Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200301 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200301.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobkyne: L. I., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX K. - Z., korešpondenčná adresa: XXX XX I. - C. W. č. XX, právne zastúpená: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát so sídlom Veľkoblahovská 6750, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: X.A. R., bytom M. K. XX, XXX XX I., 2. Q. C., bytom M. K. XX, XXX XX I., 3. Q. Z., bytom I. XX, XXX XX I., 4. Q. M., bytom C. W. XXX, XXX XX I., 5. Q. M., bytom C. W. XXX, XXX XX I., 6. Q. M., bytom M. K. XX, XXX XX I., 7. M. M., bytom M. K. XX, XXX XX I., 8. Ing. B. Y., bytom Z. K. XX, XXX XX I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/023318/ Ve zo dňa 01.08.2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/ až 8/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.09.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/023318/Ve zo dňa 01.08.2017, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu I. č. ŽP 32/2016/2017 zo dňa 04.04.2017, ktorým tento prvostupňový správny orgán ako stavebný úrad v zlúčenom územnom a stavebnom konaní postupom podľa § 39, 39a a § 66 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a § 10 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. povolil stavbu „Rodinný dom, ktorá pozostáva z jednopodlažného objektu, bez podpivničenia, bez obytného podkrovia, so šikmou valbovou strechou, z vodovodnej prípojky na verejný vodovod, z kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu, z káblovej prípojky na sieť NN a zo samostatnej stojacej dvojgaráže, ktorá bude prízemná o zast. ploche 42,0 m2, so šikmou valbovou strechou, z napojenia na sieť NN a z oplotenia pozemku, ktoré bude čiastočne betónové s výškou 2,0 m a na čelnej hranici pozemku bude vymurované z betónových tvárnic výšky 2,0 m, na pozemku parc. č. 59/15 v katastrálnom území C. W. Obce I. pre stavebníčku A. R.. 2. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe namietala, že žalovaný orgán verejnej správy, ale ani prvostupňový orgán verejnej správy sa dôsledne neriadil všeobecne záväznou úpravou odstupov stavieb. Uvedeným spôsobom zaťažil svoje rozhodnutie nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Z platnej a účinnej právnej úpravy odstupov medzi stavbami vyplýva, že povoľovaná stavba má byť umiestnená od spoločnej hranice pozemkov stavebníka a žalobkyne vo vzdialenosti dvoch metrov, podľa napadnutých rozhodnutí to má byť ale vzdialenosť jedného metra. Výnimka z pravidla dvoch metrov je možná podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok a to, že má ísť o stiesnené územné podmienky, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nesmú byť okná obytných miestností. Podľa názoru žalobkyne stiesnené územné je potrebné vyhodnotiť v závislosti na vyhodnotení daností konkrétnej lokality a vlastností stavebného pozemku. Stiesnené pomery môžu vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, príp. ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Stavebný pozemok stavebníka - parc.č.59/15 má šírku 16,3 m a dĺžku 63,75 m a má celkovú rozlohu 1.148 m2. Ďalej je to pozemok v tvare L na rovinatom teréne J. U.. Domovou zástavbou je stavebný pozemok stavebníka -parc. č. 59/15 ohraničený stavbou len zo strany žalobkyne, to znamená, že z čelného pohľadu z ľavej strany, samozrejme je ohraničený aj z čelnej strany miestnou komunikáciou. Stavebný pozemok stavebníka - parc. č. 59/15 nie je ohraničený existujúcou zástavbou ani z pravej strany, ani v zadnej časti. Žalobkyňa má za to, že na stavebný pozemok stavebníka nie je možné vzťahovať hľadiská pre určenie územných pomerov ako stiesnených. V prvostupňovom rozhodnutí sa ani raz nevyskytuje pojem „stiesnené územné podmienky". V druhostupňovom rozhodnutí sa pojem „stiesnené územné podmienky vyskytuje len raz, a to na 5. str. rozhodnutia, v súvislosti s citáciou § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Pokiaľ ide o ďalšiu z podmienok, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nesmú byť okná obytných miestností na rodinnom dome so súpisným číslom XX, ktoré je vo vlastníctve žalobkyne, sú už okná obytných miestností orientované na budúcu povoľovanú stavbu. Žalobkyňa opätovne poukázala, že všeobecnou zákonnou požiadavkou na odstup stavby od spoločnej hranice pozemkov je vzdialenosť dvoch metrov, ktorá celkom zrejme nie je vo všeobecne záväznom právnom predpise stanovená samoúčelne, ale zrejme vychádza z dlhodobej skúsenosti. Až celkom výnimočne je možné túto požadovanú vzdialenosť znížiť, musí pritom ísť o stiesnené územné podmienky. Orgány verejnej správy tak v prvom stupni ako aj v druhom stupni uplatnili vo svojich rozhodnutiach výnimku zo vzdialenosti od spoločnej hranice pozemkov namiesto 2 metrov len 1 meter, bez toho, aby skúmali existenciu podmienok umožňujúcich uplatniť takúto výnimku, t. j. neskúmali a ani len netvrdili existenciu takýchto podmienok. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ďalším aspektom jej námietok je to, či odstupová vzdialenosť povoľovanej stavby od spoločnej hranice pozemkov žalobkyne a stavebníka v rozsahu 1 m pri presahujúcej streche povoľovanej stavby 0,63 m za situácie, že na tejto spoločnej hranici je vybudovaný plot vo vlastníctve žalobkyne, umožňuje žalobkyni v dostatočnom rozsahu údržbu a opravy novovzniknutej stavby v budúcnosti. Na ploche širokej 1 m nie je možné postaviť lešenie a nie je možné obsluhovať osoby pracujúce na lešení. Do priestoru širokého 37 cm nie je možné postaviť rebrík, napr. pri čistení odkvapových žľabov a s týmto aspektom sa orgány verejnej správy taktiež nevysporiadali. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Obci I.. 3. V predmetnej veci podal k žalobe písomné vyjadrenie žalovaný dňa 7.12.2017, v ktorom uviedol, že námietka žalobkyne týkajúcej sa posudzovania odstupu stavieb v súvislosti s aplikáciou stiesnených podmienok je nedôvodná, pretože v stavebnom konaní je na zvážení stavebného úradu, či ide o stiesnené podmienky. V danom prípade stavebný úrad nepostupoval v konaní ako pri stiesnených územných podmienkach a to z dôvodov, že predmetný rodinný dom na pozemku parc. č. 59/15 v kat. ú. C. W. je v súlade s územným plánom Obce I., ktorý bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva pod č. 6/2009/3 zo dňa 08.10.2009. Je umiestnený od hranice pozemku parc. č. 59/11 v kat. ú. C. W. (vo vlastníctve žalobkyne) z ľavej strany, vo vzdialenosti 1 m. Takýmto umiestnením je dodržaná odstupová vzdialenosť medzi navrhovaným a existujúcim rodinným domom 7m, nakoľko medzi týmito rodinnými domami bude vzdialenosť 7,9 m, čím je splnená podmienka uvedená v ust. § 6 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z.z. Zároveň táto odstupová vzdialenosť je vyhovujúca aj z hľadiska požiarnych odstupových vzdialeností v súlade s STN 92 0201-4. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že vzdialenosť rodinných domov 7,9 m je dostatočná a v súlade s uvedeným ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. V takomto prípade nie je potrebné žiadne dokazovanie presvetlenia, preslnenia susednej stavby (jej obytných miestností) a ani požiadaviek na zachovanie pohody bývania. Uvedená vzdialenosť je dostatočná v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a všetky otázky týkajúce sa pohody bývania, rušenia súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu, majú občiansky právny charakter a žalobkyňa si ich môže uplatniť v občianskoprávnom konaní prostredníctvom príslušného súdu. Vzdialenosť umiestňovanej stavby 1 m od hranice pozemku je dostatočná na realizáciu aj údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia a je v súlade s ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Navrhovaná stavba nebude žiadnou svojou konštrukciou zasahovať' do susedného pozemku vo vlastníctve žalobkyne. 4. Uznesením č. k. 14S/64/2017 zo dňa 19.12.2017 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania A. R., Q. C., Q. Z., Q. M., Q. M., Q. M., M. M. a Ing. B. Y., nakoľko ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením rozhodnutia žalovaného správneho orgánu dotknuté. 5. K predmetnému vyjadreniu žalovaného zaslal právny zástupca žalobkyne repliku dňa 8.1.2018, v ktorej uviedol, že prevažná obsahová časť vyjadrenia žalovanej obsahuje citáciu právnych predpisov z právneho poriadku stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Žalovaný orgán verejnej správy pritom časť svojho vyjadrenia obsahujúcu odkaz na rozhodné právne predpisy ukončil záverom, že stavebný úrad I. a tiež Okresný úrad E. postupovali v konaní v súlade s uvedenými ustanoveniami, avšak bez bližšej konkretizácie jeho argumentov o naplnení zásady zákonnosti napadnutého správneho konania a rozhodnutia. Za mylný považuje názor, že podľa názoru žalovaného je na zvážení stavebného úradu, či ide o stiesnené podmienky, nakoľko posúdenie či v konkrétnom priestore výstavby ide o stiesnené podmienky závisí na objektívnych podmienkach a danostiach daného priestoru. Ak sú objektívne dané stiesnené podmienky a stavebný úrad ich nezistil, nezohľadnil, a nevysporiadal sa s nimi, znamená to, že stavebný úrad konal v rozpore so zásadou zákonnosti a zásadou materiálnej pravdy. 6. V predmetnej veci podali písomné vyjadrenie aj pribratí účastníci a to Q. M. a M. M. dňa 9.1.2018, pričom v tomto vyjadrení uviedli, že celé konanie žalobkyne je založené na provokáciách a neúnavnom zdržiavaní výstavby rodinného domu ich dcéry. Žalobkyňa už dva roky neprestajne zasahuje do konania o vydanie stavebného povolenia rodinného domu. Poukázali, že stavebníčka, t. j. ich dcéra spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, aby jej bolo stavebné povolenie vydané. Navrhli, aby bola predmetná žaloba zamietnutá ako nedôvodná. 7. Písomné vyjadrenie k žalobe zaslala aj ďalšia pribratá účastníčka a to A. R. (stavebníčka) dňa 9.1.2018, pričom v tomto vyjadrení uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s vyjadrením žalovaného správneho orgánu. Vo veci sa nepostupovalo v režime stiesnených podmienok, rodinný dom sa povolil v súlade s územným plánom obce I.. Tým, že rodinný dom bude umiestnený 1 m od spoločných hraníc pozemkov, bude zachovaná vzdialenosť odstupu minimálne 7 m medzi rodinnými domami navzájom. 8. Písomné vyjadrenie k žalobe zaslala aj pribratá účastníčka Q. C. a to dňa 15.1.2018, v ktorom uviedla, že žalobkyňa sekundárne rieši otázky presvetlenia a stiesnené podmienky, pričom zasiela súdu fotku, že od betónového plotu asi 0,30 cm má 7 metrové tuje asi 20 ks a tieto tuje zatieňujú nielen dom, ale celý pozemok. Zo strany žalobkyne ide len o zlomyseľnosť a preto žiada žalobu zamietnuť. 9. Ostatní pribratí účastníci sa k žalobe nevyjadrili. 10. Z prvostupňového rozhodnutia Obce I. č. ŽP 32/2016/2017 zo dňa 4.4.2017 súd zistil, že Obec I. ako stavebný úrad vydal stavebné povolenie pre stavebníčku A. R., rod. M., bytom I., M. K. XX, na rodinný dom, ktorý pozostáva z jednopodlažného objektu, bez podpivničenia, bez obytného podkrovia, so šikmou valbovou strechou, z vodovodnej prípojky na verejný vodovod, z kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu, z káblovej prípojky na sieť NN a zo samostatnej stojacej dvojgaráže, ktorá bude prízemná o zast. ploche 42,0 m2, so šikmou valbovou strechou, z napojenia na sieť NN a z oplotenia pozemku, ktoré bude čiastočne betónové s výškou 2,0 m a na čelnej hranici pozemku bude vymurované z betónových tvárnic výšky 2,0 m, na pozemku parc. č. 59/15 v katastrálnom území C. W., Obce I.. Stavebný úrad zároveň určil stavebníčke podmienky, ktoré bude potrebné pri výstavbe rodinného domu dodržať. 11. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 15.5.2017 odvolanie, v ktorom namietala, že bolo porušené ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. týkajúce sa vzdialenosti rodinných domov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m. Ďalej poukázala, že stavebný úrad nevyhodnotil dôsledne otázku denného osvetlenia a preslnenia a zachovanie pohody bývania žalobkyne, keď povolil stavbu stavebníčke. 12. Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky Trnava, svojim rozhodnutím č. OU- TT-OVBP2-2017/023318/Ve zo dňa 01.08.2017 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Stavebného úradu Obce I. č. ŽP 32/2016/2017 zo dňa 04.04.2017. Vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. § 6 ods. 1 až 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., kde sú upravené otázky odstupov vzdialeností stavieb a hraníc pozemku, pričom poukázal, že v danom prípade povoľovaný rodinný dom na pozemku parc. č. 59/15 v k. ú. C. W. je umiestnený od hranice pozemku žalobkyne parc. č. 59/11 z ľavej strany vo vzdialenosti 1 m, smerom k tomuto pozemku (smerom k žalobkyni) nie sú umiestnené v povoľovanej stavbe žiadne okná z obytných miestností, iba jedno okno z kúpeľne a jedno okno WC. Rodinný dom na pozemku parc.č.59/11 vo vlastníctve odvolateľky je umiestnený vo vzdialenosti 6,9 m od hranice pozemkov, čiže vzdialenosť medzi existujúcim rodinným domom odvolateľky a navrhovaným rodinným domom bude 7,9 m, pričom táto vzdialenosť je dostatočná a je v súlade s ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č.532/2002 Z.z. V takomto prípade nie je potrebné žiadne dokazovanie presvetlenia, preslnenia susednej stavby, ani požiadaviek na zachovanie pohody bývania. Uvedená vzdialenosť je dostatočná v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a všetky otázky týkajúce sa pohody bývania a rušenia súkromia, tiesnenia pozemku, obmedzenie výhľadu majú občianskoprávny charakter a žalobkyňa si ich môže uplatniť v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde. Ďalej druhostupňový správny orgán uviedol, že vzdialenosť umiestnenej stavby 1 m od hranice pozemku je dostatočná na realizáciu aj údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisí s funkčným využívaním územia a je v súlade s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. 13. Podľa § 39 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. Podľa § 39a stavebného zákona Rozhodnutie o umiestnení stavby (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. (3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) reklamné stavby. (4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. (5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121. Podľa § 66 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. (2) Ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti. (3) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. Podľa § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. (1) Stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí 10) a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania, b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, d) podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania, f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa územné rozhodnutie nevyžaduje, g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby, h) určenie lehoty na dokončenie stavby, i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby. (2) K stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 14. Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal dňa 31.1.2019 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP a nasl., pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 15. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že stavebníčka A. R. požiadala Stavebný úrad I. dňa 18.5.2016 o vydanie stavebného povolenia na rodinný dom a dvojgaráž na pozemku parc. č. 59/15, v k. ú. C. W. K svojej žiadosti doložila potrebné doklady ako list vlastníctva č. XXXX, ktorým preukázala vlastníctvo k pozemku, kópiu katastrálnej mapy, vyhlásenie Ing. B. Y., že bude uskutočňovať stavebný dozor, kladné stanoviská dotknutých orgánov, ktorými boli Západoslovenská vodárenská spoločnosť, OZ Dunajská Streda č. 26945/2016/199 zo dňa 10.5.2016, Západná distribučná a.s., stanovisko zo dňa 2.5.2016, Slovak Telekom, a.s. č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.4.2016, SPP distribúcia, a.s. č. TD XXX/ NR/RC/XXXX neplyn zo dňa 18.4.2016, stanovisko Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-DS-PLO-2016/008791-002 zo dňa 11.5.2016, stanovisko Obce I. č.33/2016-MZZO zo dňa 4.7.2016, súhlas na malý zdroj znečisťovania ovzdušia, projektovú dokumentáciu vypracovanú Ing. Q. R.. Na základe týchto dokladov Obec I. vydala stavebné povolenie č.ŽP 32/2016 zo dňa 4.7.2016, ktoré bolo na základe podnetu žalobkyne L. I. preskúmané v odvolacom konaní a stavebné povolenie bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu č. OU-TT-OVBP2-2016/030983/ka zo dňa 14.11.2016 zrušené a vrátené na nové konanie Obci I.. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia bola skutočnosť, že do konania nebol pribratý účastník, spoluvlastník vedľajšieho pozemku p. O. Y., ktorý je majiteľom parc. č. 59/1, v reg. E, v k. ú. C. W. a že chýbalo požiarno-bezpečnostné riešenie stavby a stanovisko príslušného cestného orgánu k napojeniu stavebného pozemku na komunikáciu. 16. Stavebný úrad Obec I. listom č. ŽP 32/2016/2017 zo dňa 3.1.2017 oznámilo účastníkom konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona opätovné začatie zlúčeného územného a stavebného konania v danej veci a v zmysle ust. § 61 ods. 2 upustilo od miestneho šetrenia a ústneho pojednávania. Účastníci boli vyzvaní, aby predložili v lehote 7 dní námietky. V stanovenej lehote si uplatnila námietky len žalobkyňa L. I., nesúhlasila s umiestnením stavby 1 m od hranice pozemku parc. č. 59/11, v k. ú. C. W. z dôvodu, že nebude možná údržba navrhovaného rodinného domu, vzájomné odstupy stavby nespĺňali požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a bude narušené jej súkromie, bude jej zatemnená záhrada, bude obmedzený jej výhľad a nebude zachovaná pohoda bývania. Ďalej namietala, že navrhovanou stavbou bude obmedzená vo vlastníckom a užívacom práve pri stavbe terasy, garáže, pri zateplení domu, zamurovaní schodov a výmene okien. Nesúhlasila s dvojmetrovým oplotením, ktorú by spôsobilo zatienenie pozemku a škodu, pretože má na svojom pozemku vysadené stromy a záhony ktoré nie je možné presunúť. Stavebný úrad Obec I. vydal napadnuté stavebné povolenie č. ŽP 32/2016/2017 z 4.4.2017, keďže stavebníčka predložila všetky doklady o ktoré ju žiadal dodatočne stavebný úrad, k predloženému návrhu sa vyjadrili všetky dotknuté orgány, ktoré hája záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov a ich stanoviská k umiestneniu stavby boli kladné. 17. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. 18. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2017/023318/ Ve zo dňa 01.08.2017 odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce I.. 19. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v intenciách námietok ktoré podala žalobkyňa, pričom zistil, že námietky žalobkyne sú nedôvodné. 20. V súvislosti s námietkou nedodržania odstupových vzdialeností na ktoré poukazuje žalobkyňa, keď poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorej ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc s pozemkom nesmie byť menšia ako 2 m. V tomto smere krajský súd uvádza, že predmetný rodinný dom na pozemku parc. č.59/15, k. ú. C. W., na ktoré bolo vydané stavebné povolenie je v súlade s územným plánom obce, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva pod č. 6/2009/3 zo dňa 8.10.2009. Je umiestnený na hranici pozemku parc.č.59/11 v k. ú. C. W., ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, pričom je vo vzdialenosti 1 m. Takýmto umiestnením je dodržaná odstupová vzdialenosť medzi navrhovaným a existujúcim rodinným domom minimálne 7 m v zmysle ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pretože vzdialenosť rodinných domov je väčšia ako 7 m a to 7,9 m a táto je dostatočná a v súlade s touto vyhláškou. Okrem toho odstupová vzdialenosť je vyhovujúca aj z hľadiska požiarnych odstupových vzdialeností v súlade s technickou normou STN 920201-4. 21. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou stiesnených podmienok medzi nehnuteľnosťami tak ako to vyžaduje ust. § 6 vyhlášky č.532/2002 Z.z., v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa s touto otázkou nezaoberal z dôvodu, že danú situáciu nevyhodnotil ako situáciu stiesnených podmienok, keďže ako už bolo vyššie uvedené vzdialenosť rodinných domov medzi sebou je 7,9 m. Pokiaľ ide o vzdialenosť umiestňovanej stavby jeden meter od hranice pozemku, tak v tejto súvislosti sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne vysporiadali s otázkou realizácie údržby stavby a užívania priestorov medzi stavbami, pričom zo stanovísk dotknutých orgánov vyplýva, že táto vzdialenosť nebude žiadnym spôsobom obmedzovať žalobkyňu pri údržbe jej nehnuteľnosti tak ako to tvrdí žalobkyňa. 22. Krajský súd poznamenáva, že námietka žalobkyne týkajúca sa možnosti zníženia vzdialenosti medzi pozemkami z dvoch metrov na jeden meter je možná len za splnenia kumulatívnych podmienok a to, že má ísť o stiesnené územné podmienky a že v žiadnej z protiľahlých častí stien nesmú byť okná z obytných miestností je nedôvodná, pretože každá z týchto podmienok sa musí preverovať samostatne, pričom v otázke stiesnených územných podmienok sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevyjadroval, keďže nepovažoval tento prípad za taký, kde by bolo potrebné vyhodnocovať stiesnené územné podmienky. V súvislosti s otázkou, že z protiľahlých častí stien nesmú byť okná obytných miestností, tak krajský súd dáva do pozornosti, že práve na rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne sú okná umiestnené na budúcu orientovanú stavbu, kde má žalobkyňa okno do obývačky s kuchyňou ako aj ďalšiu izbu a stavebníčka túto okolnosť nemohla pri projektovaní svojho domu nijakým spôsobom ovplyvniť je zrejmé, že stavebníčka má na svojom dome projektované len dve okná smerujúce k rodinnému domu žalobkyne a ide o okná z WC a kúpeľne. 23. Správny súd dospel k záveru, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia v časti odstupových vzdialeností rodinných domov spočíva vo výklade ust. § 6 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z. z. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné vykladať v spojení s § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktoré okrem iných požiadaviek uvádza, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať „požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“. Práve táto požiadavka je účelom zákonom určeného odstupu stavieb. Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do svojich obytných miestností, ak vzdialenosť medzi rodinnými domami je menej ako 7m do 4m, čo je povolené zákonné rozpätie ex lege pre tento právny režim stiesnených územných podmienok. Umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k tejto zákonom vylučujúcej interakcii. Pokiaľ teda stavebníčka v danom prípade neumiestnila na svojom rodinnom dome okná smerom k stavbe žalobkyne tak rozpor s uvedeným zákonným ustanovením nie je“, navyše aj keď vzdialenosť medzi domami je viac ako 7 m. 24. Pri posudzovaní odstupových vzdialeností stavieb je prvoradá otázka požiarnej bezpečnosti, ktorá bola v danom prípade riadne vyhodnotená, keďže dotknutý orgán sa v otázke požiarnej prevencie vyjadril s poukazom na ust. § 40a písm. a) stavebného zákona, keď posúdil vhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby do okolitej zástavby, predovšetkým v závislosti od pravdepodobných odstupových vzdialeností a bezpečných vzdialeností od stavby, ktoré dotknuté orgány sa z hľadiska posudzovanej projektovej dokumentácie vyjadrili kladne. Zaoberali sa otázkou požiarne nebezpečného priestoru v súvislosti s normou STN 920201-4, ktorá upravuje požiarnu bezpečnosť stavieb a odstupové vzdialenosti, pričom vyhodnotili, že stavba je v súlade s touto technickou normou. 25. Pokiaľ žalobkyňa vo svojich námietkach v žalobe tvrdí, že rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach, konkrétne na vlastníckom práve, bolo potrebné, aby túto námietku bližšie špecifikovala, pretože z podanej námietky nie je zrejmé aké konkrétne práva boli zo strany stavebníčky porušené, resp. zo strany prvostupňového orgánu a žalovaného pri vydaní svojich rozhodnutí. Žalobkyňa poukazuje požiadavku na denné osvetlenie, avšak z priloženej dokumentácie je zrejmé, že keď žalobkyňa namieta, že stavebníčka osadzuje medzi jej pozemkom a svojim pozemkom dvojmetrový plot, čím dôjde k tieneniu jej stavby, túto námietku považuje krajský súd za nedôvodnú, pretože ako vyplýva z dokumentácie ktorá sa nachádza v spisovom materiáli, žalobkyňa má za plotom vysadené stromy a práve tie zabraňujú preslneniu jej nehnuteľnosti a nie plot ktorý má stavebníčka umiestniť na hranici pozemkov medzi žalobkyňou a stavebníčkou. 26. Krajský súd v Trnave záverom konštatuje, že odstupová vzdialenosť jeden meter medzi hranicami pozemkov umožňuje údržbu nehnuteľnosti z vlastných pozemkov jednak stavebníka, ako aj žalobkyne a žalobkyni sa nepodarilo preukázať opak, že takýmto umiestnením stavby došlo k obmedzeniu jej práv na údržbu vlastnej nehnuteľnosti. Rovnako sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že umiestnením stavby stavebníčky, na základe stavebného povolenia, dôjde u žalobkyne k porušeniu pohody bývania a k zatieneniu stavby, tak ako to argumentuje žalobkyňa vo svojich námietkach proti prvostupňovému rozhodnutiu, resp. v podanej žalobe. 27. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobu zamietol ako nedôvodnú. 28. O trovách konania rozhodol súd tak, súd nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania podľa § 168 SSP, keďže orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade, pričom v danom prípade krajský súd nezistil dôvody pre ktoré by bolo možné žalovanému trovy konania priznať. Ďalším pribratým účastníkom trovy konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v konaní nevznikli, resp. si žiadne trovy neuplatnili ( § 169 SSP). 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.