Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 48Sa/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200066 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200066.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : V. Z., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : T. V. P. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému : Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nová Doba 1408/31, 924 36 Galanta, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia číslo : OU-GA-OSZP-2019/016370/ Okr zo dňa 23.12.2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto W. (ďalej aj ako len „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“), ako správny orgán vecne príslušný podľa § 47 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 7/2010 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane pred povodňami“) rozhodnutím č. sp. 1387/2019, OŽP 26487/2019 zo dňa 28.08.2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) uložilo V. Z. (žalobcovi) pokutu vo výške 800 eur a povinnosť odstrániť z miesta zariadenie - náves a všetky materiálny a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo by mohla voda počas povodne odplaviť, a to podľa § 47 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z. z. za priestupky uvedené v § 47 ods. 1 písm. a) a b), ktorých sa dopustí ten, kto vo vodnom toku a v inundačnom území umiestnil a prevádzkoval bytovú budovu, nebytovú budovu okrem ubytovacieho zariadenia na krátkodobé pobyty, stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody a skladoval odplaviteľný materiál, látky a predmety. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že mesto W. uviedlo, že prijalo podanie od U. F. pod č. spisu 1387/2019 zo dňa 27.03.2018, ktorý zároveň podal aj trestné oznámenie na Obvodné oddelenie Policajného zboru (ďalej len ako „OOPZ“), ako člen rybárskej stráže Slovenského rybárskeho zväzu, mestská organizácia Sereď (ďalej len „SRZ MOS“) vo veci umiestnenia návesu z kamióna bez EVČ, pričom bol zaznamenaný únik ropných látok (olej, nafta) s tým, že s ťahačom kamióna manipuloval p. V. Z. na parc. č. 3830/46 k. ú. W. vo vlastníctve MUDr. B. Z.. Dňa 29.03.2019 (správne malo byť uvedené 29.03.2018 - poznámka správneho súdu) bola pod p. č. 4970/2018 zaslaná Okresnému úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len ako „žalovaný“ alebo „OÚ GA“) informácia o nelegálnom umiestnení skládky v rybárskej oblasti Rameno, v časti Z. E., v meste W.. OÚ GA vydal dňa 06.04.2019 (správne malo byť uvedené dňa 06.04.2018, aj keď OÚ GA uviedol nesprávny dátum 06.04.2017 - poznámka správneho súdu) odborné stanovisko, v ktorom je uvedené, že daná parcela sa nachádza v záplavovom území a bol spáchaný trestný čin v súlade s § 15 ods. 7 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon o odpadoch“) a § 302 Trestného zákona, pričom množstvo odpadu bolo v zmysle § 15 ods. 5 zákona o odpadoch vyčíslené na sumu 826,80 eur s DPH. Dňa 09.05.2019 (správne malo byť uvedené dňa 09.05.2018 - poznámka správneho súdu) bolo prijaté stanovisko od Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p., OZ Piešťany (ďalej len ako „SVP“), že parc. č. 3830/46 v k. ú. W. sa nachádza v pasívnej zóne inundačného územia toku Váh, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia zakotvené v § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2010 Z. z. Dňa 06.06.2018 bol mestu Sereď od OO PZ pod p. č. 17800/2018 odstúpený spis na prejednanie priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a), b), c) a d) zákona č. 7/2010 Z. z., lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona, ale sa môže jednať o skutok vykazujúci znaky priestupku na úseku ochrany pred povodňami. Z predloženého spisu vyplývalo, že p. V. Z. užíva pozemok MUDr. B. Z. po vzájomnej dohode, nakoľko si na mieste chce postaviť prístrešok slúžiaci v budúcnosti na ochranu pred poveternostnými vplyvmi a tiež, že na predmetnom pozemku zaparkoval náves za účelom jeho obytného využitia. Na pozemku sa nachádzali aj rôzne kovové časti, ktoré boli zhromaždené na jednom mieste a mali byť odovzdané do zberných surovín. Dňa 2.7.2018 o 9,00 hod sa konalo stretnutie s MUDr. B. Z., Ing. U. Z., vedúcou oddelenia územného plánovania a stavebného poriadku, členom rybárskej stráže p. U. F. a členmi výrobu SRZ MOS Ing. P. U. a p. V. W., pričom MUDr. B. Z. uviedol, že pozemok navštívil na základe pozvania OO PZ naposledy dňa 01.07.2018 a zistil, že na mieste sa nachádza chladiarensky príves, ktorý slúži ako mobilný priestor a je možné ho v prípade povodňovej situácie odviezť. Dňa 17.07.2018 bola MUDr. B. Z. zaslaná výzva na odstránenie prívesu do 17.08.2018 s tým, že inak bude vo veci začaté priestupkové konanie v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. Pod p. č. 20093/2018 zo dňa 16.08.2018 bolo mestu W. doručené stanovisko p. V. Z., že na príslušnom katastrálnom úrade prebieha konanie o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej parcele. 3. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že mesto W. postúpilo spis SVP dňa 24.09.2018 v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“), ktorý mestu W. dňa 21.11.2018 spis odstúpil na doriešenie z dôvodu, že na zmenu alebo odstránenie stavieb alebo činností, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa zákona o vodách, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd vydáva súhlas príslušný orgán štátnej správy, t.j. OÚ GA. Dňa 30.11.2018 postúpilo mesto W. spis OÚ GA, ktorý ho dňa 21.01.2019 vrátil späť na doriešenie. Obhliadkou v mesiaci marec 2019 bolo zistené, že na mieste sa nenachádza chladiarenské zariadenie. Dňa 18.05.2019 bolo prijaté interné oznámenie od Mestskej polície v Seredi (ďalej aj ako len „MsP Sereď“), že do oblasti Rameno v Z. E. bol privezený p. V. Z. príves z kamióna. Dňa 11.06.2019 mu bola zaslaná výzva - predvolanie na deň 27.06.2019 za účelom vykonania úkonov potrebných na objasnenie priestupku. Na ústnom pojednávaní V. Z. predložil k nahliadnutiu fotodokumentáciu z vyhorenej chatky, žiadosť o súhlasné stanovisko od MUDr. B. Z. zo dňa 2.5.2000, vyjadrenie - dočasná stavba „rybárka chatka“ zo dňa 25.05.2000, rozhodnutie zo dňa 03.07.2000, záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 3.6.1999 na stavbe Rekreačná chata s oplotením, kópia geometrického plánu zo dňa 13.5.1998. Správny orgán požiadal dňa 01.07.2019 o súčinnosť OÚ GA vo veci posúdenia predložených materiálov, pričom OÚ GA dňa 29.7.2019 zaslal stanovisko, v ktorom uviedol, že rozhodnutie zo dňa 03.07.2000 bolo platné na uvedenú stavbu (dočasnú stavbu „Rybárska chatka“), ďalej, že orgán štátnej správy vydáva súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o vodách, ak ide o stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch, stavby v inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze, s tým, že k žiadosti o vydanie súhlasu má navrhovateľ predložiť projektovú dokumentáciu stavby a že v zmysle § 20 ods. 5 písm. d) zákona č. 7/2010 Z. z. je v inundačnom území zakázané umiestňovať materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal V. Z. v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že pojazdný náves, ktorý na pozemok umiestnil je uspôsobený na dočasné bývanie, z čoho možno odvodiť, že ide o ubytovacie zariadenie na krátkodobé pobyty, tento býva využívaný len sezónne od jari do neskorého leta, ktorú skutočnosť dosvedčuje aj záznam o tom, že v marci 2019 prítomnosť tohto zariadenia zistená nebola. S odkazom na účel návesu, teda, že ide o ubytovacie zariadenie, mal za to, že tento predstavuje výnimku spod kvalifikačného znaku skutkovej podstaty podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred povodňami, a preto nemôže byť za tento priestupok potrestaný. V tejto súvislosti doplnil, že zákonodarca bližšie legálne nedefinuje, čo presne možno za takéto ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty považovať a preto nie je vylúčené, že takýmto zariadením môže byť aj príves na kolesách, resp. náves, ktorý nie je možné ponímať ako stavbu. Vo vzťahu k priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred povodňami. t.j. že mal v predmetnom území skladovať odplaviteľný materiál, látky a predmety uviedol, že tento materiál sa mal nachádzať na pozemku v období, keď patril predchádzajúcemu vlastníkovi (MUDr. Z.), pričom po jeho návšteve bol ešte minulý rok odvezený do šrotu, ktorá skutočnosť bola potvrdená aj obhliadkou v marci 2019, ako aj interným oznámením MsP Sereď z 18.05.2019. S poukazom na uvedené preto nevedel, za čo mal byť predmetným rozhodnutím v auguste 2019 potrestaný dodajúc, že aj v danom prípade absentuje objektívna stránka priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, čo indikuje nemožnosť potrestania zaň. 5. Žalovaný rozhodnutím číslo : OU-GA-OSZP-2019/016370/Okr zo dňa 23.12.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) zamietol odvolanie V. Z. (žalobcu) a rozhodnutie mesta W. potvrdil. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opísaní podaného odvolania a jednotlivých úkonov, ktoré sú uvedené v bode 2 tohto rozsudku posudzoval dôvodnosť podaného odvolania, pričom skonštatoval, že umiestnenie mobilného obytného prívesu a ľahko odplaviteľného materiálu v inundačnom území na parc. č. 3840/46, k. ú. W. (Z. E.) napĺňa skutkovú podstatu podľa § 20 ods. 5, 6 zákona č. 7/2010 Z. z. Ďalej uviedol, že k vydaniu súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. je potrebné súhlasné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., OZ Piešťany, Správa dolného Váhu s tým, že v opačnom prípade tunajší úrad nemôže vydať súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o vodách dodajúc, že rozhodnutie vydané pod č. A2000/15509-OŽP 1426/OV/Bar-1 zo dňa 03.07.2000 bolo vydané k osadeniu dočasnej stavby - „Rybárska chatka v oblasti starého ramena Váhu, v k. ú. Z. E. na parc. č. 3830/33 a nie je platné pre osadenie mobilného prívesu. Ďalej dôvodil, že potrestanie za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. b) vyplýva zo zákona o ochrane pred povodňami, nakoľko v inundačnom území nie je možné skladovať odplaviteľný materiál, látky a predmety, pričom na základe oznámenia o uložení nelegálnej skládky a umiestnení prívesu (vyhotovená fotodokumentácia) na danej parcele zo dňa 27.03.2018 bolo podľa § 67 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“) začaté konanie dodajúc, že úrad môže uložiť pokutu do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný úrad dozvedel o porušení povinnosti. Na základe uvedeného mesto W. udelilo pokutu vo výške 800 eur a povinnosť odstrániť z miesta zariadenie - náves a všetky materiály a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo, ktoré by voda mohla počas povodne odplaviť. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), ďalej, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP], a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm. f) SSP]. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 8. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred povodňami žalobca uviedol, že z dôkazov, ktoré boli do konania zabezpečené, vyplýva, že na predmetnom mieste, resp. v predmetnom území umiestnil pojazdný príves uspôsobený na dočasné bývanie, z čoho možno odvodiť, že ide o ubytovacie zariadenie na krátkodobé pobyty dodajúc, že tento príves býva skutočne využívaný len sezónne - od jari do neskorého leta, čo dosvedčuje aj záznam z marca 2019. S poukazom na uvedené mal za to, že umiestnenie dočasného ubytovacieho zariadenia v inundačnom území nenapĺňa znak skutkovej podstaty priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred povodňami a preto za tento priestupok nemôže byť potrestaný dodajúc, že zákonodarca bližšie legálne nedefinuje, čo presne možno za ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty považovať. 9. Ďalej žalobca k argumentácii žalovaného uvedenej v bode 6 rozsudku uviedol, že z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) jasne vyplýva, že obytný príves nie je stavbou a preto nemôže byť ani reči o tom, že umiestnil a prevádzkoval na predmetnej parcele „bytovú budovu, nebytovú budovu, resp. stavbu“ dodajúc, že žalovaný mal skôr za to, že umiestnil a prevádzkoval na predmetnej parcele objekt alebo zariadenie, ktorá môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, pričom v tejto súvislosti dôvodil, že v prípade obytného prívesu nejde ani o objekt, ani o zariadenie, ktoré môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, nakoľko práve pre takéto prípady je obytný príves opatrený kolesami a v prípade potreby je kedykoľvek pripravený a spôsobilý po napojení ťahača predmetnú parcelu, ktorú vlastní, operatívne opustiť tak, aby vylievajúca a vzdúvajúca sa hladina vodného toku mala kam odtekať, a to ešte pred tým, než ku kritickému zdvihnutiu hladiny dôjde. Vo vzťahu k bráneniu chodu ľadov poukázal na to, že predmetný obytný príves sa v zimnom období na predmetnej parcele nenachádza a pokiaľ ide o zhoršovanie kvality vody skonštatoval, že tá nemôže nastať, pretože príves neobsahuje brzdové kvapaliny, žiadne iné oleje a tekutiny (dal ich odborne odstrániť), ktoré takýto obytný príves, pokiaľ je účastníkom riadnej cestnej premávky v podobe prívesu k motorovému vozidlu obsahuje. Tiež poukázal na to, že neexistuje žiadna legálna definícia predmetov, resp. objektov, ktoré môžu počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody a preto s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mal za to, že pokiaľ sa pri umiestňovaní obytného prívesu na predmetnej parcele, ktorú vlastní, riadi primeranými zásadami opatrnosti a súčasne nezasahuje do výkonu práv vlastníkov okolitých parciel, resp. výkonu práv správcu toku, je aj porušením jeho vlastníckeho práva vyjadreného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ak za to, že si na svoj pozemok sezónne priváža obytný príves za účelom rekreácie, je sankcionovaný pokutou. 10. S poukazom na uvedené žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie v časti priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2010 Z. z. za neadekvátne a nezákonné, nakoľko absentuje kumulatívna prítomnosť všetkých štyroch kvalifikačných znakov skutkovej podstaty, aby sa mohlo konštatovať, že dané konanie je priestupkom. Vo vzťahu k objektívnej stránke dodal, že táto vyžaduje umiestnenie takého objektu alebo predmetu v danom území, ktorá môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, pričom obytný príves takýmto objektom ani predmetom nie je. 11. K potrestaniu za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred povodňami, t.j. že mal v predmetnom území skladovať odplaviteľný materiál, látky a predmety poukázal nato, že tento sa mal nachádzať na pozemku ešte v čase pred scudzením, keď pozemok patril predchádzajúcemu vlastníkovi MUDr. B. Z.. Poukázal ďalej na to, že ohliadka z marca 2019, ani interné oznámenie MsP Sereď z 18.05.2019 prítomnosť takéhoto materiálu v inkriminovanom území nijakým spôsobom nepotvrdili. S poukazom na uvedené mal za to, že rovnako v danom prípade absentuje objektívna stránka priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred povodňami. K argumentácii žalovanému uvedenej k danému priestupku (bod 6 rozsudku) žalobca uviedol, že predmetnú parcelu nadobudol dňa 12.09.2018 a preto pokiaľ žalovaný dôvodí oznámením zo dňa 27.03.2018, jeho argumentácia neobstojí, nakoľko v danom čase predmetnú parcelu nevlastnil. V tejto súvislosti poukázal na to, že išlo o záležitosť predchádzajúceho vlastníka MUDr. B. Z. a teda mala byť administratívnoprávna zodpovednosť za tento priestupok vyvodená v lehote dvoch rokov voči nemu dodajúc, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že pôvodcom a majiteľom tohto materiálu, ktorý sa mal v inkriminovaný deň nachádzať na predmetnej parcele bol práve on. Preto poukázal na zásadu in dubio pro reo, t.j. ak mal žalovaný pochybnosť o tom, kto a akým zavinením umiestnenie spáchal mal rozhodnúť v jeho nevinne. 12. S poukazom na uvedené žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v časti priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2010 Z. z. za neadekvátne a nezákonné, nakoľko absentuje kumulatívna prítomnosť všetkých štyroch kvalifikačných znakov skutkovej podstaty, aby sa mohlo konštatovať, že dané konanie je priestupkom. V tejto súvislosti dôvodil, že subjekt vyjadruje osobu samotného páchateľa a subjektívna stránka jeho bezprostredný vzťah k zavineniu, t.j. v danom prípade, či bol páchateľom umiestnenia nepovolených vecí, ktoré môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody v čase rozhodnom pre posúdenie (27.03.2018) on alebo MUDr. B. Z. a či toto umiestnenie bolo úmyselné alebo nedbanlivostné dodajúc, že to, že nie je ustálené kto skutok spáchal, postačuje na záver, že nemôže byť potrestaný za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred povodňami. 13. Žalobca požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania [§ 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“)]. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo nesprávnu informáciu o možnosti jeho preskúmania súdom s tým, že správne poučenie rozhodnutia malo znieť : Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov je toto rozhodnutie konečné a nie je možné sa proti nemu odvolať. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom. 15. Tiež uviedol, že v procese dokazovania vyhodnotil, že Rozhodnutie č. A2000/15509-OŽP-1426/OV/ Bar -1 zo dňa 03.07.2000, ktoré bolo vydané na dočasnú stavbu - rybársku chatku Horný Čepeň, je individuálnym správnym aktom in rem a nie je súhlasom podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. pre umiestnenie mobilného prívesu. 16. Ďalej dôvodil, že v procese dokazovania vyhodnotil, že umiestnenie mobilného obytného prívesu v inundačnom území napĺňa skutkovú podstatu podľa § 20 ods. 5 písm. c) zákona č. 7/2010 Z. z. a rovnako vyhodnotil, že žalobca je zodpovedaný za prinesenie objemného dreveného odpadu a plastového provizórneho oplotenia - t.j. odplaviteľného materiálu, pretože predmetný pozemok, na ktorom je postavený mobilný príves mal v užívaní od vtedajšieho vlastníka, MUDr. Z.. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v procese rozhodovania nemal vedomosť o kúpnej zmluve zo dňa 16.08.2018, pričom ju v procese dokazovania spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2010 Z. z. nepovažoval za dôkaz. 17. Poukázal na to, že nie je pravdou, že žalobca v období október - marec na predmetnej parcele neumiestňuje obytný príves, pretože dňa 18.02.2020 bolo tvaro miestnou obhliadkou vykonanou zamestnancami OÚ Galanta - OSŽP dokázané, že na predmetnej parcele bol umiestnený mobilný príves, čo potvrdzuje zápisnica spolu s dokumentáciou. 18. Záverom poukázal na to, že pri výške pokuty bral do úvahy skutočnosť, že mobilný príves je umiestnený v inundačnom území priľahlého k vodnému toku Váh, že je tu vysoké riziko znečistenia životného prostredia a taktiež, že žalobca napriek opakovaným výzvam orgánov ochrany životného prostredia o odstránenie mobilného prívesu, tento neodstránil. 19. Žalovaný vo vyjadrení nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, pričom bol poučený podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP (č.l. 31 súdneho spisu). 20. Žalobca v replike uviedol, že v rámci administratívneho konania nikdy netvrdil, že sa má Rozhodnutie č. A2000/15509-OŽP-1426/OV/Bar -1 zo dňa 03.07.2000 vzťahovať na umiestňovanie pojazdného obývateľného prívesu, a to najmä preto, že mobilný a obývateľný príves bez brzdových kvapalín nie je stavbou a ani zariadením môžucim ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd dodajúc, že súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. sa udeľuje výhradne na stavbu alebo zariadenie, ktoré takýto charakter majú. V tejto súvislosti poukázal na to, že z akých dôvodov nie je jeho mobilný obytný príves takým zariadením vysvetlil v znení samotnej žaloby (časť A., bod II). Rovnako mal za to, že nenaplnil skutkovú podstatu podľa § 20 ods. 5 písm. c) zákona č. 7/2010 Z. z. a to s odkazom na znenie žaloby (časť A. bod II). Zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe (časť II, bod B.), že žalovaný nemal a ani nemohol mať spoľahlivo preukázané znečistenie územia objemným dreveným odpadom jeho osobou, pretože v čase rozhodnom pozemok nevlastnil a preto, ak sa v tomto čase na pozemku nachádzali predmety, ktoré žalovaný nazýva odpadom, bol za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2010 Z. z. zodpovedný predchádzajúci majiteľ. Záverom poukázal na to, že nikdy netvrdil, že príves priváža na predmetný pozemok presne od 01.10. do 28/29.2. s tým, že bola teplá zima, tak ho priviezol o 10 dní skôr. S poukazom na uvedené navrhol správnemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, nakoľko je toto nezákonné. 21. Žalovaný repliku nepodal. IV. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 25. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 26. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 27. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 1 písm. d) a e) zákona č. 7/2010 Z. z. tento zákon ustanovuje d) povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a fyzických osôb (ďalej len "osoba") pri ochrane pred povodňami, e) zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom. 29. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta. Inundačné územie smerom od koryta vodného toku vymedzuje a) záplavová čiara povodne vo vodnom toku, ktorá sa určuje 1. výpočtom priebehu hladiny vody povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorej maximálny prietok odhadnutý ústavom sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov, 2. geodetickým meraním priebehu záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri povodni, ktorej maximálny prietok ústav vyhodnotil ako prietok s dobou opakovania dlhšou ako priemerne raz za 50 rokov, b) líniová stavba, ktorej účelom alebo jedným z účelov je ochrana pred povodňami, ak zabezpečuje ochranu pred povodňami pre maximálny prietok, ktorý sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov. 30. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 7/2010 Z. z. v inundačnom území je zakázané umiestňovať a) bytové budovy, b) nebytové budovy okrem ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty, 47) ktoré nezhoršia odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, sú odolné voči tlaku vody a sú chránené pred zaplavením interiéru vodou, c) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, d) materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť, e) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, f) čerpacie stanice pohonných látok, g) odkaliská, h) skládky odpadu a zariadenia na spracovanie starých vozidiel, i) iné stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré by mohla voda počas povodne poškodiť alebo odplaviť. 31. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 7/2010 Z. z. priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí ten, kto vo vodnom toku a v inundačnom území a) umiestnil a prevádzkoval bytovú budovu, nebytovú budovu okrem ubytovacieho zariadenia na krátkodobé pobyty, stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, b) skladoval odplaviteľný materiál, látky a predmety. 32. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z. z. obec prejednáva priestupky podľa odseku 1 a uloží pokutu do 1 700 eur. 33. Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2010 Z. z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 35. Podľa § 67 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh ( § 68 ods. 1). 36. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. 37. Podľa § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. 38. Podľa § 51 správneho poriadku, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 39. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 40. Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. 41. Podľa § 43a ods. 2 stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. 42. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. 43. Podľa § 43c ods. 1 písm. a) stavebného zákona nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty. V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nezistiac dôvod na postup podľa § 195 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 45. Uznesením č. k. 48Sa/5/2020-51 zo dňa 21. mája 2020 správny súd priznal žalobe odkladný účinok. 46. V danom správnom súdnom konaní bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku na úseku ochrany pred povodňami podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 7/2010 Z. z. 47. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 26.03.2018 podal U. F. trestné oznámenie vo veci neoprávneného a nelegálneho výrubu drevín a neoprávneného nakladania s odpadmi, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 24.03.2018 v čase o 8.00 hod zistil, že v meste W., v časti Z. E., rybárska oblasť Ramena vedľa oploteného pozemku s nápisom na plote u Zlatej rybky je vyrúbaných 8 drevín - topoľov, nakoľko sa na mieste nachádzali už len pne stromov a to o obvode 110 cm, 122 cm, 105 cm, 151 cm, 143 cm, 176 cm, 115 cm a 155 cm, pričom dňa 19.03.2018 bolo ešte všetko v poriadku. Ďalej z obsahu trestného oznámenia vyplýva, že v sobotu sa na mieste vyrúbaných stromov nachádzal ťahač kamióna s návesom, pod ktorým ťahačom ostala olejová škvrna s tým, že na mieste zostal iba náves. U. F. predložil aj fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že na pozemku sa nachádzali drevené palety, rôzne železné predmety vrátane kovových húpačiek, ktoré spomínal v podanom vysvetlení dňa 04.05.2018 žalobca. 48. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd ďalej preukázané, že Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, Obvodné oddelenie PZ Sereď uznesením ČVS : ORP-286/SE-GA-2018 zo dňa 08.05.2018 odovzdalo Mestskému úradu v W. vec na prejednanie priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a), až c) a g) zákona č. 71/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z., lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona, ale sa môže jednať o skutok vykazujúci znaky priestupku na úseku ochrany pred povodňami. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že bol vypočutý aj žalobca a to dňa 4. mája 2018. Zo zápisnice o výsluchu osoby ČVS: ORP-286/SE-GA-2018 zo dňa 04.05.2018 vyplýva, že žalobca vo veci neoprávneného nakladania s odpadmi uviedol, že so súhlasom majiteľa MUDr. Z. minimálne 15 rokov užíva parcelu v katastri mesta W., časť Z. E., pričom majiteľ parcely na parcelu nechodí, bol tam len pár krát. Tiež uviedol, že na parcele sa nachádzala stará drevená budova, ktorá tam bola už asi 20 rokov a ktorú vytopilo, pričom táto budova sa rozobrala a drevo sa odnieslo preč. Ďalej uviedol, že namiesto tejto budovy sa asi pred dvomi rokmi postavila chata, ktorá bola tento rok zapálená a zhorela, pričom časti vyhorenej chaty, väčšinou kovové predmety, ktoré nezhoreli sa poukladali na jednu kopu za účelom ich neskoršieho využitia alebo odnesenia do zberných surovín. Taktiež uviedol, že na parcelu doniesol nové drevá na budúcu výstavbu prístrešku slúžiaceho na ochranu pred poveternostnými vplyvmi, ktoré boli poukladané pod náves, ktorý tam zaparkoval a ktorý chce prerobiť na obytný namiesto chaty. Vo vzťahu k návesu uviedol, že tento sa nachádza na tomto oplotenom pozemku a je bez prevádzkových kvapalín dodajúc, že nakoľko táto oblasť býva často vytopená, náves vie v prípade potreby odtiahnuť, keďže sa nejedná o pevne zabudovanú časť, ako je napr. chata. Ďalej uviedol, že na oplotenom súkromnom pozemku sa nachádzajú kovové húpačky, z ktorých je jedna poškodená požiarom, rôzne kovové predmety z vyhorených chát a staré sudy, ktoré sú zhromaždené na jednom mieste a po pretriedení sa niektoré časti využijú a ostatné budú odovzdané do zberných surovín. 49. Správny súd mal tiež preukázané, že Okresného riaditeľstvo PZ v Galante, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Sereď uznesením ČVS : ORP-237/SE-GA-2018 zo dňa 29.05.2018 podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, prerušilo konanie vedené pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. 50. Po odovzdaní veci mestu W. (spisový materiál bol mestu W. doručený dňa 06.06.2018) bol MUDr. B. Z. vyzvaný, aby odstránil z pozemku parc. reg. „C“ č. 3830/46 k. ú. W. zapísaného na LV č. XXXX (ďalej aj ako len „predmetný pozemok“), ktorý pozemok sa nachádza v pasívnej zóne inundačného územia toku Váh, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia zakotvené v § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2010 Z. z. chladiarenský príves a materiály s tým, že bol zároveň poučený, že v prípade, ak nedôjde k ich odstráneniu bude vo veci začaté priestupkové konanie v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z., výsledkom ktorého môže byť uloženie pokuty vo výške 1 700 eur. 51. Na uvedenú výzvu reagoval MUDr. B. Z. tým, že nerealizoval ani osadenie obytného prívesu, ani revitalizáciu plota. Súčasne oznámil, že predmetnú parcelu scudzil a to v prospech V. Z. (žalobcu). 52. Mesto W. dňa 24.09.2018 postupom podľa § 27 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. postúpilo Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p., OZ Piešťany, š. p. spis vo veci odstránenia umiestneného chladiarenského zariadenia, ktorý je prerobený na mobilný obytný priestor a materiálov nachádzajúcich sa na pozemku parc. reg. „C“ č. 3830/46 katastrálne územie : W. vo vlastníctve V. Z. a to z dôvodu, že parcela sa nachádza v pasívnej zóne inundačného toku Váh, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia zakotvené v § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2010 Z. z. 53. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ Piešťany, š. p. dňa 31.10.2018 odstúpil spisový materiál späť mestu W. a to z dôvodu, že súhlas podľa § 27 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa citovaného zákona, avšak ktoré môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd, vydáva príslušný orgán štátnej vodnej správy (Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o ŽP). 54. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 12.marca 2019 bola vykonaná tvaromiestna obhliadka predmetnej parcely, pričom bolo zistené, že mobilný obytný priestor chladiarenského zariadenia bol z miesta odstránený a na mieste sa nachádza iba oplotenie. Následne dňa 18.05.2019 oznámil občan, že na Rameno v Z. E. priniesol p. Z. znovu príves za ťahač, ktorý mu mesto prikázalo odstrániť s tým, že hliadka (MsP W.) na mieste vyhotovila dokumentáciu, z ktorej je preukázané, že na predmetnom pozemku chladiarenský príves a drevené palety. 55. Mesto W. podľa § 67 ods. 1, 2 priestupkového zákona v spojení s § 18 ods. 2 správneho poriadku začalo priestupkové konanie prvým úkonom, ktorým bola výzva - predvolanie zo dňa 11.06.2019 za účelom vykonania úkonov potrebných na objasnenie priestupku, ktorým bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.06.2019. Výzvu žalobca prevzal dňa 26.06.2019. Na ústne pojednávanie sa žalobca dostavil, pričom bol oboznámený s jeho predmetom (vrátane priebehu trestného oznámenia), ako aj so skutočnosťou, že dňa 18.05.2019 bolo prijaté interné oznámenie od Mestskej polície v Seredi, že do oblasti Rameno v Z. E. bol privezený žalobcom príves z kamióna. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že žalobca bol poučený podľa § 3 ods. 2, § 21 ods. 2, § 23 ods. 1, § 33 a § 34 ods. 3 správneho poriadku (vo výzve bol poučený okrem iného aj podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch) s tým, že žalobca na ústnom pojednávaní predložil rozhodnutie Okresného úradu v Galante a stanovisko od SVP š. p. Povodia Váhu k dočasnej stavbe „rybárskej chatky“, iné jeho vyjadrenie nie je obsiahnuté v zápisnici o ústnom pojednávaní, pričom zo zápisnice vyplýva, že táto bola prečítaná a prítomnými vrátane žalobcu podpísaná. 56. Dňa 24.07.2019 Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojej odpovedi na žiadosť o súčinnosť, ktorú zaslalo mesto W. (žiadosť zo dňa 01.07.2019) uviedol, že rozhodnutie zo dňa 03.07.2000 týkajúce sa osadenia dočasnej stavby „Rybárska chatka v oblasti starého ramena Váhu“, parc. č. 3830/33, k. ú. E. bolo platné na uvedenú stavbu. Ďalej uviedol, že orgán štátnej správy vydáva súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z., ak ide o stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch, stavby v inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze a tiež, že v zmysle § 20 ods. 5 písm. d) zákona č. 7/2010 Z. z. je v inundačnom území zakázané umiestňovať materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť. 57. Následne bolo dňa 28.08.2019 vydané prvostupňové rozhodnutie mesta W., proti ktorému žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V rámci odvolacieho konania bolo dňa 18.02.2020 zistené (záznam z miestneho šetrenia zo dňa 18.02.2020), že obytný mobilný náves sa nachádza na predmetnej parcele, pričom túto skutočnosť preukazovala aj priložená fotodokumentácia. 58. Správny súd považuje za potrebné na úvod upozorniť na zásadnú skutočnosť, ktorú musel pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia zohľadniť a to, že v rámci správneho súdneho konania je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, s výnimkami, ktoré ustanovuje Správny súdny poriadok jednak v ustanovení § 134 ods. 2 a jednak v ustanovení § 195, ktorá výnimka sa práve vzťahuje na správne trestanie, o ktoré v danom prípade ide. Podľa ustanovenia § 195 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v prípade, ak ustáli, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav alebo ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ďalej ak došlo k zániku zodpovednosti za priestupok (uplynutie prekluzívnej alebo premlčacej lehoty), ak orgán verejnej správny nepoužil niektorú zásadu trestného konania podľa Trestného poriadku, ktorú bolo potrebné použiť, ďalej ak neboli dodržané zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré bolo namieste použiť a tiež, ak uložený druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 59. Vychádzajúc práve z ustanovenia § 195 Správneho súdneho poriadku, správny súd nezistil dôvod na jeho aplikáciu a preto bol striktne viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, inak povedané nemohol zohľadňovať aj iné skutočnosti ako tie, ktoré žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k prieskumu napadnutého rozhodnutia uplatnil. V opačnom prípade by porušil zásadu iudex ne eat ultra petita patrium (sudca nech nejde nad návrhy strán) uplatňujúcu sa v rámci správneho súdnictva (§ 134 ods. 1 SSP). Vo vzťahu k ustanoveniu § 195 SSP, konkrétne vo vzťahu k zásadám trestného (priestupkového) konania správny súd ešte dodáva, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že priestupkové konanie bolo začaté prvým úkonom vykonaným voči žalobcovi a to doručením výzvy - predvolania zo dňa 11.06.2019, pričom následne bolo, podľa ustanovenia § 74 ods. 1 priestupkového zákona, uskutočnené aj ústne pojednávanie. 60. Obsahom správnej žaloby mal správny súd preukázané, že žalobca nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov, a preto správnemu súdu neprináležalo posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku kvalite jeho výroku a jeho odôvodnenia pochopiteľne vrátane odôvodnenia výšky pokuty (ktorá bola uložená v zákonnom rámci) a preto v tomto smere nemohol konajúcim orgánom verejnej správy, hoci by to bolo namieste, nič vytknúť. 61. Obsahom správnej žaloby, ako aj administratívneho spisu nie je spornou otázkou, či žalobca náves z kamióna na predmetný pozemok umiestnil. Sám tvrdil a tvrdí, že na predmetný pozemok umiestnil pojazdný príves uspôsobený na dočasné bývanie, využívaný len sezónne od jari do neskorého leta tvrdiac súčasne, že príves má charakter ubytovacieho zariadenia na krátkodobé pobyty a preto jeho umiestnenie v inundačnom území nemôže byť priestupkom podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2010 Z. z., za ktorý bol potrestaný. Súčasne v tejto súvislosti dôvodil, že zákonodarca bližšie nedefinuje, čo presne možno za ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty považovať. S poukazom na uvedené bolo potrebné posúdiť, či náves, spĺňa charakter ubytovacieho zariadenia na krátkodobé pobyty a teda čo sa pod touto definíciou rozumie. Rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný pozemok sa nachádza v záplavovom území (inundačnom území). 62. Je pravdou, že zákon o ochrane pred povodňami nedefinuje pojem - ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, avšak v tejto súvislosti je potrebné vychádzať priamo z ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého sa priestupku sa dopustí ten, kto vo vodnom toku a v inundačnom území umiestnil a prevádzkoval bytovú budovu, nebytovú budovu okrem ubytovacieho zariadenia na krátkodobé pobyty, stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, nakoľko odpoveď na otázku, čo treba považovať za ubytovacie zariadenie na krátkodobý pobyt nájdeme priamo v tomto ustanovení v spojení s ustanovením § 20 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2010 Z. z., ktoré odkazuje na stavebný zákon, konkrétne na ustanovenie § 43c ods. 1 písm. c). 63. Ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty sú nebytové budovy, čo znamená, že ide stavbu, konkrétne o pozemnú stavbu (§ 43a ods. 2 stavebného zákona), keď v zmysle ustanovenia § 43c ods. 1 vety druhej stavebného zákona, medzi nebytové budovy patria hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty. S poukazom na uvedené náves z kamióna, ktorý, ako tvrdí žalobca umiestňuje na predmetný pozemok za účelom sezónneho bývania, konkrétne od jari do neskorého leta nie je stavbou (žalobca ani netvrdí, že ide o stavbu), konkrétne nie je nebytovou budovou a preto nemôže byť ani ubytovacím zariadením na krátkodobé pobyty, tak ako tvrdí žalobca, čo súčasne znamená, že v jeho prípade neplatí výnimka uvedená v ustanovení § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2010 Z. z. 64. Náves je nemotorové prípojné vozidlo veľkého objemu, teda ide o zariadenie, ktoré nepochybne môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd a chod ľadov, pričom v prípade zariadenia umiestneného v inundačnom území nie je relevantné, že ide o zariadenie, ktoré je možné z tohto územia v prípade povodne odstrániť. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto priestupku je totiž založená na konaní v podobe umiestnenia zariadenia, bez akýchkoľvek výnimiek. Preto pokiaľ žalobca sezónne umiestňuje náves na predmetnom pozemku, ktorý je súčasťou inundačného územia, preukázateľne sa dopúšťa priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2010 Z. z. Správny súd súčasne dodáva, že vlastnícke právo zaväzuje, pričom jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR). Preto pokiaľ žalobca poukazoval na čl. 20 Ústavy SR a tvrdil, že je porušením jeho vlastníckeho práva, ak je sankcionovaný za to, že si na svoj pozemok sezónne priváža obytný príves, tak práve tým, že sa jeho pozemok nachádza v inundačnom území, je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva a preto musí strpieť zákazy, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2010 Z. z., pričom jedným z týchto zákazov je aj zákaz umiestňovať objekty a zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody vrátane materiálu a predmetov, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť. Žalobca, ako sám tvrdí, užíva predmetný pozemok 15 rokov, pričom od 12.09.2018 je jeho vlastníkom a preto si musí byť vedomý, že vlastní pozemok v inundačnom území, na ktoré sa vzťahujú zákonné obmedzenia, ktoré je povinný rešpektovať. 65. Vychádzajúc z bodov 61 až 64 tohto rozsudku správny súd uzavrel, že žalobca sa umiestnením zariadenia, ktoré môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd v inundačnom území, konkrétne návesu, ktorá skutočnosť bola preukázaná na základe oznámenia zo dňa 27.03.2018, ako aj dňa 18.05.2019, ako aj samotným tvrdením žalobcu, sa žalobca dopustil priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2010 Z. z. 66. Vo vzťahu k priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2010 Z. z. žalobca v podstate namieta dve skutočnosti. Po prvé, že tzv. odplaviteľný materiál sa mal na pozemku nachádzať ešte v čase pred scudzením, teda v období, keď nebol jeho vlastníkom, teda išlo o záležitosť predchádzajúceho vlastníka, voči ktorému mala byť vyvodená zodpovednosť. A po druhé, ohliadka z marca 2019, ani interné oznámenie MsP Sereď z 18.05.2019 prítomnosť takéhoto materiálu v inkriminovanom území nijakým spôsobom nepotvrdili. 67. Zákon o ochrane pred povodňami neviaže zodpovednosť za priestupok v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) na osobu (subjekt), ktorá je vlastníkom pozemku v inundačnom území, ale za zodpovedný subjekt určuje toho, kto vo vodnom toku a v inundačnom území skladoval odplaviteľný materiál, látky a predmety. Týmto subjektom preto pochopiteľne nemusí byť vlastník pozemku, ale ktokoľvek, kto v inundačnom území takýto materiál skladuje. Tento záver je podložený aj tým, že citovaný zákon v odseku 2 § 47 za zodpovednostný subjekt v konkrétnych prípadoch určuje priamo vlastníka, správcu alebo užívateľa stavby, objektu alebo zariadenia a podobne. S poukazom na uvedené nie je relevantné, kedy žalobca nadobudol do vlastníctva predmetný pozemok ale to, či na predmetnom pozemku skladoval odplaviteľný materiál, látky a predmety. 68. Pri vyhodnocovaní tejto skutočnosti správny súd vychádzal z výsluchu samotného žalobcu, ktorý dňa 04.05.2018 potvrdil do zápisnice o výsluchu osoby ČVS: ORP-286/SE-GA-2018, že so súhlasom majiteľa MUDr. Z. minimálne 15 rokov užíva parcelu v katastri mesta W., časť Z. E., pričom majiteľ parcely na parcelu nechodí, bol tam len pár krát. Tiež potvrdil, že na predmetnom pozemku sa nachádzajú kovové predmety a tiež, že na parcelu doniesol nové drevá za účelom budúcej výstavby prístrešku slúžiaceho na ochranu pred poveternostnými vplyvmi, ktoré boli poukladané pod náves. Rovnako potvrdil, že na predmetom pozemku sa nachádzali kovové húpačky, rôzne kovové predmety z vyhorených chát a staré sudy, ktoré sú zhromaždené na jednom mieste. Z fotodokumentácie vyhotovenej MsP Sereď dňa 18.05.2019 mal správny súd rovnako preukázané, že na predmetnom pozemku sa okrem návesu nachádzali aj drevené palety, panvice a rôzny iný materiál, ktorý má povahu tzv. odplaviteľného materiálu. Na základe uvedeného mal správny súd preukázané, že to bol práve žalobca, ktorý na pozemku, ktorý užíva najmenej 15 rokov a ktorý sa nachádza v inundačnom území, skladoval odplaviteľný materiál, látky a predmety, čím sa dopustil priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2010 Z. z. 69. Žalobcovi bola za priestupky podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 7/2010 Z. z. uložená pokuta vo výške 800 eur, teda v zákonnom stanovenom rozmedzí, keď zákon v ustanovení § 47 ods. 3 umožňuje za priestupky podľa odseku 1 uložiť pokutu do 1 700 eur. 70. Záverom musí správny súd zopakovať, že tak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nespĺňajú kritéria na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku vrátane samotného výroku, avšak správny súd, vzhľadom na absenciu žalobnej námietky vo vzťahu k nespreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nemohol žalovanému túto skutočnosť vytknúť. Správny súd aj z tohto dôvodu považoval za potrebné podrobne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a v podstate ozrejmil žalobcovi rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k jeho deliktuálnej zodpovednosti majúc za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne na prijatie záveru, že žalobca svojím konaním skutočne dané priestupky spáchal. Správny súd taktiež dodáva, že má vedomosť o tom, že žalovaný napadnuté rozhodnutie doručoval na vedomie aj iným subjektom, avšak účastníkom daného priestupkového konania, bol s poukazom na ustanovenie § 72 zákona o priestupkoch, výlučne žalobca, ako obvinený z priestupku. 71. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že žalobcom uplatnené žalobné body neboli spôsobilé preukázať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto správny súd postupom, podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu, ako nedôvodnú, zamietol. 72. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.