Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201455 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216201455.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, proti osobe povinnej platením výživného: U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28. mája 2018, č.k. 10C/38/2016-120, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a V. p o t v r d z u j e a v napadnutých výrokoch II. a III. m e n í tak, že nedoplatok povinného na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2016 do 28.05.2018 vo výške 4.179,30 eur súd povoľuje povinnému splácať v mesačných splátkach po 116,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. 13P/59/2010 zo dňa 25.02.2011, zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne od 05.02.2016, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, výrokom II. určil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2016 do 28.05.2018 v sume 2.459,32 eur, výrokom III. uložil povinnej osobe zaplatiť navrhovateľovi dlh v mesačných splátkach vo výške 70 eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom IV. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom V. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 65 ods. 3, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, vecne súd dôvodil, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že naposledy bolo výživné na navrhovateľa zvýšené zo sumy 500 Sk na sumu 100 eur od 01.03.2011 a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. 13P 59/2010 zo dňa 25.02.2011. Vtedy bol žiakom základnej školy a teraz študuje na strednej škole a tento rok maturuje, čím mu podstatne narástli náklady, pričom chce pokračovať na vysokej škole a to na Technickej univerzite v Bratislave. Otec mu okrem výživného neprispieva nijakým iným spôsobom, ani ho nekontaktuje. Býva so svojou matkou, ktorá mu platí všetky zvýšené výdavky. Súd zistil podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX k. ú. W., že povinný má vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti a to zastavané plochy a záhrady ako aj rodinný dom, tiež nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v k. ú. W. ako parc. č. 191 ostatné plochy vo výmere 2436 m2. Zo zmluvy o prevode obchodných podielov súd zistil, že dňa 03.03.2017 predal firmu A.-T. s.r.o., ktorá mala vo vlastníctve viaceré motorové vozidlá, z ktorých Fiat Ducato 230L a to nákladné vozidlo BA skriňová nemá vyznačenú žiadnu blokáciu, a ďalšie, (náves nákladný, nákladné motorové vozidlo - ťahač návesu Mercedes Benz Actros 1843 ŠPZ: SC274BE, nákladný náves ŠPZ: SC874YC, nákladné vozidlo - ťahač návesu ŠPZ: SC759BC, nákladné vozidlo - ťahač návesu ŠPZ: SC987BG nákladný príves ŠPZ: SC195YD, nákladné vozidlo - ťahač návesu ŠPZ: SC086BM, nákladné vozidlo ŠPZ: SC777BO, nákladný náves ŠPZ: SC936YD a nákladný náves ŠPZ: SC262YE) na ktorých je vyznačená exekútorská blokácia. Súd poukázal na tú skutočnosť, že povinný sa sám zbavil majetku odpredaním firmy A.-T. s.r.o. so základným imaním 6.640 eur, ktorú firmu odpredal za sumu 500 eur. S poukazom na vyššie uvedené a skutočnosť, že má v nájme motorové vozidlo za sumu 780 eur mesačne, súd bol toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach povinného zariadiť si finančné záležitosti tak, aby bol schopný súdom určené výživné uhrádzať bez negatívneho dopadu na jeho doterajšiu životnú úroveň a to aj napriek oficiálnym výsledkom jeho príjmu v daňových priznaniach. Súd prihliadol na to, že povinný sa v priebehu tohto konania viackrát vyjadril, že podá návrh na zrušenie výživného na plnoletého syna V., keďže ten nenavštevuje už žiadnu školu, avšak doteraz tak neučinil. Súd preto výživné na navrhovateľa zvýšil na sumu 250 eur mesačne, keďže ten preukázal, že študuje a od posledného rozhodovania súdu mu zvýšené výdavky uhrádza iba matka. Zvýšením výživného od podania návrhu na súd vznikol povinnému dlh na zročnom výživnom vo výške 2.459,32 eur, ktorý mu súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným. Vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd zdôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc z čiastočného úspechu navrhovateľa. 3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania. Navrhovateľ sa odvolal v časti zročného výživného (výrok II.), majúc za to, že zročné výživné bolo vypočítané nesprávne, keď správne dlžná suma má predstavovať 3.559,32 eur. 4. Povinný sa odvolal proti rozsudku v celom jeho rozsahu s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nie je pravdou, že povinný sa sám zbavil majetku odpredaním firmy A.-T. s.r.o., a že je v jeho možnostiach a schopnostiach zariadiť si finančné záležitosti tak, aby bol schopný uhrádzať súdom určené výživné. Odvolateľ poukazuje na zásadnú vec a síce, že do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal v dôsledku vysokých pohľadávok, ktoré spoločnosť A.-T. s.r.o. vykazovala voči dlžníkom a v dôsledku trvalej nevymožiteľnosti práva, čo malo za následok druhotnú platobnú neschopnosť a následné problémy, pre ktoré je majetok uvedenej firmy blokovaný exekútormi. Pokiaľ súd poukazoval na to, že otec navrhovateľa má v nájme motorové vozidlo za sumu 780 eur mesačne, treba pripomenúť, že uvedené vozidlo má v nájme spoločnosť E. T. s.r.o., ktorej otec je 50%-ným spoločníkom, pričom ide o novú spoločnosť, iba začínajúcu podnikanie v nákladnej doprave, ktorá si v súčasnom období vytvára podmienky na fungovanie na trhu s vysokou konkurenciou a vedenie takejto spoločnosti si vyžaduje vyššie zriaďovacie náklady. Zároveň odvolateľ poukazuje na to, že nájomné za nákladné motorové vozidlo je na dolnej hranici, nakoľko vozidlá tohto typu sa bežne prenajímajú za cenu 1.000 eur a viac. Finančná situácia odvolateľa je mimoriadne napätá, nakoľko má tri vyživovacie povinnosti a jeho partnerka je na materskej dovolenke, navyše v súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie BSM z manželstva s A. A., kde pasíva značne presahujú aktíva a povinný musí hradiť všetky dlhy, pretože bývalá manželka dlhodobo nepracuje. Matka navrhovateľa pritom nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a súd neskúmal, či vzhľadom na jej schopnosti a možnosti nemôže dosahovať vyšší príjem ako uviedla na pojednávaní. Odvolateľ si je vedomý toho, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, avšak jeho finančné pomery sú také, že vzhľadom na všetky záväzky, minulé aj súčasné, sa jeho situácia v dohľadnom čase nezlepší. Navrhol preto, aby ho súd zaviazal platením výživného v sume 180 eur mesačne a k plateniu zameškaného výživného po 70 eur spolu s bežným výživným. 5. Navrhovateľ považoval rozsudok v časti zvýšenia výživného za správny, keď všetku starostlivosť o navrhovateľa zabezpečuje matka, zatiaľ čo otec dodnes uhrádza iba súdom stanovené výživné. Povinný si už voči synovi V. neplní vyživovaciu povinnosť od decembra 2017, ktorú skutočnosť potvrdil navrhovateľovi sám V., s ktorým sa navrhovateľ stretáva. Súd tiež správne vyhodnotil situáciu ohľadom prevodu obchodného podielu v spoločnosti A.-T. s.r.o., kedy sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, pričom nemôže obstáť jeho argument ohľadom prevodu podielu za 500 eur z dôvodu blokácie majetku exekútormi, nakoľko predmetné vozidlá do dnešného dňa podľa vedomostí navrhovateľa užíva, minimálne vozidlo Audi Q7, ŠPZ SC 777BO, ktoré používa ako osobné motorové vozidlo, a ktoré pravidelne parkuje pred jeho rodinným domom v W.. Analogicky ohľadom zbavenia sa spoločnosti by mal potom povinný postupovať aj pri svojom rodinnom dome v W., nakoľko podľa výpisu z listu vlastníctva na nehnuteľnosti viaznu viaceré exekučné konania, pri ktorých musí dlhy pravidelne uhrádzať, inak by súdny exekútori pristúpili k predaju nehnuteľností a uspokojeniu pohľadávok veriteľov. Keďže k predaju nedošlo, zrejme povinný dlhy spláca, čo nasvedčuje tomu, že jeho finančná situácia nemôže byť taká napätá, ako to v odvolaní uvádza. Toto tvrdenie odvolateľa sa nemôže zakladať na pravde aj z toho dôvodu, že v januári 2018 založil so svojou družkou novú obchodnú spoločnosť E. T. s.r.o. s výškou peňažného vkladu každého zo spoločníkov v sume 5.000 eur, splatenej správcovi vkladu pri založení spoločnosti. Navrhovateľ považuje za bezpredmetné vykonávanie dokazovania ohľadom skutočnosti, či matka môže dosahovať vyšší príjem, ako to navrhuje povinný, pretože je to ona, kto zabezpečuje celú starostlivosť navrhovateľa a úhradu takmer všetkých jeho výdavkov. Napokon navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že s otcom nie je v žiadnom kontakte, v minulosti ho nenavštevoval, ani mu neposkytoval žiadne dary k sviatkom, Vianociam, narodeninám a pod. a jeho záujem o navrhovateľa sa obmedzil len na úhradu súdom stanoveného výživného. Navrhol rozsudok potvrdiť a zaviazať povinného doplatiť dlh na zročnom výživnom do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, bez povolenia splátok. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, súc viazaný rozsahom odvolania (§ 65 v spojení s § 155 CMP ) nie však dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa, bolo na rozdiel od odvolania povinnej osoby, podané dôvodne. 7. Po preskúmaní obsahu spisu sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel pokiaľ ide o výšku výživného k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku s výnimkou nesprávne vypočítaného nedoplatku na zročnom výživnom. Na doplnenie odvolací súd uvádza nasledovné: 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie a to jeho výrok I., ktorým zvýšil výživné zo sumy 100,- eur na 250,- eur mesačne od 05.02.2016, výrok II., ktorým určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2016 do 28.05.2018 v sume 2.459,32 eur a súvisiaci výrok III., ktorým určil podmienky splácania nedoplatku, ako aj závislý výrok V. o nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o výrok IV, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, tento nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť 9. Navrhovateľ je plnoletým dieťaťom povinného. Výživné bolo naposledy určené vo februári 2011 na sumu 100,- eur a to formou rodičovskej dohody, schválenej súdom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k.13P/59/2010-31 zo dňa 25.02.2011. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 300,- eur s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 05.02.2016. Súd prvej inštancie zvýšil výživné na sumu 250,- eur, s čím povinný nesúhlasí tvrdiac, že mu jeho finančná situácia neumožňuje platiť vyššie výživné než 180,- eur mesačne. Odvolací súd mu však nemohol dať za pravdu. 10. Ako vyplýva z obsahu súvisiaceho spisu č.k. 13P/59/2010, v čase posledného zvýšenia výživného matka navrhovateľa dosahovala príjem cca 567,- eur, a otec ukončil živnosť a bol dobrovoľne nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky. Navrhovateľ bol maloletý, navštevoval 9. triedu základnej školy, matka mala v súvislosti s jeho výživou iba bežné výdavky. Odvtedy sa pomery na strane účastníkov konania podstatným spôsobom zmenili, navrhovateľ dosiahol plnoletosť, a jeho náklady na výživu podstatne vzrástli, pretože medzičasom nastúpil na strednú školu, v čase rozhodovania súdu bol už v maturitnom ročníku s tým, že je rozhodnutý pokračovať aj v štúdiu na vysokej škole. Keďže je nemajetný a nemá vlastné príjmy, je stále odkázaný výživou na svojich rodičov, pričom prevažnú časť nákladov na život mu uhrádza matka. Táto je zamestnaná s príjmom 500 - 550,- eur mesačne, jej manžel je zamestnaný, bývajú v rodinnom dome, na ktorý si vzali úver a splácajú ho po 180,- eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľovi. Aj otec žije so svojou priateľkou v rodinnom dome, kde platí výdavky na bývanie mesačne okolo 300 eur, okrem toho na stravu a ošatenie jeho trojčlennej rodiny potrebuje podľa jeho vyjadrenia mesačne okolo 250 eur. Otec má okrem navrhovateľa má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to na syna V. A., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého mu bolo súdom určené výživné vo výške 290 eur mesačne, a na maloletú A. nar. XX.XX.XXXX, na ktorej výžive sa dobrovoľne podieľa a podľa jeho vyjadrenia potrebuje na ňu mesačne okolo 100 eur. 11. Povinný je automechanik, pričom v konaní uviedol, že v období od 10.03.2014 do 01.04.2015 pracoval v Rakúsku s príjmom okolo 900,- eur, kde ho však prepustili z práce, nebol zahlásený do zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, dosiahol základ dane 961,29 eur. Od októbra 2015 bol zamestnaný s príjmom okolo 335 eur mesačne. Pracoval ako šofér kamiónu v rámci SR. V konaní tvrdil, že sa nachádza vo veľmi zlej finančnej situácii, má exekúcie na dva rodinné domy, 60m2 a 180m2, kde s družkou býva, má k dispozícii motorové vozidlo zn. Audi Q7, aj na toto vozidlo je vyznačená exekúcia. Jeho predchádzajúcu firmu A.-T. s.r.o., ktorá bola od r. 2010 neaktívna ( majúca o i. v predmete činnosti vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu), a ktorá vlastnila viacero vozidiel, v marci 2017 podľa predloženej zmluvy predal za 500,- eur. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2017 dosiahol čiastkový základ dane 3.181,51 eur. Vychádzajúc z lustrácii Sociálnej poisťovne povinný bol od 01.10.2015 do 31.01.2017 zamestnaný v spol. F., kde dosahoval cca 350,- eur netto ( zamestnávateľ potvrdil, že v r. 2016 mal z príjmu exekučné zrážky 770,- eur a v r. 2017 zrážky 124,- eur), od 01.02.2017 sa zamestnal v D. spol. s.r.o. s príjmom okolo 430,- eur, od 01.02.2018 sa zamestnal v spol. E. T., s.r.o., s príjmom netto cca 465,- eur, z toho exekučné zrážky 88,40 eur., povinný je v uvedenej firme 50%-ným spoločníkom a súčasne jedným z dvoch konateľov. 12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona a obsahu spisu dospel k rovnakému záveru ako prvoinštančný súd, a síce, že je tu namieste zvýšenie výživného na sumu 250,- eur mesačne, ktorá je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľa a schopnostiam a možnostiam povinného. V prvom rade treba poukázať na skutočnosť, že povinný bol pri poslednom zvyšovaní výživného v r. 2011 dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne dávky. Povinný ako príjem v tom čase neuviedol žiadny, pričom jeho spol. A.-T. s.r.o. bola od r. 2010 neaktívna, čiže treba konštatovať od uvedeného obdobia podstatný nárast príjmov otca, keď z nulového príjmu začal dosahovať jednak príjmy zo zamestnania a jednak mal príjmy z podnikania. Ďalej tak ako to urobil prvoinštančný súd, bolo treba pri určení výživného zohľadniť nielen deklarovaný príjem povinného ale jeho reálne možnosti a schopnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je v schopnostiam a možnostiach povinného dosahovať príjmy podstatne vyššie, než príjmy, ktoré podľa predložených listín a tvrdení povinného tento dosahoval. Súdu uviedol, že je automechanikom, pričom podľa dostupných internetových zdrojov priemerný plat automechanika v SR je cca 1.100,- eur brutto, povinný však v konaní neuviedol žiaden vážny dôvod, pre ktorý sa vzdal vyššieho príjmu zo zamestnania a pracoval za mzdu netto okolo 350 - 400,- eur ako vodič vnútroštátnej dopravy. Rovnako nie je zrejmé, z akých dôvodov odpredal svoju firmu A.-T. s.r.o. so základným imaním 6.640 eur za sumu 500,- eur, na čo správne poukázal už prvoinštančný súd. Uvedené správanie povinného je treba v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyhodnotiť ako vzdanie sa bez vážneho dôvodu majetkového prospechu a to za situácie, kedy povinný si bol dobre vedomý svojich vyživovacích povinností ( nielen k navrhovateľovi). Je pravdou, že mu pribudla v r. 2016 vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru, avšak vzhľadom na jej útly vek sú potreby tohto dieťaťa oveľa nižšie než u dospelého navrhovateľa, a navyše o toto dieťa sa povinný aj osobne stará. Pokiaľ ide o ďalšieho syna V., tento je plnoletý a podľa vyjadrenia povinného už dávnejšie zanikli dôvody na trvanie jeho vyživovacej povinnosti k nemu, aj keď povinný napriek tejto vedomosti dlhodobo odkladal podanie návrhu na súd za účelom zrušenia vyživovacej povinnosti, určenej vo výške 290,- eur mesačne. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že medzičasom bol už takýto návrh podaný a konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava III. 18. V súčasnosti je otec navrhovateľa spoločníkom a konateľom firmy E. T., s.r.o., ktorú založil v januári 2018, pričom tvrdí, že nakoľko ide o novú spoločnosť začínajúcu podnikanie v nákladnej doprave, ktorá si v súčasnom období iba vytvára podmienky na fungovanie na trhu s vysokou konkurenciou, vedenie takejto spoločnosti si vyžaduje vyššie zriaďovacie náklady, a že vzhľadom na všetky záväzky minulé aj súčasné sa jeho situácia v dohľadnom čase nezlepší. Takáto argumentácia však pri posudzovaní možností a schopností povinného nemôže obstáť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Dieťaťu, odkázanému na takéhoto rodiča výživou, nemôže byť na ujmu, ak sa rodič dlhodobo správa nezodpovedne a ľahkovážne tým, že berie na seba neprimerané majetkové riziká (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), zadlžuje sa, alebo sám poskytuje služby alebo tovary na dlh a pod. Odvolací súd pripomína zákonnú definíciu podnikania, ktorým treba rozumieť sústavnú činnosť vykonávanú samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Účelom podnikania je teda jednoznačne dosiahnutie zisku. Pokiaľ otec nedosahuje dostatočný zisk, aby dokázal plniť svoje vyživovacie povinnosti, vykazuje dlhodobo straty, je jeho povinnosťou, aby si obstaral iný zdroj príjmu, ktorý mu umožní si jeho povinnosti plniť a naplno využívať svoje schopnosti a možnosti. Nie je možné akceptovať také správanie rodiča, ktorý napriek neúspešnému ukončeniu podnikania so stratami (ktoré majú zdôvodniť jeho neschopnosť primerane si plniť vyživovaciu povinnosť) opakovane sa púšťa do nového podnikania, kde žiada zohľadniť pri určení výživného zase vysoké zriaďovacie náklady, ktoré budú dlhšiu dobu dôvodom jeho znížených príjmov. Treba dodať, že takéto riskantné a nevýnosné podnikanie nie je namieste práve v období, kedy deti povinného potrebujú pokrývať svoje náklady z výživného, keďže nie sú schopné živiť sa samé. Argumentácia otca preto nemôže obstáť. Minulé ani súčasné záväzky otca, ktoré vznikli jeho ľahkovážnosťou, nemôžu byť zohľadňované ako prvoradé a na úkor výživného. Treba preto vychádzať z príjmov, ktoré je otec objektívne schopný dosahovať a tiež nebrať do úvahy výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným. 19. Vedený týmito úvahami, nevidel odvolací súd žiadny dôvod, pre ktorý by mal dať odvolateľovi za pravdu. Považujúc súdom prvej inštancie určené výživné na navrhovateľa za správne a primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa ako aj možnostiam a schopnostiam povinného, potvrdil výrok I. napadnutého rozsudku za použitia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny a to bez potreby vykonávať povinným navrhnuté dokazovanie na zistenie skutočnosti, či matka navrhovateľa je schopná dosahovať vyššie príjmy než boli v konaní zistené, keď takéto dokazovanie považoval za nadbytočné, nespôsobilé významným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu, pričom by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 12 Základných princípov na ktorých spočíva Civilný mimosporový poriadok). 20. Ako už konštatoval prvoinštančný súd, potreba zvýšenia výživného vyvolaná podstatnou zmenou pomerov na strane účastníkov, tu bola už v čase podania návrhu a výživné preto súd správne zvýšil od 05.02.2016 v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. odo dňa začatia súdneho konania, čím vznikol povinnému nedoplatok na zročnom výživnom za uplynuté obdobie od 05.02.2016 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 28.05.2018. Z dokazovania vyplýva, že otec platil navrhovateľovi sumu skôr určeného výživného a to 100,- eur mesačne, nedoplatok preto treba vypočítať pri zohľadnení už takto zaplateného výživného. Prvoinštančný súd dospel k sume zročného výživného 2.459,32 eur, avšak odvolací súd zhodne s navrhovateľom (ktorý sa čo do výšky určeného nedoplatku odvolal) zistil, že nedoplatok nebol vypočítaný správne. 21. Berúc do úvahy zvýšenie výživného od 05.02.2016 na sumu 250,- eur, ktoré mal povinný navrhovateľovi uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, vypočítal odvolací súd nedoplatok 4.179,30 eur nasledovne: Povinný mal zaplatiť za zisťované obdobie celkovo sumu 6.965,50 eur ako súčet alikvótnej časti výživného za mesiac február 2016, t.j. 25 dní (250 eur : 29 dní x 25 dní = 215,50 eur) a plné výživné za 27 mesiacov, t.j. od 03/2016 do 05/2018 (250 eur x 27 mesiacov = 6.750 eur) pričom platiac mesačne po 100,- eur celkovo zaplatil za toto obdobie iba 2.786,20 eur ako súčet alikvótnej časti výživného za mesiac február 2016, t.j. 25 dní (100 eur : 29 dní x 25 dní = 86,20 eur) a plné výživné za 27 mesiacov, t.j. od 03/2016 do 05/2018 (100 eur x 27 mesiacov = 2.700 eur). Nedoplatok teda predstavuje rozdiel medzi súdom určeným výživným, ktoré zaplatené malo byť a skutočne uhradeným výživným (6.965,50 eur - 2.786,20 eur ). 22. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zročného výživného (výrok II.) za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil a súčasne zmenil aj súvisiaci výrok III., v časti stanovujúcej podmienky splatenia tohto nedoplatku, v ktorom odvolací súd zohľadnil sumu dlžného výživného a prispôsobil výšku splátok tak, aby v súlade s ustálenou súdnou praxou bolo zročné výživné uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia súdu s tým, že ak splátkový kalendár otec nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť dlžné výživné uhradiť naraz. Výška takto povolených splátok predstavuje sumu 116,- eur. Odvolací súd neakceptoval požiadavku navrhovateľa, aby súd uložil povinnému uhradiť zameškané výživné jednorazovo, keďže bolo treba vziať do úvahy výšku nedoplatku, ktorý pri súčasnej povinnosti platenia bežného výživného je spôsobilý spolu s ostatnými odôvodnenými výdavkami povinného vystaviť jeho rodinu existenčným problémom, pričom súd musel prihliadať nielen na záujmy navrhovateľa, ale aj na záujmy členov rodiny povinného obzvlášť maloletej dcéry, ktorej by takéto rozhodnutie mohlo byť na ujmu. 23. Pokiaľ ide o odvolaním dotknutý závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, tento bol podľa § 387 ods. 2 CSP vzhľadom k jeho vecnej správnosti odvolacím súdom potvrdený a súčasne bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. 24. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.