Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/67/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214765 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115214765.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Ing. H. L., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX, X. S., zastúpený splnomocnencom: JUDr. U. W., M. XX, F., proti žalovaným: 1/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, F. F. XX, S., 2/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 3/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, L. L. XXXX/XX, S., 4/ G. U., nar. XX.XX.XXXX, A. O. XX, S., 5/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, S., zastúpený zákonným zástupcom: G. U., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 6/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 7/ H. X., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., zastúpený zákonnou zástupkyňou: N. X., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 8/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, 9/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., zastúpený zákonnou zástupkyňou: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 10/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., zastúpený zákonnou zástupkyňou: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, Paulínska 20, Trnava, o zaplatenie 8.650,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/272/2015-97 zo dňa 23. augusta 2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1/ a 10/ majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným I.-X. náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 458 ods. 1, § 101, § 103, § 107 ods. 1, 2, § 122 Občianskeho zákonníka, § 156 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že „súd konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je občianskoprávny. V priebehu konania žalovaní opakovane namietali, že nie je im zrejmé čoho sa to vlastne žalobca a z akého titulu domáha, keď raz nárok označuje ako škodu a raz ako bezdôvodné obohatenie. Súd po preskúmaní žaloby, jej doplnení, vyjadrení žalobcu na pojednávaní dospel pri právnom posúdení, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Súd uvádza, že nie je právnym posúdením žalobcu viazaný, pričom žalobca hoc niekedy používal označenie škoda na špecifikáciu svojho nároku, šlo z jeho pohľadu o vyjadrenie toho, že musel zaplatiť prostriedky za byt, ktorý užíval niekto iný, a preto to vnímal škodu, ale z povahy veci a jeho vyjadrení jasne plynie, že tento sa domáhal zaplatenia sumy 8.650,- eur, ktorú zaplatil v dvoch splátkach v sume 7.700,- eur dňa 13.06.2013 a 950,- eur dňa 20.06.2013. Z obsahu tvrdení je zrejmé, že uvedená suma predstavuje pre žalobcu sumu nájomného za obdobie, kedy žalovaní mali užívať byt, čo plynie či už zo zdôvodnenia žaloby, alebo jej doplnenia, resp. vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 19.07.2018. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovanými, a to za obdobie od októbra 2009, do 31.05.2013. Uvedenému svedčí aj tvrdenie žalobcu, že mohol si uplatniť trhové nájomné, nielen to čo zaplatil bytovému podniku. Súd teda ustálil, že žalobca sa domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10/2009 do 31.05.2013, nakoľko žalovaní užívali jeho byt bez právneho dôvodu. Čo do výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia, hoc toto bolo uplatnené v sume zodpovedajúcej platieb do fondu opráv, resp. platieb spojených s užívaním bytu súd konštatuje, že uvedenú sumu by v prípade vyhoveniu žaloby považoval za primeranú vzhľadom na predloženú analýzu platieb od správcu. Súd uvádza, že uvedené sumy, ktoré si žalobca uplatnil ako náhradu nájomného by posúdil ako plne dôvodnú bez osobitného dokazovania, nakoľko ak by došlo k uplatneniu trhového nájmu, toto by bolo podstatne vyššie. V tejto časti súd považoval námietky žalovaných za nedôvodné. Súd uvádza, že samotné platby vo výške 8.650,- eur, tak ako sa bránili žalovaní, nezakladajú nárok žalobcovi, či už z dôvodu náhrady škody, nakoľko žalobcovi žiadna nevznikla, keďže uvedené úhrady bol povinný hradiť ako vlastník bytu, súčasne nemôže žiadať ani vrátenie uvedených platieb ako bezdôvodného obohatenia, nakoľko šlo o jeho záväzok, ktorý bol povinný zaplatiť z titulu vlastníctva bytu, a ak by ich nezaplatil, tak by o byt prišiel v rámci dražby. T.j. platby vo výške 7.700,- eur a 950,- eur žalobcovi nezakladajú žiadny nárok, nakoľko žalovaní sa nijako neobohatili uhradením uvedených platieb, pričom žalobca uvedené platby ani nehradil za žalovaných, ale za seba, ako vlastníka. T.j. úhrada uvedených súm nezakladá vznik žiadneho zo zákonných dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia (podľa § 451 ods. 2, resp. § 454 OZ). Nejde o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca plnil na základe zmluvy o výkone správy a svojho vlastníctva, nejde o plnenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko mal platnú zmluvu o výkone správy, nejde o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko mal zmluvu o výkone správy a ako vlastník bol povinný plniť svoje povinnosti spojené s vlastníctvom bytu. Súčasne nejde o plnenie z nepoctivých zdrojov, nakoľko súd má za to, že prostriedky žalobca získal v súlade so zákonom. Súd poznamenáva, že ak by šlo o akýkoľvek z uvedených dôvodov, tak pasívne legitimovaný by bol správca, a nie žalovaní. Nejde súčasne ani o plnenie za iného, nakoľko keďže žalobca bol a je vlastníkom bytu, tak plnil sám za seba a nie za iného. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaní, ak by boli užívateľmi bytu, by boli pasívne legitimovaní, nakoľko užívali byt bez právneho dôvodu v období od 10/2009 do 31.05.2013, a za toto obdobie by boli povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu. Žalobca v rámci pojednávania dňa 19.07.2018 zvažoval, ako naformulovať skutkové tvrdenia, aby bolo vyhovené žalobe. Súd konštatuje, že nakoniec uviedol skutkové tvrdenia tak, ako reálne bola situácia. Súd súčasne poznamenáva, že aj keby žalobca chcel zmeniť skutkové tvrdenia, tak že ide o nárok za iné obdobie, súd by takúto zmenu nepripustil, nakoľko by to zmenilo charakter nároku a prakticky výsledok sporu, čo však by nebolo v súlade s podanou žalobou a doterajšími tvrdeniami. Svojou povahou by šlo o nový nárok. Súd tak ako uviedol vyššie by nájomné v uplatnenej sume 8.650,- eur za obdobie od 10/2009 do 31.05.2013 považoval za primerané, avšak v konaní boli vznesené zásadné námietky zo strany žalovaných, ktoré bránili priznaniu nároku, a to námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a súčasne námietka premlčania nároku žalobcu. Súd konštatuje, že žalovaní pri žalovanom F. U., D. U., G. U., P. U., P. U., ako aj pri žalovaných 9/ a 10/ namietli pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko podľa nich v byte nebývali, pričom uviedli vlastné skutkové tvrdenia, kde v uvedenom čase bývali. Potvrdili bývanie len žalovaného v II. rade a žalovanej VI.. Žalobca na uvedené rozporovanie nereagoval, a okrem prvotných dokladov (fotokópii č.l. 39-44 - potvrdení k oslobodeniu od platenia poplatkov) nepredložil žiaden doklad (resp. neoznačil žiaden dôkazný prostriedok), ktorý by preukázal, že žalovaní skutočne užívali daný byt. Súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil námietku žalovaných ako dôvodnú, zvlášť, ak niektorí z nich v rozhodnom období ani neboli ešte narodení, a preto žalobu voči žalovaným 1/, 3/-5/, 7/-10/ zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Odhliadnuc od uvedeného súd súčasne žalobu zamietol aj voči žalovaným 2/ a 6/ z dôvodu premlčania, nakoľko žalobca vedel, kto byt užíva, už z dôvodu existencie vzájomných súdnych sporov od roku 2009, avšak žalobu podal na súde až 11.06.2013, pričom premlčacia doba plynula pri každom nájomnom (nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu bez právneho dôvodu) každým mesiacom, t.j. vždy už prvého dňa nasledujúceho mesiaca mohol žalobca žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak tak vykonal až po uplynutí dvoch rokov, tak mu uplynula subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ), ktorá pri poslednej splátke bezdôvodného užívania bytu začala plynúť 01.01.2013 a keďže žalobu podal až 11.06.2013, tak túto podal po uplynutí premlčacej doby. Žalobca podľa vlastného vyjadrenia na pojednávaní dňa 19.07.2018 10 rokov vedel, kto byt užíva a preto do úvahy neprichádza aplikácia 3 ročnej všeobecnej doby, nakoľko žalobcovi uplynula skôr subjektívna premlčacia doba. Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu. 3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaných zákonných ustanovení (§ 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP) tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko títo boli plne úspešní v konaní, pričom súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov žalovaným vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia žalovaných o ich materiálnej núdzi, pričom títo nemajú riadne prostriedky ani na právne zastúpenie. Súčasne súd vyhodnotil to, že žalobca bol zastúpený právne vzdelanou osobou v konaní bol nečinný a na pojednávanie sa nedostavil“. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, považuje ho za veľmi nespravodlivý. Podľa jeho názoru súd nezohľadnil skutočnosť, že mu vznikla škoda a to tým, že bol nútený zaplatiť žalovanú sumu za služby spojené s užívaním bytu žalovanými. Navrhuje, aby odvolací súd žalobe vyhovel. Následne žalobca doplnil odvolanie a uviedol, že musel zaplatiť škodu, ktorú sám nezavinil a žalovaní nemusia zaplatiť nič. Škoda nastala až uhradením nedoplatku na nájomnom 7.700,- eur, čo bolo až po niekoľkých rokoch od úhrady a premlčacia doba sa má počítať od tejto doby, toto dodržal, podal žalobu v zákonnej lehote do dvoch rokov od uhradenia škody vo výške 7.700,- eur. V prípade, že by súd z nejakých dôvodov neuznal, tak si nárokuje ušlý komerčný nájom 600,- eur mesačne za posledné dva roky od podania návrhu ako bezdôvodné obohatenie 600,- eur x 2 roky x 12 mesiacov, čo sa rovná sume 14.400,- eur bezúročne. 5. K odvolaniu sa vyjadrila advokátka žalovaných. Navrhuje odvolanie odmietnuť a žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania. Poukázala na § 386 písm. d) ako aj § 365 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 3 Civilného sporového poriadku. Odvolanie žalobca doplnil až podaním zo dňa 26.10.2018, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania a žalobca odvolanie nezdôvodnil v zmysle Civilného sporového poriadku v zákonom stanovenej lehote. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. 10. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 8.650,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7.700,- eur od 13.06.2013 a zo sumy 950,- eur od 20.06.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore sa žalobca domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10/2009 do 31.05.2013, pretože žalovaní užívali byt patriaci žalobcovi bez právneho dôvodu, súd voči žalovaným 1/, 3/-5/, 7/-10/ zamietol žalobu z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a voči žalovaným 2/ a 6/ z dôvodu premlčania. Vzhľadom na obsah odvolania odvolací súd zistil, že predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok. 11. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok. 12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t.j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci. 13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 14. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. 15. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 16. K odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní 1/, 3/-5/ a 7/-10/ nie sú pasívne vecne legitimovaní, popreli tvrdenie žalobcu o užívaní bytu v rozhodnom období a následne žalobca nepreukázal, že by títo žalovaní byt užívali. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 6/ zohľadnil uplatnenú námietku premlčania, ktorá pri poslednej splátke bezdôvodného obohatenia začala plynúť 01.01.2013 a žaloba bola podaná 11.05.2015, teda po uplynutí 2- ročnej subjektívnej doby. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil. 17. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o zamietnutí nároku uplatneného žalobcom. 18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené. Argumentmi žalobcu uvedenými v doplnení odvolania sa odvolací súd nemohol zaoberať, nakoľko doplnenie odvolania bolo podané až po uplynutí odvolacej lehoty (§ 364 Civilného sporového poriadku). 19. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ - 10/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).