Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200364 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX M. I. B., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2017, takto r o z h o d o l : I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2017 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II.Správny súd priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Žalobca žiadosťou zo dňa 26. apríla 2017 požiadal prvostupňový správny orgán o priznanie starobného dôchodku ku dňu 26. aprílu 2015. 2.Na základe tejto žiadosti žalovaná vydala dňa 23.5.2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 65 zákona č.461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že nespĺňa podmienky tohto nároku uvedené v tomto ustanovení. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá preto, lebo nevykonával službu colníka v období od 11. októbra 1972 do 30. apríla 2004 vo zvýhodnenej kategórií funkcií, čím nie sú splnené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR ako je to v prípade poistencov, ktorí získali dobu služby výkonom zamestnaní zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií. Doba služby a vymeriavacie základy za obdobie kedy žalobca vykonával službu colníka bola už zhodnotená u žalobcu pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 1. mája 2004. 3.Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním argumentujúc tým, že žalovaná zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR, pričom pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok mu nebola zohľadnená celá doba dôchodkového poistenia. Poukázal na to, že zásadnou otázkou v danej právnej veci je správne určenie výšky starobného dôchodku, pričom na jeho posúdenie je potrebné vychádzať z celkovej doby dôchodkového poistenia, teda z doby poistenia v osobitnom systéme a z doby poistenia vo všeobecnom systéme. 4.O odvolaní žalobcu rozhodoval Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z., pričom odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Odvolací správny orgán vo svojom odôvodnení prevzal závery prvostupňového správneho orgánu, keď uviedol, že doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy účastník konania vykonával funkciu colníka už boli účastníkovi konania zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok,, ktorý mu bol priznaný od 1. mája 2004 a z toho dôvodu doba služby a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení, ani podľa zovšeobecnenej judikačnej praxe hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Keďže z obsahu evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania t. j. žalobca k 26. aprílu 2015 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a bol dôchodkovo poistený len 5 rokov a jeden deň, nezískal žalobca potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a preto mu bola žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. II. Žalobné body (dôvody žaloby) 5.Žalobou podanou dňa 27.11.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej vrátanie prvostupňového rozhodnutia, pričom poukázal, že právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa XX.XX.XXXX a jeho celková doba poistenia je 38 rokov a 206 dní a nie ako uvádzajú správne orgány, že 5 rokov a 1 deň. Nemôže byť teda sporné, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku. Žalovaná nesprávne právne posúdil vec, keď absolútne vylúčil doby poistenia z osobitného systému poistenia pre účely všeobecného dôchodkového poistenia. Žalobca poukázal na viacerú judikatúru NS SR, z ktorej vyplýva, že: „ Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia ( zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“. Žalobca uviedol, že výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré odporkyňa opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobca, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/, f/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej 6.V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie žalovaná dňa 11.12.2017, v ktorom uviedla, že zo spisovej dokumentácie žalobcu vyplýva, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia, so sídlom Mierová 23, Bratislava č. 24133/2004-1462-2 zo dňa 25. mája 2004 bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. mája 2004 priznaný výsluhový dôchodok. 7.Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č.1662881/2015 zo dňa 12. novembra 2015, pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Komárno pod sp. zn. 9671/2004-550140 zo dňa 30.4.2004 od 11. októbra 1972 do 30. apríla 2004 - doba trvania služobného pomeru v colnej správe a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 1. októbra 1970 do 30. septembra 1972. Na účely výsluhového dôchodku bola žalobcovi celkom započítaná doba služobného pomeru colníka v rozsahu 33 rokov a 205 dní. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií a bola vykonávaná v III. pracovnej kategórií. 8.Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom na nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č.328/2002 Z.z. 9.Podľa ustálenej judikatúry NS SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. § 274 zák.č.461/2003 Z.z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. 10.Pretože žalobca nevykonával službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok posudzovať tento nárok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. 11.Dňa 12.2.2018 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu repliku k vyjadreniu žalovanej, v ktorej uviedol, že pokiaľ žalovaný odmieta názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, poukazuje, že tento názor si osvojili krajské súdy, ktoré o rovnakých skutkových a právnych veciach rozhodujú rovnako. Ak žalovaný tvrdí, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec, bolo potrebné, aby bližšie vysvetlil v čom je skutkovo odlišná táto vec, pričom žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, v ktorých je konštatovaný princíp právnej istoty založený na požiadavke, aby sa na určitú právne relevantnú otázku, pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru Ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý je rovnaký alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. 12.Žalovaná dupliku nepodala. IV. Konanie na správnom súde, relevantná právna úprava 13.Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 124 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“) Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 30. júni 1998 podľa § 202 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Trvanie nároku na ne sa posudzuje podľa § 202 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 200/1988 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 14.Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania. 15.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých záverov ktoré uviedol v správnej žalobe, pričom považuje obe rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné. Poukázal, že v žalobe uviedli viaceré rozsudky NS SR, v ktorých je prijatý jednoznačný záver, že celková doba dôchodkového poistenia musí byť posudzovaná zo všetkých systémov, teda aj zo všeobecného ako aj z osobitného. Ďalej uviedol, že žalobca si uplatnil svoj nárok v čase keď už dosiahol dôchodkový vek a nebol dôvod zaoberať sa otázkou zníženia dôchodkového veku. 16.Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavam všetkých písomných vyjadrení, ktoré zaslali súdu a žiadala žalobu zamietnuť 17.Sporná otázka v danom prípade spočívala v tom, či aj v prípade, ak žalobca nevykonával službu colníka od 11.10.1972 do 30.4.2004 vo zvýhodnenej kategórii funkcií (I. a II. kategória funkcií), ktorá skutočnosť bola potvrdená oznámením Colného úradu Komárno zo dňa 30.4.2004, sa pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nemajú do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku. 18.Správny súd však považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalovanej na to, že sporná otázka je už vyriešená ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú žalovaná aj rešpektuje. Táto skutočnosť vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/52/2016 zo dňa 27.09.2017. Dá sa súhlasiť s tvrdením žalovanej, že náš právny systém nie je založený na záväznosti precedensov, avšak je potrebné v tejto súvislosti aj dodať, že v rámci rozhodovacej činnosti správnych súdov je nevyhnutné zabezpečiť právnu istotu v podobe predvídateľnosti rozhodovania v skutkovo obdobných prípadoch tak, ako to priamo vyplýva z čl. 2 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, ktorý sa cez § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nepochybne vzťahuje aj na správne súdne konanie. Článok 2 ods. 3 CSP prirodzene umožňuje iné rozhodnutie súdu, avšak za podmienky presvedčivého odôvodnenia tohto odklonu. 19.Správny súd v danom prípade nenašiel dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s touto sa v plnom rozsahu stotožňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 9So/136/2014 z 30. novembra 2016 v skutkovo obdobnej situácii skonštatoval nasledovné : „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 20.Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. 21.Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa, vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, má postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. 22.Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. 23.Záver odporkyne, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu.“ 24.Správny súd s odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že správna žaloba je dôvodná. Žalovaná zamietnutím žiadosti o priznanie starobného dôchodku nerešpektovala čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá skutočnosť má za následok, že vec nesprávne právne posúdila. 25.V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej pre určenie správnej výšky starobného dôchodku najskôr zistiť tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá sa vypočíta po zohľadnení tak obdobia dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobia výkonu služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby a následne bude žalovaná túto výšku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac o sumu výsluhového dôchodku. 26.Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 27.Záverom správny súd uvádza, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu, ústredie a nie generálneho riaditeľa, ktorého za žalovaného označil žalobca. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. V súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie (pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 z 30. septembra 2010. 28.V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.