Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200325 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2017200325.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu DHL Logistics (Slovakia), spol. s r.o., so sídlom Dialničná 2, Senec, IČO 31 354 464, zastúpeného spoločnosťou PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 235 772, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680159/2017 z 31.7.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 680159/2017 zo dňa 31.7.2017, ktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolania účastníka konania DHL Logistics (Slovakia), spol. s r.o. proti rozhodnutiam Colného úradu Trnava zn. 198246/2017 zo dňa 2.3.2017, zn. 198903/2017 zo dňa 2.3.2017, zn. 200940/2017 zo dňa 3.3.2017, zn. 201574/2017 zo dňa 3.3.2017, zn. 202074/2017 zo dňa 3.3.2017, zn. 203055/2017 zo dňa 3.3.2017, zn. 205692/2017 zo dňa 6.3.2017, zn. 206115/2017 zo dňa 6.3.2017, zn. 206754/2017 zo dňa 6.3.2017, zn. 207207/2017 zo dňa 6.3.2017, zn. 207911/2017 zo dňa 6.3.2017, zn. 208391/2017 zo dňa 6.3.2017, zn. 229331/2017 zo dňa 10.3.2017, zn. 229932/2017 zo dňa 10.3.2017, zn. 234978/2017 zo dňa 13.3.2017 a zn. 235362/2017 zo dňa 13.3.2017 zamietol a napadnuté rozhodnutia colného úradu potvrdil. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastník konania (žalobca) podal na colnom úrade dňa 29.6.2012 celkovo 16 žiadostí o vrátenie dovozného cla vymeraného rozhodnutiami v colnom konaní, ktorými žiadal o vrátenie dovozného cla podľa článku 236 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex“) vymeraného na tovar označený v písomnom colnom vyhlásení ako „digitálne videokamery“, označený kódom tovaru 8525 80 91 00 podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) Spoločného colného sadzobníka, pričom mal za to, že predmetný tovar mal byť zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8525 80 30 00 s nulovou sadzbou dovozného cla a nie do podpoložky 8525 80 91 00, kde bolo vymerané dovozné clo vo výške 4,9 %. Colný úrad vyššie citovanými rozhodnutiami žiadostiam účastníka konania nevyhovel a dovozné clo mu nevrátil. 3. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie colného úradu vo všetkých 16 prípadoch žiadostí účastníka konania o vrátenie dovozného cla záviselo výlučne od posúdenia správnosti zatriedenia predmetného tovaru, označeného v príslušných colných vyhláseniach, ako „digitálne videokamery“ kód tovaru (PpKN) 8525 80 91 00 do zodpovedajúcej podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) Spoločného colného sadzobníka, čomu zodpovedala sadzba cla vo výške 4,9 %. Dôvodom vrátenia dovozného cla bola skutočnosť tvrdená žalobcom, že predmetný tovar bol v rokoch 2009 do 2012 nesprávne klasifikovaný v položke 8525 80 91 00, pričom správne mal byť tovar zaradený do PpKN 8525 80 30 00 s colnou sadzbou 0%. V tejto súvislosti poukázal na čl. 199 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie č. 2454/93“), v zmysle ktorého bez toho, aby bolo dotknuté prípadné uplatňovanie trestnoprávnych ustanovení, predloženie vyhlásenia colnému úradu, ktoré podpíše deklarant alebo jeho zástupca, alebo tranzitného vyhlásenia podaného pomocou elektronického postupu spracovania údajov zakladá v súlade s platnými ustanoveniami zodpovednosť deklaranta alebo jeho zástupcu za správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a za pravosť predložených dokladov a splnenie všetkých povinností súvisiacich s umiestnením predmetného tovaru do navrhovaného režimu. 4. K námietke žalobcu, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 458/2014 z 29. apríla 2014, ktoré bolo publikované v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 26.05.2014 a nadobudlo účinnosť dňa 26.5.2014, nie je možné aplikovať na prípady pred nadobudnutím jeho účinnosti, teda ani na prípady dovozov tovaru, ktoré boli realizované v roku 2010 uviedol, že táto nie je opodstatnená, keďže v čase dovozu predmetného tovaru bolo vo vzťahu k tomuto tovaru priamo účastníkom ako deklarantom v príslušných colných vyhláseniach deklarované jeho zatriedenie do PpKN 8525 80 91 na základe iných skutkových a právnych dôvodov, než by mohli vyplývať z nariadenia č. 458/2014, ktoré v tom čase ešte neexistovalo. V tejto súvislosti poukázal na to, že nakoľko účastník konania spochybnil svoje vlastné zatriedenie predmetného tovaru a podal žiadosti o vrátenie dovozného cla, colné orgány skúmali prípadnú existenciu technických a právnych dôvodov pre účastníkom konania deklarované zatriedenie tovaru do PpKn 8525 80 91 i prípadné dôvody pre zmenu jeho zatriedenia do navrhnutej PpKN 8525 80 30, pričom v takomto prípade boli colné úrady oprávnené skúmať a vyhodnotiť nielen účastníkom konania predložené dôkazy (ním uvádzané záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané neskôr inej právnickej osobe na iné dovozy v inom členskom štáte), ale boli tiež oprávnené skúmať, interpretovať a v prípade potreby aj aplikovať neskôr vydané právne akty alebo iné odborné výstupy Európskej únie, resp. jej špecializovaných orgánov, ktoré sa týkajú predmetného tovaru a jeho zatriedenia do PpKN a ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie otázky správneho zatriedenia predmetného tovaru do príslušnej PpKN. 5. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve oprávnený vydávať záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v zmysle článku 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex Únie“) v spojení s § 16 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon je Colný úrad Bratislava, pričom mal za to, že účastník konania sa prípadným pochybnostiam o správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru mohol vyhnúť tým, že by pred dovozom predmetného tovaru požiadal príslušný colný úrad (Colný úrad Bratislava ) o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Vo vzťahu k predloženým záväzným informáciám o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, ktoré boli vydané v inom členskom štáte a v inom čase (v danom prípade neskôr, než bol realizovaný dovoz predmetného tovaru) uviedol, že tieto nemožno považovať za zákonný dôkaz o správnosti resp. nesprávnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru označeného v colnom konaní ako digitálne videokamery a to s poukazom na článok 12 ods. 2 Colného kódexu, v zmysle ktorého záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru je pre colné úrady záväzná len vo vzťahu k držiteľovi tejto informácie a len pokiaľ ide o tovar, pre ktorý boli colné formality splnené po dátume poskytnutia záväznej informácie dodajúc, že rovnako rieši túto otázku aj článok 33 ods. 2 Colného kódexu Únie. 6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k predmetnému tovaru označenému ako digitálne kamery bolo potrebné vykonať samostatné dokazovanie, konkrétne posúdenie technických parametrov a vlastností v kontexte zodpovedajúcej právnej úpravy a na základe toho vyhodnotiť, či bol predmetný tovar v čase dovozu účastníkom konania správne zatriedený do PpKN 8525 80 91 alebo by mal byť zatriedený do účastníkom konania novo navrhnutej PpKN 8525 80 30, pričom dokazovanie vykonali odborné útvary finančnej správy, konkrétne Colný úrad Bratislava, ktorý poskytol vo vzťahu k tovaru odborné stanoviská k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru zn. 1095219/1/342954/2014 zo dňa 8.9.2014 a zn. 9005219/1/1118228/2012 zo dňa 9.8.2012, ktoré nepotvrdili zatriedenie predmetného tovaru do účastníkom konania navrhnutej PpKN 8525 80 30. 7. Vychádzajúc z článku 9 ods. 1 nariadenia Komisie č. (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, zavádzajúceho ustanovenia pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie č. 2454/93“), poukázal na to, že nariadenie č. 458/2014 je výsledkom dlhoročných diskusií a rokovaní na tému nejednotnosti záväzných informácií pri uplatňovaní nomenklatúry práve k predmetnému tovaru, pričom v zmysle uvedeného nariadenia je zatriedenie tovaru do PpKN 8525 80 30 ako digitálny fotoaparát jednoznačne vylúčené. V tejto súvislosti tiež uviedol, že na základe predmetného vykonávacieho nariadenia Colný úrad Bratislava začal konať a pre žiadateľa právnickú osobu Samsung SK vydal na tovar, ktorý bol predmetom skúmania a preverovania na príslušnom Výbore pre Colný kódex v EK, 28 ZIN s platnosťou odo dňa 25.06.20147, pričom vo všetkých prípadoch je tovar zatriedený uplatnením VIP 1 a 6, poznámky 3 k XVI. triede do PpKN 8525 80 99, nakoľko predmetný tovar je stále určitým druhom kamkordéra (bez ohľadu na jeho zatriedenie do PpKN 8525 80 91 alebo PpKN 8525 80 99) a nie digitálnym fotoaparátom, ktorý by bolo možné zatriediť do PpKN 8525 80 30. 8. Žalovaný v súvislosti so zatrieďovaním predmetného tovaru poukázal na to, že hlavnou funkciou digitálnych fotoaparátov je zachytávanie a záznam statických snímok, pričom tovar opísaný vo vykonávacom Nariadení Komisie (ES) č. 1231/2007 z 19. októbra 2007 týkajúce sa zatriedenia určitých druhov tovaru do kombinovanej nomenklatúry (ďalej aj ako len „nariadenie Komisie č. 1231/2007“) dokáže zachytávať a zaznamenávať značný počet statických snímok vysokej kvality, pričom rozlíšenie statických snímok zariadenia uvedeného v predmetnom nariadení je 3680 x 2760 pixelov a preto v porovnaní s tovarom deklarovaným účastníkom konania, ktorý má rozlíšenie statických snímok iba 1600 x 1200 (1,92 megapixelov) a dokonca pri niektorých modelových radoch iba 800 x 600 pixelov je neodôvodnené tvrdiť, že hlavnou funkciou takéhoto tovaru je záznam a zachytávanie statických snímok, pretože kvalita rozlíšenia statických snímok je veľmi nízka. Uvedený názor žalovaný potvrdil aj s poukazom na nariadenie č. 458/2014. Na strane druhej poukázal na to, že tovar predkladaný účastníkom konania sa odlišuje od tovaru opísaného vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1231/2007 vyšším rozlíšením videa 720 x 576 (video v kvalite DVD), vyššou rýchlosťou zaznamenávania videa - 50 snímok za sekundu a funkciou zoom počas záznamu videa a preto je zrejmé, že hlavnou funkciou tovaru, ktorý bol predmetom dovozu je zachytávanie a zaznamenávanie videozáznamu a nie záznam a zachytávanie statických snímok. Tiež dôvodil, že predkladaný tovar spĺňa okrem jedného parametra (maximálne rozlíšenie videa), všetky ostatné kritéria na zatriedenie tovaru do jednej z PpKN 5825 80 91 alebo 8525 80 99 ako kamkordér a na strane druhej spĺňa iba jednu zo všetkých podmienok nomenklatúrneho zatriedenia do účastníkom konania navrhovanej PpKN 8525 80 30 ako digitálne fotoaparáty (kvalitu rozlíšenia nižšiu ako 800 x 600 pixelov). 9. S poukazom na vyššie uvedené zastal názor, že hmotnoprávne podmienky na vrátenie cla neboli splnené a preto postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolania účastníka konania a potvrdil napadnuté rozhodnutia colného úradu. 10. Žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj rozhodnutia colného úradu z dôvodov podľa § 191ods. 1 písm. a), c) a g) Správneho súdneho poriadku a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 11. Vo vzťahu k dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP poukázal na to, že nezákonnosť rozhodnutia spočíva v retroaktívnej aplikácii nariadenia č. 458/2014, ktoré nadobudlo účinnosť až 26.05.2014, pričom predmetný tovar bol preclený ešte v roku 2010. V súvislosti s neprípustnosťou retroaktivity klasifikačných kritérií poukázal na rozhodnutie SDEÚ vo veci C-472/12 - Panasonic Italia SpA c/a Agenzia delle Dogane di Milano, v ktorom SDEÚ uviedol, že „Nariadenie Komisie (ES) č. 754/2004 z 21. apríla 2004 o zatrieďovaní určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry sa nemôže uplatniť retroaktívne.“ V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že colné orgány boli oprávnené skúmať, interpretovať a v prípade potreby aj aplikovať neskôr vydané právne akty alebo aj iné odborné výstupy Európskej únie, resp. jej špecializovaných orgánov, ktoré sa týkajú predmetného tovaru a jeho zatrieďovania do PpKN a ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie otázky správnosti zatriedenia predmetného tovaru do príslušnej PpKN. 12. Žalobca uvádzal, že opravil vlastné colné vyhlásenia a žiadal o vrátenie cla na podklade neskôr vydaných záväzných informácií o zatriedení toho istého tovaru do inej podpoložky kombinovanej nomenklatúry (8525 80 30) so sadzbou cla 0% vydaných príslušnými colnými orgánmi v Holandsku, teda neopravil vlastné colné vyhlásenia z vlastného podnetu, ale na podklade dôkazov svedčiacich o správnom zatriedení tovaru do inej PpKN ako bola pôvodne použitá dodajúc, že je jeho právom v lehote 3 rokov podať žiadosť o vrátenie cla z dôvodu, že bola zaplatená vyššia suma dovozného cla ako mala byť. 13. Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie veci má spočívať v tom, že žalovaný nesprávnou aplikáciou právnej normy na posudzovaný prípad nesprávne určil ako hlavnú funkciu dovezených tovarov zachytávanie a zaznamenávanie videozáznamu namiesto skutočnej hlavnej funkcie tovarov - záznam a zachytávanie statických snímok (digitálny fotoaparát). Žalobca v tejto súvislosti dôvodil, že žalovaný okrem retroaktívnej aplikácie nariadenia č. 458/2004 svoj právny záver o hlavnej funkcii dovezených tovarov (videozáznam) odvodzuje najmä od nízkeho rozlíšenia videozáznamu dovezených tovarov (v maximálnom rozlíšení iba 720 x 576 pixelov) a uvedeným parametrom zdôvodňuje zatriedenie dovezeného tovaru do PpKN 8525 80 91 ako kamkordér s hlavnou funkciou videozáznam, namiesto zatriedenia do PpKN 8525 80 30 s hlavnou funkciou zachytávanie statických snímok (digitálny fotoaparát). 14. Uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že sa v danom prípade jedná o kombinované stroje a preto sa má postupovať podľa všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (Oddiel I, časť A bod 1 a 6 Colného sadzobníka) v spojení s poznámkami v triede XVI, bod 3 a 5, pričom stroj sa má zatriediť podľa toho akú hlavnú funkciu vykonáva a zatriedenie sa má vykonať podľa znenia príslušných podpoložiek a príslušných poznámok. V danom prípade, však poukázal na to, že nakoľko podpoložky kombinovanej nomenklatúry neobsahujú bližší popis predmetných tovarov, ktoré sú inak porovnateľné (PpKN 8525 80 30 - Digitálne fotoaparáty a PpKN 8525 80 91 - Kamkordéry iba na záznam obrazu a zvuku snímaného televíznou kamerou) je nevyhnutné použiť ďalšie právne normy a interpretačné pravidlá k správnemu zatriedeniu dovezených tovarov (digitálnych fotoaparátov), avšak bez porušenia zákazu retroaktivity. Dôvodil tiež, že nakoľko všeobecné pravidlá Colného sadzobníka neupravujú otázku zatriedenia do príslušnej PpKN bližšie, bolo na mieste aplikovať prílohu nariadenia č. 1231/2007, tak aby bolo možné ustáliť hlavnú funkciu dovezených tovarov, pričom rozhodným k správnemu zatriedeniu tovaru je formulácia dôvodov podľa stĺpca 3 prílohy nariadenia č. 1231/2007. V tejto súvislosti poukázal na znenie odôvodnenia v stĺpci 3 uvedeného bodu 4, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že má výrobok dizajn videokamery (kamkordéru), má funkciu zoom pre videozáznam a môže zaznamenať približne 42 minút videozáznamu pri rozlíšení 640 x 480 pixelov záznam videosekvencií ostáva druhoradou funkciou, pretože výrobok môže zachytiť a zaznamenať videosekvencie len v kvalite rozlíšenia, ktoré je nižšie ako 800 x 600 pixelov, pričom v zmysle poznámky 3 k triede XVI hlavnou funkciou výrobku je zachytávanie a záznam statických snímkou. Vychádzajúc z uvedeného poukázal na to, že ako hraničné kritérium pre zatriedenie výrobku ako „Digitálneho fotoaparátu“ je horná hranica kvality rozlíšenia videozáznamu, ktorá je ohraničená maximálnym rozlíšením 800 x 600 pixelov a preto dovezené tovary, ktorých maximálne rozlíšenie videozáznamu je 720 x 576 pixelov sú digitálne fotoaparáty, ktorých hlavnou funkciou je zachytávanie a záznam statických snímok a nie záznam videosekvencií. 15. K rozhodnutiu SDEÚ C-193/10 vo veci KMB Europe BV proti Hauptzollamt Duisburg, na ktoré v rozhodnutí odkazoval žalovaný, žalobca uviedol, že toto nie je na posudzovaný prípad aplikovateľné, nakoľko v prípade C-193/10 nebola hlavná funkcia tovaru medzi stranami sporná a spornou bolo len zatriedenie podľa zistenej hlavnej funkcie výrobku, avšak v tomto posudzovanom prípade je od začiatku konania sporná hlavná funkcia dovezených tovarov (videozáznam c/a statický snímok) a preto sú uvedené prípady skutkovo odlišné. 16. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca uzavrel, že hlavnou funkciou dovezených tovarov je zachytávanie a záznam statických snímok a nie záznam videosekvencií a to podľa kritéria hlavnej funkcie dovezených tovarov na základe nariadenia č. 1231/2007 a vysvetliviek ku KN a preto žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dovezené tovary zatriedil nesprávne do PpKN 8525 80 91 (ako Kamkordér), namiesto do PpKN 8525 80 30 (Digitálny fotoaparát) a keď zaplatené clo nevrátil. 17. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného odôvodnil aj poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP, ktorá spočíva v nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného, nakoľko v rozpore so zákonom neprihliadol na predložené dôkazy, resp. tieto riadne vyhodnotil ako dôkazy, konkrétne neprihliadol na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovarov (ďalej len „ZIN“) vydané na totožné tovary ako dovezené tovary v rôznych štátoch EÚ (Holandsko, Anglicko, Francúzsko), hoci niektoré boli vydané až po dovoze tovarov. V tejto súvislosti poukázal na to, že uvedený dôkaz preukazoval správnosť jeho právneho názoru aplikáciou nariadenia č. 1231/2007 a vysvetliviek KN, pričom nevykonaním dokazovania v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s § 34 správneho poriadku, žalovaný založil nezákonnosť svojho rozhodnutia. Podľa jeho názoru colný úrad a žalovaný bez vykonania vyhodnotenia ZIN ako dôkazu, i bez vzájomného vyhodnotenia dôkazov ZIN v súvislosti s vydanými odbornými stanoviskami Colného úradu Bratislava, posúdením v ich vzájomnej súvislosti, bez ďalšieho len stroho skonštatovali, že odborné stanoviská Colného úradu Bratislava jednoznačne vylučujú zatriedenie predmetného tovaru do navrhovanej PpKN 8525 80 30. 18. Žalobca ďalej namietal porušenie ústavného princípu rovnosti zbraní samotným rozhodnutím žalovaného, ako aj jeho postupom, nakoľko žalovaný v rozpore so zákonom za hlavný dôkaz k posúdeniu správnosti nomenklatúrneho zatriedenia dovezeného tovaru označuje stanoviská Colného úradu Bratislava, ktoré stavia nad bežnú silu dôkazu v konaní, pričom vzhľadom na svoje postavenie v konaní nemal účinné prostriedky, ktorými by sa mohol voči uvedenému postupu žalovaného brániť, najmä keď žalovaný opomenul vykonať vyhodnotenie dôkazov predložených v konaní v súlade so zákonom. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného o exkluzívnej a jedinečnej kompetencii Colného úradu Bratislava vykladať správnosť, či nesprávnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, pričom to vyhodnotil ako zásah do zákonom danej kompetencie súdom vykonať nezávislý prieskum zákonnosti postupu a právneho posúdenia veci konajúcimi orgánmi verejnej správy. 19. Žalobca záverom poukázal na diskriminačný prístup colného úradu a žalovaného ako reprezentantov výkonu verejnej moci v oblasti zjednoteného európskeho colného práva platného rovnako v Slovenskej republike ako i v ostatných štátoch Európskej únie v porovnaní s prístupom iných colných orgánov iných štátov Európskej únie pri rozhodovaní v obdobnej colnej veci. Poukázal na to, že v rámci konania predložil žalovanému viaceré rozhodnutia, ktorými holandské a britské colné orgány vyhoveli kladne vo veci skutkovo rovnakých žiadostí spoločnosti Samsung Electronics Benelux B.V. a Samsung Electronics UK Ltd. o vrátenie dovozného cla na totožné dovezené tovary v porovnaní so žiadosťami o vrátenie zaplateného cla v daných prípadoch. 20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci poukázal na ustanovenie § 7 písm. f) SSP a mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie i jeho prvostupňové rozhodnutia colného úradu implikujú možnosť súdne preskúmať otázky právne, napríklad dodržanie procesných podmienok pre vydanie rozhodnutia a ochranu tomu zodpovedajúcich práv účastníka konania, ale predmetom daných rozhodnutí je aj posúdenie technických vlastností tovaru a na ich základe vykonané nomenklatúrne zatriedenie tohto tovaru, čo predstavuje otázky výlučne technického charakteru, ktoré sú v zmysle § 7 písm. f) SSP z preskúmania správnych súdom vylúčené. 21. Uvádzal, že o nevrátení dovozných platieb nebolo rozhodnuté na základe nariadenia č. 458/2014, ktoré nadobudlo účinnosť 26.5.2014, ale na základe zodpovedajúcich ustanovení všeobecnej záväzných právnych predpisov, ktoré boli účinné v rozhodnom čase, pričom boli pochopiteľne odlíšené hmotnoprávne normy (aplikované napríklad pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie cla) a procesnoprávne normy účinné v čase, kedy sa o žiadostiach žalobcu o vrátenie cla konalo a rozhodovalo. Poukázal na to, že otázka správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru bola posudzovaná na základe technických parametrov a vlastností predmetného tovaru, pričom je zrejmé, že tieto parametre a vlastnosti určitého konkrétneho tovaru (konkrétne modely digitálnych prístrojov, kamkordérov) boli rovnaké v čase dovozu tovaru v roku 2010, ale aj v roku 2014 (keď bolo vydané nariadenie č. 458/2014) a tiež v roku 2017, kedy bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie dodajúc, že nekonštatoval určité správne nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru na základe nariadenia č. 458/2014, ale na základe technických vlastností a parametrov predmetného tovaru, ktoré boli okrem iného uvedené aj v nariadení č. 458/2014. Konštatoval, že tieto technické vlastnosti a parametre tovaru však boli známe a publikované i v čase dovozu predmetného tovaru v rokoch 2009 až 2011 a žalobca ako deklarant o nich nepochybne vedel, keďže predmetný tovar v colnom konaní zatriedil do správnej KN 8525 80 91 a tiež ho označoval ako „digitálne videokamery“. Zopakoval, že nariadenie č. 458/2014 nepoužil ako záväznú právnu normu, na základe ktorej bolo bez ďalšieho vykonané určité nomenklatúrne zatriedenie tovaru, ale bolo použité len ako dokument, ktoré obsahuje údaje o technických parametroch a vlastnostiach rovnakého tovaru i s určením správnej PpKN, ku ktorému plynutím času (v kontexte viacerých sporných vecí) zodpovedné orgány Európskej únie dospeli. 22. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný považoval za potrebné uviesť, že predmetný tovar bol ako „digitálne videokamery“ s nomenklatúrnym zatriedením do PpKN 8525 80 91 deklarovaný prvýkrát žalobcom v colnom konaní, čo znamená, že žalobca musel vedieť, aký tovar navrhuje v príslušných colných vyhláseniach prepustiť do voľného obehu a okrem iného bol uzrozumený aj s ním uvádzaným označením a nomenklatúrnym zatriedením dovážaného (deklarovaného tovaru). Poukázal tiež na to, že žalobca vo viacerých prípadoch dovážal spolu s predmetnými tovarom (videokamery zaradené do PpKN 8525 80 91) aj rôzny iný tovar, vrátane tovaru označeného ako „digitálne fotoaparáty“, ktorý bol žalobcom ako deklarantom zatriedený do PpKN 8525 80 30 a preto je zrejmé, že žalobcovi boli známe technické odlišnosti medzi videokamerami zatrieďovanými do PpKN 8525 80 91 a digitálnymi fotoaparátmi zatrieďovanými do PpKN 8525 80 30, pričom uvedené je zrejmé napríklad z písomného colného vyhlásenia JCD ev. č. 0587110100889 zo dňa 18.2.2011, JCD ev. č. 1587110000989 zo dňa 12.2.2010 alebo JCD 0587110100887 zo dňa 18.2.2011. 23. Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé prečo, po dlhšom časovom období zaujal žalobca k nomenklatúrnemu zatriedeniu odlišný postoj a náhle podal žiadosti o vrátenie dovozného cla, naviac keď je priamo v žiadostiach o vrátenie cla uvedené, že tovar, ktorého sa žiadosti o vrátenie cla týkajú bol dodaný konečnému spotrebiteľovi a preto možno dôvodne predpokladať, že konečný spotrebiteľ za tovar zaplatil zodpovedajúcu kúpnu cenu, ktoré okrem iného zohľadňovala aj všetky náklady spojené s dovozom predmetného tovaru, vrátane sumy cla. 24. Vo vzťahu k odborným technickým otázkam žalovaný poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na strane 9 až 12 a uviedol, že otázka nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru nie je otázkou právnou, ktorú je možné „nesprávne právne posúdiť“, ale otázkou odborne technickou, keďže skúma a vyhodnocuje technické vlastnosti a parametre skúmaného tovaru. 25. Žalovaný vo vzťahu k námietke, že neprihliadol na predložené dôkazy, najmä že riadne nevyhodnotil ZIN vydané v iných štátoch na totožné tovary ako dovezené žalobcom poukázal na to, že ZIN vydaná v zmysle príslušnej európskej a subsidiárne i národnej legislatívy určitého členského štátu obsahuje len údaj o tom, do ktorej PpKN má byť predmetný tovar podľa rozhodnutia (názoru) príslušného colného úradu členského štátu zatriedený a stručné odôvodnenie, ktoré je často len odkazom na všeobecné pravidlá pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, znenie jednotlivých číselných znakov PpKN a prípadne odkaz na vysvetlivky k príslušnej podpoložke harmonizovaného systému Colného sadzobníka dodajúc, že spochybňovanie ani preskúmavanie postupu správnych orgánov tretích štátov (i keď sú členmi Európskej únie) nepatrí do právomoci slovenských správnych orgánov, ktoré sú oprávnené oboznámiť sa len s výrokom konkrétnej ZIN, ak to uznajú za potrebné a teda zobrať do úvahy skutočnosť, že príslušný orgán iného členského štátu vykonal zatriedenie určitého tovaru do určitej PpKN, avšak nemajú možnosť preskúmať dôvody, ktoré k tomuto zatriedeniu viedli, ani spôsob jeho realizácie a posúdiť tak, či možno považovať postup zahraničných colných orgánov za správny a zákonný. V súvislosti so záväznou informáciou o nomenklatúrnom zatriedení tovaru poukázal na to, že táto musí byť vydaná konkrétnej osobe - žiadateľovi, ktorý sa následne na ňu odvoláva a zároveň musí byť vydaná na konkrétny tovar, ktorého dovoz konkrétny žiadateľ plánuje a po vydaní záväznej informácie aj uskutoční. V súvislosti s dokazovaním žalovaný tiež poukázal na to, že bolo potrebné posúdiť technické parametre a vlastnosti predmetného tovaru v kontexte zodpovedajúcej právnej úpravy a na základe toho vyhodnotiť, či by bolo možné predmetný tovar v čase dovozu zatriediť do žalobcom novo navrhnutej PpKN 8525 80 30, pričom toto dokazovanie bolo vykonané a otázka nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru (digitálne videokamery) bola osobitne preskúmaná aj v odvolacom konaní, kde ju opakovane samostatne posúdil odborný útvar Finančného riaditeľstva SR - oddelenie nomenklatúry, pôvodu a colnej hodnoty Colného odboru FR SR. 26. Žalovaný rovnako nesúhlasil s námietkou, ktorou žalobca poukazoval na porušenie princípu rovnosti zbraní dôvodiac, že žalobca nie je ako účastník správneho konania protivníkom alebo protistranou colného úradu alebo Finančného riaditeľstva SR, ale stále ostáva účastníkom správneho konania v zmysle príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré dané konanie upravujú. V tejto súvislosti zastal názor, že pravidlá správneho konania boli dodržané, pričom dodal, že žalobca nevyužitím zákonnej možnosti požiadať pred dovozom tovaru o vydanie ZIN sa dobrovoľne vystavil možnému riziku nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia tovaru. Rovnako za neopodstatnenú vyhodnotil námietku o diskriminačnom prístupe v oblasti zjednoteného európskeho práva v porovnaní s prístupom iných colných orgánov v iných štátov Európskej únie pri rozhodovaní v obdobnej veci, nakoľko opodstatnenosť, správnosť, či zákonnosť zahraničných rozhodnutí nie je možné v správnom konaní vedenom o žiadostiach žalobcu o vrátenie cla a ani v odvolacom konaní preskúmať. Taktiež uviedol, že skutočnosť, že colný úrad nevyhovel žiadostiam žalobcu o vrátenie cla nemožno považovať za porušenie práva na slobodný pohyb tovaru, keďže tovar bol slobodne na colné územie Európskej únie dovezený, žalobcom slobodne do colného režimu voľný obeh navrhnutý a aj colnými orgánmi za žalobcom navrhnutých podmienok (vrátane ním uvedeného nomenklatúrneho zatriedenia) prepustený. 27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 28. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nomenklatúrne zatriedenie tovaru predstavuje otázky čisto technického charakteru a preto nemá rozhodnutie žalovaného podliehať súdnemu prieskumu podľa SSP, resp. že súdny prieskum má byť obmedzený len na tie právne otázky, ktoré sa týkajú dodržania procesných podmienok pre vydanie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že nomenklatúrne zatrieďovanie tovarov zahŕňa tak technické posúdenie objektívnych znakov a vlastností dovezených tovarov, ako aj právne posúdenie spočívajúce v aplikácii príslušnej právnej normy (najmä nariadenie č. 1231/2007) na zistený skutkový a technický stav a preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v prípade jeho rozhodnutia ide čisto o technické posúdenie veci. Rovnako žalobca zotrval na svojom názore, že v zmysle obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé a preukázané, že colný úrad a žalovaný na posudzovaný prípad aplikoval de facto nariadenie č. 458/2014 retroaktívne, čím založil nezákonnosť vydaného rozhodnutia z dôvodu aplikácie neúčinnej právnej normy na posudzovaný prípad a z dôvodu porušenia zákazu retroaktivity. Zdôraznil, že určenie hlavnej funkcie tovaru je i otázkou právnou, popri jej technickom posúdení, pretože aplikácia právnych noriem na zistený skutkový stav je rovnako súčasťou procesu nomenklatúrneho zatrieďovania tovaru a bez právneho posúdenia na zistený technický stav tovaru nemožno riadne dokončiť proces zatrieďovania. Rovnako zotrval na názore, že v rozhodnutí žalovaného absentuje reálne hodnotenie ZIN ako dôkazov a táto skutočnosť je porušením zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záverom repliky žalobca poukázal na to, že právna úprava nomenklatúrneho zatrieďovania je z rozhodnej časti harmonizovaná a upravená legislatívou Európskej únie a preto dôvodne namieta nerovnaké rozhodovanie slovenských správnych orgánov o totožnom nároku, o akom bolo kladne rozhodnuté inými colnými orgánmi iných členských štátoch EÚ vo vzťahu k rovnakým dovezeným tovarom. V ostatnom sa žalobca pridržal argumentácie uvedenej v správnej žalobe. 29. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení k veci zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, pričom považoval za potrebné zdôrazniť, že zásada zákazu retroaktivity bola pri vydávaní rozhodnutia dodržaná, pretože nekonštatoval určité správne nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru na základe nariadenia č. 458/2014, ale na základe technických vlastností a parametrov predmetného tovaru, ktoré boli okrem iného uvedené aj v nariadení č. 458/2014, ale platili a boli známe a publikované i v čase dovozu predmetného tovaru v roku 2010 a žalobca ako deklarant o nich nepochybne vedel, keďže predmetný tovar v colnom konaní zatriedil do správnej PpKN 8525 80 91 a tovar tiež označoval ako „digitálne videokamery“. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP ( zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Podľa § 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „colný zákon“ alebo „zákon č. 199/2004 Z. z.“) tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie (ďalej len "colné územie únie") a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky. Podľa článku 22 ods. 6 Colného kódexu únie pred vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo v neprospech žiadateľa, oznámia colné orgány dôvody, ktoré budú podkladom ich rozhodnutia, žiadateľovi, ktorému sa umožní, aby v stanovenej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď mu bolo uvedené oznámenie doručené alebo sa považuje za doručené, predložil svoje stanovisko. Po uplynutí tejto lehoty sa žiadateľovi vhodným spôsobom oznámi rozhodnutie. Článok 116 ods. 1 Colného kódexu únie Všeobecné ustanovenia 1. Za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov: a) účtovanie vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla; b) chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy; c) pochybenie príslušných orgánov; d) spravodlivý nárok. Článok 117 Colného kódexu únie zaúčtovaná vyššia ako skutočne dlžná suma dovozného alebo vývozného cla 1. Suma dovozného alebo vývozného cla sa vráti alebo odpustí v prípade, ak suma, ktorá zodpovedá pôvodne oznámenému colnému dlhu, presahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť, alebo ak sa colný dlh dlžníkovi oznámil v rozpore s článkom 102 ods. 1 písm. c) alebo d). 2. Ak sa žiadosť na vrátenie alebo odpustenie v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zakladá na existencii zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla pre tovar podliehajúci colnej kvóte, colnému stropu alebo iným zvýhodneným sadzobných opatreniam, clo sa vráti alebo odpustí, pokiaľ bola v čase podania žiadosti s priloženými potrebnými dokladmi splnená niektorá z týchto podmienok: a) v prípade colnej kvóty jej objem nebol vyčerpaný; b) v ostatných prípadoch nebola opäť stanovená sadzba bežne plateného cla. Článok 121 ods. 1 písm. a) Colného kódexu únie Postup pri vrátení a odpustení 1. Žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 116 sa predkladajú colným orgánom v týchto lehotách: a) v prípade zaúčtovania vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla, pochybenia príslušných orgánov alebo spravodlivého nároku, do troch rokov odo dňa oznámenia colného dlhu. Podľa článku 121 ods. 2 Colného kódexu únie, ak colné orgány nemôžu na základe uvedených dôvodov rozhodnúť o vrátení alebo odpustení sumy dovozného alebo vývozného cla, musia skutkovú podstatu žiadosti o vrátenie alebo odpustenie preskúmať na základe iných dôvodov na vrátenie alebo odpustenie uvedených v článku 116. Podľa prvej časti oddielu I bodu A ods. 1 a 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, nariadenia Komisie (ES) č. 948/2009 z 30. septembra 2009, nariadenia Komisie (EÚ) č. 861/2010 z 5. októbra 2010, nariadenia Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 927/2012 z 9. októbra 2012 A. Všeobecné pravidlá pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry Zatrieďovanie tovaru do kombinovanej nomenklatúry sa riadi nasledujúcimi zásadami: 1. Názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, a ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak, podľa nasledujúcich ustanovení. 6. Na právne účely sa zatriedenie tovaru do podpoložiek položky určuje podľa znenia týchto podpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a mutatis mutandis podľa vyššie uvedených pravidiel pod podmienkou, že porovnateľné sú len podpoložky rovnakej úrovne. Na účely tohto pravidla sa tiež používajú poznámky k triedam a kapitolám, ak kontext nevyžaduje inak. Druhá časť (Zoznam colných sadzieb) nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, nariadenia Komisie (ES) č. 948/2009 z 30. septembra 2009, nariadenia Komisie (EÚ) č. 861/2010 z 5. októbra 2010, nariadenia Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 927/2012 z 9. októbra 2012 je nazvaná ako „Stroje, prístroje a mechanické zariadenia; Elektrické zariadenia; ich časti a súčasti; prístroje na záznam a reprodukciu zvuku, prístroje na záznam a reprodukciu televízneho obrazu a zvuku, a časti, súčasti a príslušenstvo takéhoto tovaru.“, pričom poznámka nachádzajúca sa pod nadpisom uvedenej triedy KN znie : Ak kontext nevyžaduje inak, kombinované stroje pozostávajúce z dvoch alebo viacerých strojov, ktoré tvoria spolu jeden celok, ako aj ostatné stroje, ktoré sú svojou konštrukciou určené na dve alebo viac komplementárnych alebo alternatívnych funkcií, sa majú zatriediť podľa stroja, ktorý vykonáva hlavnú funkciu charakterizujúcu celok. 31. Podľa dôvodov zatriedenia tovaru - digitálneho fotoaparátu do PpKN 8525 80 30 vyplývajúcich z nariadenia č. 1231/2007, platí, že napriek tomu, že má výrobok dizajn videokamery (kamkordéru), má funkciu zoom pre videozáznam a môže zaznamenať približne 42 minút videozáznamu pri rozlíšení 640 x 480 pixelov a záznam videosekvencií ostáva druhoradou funkciou, pretože výrobok môže zachytiť a zaznamenať videosekvencie len v kvalite rozlíšenia, ktoré je nižšie ako 800 x 600 pixelov, pričom v zmysle poznámky 3 k triede XVI hlavnou funkciou výrobku je zachytávanie a záznam statických snímok. 32. Podľa dôvodov zatriedenia tovaru - kamkordéru do PpKN 8525 80 91 vyplývajúcich z nariadenia č. 1231/2007 platí, že zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, poznámkou 3 k XVI. triede a znením číselných kódov KN 8525, 8525 80 a 8525 80 91, pričom v zmysle poznámky 3 k XVI. triede hlavnou funkciou výrobku je zachytávanie a záznam videosekvencií, pretože môže zaznamenávať videosekvencie vo vyššej kvalite rozlíšenia ako je 800 x 600 pixelov s približne 42 minútami videozáznamu v rozlíšení 1 280 x 720 pixelov s 30 snímkami za sekundu. 33. Podľa vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre EÚ (2011/C 137/01) z PpKN 8525 80 91 a 8525 80 99 (kamkordéry) sú digitálne fotoaparáty vylúčené z týchto podpoložiek, ak nemajú schopnosť pri využití maximálnej kapacity pamäte zaznamenať 23 snímok za sekundu (alebo viac) pri minimálne 30 - tich minútach neprerušovanej videosekvencie v kvalite rozlíšenia 800 x 600 pixelov (alebo viac). 34. Podľa vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre EÚ (2011/C 137/01) z PpKN 8525 80 30 (digitálne fotoaparáty) fotoaparáty zostávajú zatriedené do tejto podpoložky, pokiaľ nie sú schopné pri využití kapacity pamäte zaznamenať 23 snímok za sekundu (alebo viac) pri minimálne 30 - tich minútach neprerušovanej videosekvencie v kvalite rozlíšenia 600 x 600 pixelov (alebo viac). 35. Podľa zistenia súdu vo veci totožných účastníkov konania a s obdobným predmetom sporu vedenej tunajším súdom pod č. k. 14S/52/2017 súd uznesením zo dňa 3. decembra 2018 postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku konanie prerušil a predložil podľa článku 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledovnom znení : Má sa podpoložka kombinovanej nomenklatúry 8525 80 91 uvedená v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení vysvetliviek publikovaných podľa tohto nariadenia v roku 2011 (oznámenie Komisie 2011/C 137/01) vykladať v tom zmysle, že tovar - digitálne videokamery (o aké ide v danej veci) môže byť do nej zaradený, aj vtedy, ak je schopný zachytiť a zaznamenať videosekvencie len v kvalite rozlíšenia, ktoré je nižšie ako 800 x 600 pixelov, konkrétne v kvalite 720 x 576 pixelov, keď ďalšia funkcia tohto tovaru - zachytávanie a záznam statických snímok je obmedzená kvalitou rozlíšenia statických snímok v rozsahu 1600 x 1200 pixelov (1,92 megapixela) ? V nadväznosti na konanie 14S/52/2017 súd konanie uznesením zo dňa 18.12.2018 prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke uloženej mu v konaní 14S/52/2017, zodpovedanie ktorej má vzhľadom na prakticky totožný skutkový a právny stav prejednávaných vecí zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci. 36. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-810/18 z 30. apríla 2020 (ďalej aj ako len „rozsudok SDEÚ“) rozhodol tak, že kombinovaná nomenklatúra uvedená v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, nariadenia Komisie (ES) č. 948/2009 z 30. septembra 2009, nariadenia Komisie (EÚ) č. 861/2010 z 5. októbra 2010, nariadenia Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 927/2012 z 9. októbra 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že do podpoložky 8525 80 91 tejto KN sa ako „kamkordéry“ zatriedia digitálne videokamery s dvojakou funkciou, a to zachytávanie a zaznamenávanie statických snímok a videosekvencií, aj keď v prípade videosekvencií sú tieto kamery schopné zachytiť a zaznamenať tieto sekvencie len v kvalite rozlíšenia nižšej ako 800 x 600 pixelov, keďže hlavnou funkciou týchto digitálnych videokamier je zachytiť a zaznamenať tieto sekvencie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. 37. Súdny dvor EÚ v odôvodnení rozsudku v bode 24 poukázal na to, že keď je Súdnemu dvoru podaný návrh na rozhodnutie v prejudiciálnom konaní v oblasti colného zatriedenia, jeho funkcia spočíva prevažne v objasnení kritérií vnútroštátnemu súdu, ktorých uplatnenie umožňuje vnútroštátnemu súdu správne zatriediť predmetné výrobky do KN, než vykonať sám toto zatriedenie, pretože nedisponuje nevyhnutne všetkými podkladmi potrebnými v tomto smere doplniac, že vnútroštátny súd sa zdá v každom prípade viac príslušný na vykonanie predmetného zatriedenia (rozsudky zo 16. februára 2006, Proxxon, C-500/04, EU:C:2006:111, bod 23; z 22. novembra 2012, Digitalnet a i., C-320/11, C-330/11, C-328/11 a C-383/11, EÚ:C:2012:745, bod 61, ako aj uznesenie z 22. októbra 2014, Mineralquelle Zurzach, C-139/14, EU:C:2014:2313, bod 28). 38. Ďalej Súdny dvor v bode 25 v prvom rade zdôraznil, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol treba rozhodujúce kritérium na nomenklatúrne zatriedenie tovaru hľadať všeobecne v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení podpoložky KN a v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám tejto KN (rozsudky z 26. septembra 2000, Eru Portuguesa, C-42/99, EU:C:2000:501, bod 13, ako aj z 5. marca 2015, Vario Tek, C-178/14, neuverejnený, EU:C:2015:152, bod 21 a citovaná judikatúra). 39. V bode 26 rozsudku Súdny dvor v druhom rade rozhodol, že účel výrobku môže byť objektívnym kritériom na zatriedenie, pokiaľ je tomuto výrobku inherentný, čo musí byť možné posúdiť na základe jeho objektívnych znakov a vlastností (rozsudok z 15. mája 2019, Korado, C-306/18, EU:C:2019:414, bod 37 a citovaná judikatúra) a spomedzi relevantných prvkov treba z tohto hľadiska posúdiť použitie, ktoré danému výrobku stanovil výrobca, ako aj spôsoby a miesto jeho používania (rozsudok z 2. mája 2019, Onlineshop, C-268/18, EU:C:2019:353, bod 29 a citovaná judikatúra). 40. V bode 27 rozsudku Súdny dvor v treťom rade uviedol, že colné zatriedenie výrobku treba vykonať tak, že sa zohľadní jeho hlavná funkcia, pričom poznámka 3 k triede XVI v druhej časti KN najmä stanovuje, že stroj určený na viac funkcií sa má zatriediť podľa hlavnej funkcie, ktorou sa vyznačuje (rozsudok z 11. júna 2015, Amazon EU, C-58/14, EU:C:2015:385, bod 23), pričom v tejto súvislosti spresnil, že je potrebné zohľadniť, čo je hlavné alebo vedľajšie v očiach spotrebiteľa (rozsudok z 2. mája 2019, Onlineshop C-268/18, EU::2019:353, bod 31 a citovaná judikatúra). 41. V bode 29 uviedol, že podobne ako uvádzajú slovenská vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach sa vzhľadom na technické vlastnosti tovarov zdá, že ich hlavná funkcia spočíva v zachytávaní a zaznamenávaní videosekvencií, a preto ich treba zatriediť do podpoložky 8525 8091 KN ako „kamkordéry“, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tejto súvislosti v bode 30 uviedol, že mu z predloženého spisu vyplýva, po prvé, že hoci kvalita rozlíšenia zachytených a zaznamenaných statických snímok je relatívne nízka, t.j. 1 600 x 1 200 pixelov, ba dokonca pri niektorých modelových radoch iba 800 x 600 pixelov, kvalita rozlíšenia zachytených a zaznamenaných videosekvencií, a to 720 x 576 pixelov, ako aj rýchlosť zachytávania videozáznamov 50 snímok za sekundu dosahujú kvalitu štandardného DVD, ďalej po druhé, technické vlastnosti uvedených tovarov, predovšetkým ich tvar a ich vyklápací hľadáčik, im dávajú výzor skôr videokamery (kamkordéru) ako digitálneho fotoaparátu, po tretie, všetky sporné tovary boli ponúkané na predaj ako digitálne videokamery s hlavnou funkciou zachytiť a zaznamenať videosekvencie a po štvrté sa zdá, že samotný výrobca prezentoval tento tovar v užívateľských príručkách ako digitálnu videokameru, ktorej cieľovou skupinou sú osoby vyhotovujúce videozáznamy s cieľom ich publikácii na stránke YouTube. 42. Ďalej Súdny dvor v bode 31 poukázal na to, že slovenská vláda a Komisia v písomných pripomienkach správne uvádzajú, že skutočnosť, že sporné tovary nespĺňajú parameter kvality zaznamenávania uvedený vo vysvetlivkách ku KN na to, aby mohli byť zatriedené do podpoložky 8525 80 91 tejto nomenklatúry ako „kamkordéry“, t.j. nemajú schopnosť zaznamenávať videosekvencie aspoň v kvalite rozlíšenia 800 x 600 pixelov neznamená, že tieto tovary sa majú automaticky zatriediť do podpoložky 8525 80 30 KN ako „digitálne fotoaparáty“. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že vysvetlivky ku KN významne prispievajú k výkladu rozsahu jednotlivých colných položiek, ale nie sú právne záväzné (najmä rozsudky zo 6. septembra 2018, Kreyenhop & Kluge, C-471/17, EU:C:2018:681, bod 38 a citovanú judikatúru, ako aj zo 16. mája 2019, Estron, C-138/18, EU:C:2019:419, bod 57 a citovanú judikatúru). 43. V bode 34 rozsudku poukázal na to, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva na jednej strane, že nariadenie o zatriedení je prijaté Komisiou vtedy, keď zatriedenie určitého konkrétneho tovaru do KN môže spôsobovať problém alebo vyvolávať spor a na strane druhej, že takéto nariadenie má všeobecný dosah, pretože sa neuplatňuje na osobitný subjekt, ale vo všeobecnosti na výrobky, ktoré sú identické s výrobkom, ktorý je predmetom tohto zatriedenia (rozsudok z 19. februára 2009, Kamino International Ligistics, C-376/07, EU:C:2009:105, bod 63). V tejto súvislosti v bode 35 rozsudku poukázal na to, že slovenská vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach správne zdôraznili, že výrobky, ktoré sú predmetom zatriedenia v nariadení č. 1231/2007 a sú opísané v bodoch 3 až 5 tabuľky tvoriacej prílohu tohto nariadenia nie sú totožné so spornými tovarmi, totiž digitálne fotoaparáty uvedené v týchto ustanoveniach sa odlišujú od sporných tovarov predovšetkým tým, že umožňujú zaznamenávanie jednak statických snímok vyššej kvality a jednak videí v menšom rozlíšení a rýchlosťou 30 snímok za sekundu, zatiaľ čo sporné tovary umožňujú zaznamenávanie videí rýchlosťou 50 snímok za sekundu. 44. V bode 36 Súdny dvor uviedol, že podľa judikatúry Súdneho dvora analogické uplatnenie nariadenia o zatriedení na výrobky, ktoré sú podobné výrobkom uvedeným v tomto nariadení podporuje koherentný výklad KN, ako aj rovnosť zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi (rozsudok zo 4. marca 2004, Krings, C-130-02, EU:C:2004:122, bod 35) a súčasne v bode 37 Súdny dvor dodal, že takéto analogické uplatnenie však nie je nevyhnutné ani možné, ak Súdny dvor svojou odpoveďou na prejudiciálnu otázku poskytol vnútroštátnemu súdu všetky skutočnosti potrebné na zatriedenie výrobku do vhodnej položky KN (rozsudok z 12. apríla 2018, Medtronic, C-227/17, EU:C:2018:247, bod 59 a citovaná judikatúra). 45. S poukazom na uvedené úvahy Súdny dvor v bode 38 uzavrel, že na položenú otázku treba odpovedať tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že do podpoložky 8525 80 91 tejto KN sa ako „kamkordéry“ zatriedia digitálne videokamery s dvojakou funkciou, a to zachytávanie a zaznamenávanie statických snímok a videosekvencií, aj keď v prípade videosekvencií sú tieto kamery schopné zachytiť a zaznamenať tieto sekvencie len v kvalite rozlíšenia nižšej ako 800 x 600 pixelov, keďže hlavnou funkciou týchto digitálnych videokamier je zachytiť a zaznamenať tieto sekvencie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. 46. Po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ správny súd uznesením z 28. mája 2020 rozhodol o pokračovaní v konaní a následne na deň 22. júla 2020 nariadil pojednávanie. 47. V doplňujúcom vyjadrení v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2020, vo veci C-810/18 a na vyjadrenia predložené v konaní C-810/18 zo strany Slovenskej republiky a Európskej komisie žalobca opätovne zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným bodom. Súčasne poukázal na to, že nemal možnosť sa vyjadriť k rozsudku SDEÚ, k pripomienkam Slovenskej republiky k prejudiciálnemu konaniu C-810/18 zo dňa 02.04.2019 vrátane jeho príloh a k pripomienkam Európskej komisie k prejudiciálnemu konaniu C-810/18 zo dňa 10.04.2019. 48. K prvému žalobnému bodu žalobca poukázal na to, že v zmysle bodu 3 rozsudku SDEÚ mal za potvrdené, že žalovaný na posudzovaný prípad aplikoval nariadenie č. 458/2014 retroaktívne, keďže ani SDEÚ v uvedenom bode rozsudku nespomína nariadenie č. 458/2014. K uvedenému bodu rozsudku súčasne dodal, že tovary, ktoré sú predmetom súdneho konania boli dovezené v rokoch 2009-2010 (podľa toho, ktorá žiadosť bola predmetom administratívneho konania) t.j. aplikácia neskorších nariadení nie je na mieste. 49. Vo vzťahu k druhému žalobnému bodu, teda k právnemu záveru o zatriedení tovarov ako kamkordérov pod PpKN 8525 80 91 namiesto PpKN 8525 80 30 (digitálny fotoaparát) namietal, že SDEÚ v rozsudku nevysvetlil prečo, a na základe čoho, sa odklonil od prílohy nariadenia č. 1231/2007 a od vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre EÚ 2011/C 137/01 (ďalej len „Vysvetlivky ku KN“) a to vo vzťahu k jednému z najpodstatnejších vlastností dovezených tovarov (rozlíšenie v kvalite videozáznamu). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že SDEÚ síce v rozsudku (bod 31) konštatuje, že nižšia kvalita videozáznamu (oproti hodnote určenej vo Vysvetlivkách ku KN - 800 x 600 pixelov) neznamená automatické zatriedenie do PpKN 8525 80 30 ako „digitálne fotoaparáty“, avšak nevysvetlil na základe čoho má SDEÚ za to, že iné vlastnosti tovaru (napr. vzhľad, funkcia zoom, funkcia zoom pri videozázname, prítomnosť hľadáčika) sú rozhodujúce pre zatriedenie tovaru ako kamkordéru pod PpKN 8525 80 91, najmä ak príslušná legislatíva nespája tieto vlastnosti s jednoznačným zatriedením tovaru ako kamkordéra, ale ich definuje pre oba typy tovarov rovnako. Z uvedeného dôvodu mal za to, že hodnotenie uvedených vlastností potom vyznieva nepresvedčivo. 50. Žalobca namietal, že vo vzťahu k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru sú rozhodujúce vlastnosti tovaru určené podľa príslušných prameňov práva [v tomto prípade - nariadenie Komisie (ES) č. 1231/2007 a jeho prílohy] a doplňujúco tiež Vysvetlivky ku KN, nakoľko len vyššie uvedená legislatíva dáva konkrétny právny rámec pre určenie rozhodujúcich technických/objektívnych vlastností tovaru, relevantných pre zatriedenie tovaru a preto zastal názor, že selektívne hodnotenie vlastností tovaru, resp. hodnotenie vlastností nešpecifikovaných v nariadení Komisie č. 1231/2007 a Vysvetliviek ku KN sú právne neprípustné. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru SDEÚ vo veci C-340/19, bod 36 : „Okrem toho Súdny dvor opakovane rozhodol, že napriek tomu, že vysvetlivky ku KN a HS nie sú záväzné, predstavujú dôležité prostriedky na zabezpečenie jednotného uplatňovania spoločného colného sadzobníka a ako také poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. októbra 2017, Lutz, C-556/16, EU:C.2017:777, bod 40; z 15. novembra 2018, Baby Dan, C-592/17, EU::2018:913, bod 55 a z 15. mája 2019, Korado, C-306-18, EU:C:2019:414, bod 35). V tejto súvislosti treba spresniť, že KN preberá položky a podpoložky HS zložené zo šiestich čísel, pričom iba siedme a ôsme číslo tvoria jej vlastnú podklasifikáciu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13.marca 2019, B.S. (Malt v zložení piva), C-195/18, EU:C:2019:197, bod 10 a zo 16. mája 2019, Estron, C-138/18, EU:C:2019:419, bod 44]. 51. Vo vzťahu k technickým parametrom špecifikovaným v nariadení Komisie č. 1231/2007 a Vysvetlivkách ku KN namietal, že vzhľad tovaru nie je pre posúdenie hlavnej funkcie relevantný, nakoľko v bode 4 prílohy nariadenia Komisie č. 1231/2007 (tretí stĺpec) sa vo vzťahu k digitálnemu fotoaparátu PpKN 8525 80 30 uvádza: „Napriek tomu, že má výrobok dizajn videokamery (kamkordéru)...“ t.j. z uvedeného legislatívneho rámca jednoznačne vyplýva, že vzhľad tovaru je irelevantný pre posúdenie hlavnej funkcie tovaru pri digitálnych fotoaparátoch v PpKN 8525 8030. Rovnako poukázal na to, že aj funkcia zoom pre videozáznam je pre posúdenie hlavnej funkcie právne irelevantná, nakoľko rovnaký text je pre oba typy tovarov, teda ide o parameter charakteristický pre oba tovary. Vo vzťahu k vyklápaciemu hľadáčiku uviedol, že tento nie je takou charakteristikou, ktorá by podľa relevantnej legislatívy mohla rozlišovať medzi kamkordérom a digitálnym fotoaparátom. V tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle textu v prvom stĺpci v bode 4 (digitálny fotoaparát) a 5 (kamkordér) prílohy nariadenia Komisie č. 1231/2007 je totiž pre oba typy uvedený rovnaký text : „Fotoaparát je vybavený senzorom CCD...,ktorý možno použiť ako hľadáčik pri zachytávaní snímok alebo ako obrazovku predtým zaznamenaných snímok“, t.j. prítomnosť hľadáčika na tovare nemôže byť v žiadnom prípade v prospech alebo neprospech zatriedenia tovaru ako digitálneho fotoaparátu PpKN 8525 80 30. 52. Mal za to, že kontroverzne vyznieva konštatovanie SDEÚ v bode 33 rozsudku, keď v reakcii na Vysvetlivky ku KN konštatuje, že skutočnosti v nich uvedené nemajú vplyv na hlavnú funkciu tovarov, keď popri všeobecných pravidlách zatrieďovania (ktoré neobsahujú bližšie vlastnosti tovaru) ide o jediný interpretačný nástroj na stanovenie hlavnej funkcie tovaru dodajúc, že nakoľko podpoložky kombinovanej nomenklatúry neobsahujú bližší popis predmetných tovarov, ktoré sú inak porovnateľné (PpKN 8525 80 30 - Digitálne fotoaparáty a PpKN 8525 80 91 - Kamkordéry iba na záznam obrazu a zvuku snímaného televíznou kamerou) je nevyhnutné použiť ďalšie právnej normy a interpretačné pravidlá k správnemu zatriedeniu dovezených tovarov (digitálnych fotoaparátov) t.j. práve Vysvetlivky ku KN. Na podporu svojho právneho názoru odkázal na judikatúru SDEÚ vo veci C-340/19, bod 36. 53. Súhlasil s tým, že rozhodujúce kritérium na nomenklatúrne zatriedenie tovaru (t.j. určenie hlavnej funkcie) je potrebné hľadať v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach ako sú definované v znení KN v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám KN (viď bod 25 rozsudku SDEÚ), avšak nie v iných parametroch, ktoré ak nie sú uvedené v príslušnej colnej legislatíve, nemôžu byť pre účely nomenklatúrneho zatriedenia rozhodujúce. Vo vzťahu k názoru SDEÚ vyjadreného v bode 26 rozsudku, že za objektívne kritérium pre nomenklatúrne zatriedenie má byť prijatý účel výrobku, ktorý mu stanovil výrobca namietal, že výrobcom stanovený účel užívania tovaru je pre oba typy tovarov rovnocenný (rovnako tak nahrávanie videí ako snímanie fotografií) dodajúc, že uvedené je zrejmé z prílohy A.3 k Pripomienkam SR, kde sa napr. na str. 34, 38 alebo 41, 43 a 46 a na iných miestach uvedeného dokumentu rovnako hovorí o snímaní resp. nahrávaní videa ako o nahrávaní fotografií. Tiež v tejto súvislosti poukázal na to, že pre užívateľa výrobku sú rovnako popísané funkcie nahrávania videí, ako aj snímanie fotografií, pričom obe funkcionality sú spoločne nazývané ako „nahrávanie“. Preto nesúhlasil s názorom prezentovaným v Pripomienkach SR, že dominantným účelom určeným výrobcom má byť nahrávanie videí, nakoľko výrobca v manuáli pre používateľa rovnako prezentuje funkcionalitu nahrávania videí, ako i snímania fotografií. S poukazom na uvedené mal za to, že účel používania stanovený výrobcom je prezentovaný ako kombinovaný stroj, t.j. výrobok, ktorý je použiteľný na obe zmienené funkcionality dodajúc, že tvrdenie, že prevažujúcim účelom má byť nahrávanie videí nie je správne, a ani nie je podložené objektívnymi dôkazmi a preto zastal názor, že z predložených dôkazov nie je možné jednoznačne uzavrieť, že by v očiach spotrebiteľa (pojem uvedený aj v bode 27 rozsudku SDEÚ) mala byť hlavnou funkciou funkcia nahrávania videí. 54. Žalobca ďalej namietal, že Súdny dvor v bode 30 rozsudku nevysvetlil z čoho má za to, že rozlíšenie 1600 x 1200 pixelov možno považovať za relatívne nízke a z akého dôvodu má tento parameter diskvalifikovať tovary z možnosti zatriedenia pod PpKN 8525 80 30, keď v zmysle popisu digitálneho fotoaparátu v bode 4 prílohy nariadenia Komisie č. 1231/2007 sa hovorí o najvyššom rozlíšení statických snímok 3 680 x 2760 pixelov, pričom v popise ani v odôvodnení prílohy však nie je uvedené, že polovičné rozlíšenie oproti najvyššiemu predpokladanému rozlíšeniu už nevykazuje znaky tzv. statickej snímky vysokej kvality. 55. Tiež poukázal na to, že záver SDEÚ vychádzajúci zo stanoviska slovenskej vlády a Komisie, že skutočnosť, že sporné tovary nespĺňajú parameter kvality uvedený vo Vysvetlivkách ku KN (schopnosť zaznamenať videosekvencie aspoň v kvalite 800 x 600 pixelov) neznamená, že tieto tovary sa majú automaticky zatriediť do podpoložky 8525 80 30 ako „digitálne fotoaparáty“ nemožno automaticky vykladať v tom smere, že nie je možné sporné tovary zaradiť do podpoložky 8525 80 30 ako „digitálne fotoaparáty“, ak hlavná funkcia je zachytávanie a snímanie fotografií dodajúc, že rozsudok SDEÚ nedáva jasnú odpoveď svedčiacu v prospech zatriedenia tovarov do podpoložky 8525 80 91 ako „kamkordéry“. Preto apeloval na súd, aby posúdil tie vlastnosti tovaru, ktoré je prípustné a relevantné posúdiť podľa platnej legislatívy a aby vyhodnotil hlavnú funkciu tovarov samostatne a nezávisle. 56. Ku konštatovaniu Súdneho dvora uvedeného v bode 35 rozsudku, že výrobky, o ktoré vo veci ide, nie sú totožné s tovarmi podľa prílohy nariadenia Komisie č. 1231/2007 ako sú opísané v bodoch 3 až 5 tabuľky uviedol, že pri kombinovaných strojoch je viac pravidlom ako výnimkou, že nejde o úplne totožné tovary, nakoľko všetky typy tovarov nie je objektívne ani technicky možné obsiahnuť v colnej legislatíve, čo však neznamená, že si nie sú podobné. V zmysle uvedeného nesúhlasil, že analogické uplatnenie nariadenia nie je možné (bod 36), nakoľko mal za to, že SDEÚ v rozpore s odkazmi na judikatúru v bode 37 nedal odpovede na všetky otázky, ktoré je nevyhnutné zodpovedať pre riadne zatriedenie tovarov v súlade s pravidlami pre zatriedenie. Preto sa nestotožnil so Súdnym dvorom, že aplikácia bodu 37 a v ňom spomenutej judikatúry je bez ďalšieho aplikovateľná na tento posudzovaný prípad. 57. S poukazom na uvedené mal za to, že záver SDEÚ uvedený v bode 38 rozsudku vyznieva prinajmenšom kontroverzne, nakoľko mu nie je známe, na podklade akých rozhodných objektívnych vlastností dospel SDEÚ k uvedenému záveru namietajúc voči neúplnému posúdeniu veci zo strany SDEÚ, ktoré by malo byť napravené v konaní pred vnútroštátnym súdom, resp. v konaní pred žalovaným, nakoľko tomu prináleží skutkovo posúdiť skutočnosti podstatné pre vydanie zákonného rozhodnutia. 58. Záverom doplňujúceho vyjadrenia zotrval na námietke uvedenej v žalobe, že v napadnutom rozhodnutí absentuje reálne hodnotenie ZIN ako dôkazov, pričom túto skutočnosť označil ako porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, nakoľko Colný úrad Trnava ani žalovaný sa skutočnému vyhodnoteniu ZIN nevenovali dodajúc, že konštatovanie správneho orgánu o tom, že ZIN nie sú vydané v súlade s článkom 33 Colného kódexu únie a preto sa na tieto ZIN nemožno účinne odvolávať nepredstavuje skutočné vyhodnotenie dôkazu tak, ako to predpokladá zásada voľného hodnotenia dôkazov a rovnako je v rozpore s nižšie uvedenou judikatúrou SDEÚ. Na podporu svojho záveru argumentoval rozsudkom SDEÚ vo veci C-153/10, v zmysle ktorého vyplýva, že na vydané ZIN (ako na dôkazný prostriedok) sa môže odvolávať aj iná osoba a rovnako, že z tejto judikatúry vyplýva, že správne orgány i súd by mali na taký dôkaz prihliadnuť, a to bez ohľadu na to, že ZIN ním neboli uplatnené, resp. vydané colným úradom v rámci postupu podľa článku 33 Colného kódexu únie. 59. Súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu vrátane rozsudku SDEÚ vo veci C-810/18 z 30. apríla 2020 a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 60 Žalobca v konaní uviedol, že zotrváva na jeho argumentácii uvedenej v žalobe a písomných podaniach vo veci. Podľa jeho názoru rozsudok súdneho dvora poskytuje určité inštrukcie vo vzťahu ku kategorizácii predmetných výrobkov, ale v tomto smere nezaujal kategorické stanovisko, preto hlavnú funkciu výrobku možno naďalej posúdiť ako zachytávanie statických snímok, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že s touto funkciou je spájané vyššie rozlíšenie ako s funkciou zachytávania videosekvencií, pričom funkcie hľadáčik a zoom sú v tomto výrobku spoločnými pre fotenie aj pre zachytávanie videosekvencií, a výrobca tovaru pri jeho prezentácii rovnocenne uvádza obe tieto funkcie. Žalobca má za to, že pri zatriedení tovaru je potrebné vychádzať z prílohy nariadenia z roku 2007 a vysvetliviek, ktoré konkretizujú technické údaje, pričom podľa týchto kritérií je hlavnou funkciou tovaru zachytávanie statických snímok. Pokiaľ Súdny dvor v tejto súvislosti označil rozlíšenie 1600x1200 za relatívne nízke, zrejme si neuvedomil, že išlo o výrobok z roku 2010. 61. Žalovaný uvádzal, že s argumentáciou žalobcu sa vysporiadal už vo svojich písomných podaniach. Poukazoval najmä na bod 30 rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke, ktorý podľa neho obsahuje zhrnutie hlavných kritérií pre zatriedenie tovaru a konštatuje sa v ňom, že sám výrobca prezentoval výrobok ako digitálnu videokameru. Čo sa týka relatívne nízkeho rozlíšenia vo vzťahu k obom funkciám tovaru, zohľadňuje, že nejde o výrobok určený profesionálom, čím sa dostatočne zaoberal Súdny dvor vo svojom rozhodnutí, s obsahom ktorého sa žalovaný stotožňuje. 62. Podľa obsahu spisu žalobca spolu 16 žiadosťami o vrátenie dovozného cla zo dňa 29.6.2012 ( ktoré boli predmetom rozhodnutí Colného úradu Trnava potvrdených žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného) požiadal o vrátenie dovozného cla podľa článku 236 Colného kódexu vymeraného na tovar označený v písomnom colnom vyhlásení ako „digitálne videokamery“. Z predložených písomných colných vyhlásení vyplýva, že predmetný tovar bol označený kódom tovaru 8525 80 91 00 podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) Spoločného colného sadzobníka. Dôvodom podania žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla bola skutočnosť, že predmetný tovar mal byť zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8525 80 30 00 s nulovou sadzbou dovozného cla, a nie do podpoložky 8525 80 91 00, kde bolo vymerané clo vo výške 4,9 %, pričom žalobca oprávnenosť vrátenia dovozného cla odôvodňoval neskôr vydanými záväznými informáciami o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, ktoré boli vydané v Holandsku, Spojenom Kráľovstve a vo Francúzku, pri ktorých boli pre zatriedenie použité všeobecné pravidlá 1 a 6 pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, poznámka 3 k triede XVI a nariadenie Komisie č. 1231/2007. Z uvedeného pre súd vyplýva, že v čase podania písomných colných vyhlásení mal žalobca za to, že sa jedná o digitálne videokamery (kamkordéry), ktorých hlavnou funkciou je zachytávanie a záznam videosekvencií a nie zachytávanie a záznam statických snímok. Žalobca zmenil svoje stanovisko až na základe vydaných ZIN. Túto skutočnosť považoval súd za preukazujúcu vedomosť žalobcu o tom, aký je účel tovaru, ktorý tomuto tovaru bez akýchkoľvek pochybností určil samotný výrobca, pričom v súlade s takto stanoveným účelom tovaru bol tovar spotrebiteľovi ponúkaný ako videokamera (kamkordér) a nie ako digitálny fotoaparát. 63. Nakoľko v prejednávanej veci ide o totožných účastníkov konania i právnu problematiku, ktorá už bola riešená tunajším súdom v konaní 14S/52/2017, pričom súd v okolnostiach prípadu nezistil dôvody pre odklonenie sa od záverov prijatých v rozsudku 14S/52/2017 zo dňa 9.7.2020 , v bodoch č. 79 až 90 jeho odôvodnenia, v súlade s právnym názorom prezentovaným súdom v tomto jeho skoršom rozhodnutí, na ktorý v zmysle § 140 SSP odkazuje, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 64. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli. 65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.