ROEP-u, v rámci ktorého žalobcovi v prvom rade nebolo priznané postavenie účastníka konania, v dôsledku čoho tento nemohol náležite chrániť svoje práva, ako i v následnom konaní podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1195 Z.z., v ktorom Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov len právne paltologicky poznamenal, že v jeho rámci nemožno odstrániť procesné pochybenia uskutočnené v konaní pred právoplatnosťou rozhodnutia o ROEP. Je pritom nesporné, že účelom konania podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1990 Z.z. je odstraňovanie chybných, resp. nesprávnych údajov z ROEP-u, pričom povahu takéhoto údaju jednoznačne má aj konštituovanie nového pozemku parc. č. 1839, či už bez zápisu vlastníckych vzťahov k nemu alebo s priznaním vlastníctva osobám v súčasnosti zapísaným na LV č. XXXX. 4. Rovnaké žalobné dôvody v podstate vyplývajú aj zo žaloby žalobcu v druhom rade (tento ju podal podľa § 45 ods. 1 a § 178 ods. 2 SSP v spojení s § 24 ods. 14 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre), nakoľko Protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/1 Gd325/16/1000-13 zo dňa 21.11.2016 proti rozhodnutiu žalovaného nebolo vyhovené, a to rozhodnutím predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. P9853/2017-456/Va zo dňa 09.10.2017, právoplatným 18.10.2017. Žalobca v druhom rade v podanej žalobe poukázal na to, že účelom ROEP-u je zabezpečiť zápis tých pozemkov do katastra nehnuteľností, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne v súbore geodetických a v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností. Znamená to, že ROEP má slúžiť len k tomu, aby evidencia pozemkov a právnych vzťahov k nim bola v katastri nehnuteľnosti úplná. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že ROEP nemôže slúžiť na odstraňovanie pochybení, ktoré prípadne mohli vzniknúť pri iných rozhodovacích procesoch týkajúcich sa nehnuteľností a právnych vzťahov k nim, resp. nemôže slúžiť na riešenie vlastníckych sporov. Uviedol, že v danom prípade je nesporné, že zákres hraníc pozemkov parc. č. 1122/56 a 1793/37 pred schválením ROEP-u v katastrálnej mape bol v súlade s vektorovou číselnou mapou, ktorú vytvoril projekt pozemkových úprav. Z tohto pohľadu bol preto predmetný zákres výsledkom vykonania pozemkových úprav v katastrálnom území P. potvrdený rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru pozemkového, poľovníctva a lesného hospodárstva č. A98/05239 zo dňa 29.04.1998. Poukázal tiež na to, že stav, pri ktorom boli pozemky parc. č. 1122/56 a 1793/37 v katastrálnej mape vyznačené ako susediace trval skoro 14 rokov a bol takto rešpektovaný vlastníkmi dotknutých a okolitých pozemkov ako i orgánmi verejnej moci, pričom predmetné pozemky vo vyznačených hraniciach boli súčasne predmetom dedenia i prevodných, resp. zabezpečovacích zmlúv. Vlastníci pozemkov parc. č. 1122/56 a 1793/37 pochybenie pri zákrese hraníc týchto pozemkov nezapríčinili a ani na ňom neparticipovali. Znamená to, že súčasný vlastník pozemkov parc. č. 1122/56 a 1793/37 (žalobca v prvom rade) bol bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľný v tom rozsahu, že ním vlastnené pozemky navzájom susedia, pretože ohľadom tejto otázky vychádzal pred schválením ROEP- u z hodnoverných a záväzných údajov katastra nehnuteľností. Žalobca v prvom rade sa stal vlastníkom pozemkov parc. č. 1122/56 a 1793/37 v tom rozsahu, v akom boli ich hranice zakreslené na katastrálnej mape pred schválením a zápisom ROEP-u do katastra nehnuteľností. Procesný dôvod nezákonnosti protestom napadnutého rozhodnutia spočíval v tom, že orgány štátnej správy katastra nehnuteľností v rámci konania podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. vo svojej podstate revidovali právne účinky rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru pozemkového, poľovníctva a lesného hospodárstva č. A98/05239 zo dňa 29.04.1998 o vykonaní projektu pozemkových úprav. V tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že priznaním vlastníctva tohto pozemku v prospech U. U. a T. I. v rámci konania o zmene ROEP-u (§ 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z.) si správne orgány uzurpovali oprávnenia, ktoré im zo zákona nepatria. Ďalej tvrdil, že pokiaľ sa tieto osoby domnievajú, že sú vlastníkmi pozemku zodpovedajúcemu parc. č. 1839, tak sa jedná o vlastnícky spor, na rozhodnutie ktorého je výlučne príslušný súd v civilnom sporovom konaní. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.09.2016 uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa náležitým spôsobom zaoberal argumentmi a dôvodmi vznesenými zo strany žalobcu, pričom v odôvodnení rozhodnutia je zrozumiteľne uvedené, z akých skutkových zistení správne orgány vychádzali a k akým právnym záverom dospeli. Mal za to, že predmetné územie leží mimo obvodu projektu pozemkových úprav a preto mohlo byť predmetom ROEP, a teda predmetom aplikácie zák. č. 180/1995 Z.z.. Taktiež nesúhlasil s konštatovaním žalobcu v prvom rade, že správny orgán nerešpektoval výsledok projektu pozemkových úprav. Poukázal na to uviedol, že konanie o ROEP má v zásade len evidenčný charakter, nezakladá nové vlastnícke vzťahy k evidovaným nehnuteľnostiam (s výnimkou § 11 a § 12, ktoré však neprichádzajú do úvahy z dôvodu zásady koncentrácie konania), a teda nemá právotvorný účinok, čo nastalo aj v danom prípade. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o schválení ROEP predstavuje ukončenie konania o zmene spôsobu evidencie z pozemkovej knihy na evidenciu katastra nehnuteľností. Týmto konaním dochádza len k zjednoteniu a sprehľadneniu evidencie údajov katastra. Tým sa konanie ROEP líši od pozemkových úprav, ktoré vytvárajú nový vlastnícky vzťah, ktorý nie je v právomoci katastra meniť a zasahovať do neho. V danom prípade princípy a účel oboch konaní boli plne rešpektované. Nesúhlasil taktiež s námietkou žalobcu v prvom rade vznesenou v súvislosti s tým, že žalobcovi v prvom rade nebolo priznané postavenie účastníka konania v konaní ROEP. Konanie trpiace podľa žalobcu v prvom rade touto vadou právoplatne skončilo dňa 14.03.2013. Za tohto stavu preto žalobca musí uplatniť iný právny prostriedok na napadnutie tohto konania a rozhodnutia, aby bolo dosiahnuté zrušenie právoplatného rozhodnutia v danej veci, nie postup podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z., ktorý je určený výlučne na korekciu rozhodnutia, ak nezodpovedá podkladom, z ktorých vychádza, a nie teda na nápravu prípadných procesných pochybení. V tejto súvislosti uviedol, že v otázke účastníctva v ROEP-e správny orgán aplikoval zúžený výklad tohto pojmu, pričom nemožno tvrdiť, že by správne orgány vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade neriešili a nezohľadňovali jeho požiadavky. Ďalej poukázal na listinu, ktorú žalobca v prvom rade zrejme zámerne a účelovo vynechal, ktorá znamenala zásadné potvrdenie skutkového stavu veci, ktoré tvorí východisko a z neho vyplývajúce závery rozhodnutia správneho orgánu. Ide o list OKI-7781/2015-905 zo dňa 09.12.2015, v ktorom nezávislý orgán kontroly podrobil prieskumu dané územie, a to z právnych listín, ako aj šetrením priamo v teréne a potvrdil existenciu územia, o ktorého vyznačenie právneho vzťahu ide. Orgán štátnej správy katastra nie je oprávnený konštituovať nový právny stav, ale je len evidenčným orgánom, ktorý vzťahy eviduje na základe právnych listín. V predmetnej veci práve takto postupoval, nakoľko jedinú možnú výnimku, a to priznanie vydržania daného územia, nie je toho času možné pre procesnú prekážku, ktorá spočíva v tom, že konanie o REOP je právoplatne skončené. 6. Správny súd uznesením č.k. 20 S/90/2016-59 zo dňa 18.10.2016 pribral do konania ako účastníkov správneho konania: U. U., T. I., JUDr. Y. L. a Ing. H. L., postupom podľa § 32 ods. 3 písm. a) v spojení s § 33 SSP, nakoľko ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením rozhodnutia žalovaného správneho orgánu dotknuté. 7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 20 S/90/2016-93 zo dňa 27.01.2017 bolo konanie v predmetnej veci prerušené až do právoplatného vybavenia Protestu prokurátora zo dňa 21.11.2016 podaného Generálnou prokuratúrou SR a vedeného pod sp. zn. VI/1 Gd325/16/1000-13, a to postupom podľa § 100 ods. 1 písm. d) SSP, a to na základe oznámenia Generálnej prokuratúry SR, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené 23.01.2017, v ktorom bolo uvedené, že GP SR podala proti rozhodnutiu žalovaného č. OU- TT-OOP5-2016/012840, Co1/2016 zo dňa 22.06.2016 Protest prokurátora č. VI/1 Gd325/16/1000-13 zo dňa 21.11.2016. Konanie bolo skončené právoplatným rozhodnutím predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. P9853/2017-456/Va zo dňa 09.10.2017, keď došlo k zmene rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. LPO 3305/2017-456/Va zo dňa 27.04.2017 tak, že Protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/1 Gd 325/16/1000-13 zo dňa 21.11.2006 proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP5-2016/012840, Co1/2016 zo dňa 22.06.2016 nevyhovela. 8. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcovia ako aj ďalší účastníci konania poukázali na argumentáciu uvedenú vo svojich písomných podaniach a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup správnych orgánov nebol v súlade so zákonom a preto žalobe žalobcov vyhovel. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny orgán ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 45 ods. 1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Konanie sa začína na podnet správneho orgánu. Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom mieste v obci; toto oznámenie bude vyvesené až do schválenia registra. V oznámení podľa odseku 4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov, alebo iné oprávnené osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom, alebo podľa osobitných predpisov. Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk (§ 5 ods. 3, 4, 5 zák. č. 180/1995 Z.z.). Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30-tich dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu, alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve, alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Podľa § 14 ods. 1 o správnom konaní, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 10. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP, v ktorom je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 11. Zo všeobecných právnych zásad, ktoré platia i pre administratívne konanie je potrebné zachovať požiadavku, aby strane alebo osobe, o ktorej práva ide bola poskytnutá príležitosť (možnosť) zaujať stanovisko ku skutočnostiam zistených v administratívnom konaní a tiež navrhnúť dôkazy, ktoré sú pre skutkové zistenia a posúdenie veci dôležité. Povinnosť správneho orgánu zakotvená v ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku má viacero fáz. Ide o možnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a vysporiadanie sa s vyjadrením účastníka konania, prípadne doplnenie konania a vykonanie navrhnutých dôkazov. 12. Z ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré vymedzuje okruh účastníkov konania okrem iného tiež vyplýva, že účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Preukázanie opaku sa vykonáva vydaním rozhodnutia o tom, že určitá osoba nie je účastníkom konkrétneho konania. Inými slovami je možné konštatovať, že takáto osoba je zo zákona účastníkom konania, kým správny orgán nerozhodol inak. V danom prípade bol zo strany správnych orgánov vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade porušený tzv. princíp legitímnej ochrany, keď žalobca v prvom rade ako oprávnený držiteľ a užívateľ parciel č. 1122/56 a 1793/37 na základe konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov nebol účastníkom tohto konania, napriek tomu, že jeho právom chránené záujmy a povinnosti boli týmto správnym konaním priamo dotknuté. Správne orgány takto postupovali v prípade žalobcu v prvom rade napriek tomu, že mali k dispozícii listinné doklady a podania žalobcu v prvom rade, za ktorých vyplývalo, že tento je priamo dotknutý ROEP a nekonali s ním ako účastníkom konania. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že príslušný správny orgán začal v obci P. konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, za tým účelom zabezpečil zostavenie návrhu registra v obci Voderady, avšak v súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. nedoručil do vlastných rúk výpis z návrhu registra žalobcovi v prvom rade, nakoľko ho nedôvodne nepovažoval za účastníka takéhoto konania. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že z ustanovenia § 7 ods. 1 zák .č. 180/1995 Z.z. ako aj z ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku žalobca v prvom rade mal mať postavenie účastníka konania v prebiehajúcom konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov, a preto správne orgány s ním mali konať ako s účastníkom konania. Toto konštatovanie platí aj v súvislosti s podanými námietkami žalobcu v prvom rade proti ROEP-u, ktoré zo strany správnych orgánov neboli posudzované ako námietky. Správa katastra v Trnave pochybila aj v tom, že o týchto námietkach nevydala ani rozhodnutie. V neposlednom rade správny súd poukazuje tiež na to, že konanie podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. slúži v podstate len na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade „sporu o vlastníctvo“ o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv, a to určovacou žalobou v civilnom sporovom konaní. 13. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Tak ako už bolo vyššie konštatované, v danom prípade bolo zo strany správnych orgánov vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade porušený tzv. princíp legitímnej ochrany, keď žalobca v prvom rade ako oprávnený držiteľ a užívateľ predmetných parciel nebol účastníkom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov, napriek tomu, že jeho právom chránené záujmy a povinnosti boli týmto správnym konaním priamo dotknuté. 14. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnch konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na ne explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to najmä vtedy, ak konanie nie je vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. 15. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že zo strany správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia, a to s poukazom na porušenie ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď boli porušené práva žalobcu v prvom rade ako účastníka konania. 16. Správny súd dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že žalobné dôvody odôvodňujú záver o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom, a preto súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude potrebné, aby správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom konania a zaoberali sa jeho podaniami a jeho námietkami vznesenými v rámci konania o obnove evidencie pozemkov. 17. Podľa § 191 ods. 6 prvej vety SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 18. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešným žalobcom súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania v súvislosti s predmetnou vecou nevznikli. Z tohto istého dôvodu súd ani ďalším účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.