Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200657 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200657.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: T. X., nar. XX. U. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 19.05.2016 č. XXX XXX XXXX X z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím odporkyne sp. zn. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2016 bola navrhovateľovi znížená suma invalidného dôchodku od 10. júla 2016 na 163,20 Eur v zmysle § 73, § 112 ods. 4, 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. 2. Svoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 10. mája 2016 bola u navrhovateľa zmenená výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 60% na 50% a z tohto dôvodu došlo aj k zníženiu sumy invalidného dôchodku. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 24.6.2016 opravný prostriedok na Sociálnu poisťovňu, ústredie, v ktorej namietal, že jeho zdravotný stav nebol náležite a zodpovedne posúdený. Uviedol, že jeho zdravotný stav sa vôbec nezlepšil, ale práve naopak, tento sa neustále zhoršuje. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby jeho zdravotný stav bol znovu posúdený posudkovým lekárom. 4. V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie aj odporkyňa a to dňa 14.11.2016, v ktorom uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 2. októbra 2012 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 30. septembra 2011 a na základe tejto žiadosti bolo rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. októbra 2012 rozhodnuté o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi od 30. septembra 2011, keď bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následne posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 10. mája 2016 bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený, pričom bolo zistené, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená zo 60% na 50 % a z tohto dôvodu došlo teda k vydaniu nového rozhodnutia o znížení sumy invalidného dôchodku u navrhovateľa. 5. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 44Sa/30/2016-45 zo dňa 6. augusta 2018 potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.5.2016 a navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ dňa 30.8.2013 odvolanie. 7. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7So 26/2018 zo dňa 24. apríla 2019 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/30/2016-45 zo dňa 6. augusta 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Svoje rozhodnutie najvyšší súd zdôvodnil tým, že po oboznámení sa s podkladmi predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou bol dávkový spis odporkyne, odvolací súd dospel k názoru, že prvostupňový súd sa predmetnou vecou dôsledne nezaoberal. Za účelom posúdenia zákonnosti rozhodnutia odporkyne bolo totiž potrebné zadovážiť posudkový spis a preskúmať či odporkyňa mala k dispozícii dostatočné podklady odôvodňujúce vydanie napadnutého rozhodnutia o znížení invalidného dôchodku navrhovateľa. Ďalej uviedol, že nespornou skutočnosťou je, že zníženie sumy invalidného dôchodku predstavuje závažný zásah do práv navrhovateľa ako poberateľa invalidného dôchodku, ku ktorému môže dôjsť iba na základe riadne zadovážených podkladov. Preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať či odporkyňa uviedla v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky v zmysle § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., konkrétne v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa a následne svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. 9. Krajský súd v Trnave nariadil vo veci pojednávanie na deň 8.7.2019. 10. Pojednávania sa zúčastnil navrhovateľ, ktorý na pojednávaní uviedol, že jeho zdravotný stav sa nezlepšil, práve naopak zhoršil sa, o čom predložil súdu aj ďalšie lekárske potvrdenia, ktoré súd založil do spisového materiálu, po ich oboznámení sa. 11. Poverená zástupkyňa odporkyne sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 28.6.2019. 12. Podľa § 70 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Podmienky nároku na invalidný dôchodok (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 73 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Určenie sumy invalidného dôchodku (1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. (2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. (3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. (4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako. (5) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako. (6) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako. Podľa § 112 ods. 4 a 6 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky (4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. (6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa § 82 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Zvyšovanie dôchodkových dávok (1) Dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. (2) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. (3) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. 13. Krajský súd v Trnave, viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR č. 7So 26/2018 zo dňa 24. apríla 2019, prejednal vec v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne je dôvodný. 14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je totiž zrejmé, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich pre priznanie nároku na výplatu dávky v zmysle § 112 ods. 4 zák.č.461/2003 Z.z., konkrétne v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa a na základe akých skutočností odporkyňa dospela k záveru, že bolo potrebné znížiť výšku priznaného invalidného dôchodku. 15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.5.2016 je uvedené, že posudkový lekár vo svojej lekárskej správe vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku a suma invalidného dôchodku sa znížila preto, že z dôvodu zmeny zdravotného stavu došlo aj k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej výške, ktorá bola 60 %. Z uvedeného rozhodnutia teda nevyplýva, v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa a na základe akých skutočností dospel posudkový lekár k tomu, že došlo u navrhovateľa k zlepšeniu zdravotného stavu. 16. Podľa § 209 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. (5) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať. (6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (7) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. 17. Krajský súd v Trnave poukazuje na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je teda jednoznačne zrejmé, z akého dôvodu došlo u navrhovateľa k zníženiu pôvodnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa. 18. Krajský súd poukazuje, že skutočnosť, že náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú upravené v ust. § 209 zák.č.461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku. V odôvodnení Sociálna poisťovňa uvedie všetky skutočnosti ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola riadená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Odôvodnenie je zhrnutie všetkých skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia, pričom odôvodnenie musí byť presvedčivé natoľko, aby u osôb ktorých sa týka, vyvolalo pocit o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. 19. Krajský súd poukazuje na to, že rozhodnutie odporkyne nespĺňa kritériá riadneho odôvodnenia v zmysle § 209 ods. 4 zák.č.461/2003 Z.z. 20. Okrem uvedených skutočností, odporkyňa v ďalšom konaní bude povinná zaoberať sa aj zdravotným stavom navrhovateľa a to v zmysle doložených lekárskych správ, ktoré navrhovateľ predložil súdu na pojednávaní konanom dňa 8.7.2019. 21. Až po riadnom zdôvodnení rozhodnutia odporkyne, kde odporkyňa vysvetlí na základe akej skutočnosti dospela k záveru, že je potrebné u navrhovateľa znížiť výšku sumy invalidného dôchodku a po opätovnom posúdení zdravotného stavu aj na základe doložených lekárskych správ, odporkyňa vydá opätovne rozhodnutie, ktorým rozhodne meritórne v predmetnej veci. 22. Krajský súd ďalej poznamenáva, že v zmysle § 492 ods. 1 zák.č.162/2015 Z.z. vo veci postupoval podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože konanie začaté predo dňom účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. sa dokončí podľa doterajších predpisov, čo znamená, že toto konanie sa dokončilo podľa predpisov účinných do 30.6.2016. 23. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k O.s.p., keď procesne úspešnému navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože tento si ich v konaní neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e možné podať odvolanie.