Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6CoE/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109220182 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2109220182.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, sídlo: Bratislava, Pribinova 25, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, Bratislava, IČO:47 233 516, proti povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, X., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom Š. Rosívala 2, 841 06 Bratislava, pod sp. zn. EX 684/09, o vymoženie 4 021,74 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 17Er/375/2009-97 zo dňa 17. júla 2019, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v I. výroku p o t v r d z u j e . II. Odvolanie proti II. výroku sa o d m i e t a . III. Povinnému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku zastavil exekúciu, v II. výroku exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie a v III. výroku povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*060999 zo dňa 17.09.2009 bol súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-1413/07-MK zo dňa 22.02.2008. Dňa 22.01.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v zmysle § 243f Exekučného poriadku, ohľadne opisu rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený v doplnení uviedol, že dňa 26.03.2007 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 6950712167, na základe ktorej poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 2 656,- EUR. V zmysle zmluvy sa dlžník zaviazal splatiť pôžičku v tridsiatich šiestich pravidelných mesačných splátkach vo výške 73,79 EUR. Zároveň sa dlžník zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu vo výške 1 328,22 EUR, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru. Na zabezpečenie splnenia tohto záväzku splatiť úver riadne a včas vystavil povinný dňa 23.03.2007 vlastnú blankozmenku. Obsah a podmienky vyplnenia blankozmenky si povinný a oprávnený dohodli v zmluvných ustanoveniach zmluvy. Povinný však porušil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, úver nesplácal riadne a včas, na základe čoho oprávnený vyhlásil úver za predčasne splatný. Povinný na zosplatnenie úveru ani na výzvu nereagoval. Oprávnený si uplatnil pohľadávku voči povinnému v rozhodcovskom konaní. Nakoľko oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinným týka, odvoláva na listinné dôkazy v spise, okresný súd opätovne preskúmal zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, a požíva zvýšenú hmotnoprávnu a procesnoprávnu ochranu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedená úverová zmluva bola uzatvorená medzi poskytovateľom úveru - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti v zmysle výpisu z Obchodného registra SR okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý nekonal v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu alebo jeho zmeny. Predmetná úverová zmluva túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre väčší počet spotrebiteľov. Súd prvej inštancie má za to, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, je neprijateľná a neplatná. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere majú povahu obchodných podmienok, sú predtlačené, opakovane používané pri uzatváraní zmlúv neurčitého počtu. Povinný tak nemal možnosť ovplyvniť zmluvné dojednania, nakoľko boli pripravené už vopred, pre väčší počet spotrebiteľov. Zároveň je nutné podotknúť, že sú napísané veľmi malým písmom, a oprávnený nepreukázal, že povinný bol s nimi riadne oboznámený. Z bodu 18. Zmluvných dojednaní je zrejmé, že rozhodcovská doložka obmedzuje možnosť spotrebiteľovho výberu, a kladie dôraz na to, aby boli prípadné spory, nezrovnalosti a nároky riešené pred jedným z rozhodcov, ustanovených v Zmluvných dojednaniach. Súčasťou rozhodcovskej doložky je aj ustanovenie, podľa ktorého: „V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch, podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ“ Predmetné ustanovenie výrazným spôsobom prehlbuje nerovnosť medzi zmluvnými stranami, nakoľko určuje, že v určitej situácii nemá povinný možnosť akéhokoľvek zásahu do výberu rozhodcu. Zároveň, zmluvné dojednania, ktoré zahŕňajú rozhodcovskú doložku neobsahujú podpisy zmluvných strán. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka sa nachádzala medzi Zmluvnými dojednaniami, ktoré nie sú dátumom označené a najmä nie sú podpísané, mal okresný súd za to, že nebola splnená podmienka písomnosti rozhodcovskej doložky stanovená zákonom. Súd prvej inštancie bol názoru, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu absencie písomnej formy, ktorá je kogentne vyžadovaná právnymi predpismi. Zároveň rozhodcovská doložka vo svojich ustanoveniach zakotvuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď sa povinný vopred vzdáva svojich práv na výber rozhodcu. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať rozhodcovský rozsudok za riadny exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor v podaní doručenom okresnému súdu dňa 13.07.2018 uviedol, že si neuplatňuje trovy exekúcie, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko v exekučnom konaní nežiadal priznať žiadne trovy, súd prvej inštancie mal za to, že mu žiadne trovy exekučného konania nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovení zákona, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 17.09.2009. To znamená, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil exekučný súd splnenie podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Zmluva jednoznačne spĺňa požiadavku na dokument podpísaný zmluvnými stranami, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku. Žiadny zákon nevyžaduje osobitné podpisovanie každej strany zmluvy. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Navrhuje , aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací zrušil výrok I a výrok II. napadnutého uznesenia a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcii. 3. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 7. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v I. výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Odvolanie proti II. výroku bolo potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) C.s.p. 9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil. 12. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. 13. Oprávnený sa domáha proti povinnému v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 4 021,74 EUR na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-1413/07-MK zo dňa 22.02.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 17.09.2009 pod č. 5207*060999. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. 14. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 22.01.2016 možno vyvodiť, že právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného je vzťahom spotrebiteľským. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že Zmluvu o revolvingovom úvere č. 6950712167, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 26.03.2007 (ďalej len "spotrebiteľská zmluva"), je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. 15. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia je rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.02.2008, sp. zn. RK-1413/07-MK. Rozhodcovský súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ešte dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 16. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť. 17. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie, ale rovnako aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 18. Tunajší súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne ak exekúciu zastavil. V súlade so zákonom a vyššie uvedeným stanoviskom preskúmal spotrebiteľskú zmluvu a zistil, že súčasťou spotrebiteľskej zmluvy sú skutočne zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre väčší počet spotrebiteľov. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere majú povahu obchodných podmienok, sú predtlačené, opakovane používané pri uzatváraní zmlúv neurčitého počtu. Z bodu 18. Zmluvných dojednaní je zrejmé, že rozhodcovská doložka obmedzuje možnosť spotrebiteľovho výberu, a kladie dôraz na to, aby boli prípadné spory, nezrovnalosti a nároky riešené pred jedným z rozhodcov, ustanovených v Zmluvných dojednaniach. Súčasťou rozhodcovskej doložky je aj ustanovenie, podľa ktorého: „V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch, podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ“ Predmetné ustanovenie výrazným spôsobom prehlbuje nerovnosť medzi zmluvnými stranami, nakoľko určuje, že v určitej situácii nemá povinný možnosť akéhokoľvek zásahu do výberu rozhodcu. Na základe toho mal odvolací súd za to, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, je neprijateľná a neplatná. 19. V zmysle § 355 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 20. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil. 21. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 22. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 CSP platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nepripúšťa. 23. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie proti II. výroku smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd v tejto časti rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s § 386 písm. c) CSP odmietnuť. Prípustnosť podať odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho poučenia súdu. 24. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie za preukázané. Je povinnosťou exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť. 25. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 26. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 27. Odvolací súd odmietol odvolanie voči II. výroku napadnutého uznesenia z dôvodu, že Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti trovám exekúcie. S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie. Platné a účinné znenie vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutí exekučného súdu. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že povinnému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. 29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).