Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200319 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200319.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu IRIS Company s.r.o., Hodská 2336/36, Galanta, zastúpeného spoločnosťou Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101664597/2017 zo dňa 31.07.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101664597/2017 zo dňa 31.07.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101664597/2017 zo dňa 31.07.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100587718/2017 zo dňa 07.04.2017 určujúce mu ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. rozdiel v sume nadmerného odpočtu 49 824 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 na základe nepriznania oslobodenia dodania tovaru podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. odberateľom identifikovaným pre daň v inom členskom štáte - spoločnostiam INFORMATIKA - COMP KERESKEDELMI Kft, BRILLUM ACTION Kft, VISZÁR EXIMPEX kereskedelmi és szolgáltató Kft a NOEMI VIKTÓRIA Kft so sídlom v Maďarsku. 2. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, ako aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 3. Poukazoval na to, že správca dane kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za jún 2012 začal dňom 07.08.2012 a táto bola prerušená odo dňa 07.06.2013 z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iného členského štátu (MVI). K ukončeniu kontroly došlo doručením protokolu zo dňa 23.07.2014, v rozpore s ustanovením § 46 ods.10 daňového poriadku teda trvala 718 dní, t.j. takmer 2 roky, z čoho prerušená bola po dobu 384 dní, čo je viac ako 1 rok. Správca dane podľa žalobcu spôsobil nezákonné prieťahy v kontrole, jej nezákonne dlhým prerušením porušil zásadu právnej istoty, zásadu konania v primeranej lehote a právo na spravodlivý proces. Žalobca má za to, že prerušenie kontroly na dobu dlhšiu ako tri mesiace v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, resp. 6 mesiacov v zmysle Smernice Rady č. 2011/16/EÚ nemožno akceptovať, nemôže spôsobiť právny účinok predpokladaný zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a lehota na ukončenie kontroly sa preto o dobu prerušenia kontroly nepredĺžila. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na právny názor Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého je následkom tohto nezákonného prerušenia kontroly a jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu 1 roka, že protokol z kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom konaní nemohol byť použitý. 4. Žalovaný podľa neho nepopiera materiálnu existenciu tovaru - cukru, ani jeho nadobudnutie žalobcom, namieta nepreukázanie, že preverovaný tovar bol dodaný do iného členského štátu, s čím žalobca nesúhlasí. 5. V prípade dodávok pre maďarského odberateľa INFORMATIKA COMP KERESKEDELMI Kft prepravu tovaru vykonali prepravcovia S. O., Quadriga Transport s.r.o. a MH TransCo s.r.o., ktorí vykonanie prepráv potvrdili. Maďarský odberateľ síce nemal faktúru žalobcu zaevidovanú a priznanú a na predvolanie maďarského správcu dane sa nedostavil, nespolupráca odberateľa so správcom dane však nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcovi. 6. Podobne neutrálne boli zistenia maďarského správcu dane aj pri odberateľovi VISZÁR EXIMPEX, tento subjekt predvolania nepreberal, nedostavil sa, došlo k prevodu obchodného podielu a k zmene konateľa, na základe čoho maďarská finančná správa konštatovala, že nevie poskytnúť požadované informácie. 7. Z odpovede na MVI týkajúcej sa najvýznamnejšieho odberateľa NOEMI VIKTÓRIA Kft vyplýva, že jeho zástupca potvrdil prijatie tovaru, najskôr priznal 8 zásielok, po začatí daňovej kontroly ďalších 15, pričom tovar bol prijatý v sklade v Gyorszentiváne a úhrada bola vykonaná vkladom na účet v Tatra banke. Odberateľ tiež priznal nadobudnutie tovaru ako intrakomunitárne nadobudnutie vo svojom daňovom priznaní. Prepravu tovaru potvrdili prepravcovia InterRoad - Trans Kft, Almáni TeXtil Kft, F. Z., S. O., konateľ Qudriga Transport Kft Mgr. István Matusek, ako aj slovenskí prepravcovia MH Trans Co s.r.o., SK - FIGHTER s.r.o. a X. Z.. V prípadoch, keď sa niektorí iní prepravcovia vyjadrili, že žalobcu nepoznajú, žalovaný nezohľadnil, že je to prirodzené, nakoľko žalobca prepravu nezabezpečoval a kontakt tak mohli mať iba s jeho skladom, pričom s časovým odstupom si vzhľadom na množstvo realizovaných prepráv nemôžu všetko pamätať. 8. Existenciu tovaru, manipuláciu s ním a jeho odvoz maďarsky hovoriacimi šoférmi potvrdil aj svedok F. X., ktorý bol pri nakládkach a vykládkach tovaru v sklade žalobcu v Galante. Pokiaľ správca dane na základe údajov z mýtnych brán nadobudol pochybnosti o konkrétnych trasách prepravných vozidiel, mal podľa žalobcu dopočuť prepravcov/vodičov, ktorí jediní mohli tieto nezrovnalosti vysvetliť. Správca dane to však neurobil, uspokojil sa so svojimi domnienkami a s jeho nesprávnym postupom sa stotožnil aj žalovaný, čím správne orgány porušili základné zásady správy daní podľa § 3 daňového poriadku a ustanovenia o dokazovaní uvedené v § 24. 9. Žalobca má za to, že obchodoval s dostatočnou mierou obozretnosti, správcovi dane doložil všetky formálne vyžadované doklady, nad rámec zákona aj vážne lístky, čestné vyhlásenia a pod. Dodanie tovaru potvrdili odberatelia, jeho intrakomunitárne dodanie potvrdzujú aj potvrdenia prepravcov, vážne lístky z maďarských skladov, svedok X.. Žalobca si tak splnil svoju dôkaznú povinnosť a uniesol dôkazné bremeno, naproti čomu správca dane svoje dôkazné bremeno neuniesol, nesnažil sa odstrániť nezrovnalosti vo vykonaných dôkazoch, svoje závery vyvodil iba na základe domnienok, pričom prekročil hranice správnej úvahy pri vyhodnocovaní dôkazov. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/17/2016 zo dňa 4.5.2017, ktorým súd rozhodol ( vyhovel žalobe) v obdobnej právnej veci žalobcu týkajúcej sa nadväzujúceho zdaňovacieho obdobia júl 2012 . 10. Žalobca apeloval na dodržanie princípu právnej istoty a v tomto záujme aplikovanie ustálenej judikatúry, vrátane záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, v súvislosti s čím poukazoval najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011, 3 Sžf/1/2010 a 6 Sžf/10/2012, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs/131/2004, Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 402/99 a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach C-271/06, C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-285/11, C-78/12 a C-395/02. 11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Uvádzal, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 a na podklade jej výsledkov vydal Daňový úrad Trnava rozhodnutie č. 100587718/2017 zo dňa 07.04.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 49 824 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012, t.j. nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie bol znížený zo sumy 78 136,15 eur na sumu 28 312,15 eur. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie zo dňa 31.7.2017, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. 13. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazom, že došlo k nezákonnému prerušeniu kontroly a predmetná daňová kontrola je nezákonná, v súvislosti s čím poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 2 Sžf/18/2014, podľa ktorého sa lehota upravená v Nariadení Rady EÚ vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. 14. Má za to, že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom a jej dĺžka mimo prerušenia bola menej ako jeden rok (334 dní). 15. Prvostupňový orgán prerušil daňovú kontrolu v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 daňového poriadku. Dôvody, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly boli najmä žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI). Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú, a tento postup bol zvolený aj v danom prípade a teda daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote. Samotný zákon č. 442/2012 Z.z. v o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní znení neskorších predpisov, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní neobsahuje žiadne postihy, sankcie ani následky za nedodržanie v ňom stanovených lehôt. Na daný skutkový stav nemožno vzťahovať žalobcom citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, ktorý hovorí o prekročení maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly a o nezákonnosti protokolu, daňového konania a aj vydaného rozhodnutia. V danom prípade súd nevyslovil právny názor o nezákonnosti daňovej kontroly, len prikázal správcovi dane predmetnú kontrolu ukončiť. 16. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa posudzovania dodávok odberateľom INFORMATIKA - COMP KERESKEDELMI Kft a VISZÁR EXIMPEX Kft žalovaný poukazoval na to, že pri dodaní tovaru v rámci členských štátov medzi osobami registrovanými pre DPH, t.j. pri intrakomunitárnom (vnútrospoločenskom) dodaní, je predmetom dane dodanie tovaru na strane predávajúceho a predmetom dane je i nadobudnutie tovaru na strane kupujúceho. Takýto princíp posúdenia jedného obchodného prípadu (predaja a nákupu) umožňuje, aby sa uplatnil princíp štátu určenia, t.j. aby k zdaneniu tovaru došlo v štáte kupujúceho. Zabezpečí sa to tým, že kupujúci sám zdaní nadobudnutý tovar. Požiadavky pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva za splnenia zákonných podmienok (z členského štátu predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývajú zo Šiestej smernice Rady. Výkladom oslobodenia sa zaoberal ESD v rozsudku zo dňa 27.09.2007 vo veci C-409/04. V zmysle uvedeného, k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu dodania. Ako teda z uvedeného vyplýva, pri odoslaní do iného členského štátu s uplatnením oslobodenia od dane, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. K úplnému preukázaniu toho, že tovar žalobca dodal maďarskému odberateľovi, je nevyhnutné preveriť túto skutočnosť aj u maďarského odberateľa, ktorý musí jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzal. Ako vyplýva z odpovede maďarskej finančnej správy, odberatelia so správcom dane nekomunikujú a nespolupracujú, čím neumožnili preverenie skutočností k preukázaniu nadobudnutia tovaru od žalobcu, t.j. jednoznačne a vierohodne nepotvrdili a nepreukázali, že nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník, resp., tým, že nekomunikovali so správcom dane nepotvrdili a nepreukázali túto rozhodujúcu skutočnosť vôbec. V prípade dodávok tovaru pre maďarského odberateľa INFORMATIKA-COMP KERESKEDELMI KFT z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií vyplýva, že faktúra vystavená žalobcom nebola odberateľom zaznamenaná a ani priznaná v jeho daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty. V tomto prípade pri uplatnení oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane žalobca nepreukázal, že prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa, pretože odberateľ nadobudnutie tovaru nepriznal. Ďalej je nutné podotknúť, že v súvislosti so zisteniami u odberateľa VISZÁR EXIMPEX kereskedelmi és szolgáltató Kft, v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorá sa týkala prepravy tovaru je uvedené (TOPLOG TRANS Kft, 1145 Budapest, Hungária krt 92-94 1/7, IČ DPH HU14468340), že prepravca obchodný vzťah s daňovníkom nepriznáva. V tomto prípade pri uplatnení oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane žalobca nepreukázal, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu dodania, pretože prepravca obchodný vzťah so žalobcom nepriznáva. 17. V súvislosti s odberateľom NOEMI VIKTÓRIA Kft. žalovaný uviedol, že prepravca InterRoad-Trans Kft. potvrdil 10 prepráv, ku ktorým poskytol potrebné doklady. V ostatných prípadoch neposkytol nekorektné informácie, pretože preverením výpisu mýtnych transakcií bolo zistené, že v prípade dodávok na základe faktúr č. 252012, č. 262012, č. 282012, č. 322012 a č. 342012 vozidlá síce opustili územie Slovenskej republiky cez hraničný prechod Vámosszabadi, ale krátkom čase, t.j. po 30-40 minútach sa vrátili späť na územie Slovenskej republiky a bez akejkoľvek ďalšej prestávky vhodnej na nakládku tovaru pokračovali do Komárna a opustili územie Slovenskej republiky. Po opakovanom preverení prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, správca dane zistil, že tovar bol naložený v sklade žalobcu, avšak na predložených medzinárodných nákladných listoch je v prípadoch CMR 5848034, 6931818, 6931816, 6931827, 6931829, 6931830 a 6931831 uvedené miesto nakládky Matúškovo. Prepravca si na trasu cez Komárno nespomenul. Prepravca Almádi TeXtil Kft. nepotvrdil prepravy dôveryhodne, prepravil tovar, ktorý bol uvedený na jednej z dvoch faktúr s rovnakým číslom, ktorá nebola zaevidovaná v účtovníctve žalobcu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že prepravu potvrdili aj prepravcovia MH Trans Co s.r.o., SK-FIGHTER s.r.o. a X. Z.. F. Z.stne potvrdila vykonanie prepravy, vykonanie prepravy u prepravcov SK-FIGHTER s.r.o. a X. Z. nebolo možné preveriť. Z vyjadrenia prepravcu S. O. vyplynuli nezrovnalosti, pretože uviedla, že tovar bol naložený v Galante, avšak podľa CMR bol tovar naložený v Matúškove a k ďalším skutočnostiam ohľadne nakládky a vykládky sa nevedela vyjadriť. Quadriga Transport Kft. síce ústne potvrdila prepravu na základe predloženej CMR SK6931802, avšak CMR nie je úplná, pretože na nej nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom a nie je uvedený ani dátum prevzatia tovaru, taktiež chýba dátum nakladania tovaru, jediným vyplneným údajom je dátum 31.05.2012. 18. Žalovaný uvádzal, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že k dodaniu tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike nebolo preukázané. Ide o odberateľov, ktorí si jednak neplnia svoje daňové povinnosti, nepriznávajú nadobudnutie tovaru, ako odberatelia a platitelia DPH pri preverovaní na základe medzinárodnej výmene informácií so správcom dane nespolupracujú, v sídle sa nenachádzajú. O uvedených skutočnostiach svedčia aj preverované zistenia ohľadne prepravy tovaru do Maďarskej republiky. Z dokladov CMR a dodacích listov vyplýva, že prepravcovia vykonanie prepravy buď nepotvrdili, resp. nepredložil relevantné dôkazy. Predložený CMR č. SK6931802 je neúplný, preto takýto nemožno považovať za vierohodný. K reálnemu dodaniu tovaru do iného členského štátu nedošlo a žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. 19. Podľa žalovaného si žalobca svojim tvrdením, že prvostupňový orgán mal dopočuť konkrétnych prepravcov/šoférov, ktorí jediní na rozdiel od žalobcu mohli prípadné nezrovnalosti vysvetliť alebo objasniť, sám sebe protirečí, pretože práve naopak, v prípadoch kedy niektorí prepravcovia uviedli, že žalobcu nepoznajú, uvádza, že je to prirodzené, pretože mohli mať kontakt maximálne tak so žalobcovým skladom a vykonávajú množstvo prepráv, preto si s časovým odstupom nemôžu všetko presne pamätať. Vykonanie žalobcom navrhnutých (prepravcov, šoférov) by v žiadnom prípade, s prihliadnutím na všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, nebolo spôsobilé zvrátiť prvostupňovým orgánom prijatý záver o nesplnení podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od DPH Zo strany prvostupňového orgánu bolo dokazovanie vykonané v dostatočnej miere na ustálenie záveru, že dodanie tovaru do iného členského štátu a jeho preprava nebolo realizované tak, ako to malo vyplývať z dokladov predložených žalobcom. Prvostupňový orgán na základe podkladov získaných prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií spochybnil obchodné transakcie, pri ktorých bolo uplatňované oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH. 20. Obstáť podľa žalovaného nemôže ani argumentácia o predložení všetkých dokladov nemôže v danom kontexte obstáť, keďže ide iba o formálne doklady, v zmysle ktorých právo na oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru nevzniká. Je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr. T.j. samotné faktúry, resp. iné doklady so všetkými zákonnými náležitosťami a doklady o ich úhrade, sú síce formálnou podmienkou preukazujúcou určité plnenie, nie sú však podmienkou postačujúcou pre priznanie práva na oslobodenie od dane, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť na základe takýchto dokladov priznané právo na oslobodenie. Preto predložením dokladov, príp. poskytnutím vyjadrení, žalobca len tvrdí, že k určitému plneniu došlo, avšak musí byť schopný ho preukázať aj v skutočnosti. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno bez pochybností preveriť alebo osvedčiť aj ďalšími subjektami obchodného vzťahu, príp. inými overiteľnými skutočnosťami. Tento názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“, sp. zn. 3Sžf/8/2014 - „V daňovom konaní je vždy rozhodujúci faktický stav, preto akékoľvek doklady je možné akceptovať iba vtedy, ak je nesporné, že plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené. Vznik nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do IČŠ je podmienené fakticky realizovaným vývozom. Daňová transakcia musí byť nielen formálne deklarovaná, ale aj skutočne uskutočnená. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu zmluvou, faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného dodania tovaru pre daňové účely nepostačujúce.“ V bode IV. správnej žaloby žalobca namieta, že žalovaný nezohľadnil do odvolacieho konania doposlaný rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/17/2016-61 zo dňa 04.05.2017 (doposlané dňa 13.07.2017) a 4 ks vážnych lístkov (doposlané dňa 28.07.2017), žiadnym spôsobom na ne nereagoval a nevyhodnotil ich, čo žalobca považuje za vážne pochybenie žalovaného, ktoré považuje za dôvod na zrušenie žalovaného rozhodnutia. 21. Žalovaný dával do pozornosti, že v zmysle § 72 ods. 3 daňového poriadku za bodkočiarkou, najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania, možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Lehota na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 100587718/2017 zo dňa 07.04.2017 doručeného dňa 12.04.2017 uplynula dňa 27.04.2017. 22. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa potreby aplikácie ustálenej judikatúry, vrátane právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, žalovaný konštatoval, že ESD formuluje princípy platné a aplikovateľné všeobecne, avšak je nutné zároveň zdôrazniť, že formulácie ESD vždy vychádzajú z predloženého spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje ku konkrétnemu prípadu a je tak nepredstaviteľné, že by sa ten-ktorý rozsudok ESD vzťahoval na absolútne všetky prípady (skutkovo odlišné). Podobne sa vyslovil aj NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.“ 23. Žalovaný konštatoval, že na žiadnom mieste žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia nebolo spomenuté, že by bol žalobca nejakým spôsobom zúčastnený na podvode a preto správca dane ani nemusel zisťovať jeho úmysel či vedomosť a z uvedeného dôvodu sa preto podľa jeho názoru na daný prípad nevzťahujú ani žalobcom uvádzané rozsudky ESD Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG proti Finanzamt Malchin (C-271/06), rozsudok ESD v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) a tiež vo veci Bonik EOOD (C-285/11). 24. Žalovaný zdôrazňoval skutočnosť, že v danom prípade sa neriešila otázka platenia dane zahraničnými odberateľmi/dodávateľmi, ale to, či boli splnené všetky podmienky vzťahujúce sa k uplatneniu práva na odpočítanie dane vo vzťahu k žalobcovi, teda či boli splnené hmotno-právne podmienky v zmysle vnútroštátneho právneho predpisu, t.j. zákona o DPH. Žalovaný rovnako poukazuje na odlišný skutkový stav vo veci C-409-04 - Teleos zo dňa 27.09.2007, pretože v prejednávanom prípade išlo o tuzemské dodanie tovaru, nie o dodanie tovaru v rámci spoločenstva. 25. Poukazoval na to, že zo záverov žalovaného rozhodnutia je zrejmé, že nezaplatenie DPH nebolo v danom prípade dôvodom neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane, ale bolo ním nesplnenie hmotno - právnych podmienok na oslobodenie od dane v zmysle vnútroštátneho zákona o DPH u samotného žalobcu. 26. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca (okrem iného) poukazoval na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci 14S/17/2016 v súvislosti s tým, že išlo o konanie týkajúce sa nesledujúceho zdaňovacieho obdobia júl 2012 a s obdobnými skutkovými i právnymi okolnosťami, pričom po zrušení rozhodnutia daňového orgánu rozhodnutím súdu došlo k vydaniu nového rozhodnutia správcom dane ( rozhodnutie č. 348179/2018 zo dňa 19.6.2018 ), ktorým žalobcovi bol určený rozdiel na DPH iba vo výške 7 465,50 eur, čo je značný rozdiel oproti rozdielu na DPH určenému pôvodným rozhodnutím - 144 992,86 eur. Žalobca má za to, že správca dane má povinnosť dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a že je potrebné aplikovať princíp právnej istoty, rovnakého posudzovania a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Poukazoval tiež na v konaní vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia týkajúce sa dodávateľa tovaru ENOL s.r.o., prepravcov MH TransCo, s.r.o., Quadriga Transport, s.r.o. a S. O., ako aj dodávateľa BALANSON s.r.o. a výsledkov medzinárodnej výmeny daňových informácií. 27. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 28. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 07.04.2017, ktorým žalobcovi bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 49 824 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 na základe neuznania uplatneného oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. 29. Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pochybnosti o uskutočnení reálnych zdaniteľných obchodov vznikli primárne na základe zistení týkajúcich sa prepravy tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarsku, naviac v súvislosti so zistením, že daňový subjekt v rozhodnom období deklaroval predaj väčšieho množstva tovaru ako je množstvo, s ktorým disponoval ( rozdiel 23,5 ton pri deklarovanom predaji 696 ton). 30. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 31. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly a nemožnosti jeho použitia ako nezákonne získaného dôkazu z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty pre trvanie prerušenia daňovej kontroly a celkovej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. 32. Podľa obsahu spisového materiálu bola kontrola prerušená z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií za účelom preverenia zdaniteľných dodávok uskutočnených žalobcom v rozhodnom období do Maďarska. Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú (§ 61 ods. 5), preto ani prípadné prekročenie lehoty stanovenej na vybavenie žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií na dobu trvania kontroly nemá vplyv. V tejto súvislosti nemá opodstatnenie argumentácia žalobcu vychádzajúca zo zovšeobecnenia právneho názoru Ústavného súdu SR prezentovaného v Náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, pôvodom ktorého je posudzovanie iného skutkového a právneho stavu veci ako je tomu v tomto konaní (daňovej kontroly, k prekročeniu lehoty na trvanie ktorej došlo v súvislosti s neukončením kontroly zákonom predpísaným spôsobom, nie v súvislosti s prerušením kontroly). 33. V postupe žalovaného a správcu dane vo veci súd nezistil ani nezákonné prenášanie vlastného dôkazného bremena správneho orgánu na žalobcu. 34. V zmysle § 24 daňového poriadku a podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu. 35. Práve výsledkom tejto činnosti správcu dane sú zistenia týkajúce sa prepravy tovaru a jeho množstva, ktorým daňový subjekt v rozhodnom období disponoval, ktoré by realizáciu žalobcom deklarovaných obchodov mali spochybňovať do takej miery, že odôvodňujú neuznanie uplatneného oslobodenia od dane. 36. V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že správca dane v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia síce opísal zistenia týkajúce sa prepravy tovaru, avšak vznik pochybností z nich vyvodil bez akéhokoľvek zrozumiteľného vysvetlenia spôsobu vyhodnotenia či už jednotlivých zistení vo vzťahu k žalobcom deklarovaným dodávkam alebo aj v ich súvislosti s inými zisteniami, ktoré naopak svedčia o nakladaní žalobcu s tovarom a jeho doprave odberateľom do iného členského štátu. 37. Správca dane dostatočne neidentifikoval, z ktorého konkrétneho zistenia vyvodzoval nedôveryhodnosť ktorého predloženého dokladu, resp. ktorej okolnosti týkajúcej sa žalobcom tvrdeného obchodu, na základe akých svojich úvah a predpokladaných súvislostí s naplnením podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď (príkladmo) v súvislosti s nepriznaním oslobodenia od dane na základe faktúr č. 252012, 262012, 272012, 282012, 292012, 322012, 342012 a 362012 konštatoval, že : - prepravca vo svojom vyjadrení uviedol, že trasa prepravy tovaru bola cez Vámosszabadi a podľa mýtneho systému bolo územie SR opustené cez hraničný priechod Komárno - rozpor v tvrdeniach dodávateľa (IRIS Company, s.r.o.) a prepravcu (InterRoad - Trans kft) - na hraničnom priechode Komárno - Komárom platí obmedzenie pre nákladnú dopravu do 20 ton, čo pri preprave nákladu 24 ton cukru nie je možné splniť - opustenie územia SR cez hraničný priechod Vámosszabadi na 30-40 minút (rozdielne podľa jednotlivých prípadov) nie je postačujúce na dodanie tovaru na adresu dodania Győrszentiván, vykládku tovaru, potvrdenie dokumentov, návrat na Slovensko cez Vámosszabadi, následne sa vozidlo po návrate na Slovensko cez Vámosszabadi presunulo do Komárna (bez akejkoľvek ďalšej nakládky) a opustilo územie Slovenska - odberateľ tovaru spoločnosť NOEMI VIKTÓRIA Kft. vo svojom vyjadrení dokladoval vykonanie prepravy v niektorých prípadoch odlišne, než ako to dokladoval dodávateľ spoločnosť IRIS Company s.r.o., alebo na inom mieste rozhodnutia (jeho strana č.20) v súvislosti s faktúrou č. Z0182012 konštatoval nezrovnalosti týkajúce sa miesta nakládky tovaru podľa CMR a podľa vyjadrenia prepravcu a úhradu faktúry vkladom na účet žalobcu, resp. v súvislosti s faktúrou č. Z0192012 konštatoval potvrdenie prepravy tovaru prepravcom, absenciu údajov na CMR o prevzatí tovaru odberateľom, dátume prevzatia a nakladania tovaru a o neuhradení faktúry, Usudzovať o myšlienkovom postupe správneho orgánu neumožňuje jeho následné stručné konštatovanie, že na základe vyššie uvedených skutočností oslobodenie dodania nepriznal, a spôsob prijatia záverov správcu dane v tejto súvislosti (s naplnením podmienok § 43 ods.1 zákona o DPH) bez ďalšieho vysvetlenia neumožňujú ani zistenia o opustení územia SR vozidlami prepravcu pri preprave tovaru iným ako deklarovaným hraničným prechodom s hmotnostným obmedzením pre nákladnú dopravu (toto obmedzenie nie je možné prepravcami porušiť?), rovnako ako zistenia o chýbajúcom množstve 23,5t tovaru v skladových zásobách žalobcu (vo vzťahu k celkovému množstvu tovaru, oslobodenie dodania ktorého žalobcovi nebolo priznané). 38. Bližšie vysvetlenie k týmto záverom správcu dane neposkytuje ani odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré z tohto pohľadu neodstraňuje obsahové nedostatky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a samotné preto nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku a trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s tým a s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreukázania jeho vedomého podieľania sa na podvodnom konaní súčasne nepostačuje argumentácia žalovaného tým, že v jeho rozhodnutí, rovnako ako v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, nie je účasť žalobcu na podvode spomenutá a preto nebolo potrebné zisťovať jeho úmysel alebo vedomosť v tomto smere, keď na strane druhej správne orgány oboch stupňov konštatovanými zisteniami takéto nekalé konanie žalobcu pomerne intenzívne naznačujú. V neposlednom rade, v rozpore s právnym názorom žalovaného, zápisnica z pojednávania súdu v inej veci ani vážne lístky (podľa žalovaného doposlané mu k odvolaniu žalobcu 28.7.2017) nie sú zmenou ani doplnením odvolania o nový odvolací dôvod, pre ktoré platí lehota podľa § 72 ods.3 daňového poriadku, ale listinnými dôkazmi, a preto pokiaľ boli odvolaciemu orgánu predložené pred vydaním jeho rozhodnutia, v záujme zachovania zákonnosti rozhodnutia sa s nimi odvolací orgán mal ako s listinnými dôkazmi vysporiadať. 39. Súd preto primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, výsledkom ktorého po dôslednom vyhodnotení vykonaného dokazovania musí byť rozhodnutie zodpovedajúce všetkým požiadavkám procesného predpisu, vrátane požiadavky na ozrejmenie úvah rozhodujúceho orgánu pri hodnotení dôkazov a jednoznačného ozrejmenia dôvodov nepriznania uplatneného oslobodenia od dane v každom jednotlivom žalobcom deklarovanom obchodnom prípade. Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania súd nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie súvisiaceho rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 07.04.2017. 40. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.