Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200044 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200044.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: MUDr. T. M., bytom S. Z. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 47351-3/2017- BA zo dňa 14.12.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 47351-3/2017- BA zo dňa 14.12.2017, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, č. 700-0411684717-GC04/17 zo dňa 26.6.2017 predpisujúce žalobkyni poistné na nemocenské poistenie v sume 203,23 eur, poistné na starobné poistenie v sume 831,57 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 277,14 eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 219,41 eur, za obdobie február a marec 2014, júl až december 2014, spolu v sume 1 531,35 eur, resp. toto rozhodnutie na odvolanie žalobkyne iba čiastočne zmenil vypustením časti textu týkajúcej sa § 152a zákona o sociálnom poistení z výroku rozhodnutia. 2. Uvádzala, že dôvodom predpísania poistného bola skutočnosť, že jej podľa názoru Sociálnej poisťovne nezaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo ku dňu 31.1.2014, nakoľko žalobkyňa bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolania lekár vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Mala za to, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru jej k 31.1.2014 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, o čom svedčí aj skutočnosť, že následne požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu a Štatistickému úradu SR oznámila skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že by licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola oprávnením zakladajúcim status SZČO, túto licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončila z dôvodu, že od 1.2.2014 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť General praktic s.r.o., IČO: 47 387 092, ktorej bola žalobkyňa zamestnancom. Výklad ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným považuje za formalistický a vo vzťahu k nej nespravodlivý, nakoľko odvodové povinnosti si vždy riadne a včas plnila, a nepovažuje za dôvodné, aby jej nevedomosť mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania poistného a penále. Namietala súčasne, že o začatí predmetného nedávkového konania nebola upovedomená a nebola jej tak poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. 3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzala, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou od 1.1.2011 do 31.12.2013 je dovŕšenie 18 rokov veku pre dospelých a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. . V tejto súvislosti ďalej uviedla, že v období od 1.1.2011 do 18.3.2014 žalobkyňa splnila obidve rozhodujúce podmienky ustanovené zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Spĺňala vekovú hranicu a v registri daňových subjektov bola registrovaná podľa § 49a zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a § 67 zák.č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod DIČ: 1037080121, v období od 28.10.2002 do 18.3.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa od 18.3.2014 prestala spĺňať jednu zo základných podmienok ustanovenú v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2011, a to podmienku registrácie u príslušného správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia do 18.3.2014 (zrušenie DIČ). Ďalej poukázala na to, že s účinnosťou od 1.7.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2011 Z.z., t.j. z príjmov z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Novela zákona č. 461/2003 Z.z. zrušila od 1.7.2014 založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t.j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Za tohto stavu sú námietky žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane vo vzťahu k zákonnosti predpísania poistného za obdobie od 1.7.2014 do 31.12.2014 právne irelevantné. Poukázala na ust. § 5 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 338/2013 Z.z., keď nie je pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby relevantné, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Kalendárnym rokom rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je vždy predchádzajúci kalendárny rok, ako to vyplýva z § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Samotný vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom v ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Ďalej uviedla, že podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR žalobkyňa dosiahla za rok 2012 príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti v sume 88 033,99 eur, a teda presiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2013 do 30.6.2014 (v prípade žalobkyne do 18.3.2014, kedy v dôsledku zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu stratila právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia). Zdôraznila, že žalobkyňa od 1.7.2014 spĺňala právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby (dovŕšila potrebný vek, zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosiahla príjmy z podnikania, t.j. v roku 2013) a v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2013 jej príjmy z podnikania súčasne presiahli zákonom ustanovenú hranicu (za rok 2013 dosiahla príjmy z podnikania v sume 61 414,31 eur), a preto jej vzniklo od 1.7.2014 aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré zaniklo podľa § 21 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. dňa 31.12.2014. V rámci konania vo veci predpísania poistného bolo preukázané, že žalobkyňa až do 31.12.2014 disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TT/0523/05) vydanou dňa 20.12.2005 Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zák.č. 578/2004 Z.z. . Predmetná licencia bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená rozhodnutím číslo: LZA/TT/0523/05 zo dňa 11.11.2014 ku dňu 31.12.2014. Od tohto dňa žalobkyňa nebola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 543/2010 Z.z., t.j. nebola oprávnená dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tiež uviedla, že na uvedenú skutočnosť nemá vplyv zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, číslo: TA/01157/2013/OZaHF-005 dňom 31.1.2014, keď že v tom čase bola žalobkyňa registrovaná podľa osobitného predpisu, t.j. do 18.3.2014 spĺňala právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby a následne splnila podmienky nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj od 1.7.2014. Poukázala ďalej na to, že právne postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, bolo vecou samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 63676-21/2016-TT zo dňa 14.4.2016, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že „samostatne zárobkovo činnej osobe M. T. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.1.201, ale zaniklo dňa 18.3.2014“. Toto rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 21321-2/2017-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.4.2017. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava súčasne rozhodla o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňom 1.7.2014 rozhodnutím číslo: 63676-22/2016-TT zo dňa 14.4.2016 a o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 31.12.2014 rozhodnutím číslo: 63676-23/2016-TT zo dňa 14.4.2016. Obidve rozhodnutia boli v rámci druhostupňového konania preskúmané na základe odvolania žalobkyne a potvrdené rozhodnutiami číslo: 21323-2/2017-BA a číslo: 21322-2/2017-BA, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21.4.2017. Vzhľadom k tomu, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, bol nadobudnutím právoplatnosti týchto rozhodnutí konečným spôsobom upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. V tejto súvislosti poukázala na to, že ak žalobkyňa považovala predmetné rozhodnutia za nezákonné, mala možnosť podať aj voči týmto rozhodnutiam žalobu na krajský súd o preskúmanie ich zákonnosti. Ohľadne tejto skutočnosti poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.9.2016 ako aj 9Sžso/23/2013 zo dňa 27.11.2013, ďalej rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 23Sa/16/2017 zo dňa 26.6.2017), v ktorých bolo v podstate konštatované, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je predmetom preskúmavania súdom v prípade, že tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a účastník sa voči nim neodvolal. 4. V súvislosti s namietanými procesnými pochybeniami žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/20/2010, v ktorom bol vyslovený právny názor, podľa ktorého konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon, za ktorý je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. 5. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov konania, keď z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnila iba žalovaná, ktorá súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 6. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 14.12.2017, ktorým žalovaná potvrdila (zmena rozhodnutia sa z hľadiska predmetu tohto konania týka jeho nepodstatnej časti) rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 26.6.2017 predpisujúce žalobkyni podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení k úhrade poistného za obdobie február a marec 2004 ako aj júl až december 2004 v celkovej výške 1 531,35 eur. 7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.1.2014 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými, rovnako ako skutočnosť, že žalobkyňa za obdobie február, marec 2014 a júl až december 2014 povinné poistné neodviedla (v tomto smere žalobkyňa voči záverom žalovaného nenamietala). 8. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či žalobkyňa v období mesiacov február, marec 2014 a júl 2014 až december 2014 bola alebo nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená a v tejto súvislosti povinná poistné odvádzať. 9. Podľa obsahu spisového materiálu, v súlade s tvrdením žalovanej, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 63676-21/2016-TT zo dňa 14.4.2016 bolo určené, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. M. T. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.21.2014, ale zaniklo dňa 18.3.2014. Predmetné rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 21321-2/2017-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2017. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava súčasne rozhodla o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňom 1.7.2014 rozhodnutím číslo: 63676-22/2016-TT zo dňa 14.4.2016 a o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 31.12.2014, a to rozhodnutím číslo: 63676-23/2016-TT zo dňa 14.4.2016. Obidve rozhodnutia boli v rámci druhostupňového konania preskúmané na základe odvolania žalobkyne a potvrdené rozhodnutiami číslo: 21323-2/2017-BA a číslo: 21322-2/2017-BA, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21.4.2017, tieto sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky. 10. Podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, (1) Poistené na nemocenské poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba. (2) Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa. (3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát. (4) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobné dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety. (5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské. (6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií. (7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia. (8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ. (9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený. (10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí a) zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak, b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak, c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. (11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí a) zamestnávateľ, b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, štát. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 11. Rozhodovacia súdna prax vo vzťahu k otázke, či licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.z. bez ďalšieho zakladá pre jej držiteľa pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, riešenej v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia, nie je vzhľadom na nejednoznačnosť súvisiacej právnej úpravy jednotná a ustálená. Práve uvádzaná spornosť zániku sociálneho poistenia odôvodňuje postup Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení - rozhodovanie o zániku poistenia, tak, ako bolo v prípade žalobkyne realizované právoplatným rozhodnutím pobočky Trnava zo dňa 14.4.2016 v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktorým bolo určené, že povinné poistenie žalobkyne zaniklo 18.3.2014, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2017. K tejto skutočnosti - vydaniu rozhodnutia o zániku poistenia žalobkyňa v konaní stanovisko nezaujala napriek tomu, že naň žalovaný poukazoval vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe. Znamená to, že právne postavenie žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo vecou vyššie uvádzaného samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo: 63676-21/2016-TT zo dňa 14.4.2016, ktorým bolo rozhodnuté, že „samostatne zárobkovo činnej osobe M. T. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.1.2014, ale zaniklo dňa 18.3.2014“. Toto rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho správneho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 21321-2/2017-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2017. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava súčasne rozhodla o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňom 1.7.2014 rozhodnutím číslo: 63676-22/2016-TT zo dňa 14.4.2016 a o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 31.12.2014 rozhodnutím číslo: 63676-23/2016-TT zo dňa 14.4.2016. Obidve rozhodnutia boli v rámci druhostupňového konania preskúmané na základe odvolania žalobkyne a potvrdené rozhodnutiami číslo: 21323-2/2017-BA a číslo: 21322-2/2017-BA, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21.4.2017. Vzhľadom k tomu, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, bol nadobudnutím právoplatnosti týchto rozhodnutí konečným spôsobom upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v tomto konaní. 12. Rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne vydané kompetentným správnym orgánom nie je predmetom tohto konania, súd naň v zmysle § 132 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) prihliadal a vychádzal z takto stanovenej doby povinného poistenia žalovanej v celom rozsahu odôvodňujúcej záver o porušení odvodovej povinnosti a dôvodnosti predpísania poistného, samotná výška ktorého žalobkyňou spochybnená nebola. 13. V súlade s právnou argumentáciou žalovaného správneho orgánu je súčasne potrebné konštatovať, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v § 185 ods. 4 je konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne začaté odo dňa vykonania prvého úkonu voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou bolo ustálené, že za takýto prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, v danom prípade rozhodnutia o predpísaní poistného, charakter ktorého neposkytuje ani žiadne logické dôvody pre zotrvanie na požiadavke súčinnosti s účastníkmi konania pred vydaním rozhodnutia. 14. Súd preto ako nedôvodnú posudzoval aj námietku žalobkyne týkajúcu sa porušenia zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku. 15. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného a v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil žalobkyňou namietané pochybenia, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov zrušenia rozhodnutia upravených procesným predpisom a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 16. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.