Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200364 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX N. XX proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.8.2018 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.8.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.8.2018 bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 112 ods. 2 a 6 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) odňatý počnúc od 4.3.2018 invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 9.1.2018 žalobca už nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola určená na 35%. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol zánik invalidity určený žalobcovi dňom 9.1.2018, pričom v rámci odvolacieho správneho konania bolo toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenené tak, že žalobcovi bol invalidný dôchodok odňatý počnúc od 4.3.2018, pričom zmena dátumu odňatia invalidného dôchodku nebola v rozhodnutí žalovaného žiadnym spôsobom odôvodnená. V rozhodnutí žalovaného bolo uvedené, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené lekárske správy: ortopedické vyšetrenie zo dňa 30.5.2017, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 7.2.2018, ortopedické vyšetrenie zo dňa 16.1.2018 a zo dňa 22.1.2018. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia určil choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, jednostranná (totálna endoprotéza), stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu - jednostranná podľa kapitoly XV., oddielu G, položky 44.1. Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 35% - 45%), pričom za iné zdravotné postihnutia podľa posudkového lekára žalobcovi nepatrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu určená vo výške 35%. 2. Žalobca napadol správnosť rozhodnutia žalovaného, jeho rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, zjavne svojvoľné a nepresvedčivé. Mal za to, že zo strany žalovaného bol nedostatočne zistený skutkový stav a vo veci došlo k nesprávnym skutkovým záverom v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vydané v rozpore so zákonom. Namietal, že žalovaný v súvislosti s rozhodnutím o odňatí invalidného dôchodku vychádzal z jediného podkladu, a to posudku posudkového lekára zo dňa 9.1.2018, a to aj napriek tomu, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu sa uskutočnilo len vo forme ústneho pohovoru. Z jeho obsahu vyplynulo, že v porovnaní s posudkom zo dňa 17.6.2015 (ktorým bol žalobca uznaný za invalidného) bolo v ňom tiež uvedené konštatovanie, že sa u žalobcu prejavil výborný efekt po operačnej liečby, keď v pooperačnom období bol jeho zdravotný stav bez akýchkoľvek komplikácií a nutnosti liečby. Namietal, že z posudku vôbec nie je zrejmé, ako konkrétne sa mal u neho prejaviť deklarovaný výborný efekt pooperačnej liečby, keďže na podporu týchto tvrdení nie je uvedená v posudku a ani v napadnutom rozhodnutí jediná relevantná skutočnosť. Posudkový lekár, v súvislosti s jeho konštatovaním, že došlo u žalobcu k zlepšeniu jeho zdravotného stavu vychádzal výhradne zo skutočností, že žalobca bol liečený iba v máji (30.5.2017), kedy absolvoval ortopedické vyšetrenie. Poukázal ďalej na to, že zdravotné komplikácie u neho naďalej pretrvávajú, v dňoch 12.11.2018 do 13.12.2018 bol nútený navštíviť ortopéda, ktorý skonštatoval, že jeho stav aj napriek operácii, ktorú absolvoval v roku 2014 (t.j. pred prvým uznaním invalidity) je trvalý a nemenný. Za tohto stavu považoval závery uvedené v posudku posudkového lekára zo dňa 9.1.2018 za nesprávne, keď určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená posudkovým lekárom na 35% nezodpovedá jeho zdravotnému stavu. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.1.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.8.2018 bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky v Trnave zo dňa 9.1.2018, podľa ktorého žalobca už nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola určená na 35% od 9.1.2018, v dôsledku čoho bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok od 4.3.2018, t.j. v súlade s § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že na základe podaného odvolania zo strany žalobcu bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného, a to dňa 20.3.2018 a 10.4.2018 so zhodným posudkovým záverom. Z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného posúdili zdravotný stav žalobcu a vyhodnotili jeho zdravotné postihnutia s tým, že nezmenili svoj posudkový záver a zotrvali na výroku, že žalobca nie je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola určená na 35% od 9.1.2018, a preto mu počnúc od tohto dátumu invalidita zanikla. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Mal za to, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považoval za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Mal za to, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. 4. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vec prejednal postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nepožiadali o jeho nariadenie, pričom zistil, že žaloba je podaná dôvodne. 5. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 6. Z pripojeného spisového materiál žalovaného krajský súd zistil, že na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 17.6.2015 bola u žalobcu stanovená diagnóza podľa kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 44.1 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená vo výške 45%, na základe čoho bol žalobca uznaný za invalidného odo dňa 26.1.2015 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.7.2015 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. Následne posudkový lekár Sociálnej poisťovne po opätovnom prehodnotení zdravotného stavu žalobcu na základe posudku zo dňa 9.1.2018 stanovil identickú diagnózu, pričom v porovnaní s predchádzajúcim posudkom zo dňa 17.6.2015 skonštatoval, že sa u žalobcu prejavil výborný efekt pooperačnej liečby a v pooperačnom období je bez akýchkoľvek komplikácií a nutnosti liečby. Za tohto stavu dospel k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola stanovená na 35%, na základe čoho bol žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 19.1.2018 odňatý invalidný dôchodok, a to počnúc od 4.3.2018, pričom v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, v jeho odôvodnení, bol dátum odňatia invalidity žalobcovi určený počnúc od 9.1.2018. 7. V predmetnej veci krajský súd aj vzhľadom na námietky žalobcu vznesené v žalobe posudzoval najmä otázku, či rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku spĺňa zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že odôvodnenie, ako dôležitá časť rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.8.2018 odňatie invalidného dôchodku odôvodnil iba tým, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo znamená, že nie je invalidný, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Odňatie tejto dávky v podstate zdôvodnil iba citáciou zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení. 8. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd považuje za potrebné k veci uviesť, že nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa fyzickej osobe (účastníkovi ) odníma možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu, voči ktorému má možnosť podať žalobu o prieskum v zákonnosti vydaného rozhodnutia. Bolo zákonnou povinnosťou žalovaného svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, keďže odňatím invalidného dôchodku bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný mal uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na odňatie dávky (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), t.z. v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. Len po dostatočnom preskúmaní dátumu vzniku, resp. v tomto prípade zániku invalidity mohol žalovaný zistiť rozhodné obdobie pre posúdenie nároku žalobcu, či podmienky na trvanie invalidity trvajú alebo či sa nejaké skutočnosti zmenili v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu. Takéto dokazovanie v potrebnom rozsahu však žalovaný nevykonal, preto jeho záver o odňatí invalidného dôchodku žalobcovi počnúc od 4.3.2018 (v prvostupňovom rozhodnutí bol tento dátum odňatia invalidity stanovený v odôvodnení rozhodnutia počnúc od 9.1.2018) nie je dostatočne doložený vykonaním dokazovaním a pre rozhodnutie vo veci takéto konštatovanie žalkovaného bez náležitého zdôvodnenia nepostačuje. Posudkový lekár sa musí vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave účastníka tak, aby súdu vyčerpávajúcim spôsobom bolo vysvetlené a zdôvodnené z akého dôvodu má žiadateľ (žalobca) nárok na invalidný dôchodok od určitého dátumu, resp. v čom spočívala v danom prípade zmena skutočností rozhodujúcich pre odňatie výplaty dávky žalobcovi (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie žalovaného takéto dôvody neobsahuje, jeho potrebné považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 9. Na základe vyššie zistených skutočností krajský súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne zdôvodniť v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak aby prípadný dátum zániku invalidity ako aj. určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu v posudku jednoznačne odôvodnená. 10. V konaní úspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania v súvislosti s predmetnou vecou nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.