Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/169/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117205385 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117205385.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., IČO: 31 341 438, so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, zastúpeného AK: JUDr. Elena Štefančíková, so sídlom Bratislava, Veternicová 1, proti žalovanej: O. P., nar. X.X.XXXX, bytom T., o zaplatenie sumy 1.588,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32Csp/59/2017-103 zo dňa 12. marca 2019 - II., III. výrok, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku p o t v r d z u j e . II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 500,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 500,38 Eur od 1.9.2016 až do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 489, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. d), g), h), i), § 9 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b), d), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2012 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 290, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, čl. 4 ods. 1, 2, čl. 17 Civilného sporového poriadku. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 29.10.2014 bola uzavretá zmluva, ktorou sa žalovaná zaviazala splácať úver vo výške 9.920,- Eur mesačnými splátkami 181,28 Eur, (vrátane poistenia) 233,36 Eur, akontáciou 2.480,- Eur, bol dohodnutá RPMN 19,86 %. Celková čiastka bola uvedená nie priamo v zmluve, ale v splátkovom kalendári vo výške 13.052,16 Eur. Dňa 29.10.2014 bolo vozidlo odovzdané žalovanej. Žalobcovi vznikli náklady za odobratie vozidla v sume 159,34 Eur a 79,67 Eur, náklady na ocenenie vozidla v podobe posudku v hodnote 75,72 Eur, náklady za odťah vozidla v sume 86,40 Eur, náklady v podobe dražobných nákladov 1.141,84 Eur. Cena dosiahnutá vydražením bola vo výške 9.500,- Eur. V článku VI bod 11 bolo dojednané, že žalovaná je pre prípad porušenia zmluvy v podobe omeškania splátok a ukončenia zmluvy (jej zosplatnenia), z uvedeného dôvodu povinná znášať náklady na vydanie, získanie, odobratie, prevoz a predaj predmetu financovania. 4. Z vykonaného dokazovania právne uzavrel, že právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Zaoberal sa jednotlivými náležitosťami zmluvy, pričom konštatoval, že žalobca v zmluve uviedol RPMN neprospech spotrebiteľa. Po dosadení jednotlivých hodnôt do vzorca (uvedeného v odseku 23) je hodnota RPMN o výške 21,37 % a nie 19,86% ako je uvedené v zmluve. Žalobca pri výpočte vychádzal z nekorektných (nesprávnych) údajov, nakoľko žalovanej bol reálne poskytnutý úver nie v sume 9.920,- Eur, ale 9.694,36 Eur, nakoľko v rámci akontácie zaplatila už prvú splátku (záloha na vozidlo, čo plynie tak zo splátkového kalendára, ako aj z obsahu faktúry predajcu), a teda vlastne splátok bolo 71. Už prvotný údaj bol uvedený nesprávne. Keďže bola nesprávne uvedená hodnota RPMN, nesprávna je aj úroková sadzba, ktorá je reálne vo výške nie 9,5 % ročne, ale reálne vo výške 9,92 % ročne (žalovaná reálne splácala nižšiu sumu, rovnakými splátkami). V zmluve (a to ani v splátkovom kalendári) nikde nie je uvedená riadne celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a teda chýba ďalšia náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve (splátkovom kalendári) nie je uvedená táto čiastka. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie sumy 13.052,16 Eur, keď táto suma nereflektuje sumu poistenia, ktoré bolo započítané do výpočtu RPMN (čo jednoznačne plynie z hodnoty RPMN) a teda malo byť započítané aj do celkovej sumy, ktorá má byť splatená. Takto vypočítaná suma predstavuje výšku 16.406,20 Eur, ktorá sa v zmluve nenachádza. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z. zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Preskúmaním zmluvy okresný súd nezistil uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN. Ďalej v zmluve nie je uvedený druh úveru, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, v záhlaví je označená len ako zmluva o úvere. Žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nezisťoval dlžníkove pomery pred poskytnutím úveru, nakoľko z obsahu žaloby, ani zmluvy toto neplynie. Z obsahu zmluvy plynie, že dlžník predložil len doklad totožnosti, avšak z obsahu žaloby a príloh nemal tvrdené ani preukázané, že by poskytovateľ úveru nahliadol do príslušnej databázy o spotrebiteľoch, resp. inak zisťoval príjmy. Nezisťovanie dlžníkových pomerov pred poskytnutím úveru súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy ako aj porušenie povinností žalobcu majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d), § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca svojou neúčasťou na pojednávaní nevyužil svoje procesné oprávnenia, ktoré má, pričom za uvedeného zisteného skutkového stavu rozhodoval na základe predložených dôkazov. Žalobe vyhovel len v časti nezaplateného skutočne poskytnutého úveru, t.j. v sume 9.694,36 Eur (9.920,- Eur) po odpočítaní zaplatenej sumy splátok vo výške 1.400,16 Eur (t.j. 6 splátok), pri zohľadnení výnosu z predaja vozidla vo výške 9.500,- Eur a priznaní nákladov spojených s odobratím a predajom predmetu leasingu. T.j. 9.920,-Eeur + 159,34 Eur (odobratie vozidla) + 79,67 Eur (prevoz vozidla) + 75,72 Eur posudok + 24 Eur prevoz vozidla + 1.141,84 Eur náklady dražby = celkom nárok žalobcu 11.400,54 Eur so zmluvného vzťahu - 9.500,- Eur v podobe ceny predaného vozidla a - zaplatené splátky 1.400,16 Eur = 500,38 Eur. Aj v časti požadovaného úroku z omeškania žalobe vyhovel, vo výške 5 % odo dňa vzniku omeškania, t.j. od 1.9.2016, od momentu márneho uplynutia lehoty na plnenie stanovenej vo finančnom vyrovnaní. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol v súlade so zásadami uvedenými v čl.17, čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal, keď vypočítal úspech žalobcu 31,51 % (žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 500,38 Eur, pričom sa domáhal zaplatenia sumy 1.588,08 Eur, t.j. 500,38 Eur /1.588,08 Eur x 100=31,51%/) a úspech žalovanej predstavoval 68,49 %. Zistil čistý úspech žalovanej po odpočítaní úspechu žalobcu 68,49% - 31,51% = 36,98 %. 6. Proti tomuto rozsudku výlučne II. a III. výroku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že v súlade so zmluvy, konkrétne časťou „Dohodnuté zmluvné vzťahy“, ods. 4, záväznou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár stanovujúci výšku, počet a termíny splatnosti jednotlivých splátok úveru v členení každej splátky v legislatívne požadovanom členení (istina, úrok), vrátane poslednej, 72 mesačnej splátky splatnej dňa 29.9.2020, čo predstavuje termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru a tiež Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorými sa žalovaná oboznámila, ktoré podpísala. Výška poskytnutého úveru je v zmluve stanovená na sumu 9.920,- Eur, ktorá je uvádzaná vo všetkých súvisiacich listinách, aj v splátkovom kalendári. Kúpna cena financovaného motorového vozidla predstavuje sumu 12.400,- Eur , žalovaná vopred uhradila časť kúpnej ceny (tzv. akontácia) v sume 2.480,- Eur, pričom rozdiel je 9.920,- ktorá je potrebná na dofinancovanie motorového vozidla. Skutočnosť, že spolu s akontáciou bola zo strany žalovanej voči žalobcovi a následne tiež zo strany žalobcu voči predajcovi v deň podpisu zmluvy uhradená aj prvá splátka v žiadnom prípade nespochybňuje výšku poskytnutého úveru vo forme odloženej platby kúpnej ceny motorového vozidla ani počet dohodnutých splátok, v ktorých bola žalovaná povinná poskytnutý úver žalobcovi vrátiť. Nie je zrejmé na základe čoho okresný súd dospel k výške RPMN 21,73 %, nie je zrejmé aké predpoklady na výpočet použil, či do uvedeného výpočtu započítal aj splátky poistenia alebo nie a pod. Pokiaľ okresný súd pri výpočte RPMN a formulácii konštatovania o tom, že RPMN nie je uvedená správne vychádzal z predpokladu o úvere poskytnutom žalovanej v nižšej výške ako uvádza zmluva, je zrejmé že nemohol dospieť k správnemu, skutočnému a reálnemu výsledku. Zmluva uvádza RPMN vo výške 19,86 %, pri výpočte ktorej postupoval v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve uvádza všetky použité predpoklady potrebné pre výpočet RPMN, t.j. výšku úveru, výšku splátky, jej interval, počet splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Matematický vzorec pre daný výpočet je uvádzaný v prílohe č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch, pričom platná legislatíva v žiadnom prípade nevyžaduje uvádzanie akéhokoľvek matematického výpočtu v zmluve. Nesúhlasí so záverom, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej sume úveru, keďže tento údaj je uvedený vo Formulári k zmluve v časti 2 v číselnom vyjadrení ako suma vo výške 13.052,16 Eur, pričom v zmysle ustanovenia § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch ju tvorí súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru (t.j. 9.920,- Eur) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, čo v tomto prípade podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (dohodnutý úrok (3.132,16 Eur) uvedených v splátkovom kalendári. Súčet všetkých dohodnutých 72 mesačných splátok úveru predstavuje sumu 13.052,16 Eur, ktorá nereflektuje sumu celkového poistenia, ktoré si žalovaná individuálne dohodla s tretím subjektom, mala záujem ho splácať spolu s poskytnutým úverom. Predpokladom pre započítanie poistného do celkových nákladov spotrebiteľa sú dve, kumulatívne splnené podmienky, a to povinnosť uzavrieť ďalšiu zmluvu o doplnkovej službe, napr. poistení a nemožnosť získania spotrebiteľského úveru bez tohto ďalšieho právneho úkonu. V súlade s článkom V, ods. 1. všeobecných zmluvných podmienok bol žalobca povinný uzavrieť k motorovému vozidlu povinné zmluvné poistenie, pričom povinnosť uzavrieť havarijné poistenie sa v zmysle ods. 2. toho istého článku vyžadovala len v prípade, ak sa strany nedohodli inak, z čoho vyplýva, že ani jedno z daných poistení nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru a uzavretie zmluvy. V prípade povinného zmluvného poistenia ide o zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto tieto náklady nie sú súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, na základe čoho nie sú premietnuté do hodnoty RPMN. No v prípade havarijného poistenia motorového vozidla ide o zmluvný spôsob ochrany motorového vozidla. Článok V., ods. 9. VZP poskytoval možnosť uhrádzať poistné spolu so splátkami poskytnutého úveru, ktorú žalovaná využila a prejavila záujem, preto v postavení príkazcu poverila veriteľa (žalobcu) v postavení príkazníka uhrádzaním splátok poistného, pričom sa príkazca zaviazal poskytnúť príkazníkovi prostriedky na realizovanie daného príkazu, t.j. žalovaná poskytovala vlastné prostriedky na splnenie daného príkazu. Vôľa žalovanej uzavrieť poistnú zmluvu bola vyjadrená v listine označenej ako „Informačný leták (záznam) finančného agenta“ zo dňa 29. 10. 2014 nasledovne: „Týmto vyhlasujem a svojím podpisom potvrdzujem, že som bol na základe svojho slobodného a uváženého výberu druhu a typu poistenia z mojej strany dôkladne oboznámený s poistným produktom“. Pokiaľ ide o poistenie, ktoré súvisí výlučne s predmetom, ktorý je zakúpený z prostriedkov úveru, a ktoré si žalovaná dohodla individuálne s tretím subjektom, pričom na plnenie uvedených splátok poskytla žalobcovi vlastné finančné prostriedky, nemôže žalobca uvedené akceptovať. Žalobca je však povinný v súlade s platnou legislatívou i zámerom zákonodarcu paradoxne uvedený náklad zahrnúť do výpočtu RPMN, a to z dôvodu, aby spotrebiteľ bol jasne a zrozumiteľne oboznámený o celkových nákladoch, keďže ide o jeden z najzásadnejších ukazovateľov pri porovnaní viacerých obdobných úverov. V tejto súvislosti sa žalobca domnieva, že platná legislatíva v tomto smere nerieši všetky reálne situácie, ktoré môžu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov nastať. Súd prvej inštancie zobral pri svojom rozhodovaní do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyplynuli, na základe čoho zotrváva na tom, že žalovanej poskytnutý vo výške 9.920,- Eur, s ročnou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 9,50 %, RPMN 19,86 %, celkovými nákladmi vo výške 13.052,16 Eur tak, ako tieto vyplývajú zo zmluvy, splátkového kalendára či formulára k Zmluve. Zmluva obsahuje všetky náležitosti, na základe čoho nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. 7. Okresný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia predpokladá (odsek 29) negatívne správanie veriteľa voči spotrebiteľovi v podobe porušenia zákonnej povinnosti postupovať pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, voči čomu sa žalobca ohradzuje. V konaní táto skutočnosť nebola sporná, okresný súd sa nezaujímal o dôvody uzavretia zmluvy, či žalobca skúmal platobnú schopnosť alebo majetkové pomery dlžníka. Žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou aj v prípade žiadosti o poskytnutie úveru žalovanou, prihliadal na to, že žalovaná je matkou troch detí, v čase podpisu zmluvy, maloletých, pričom dve z nich trpeli ťažkým zdravotným postihnutím, čo si vyžadovalo celodennú starostlivosť. Pri skúmaní majetkových pomerov žalobca zistil, že jedno z detí dokonca už poberalo od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalobca nemal pochybnosť o tom, že žalovaná je v situácii, kedy pre účely svojich maloletých detí a zabezpečovania ich potrieb a presunov, potrebovala zakúpiť motorové vozidlo. Vychádzal z priložených listín: rozhodnutie UPSVAR Piešťany zo dňa 21.7.2011 o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 16.10.2013, záznamom UPSVAR Piešťany o zdravotnom stave dieťaťa na účely štátnych sociálnych dávok zo dňa 6.2.2013, potvrdenia UPSVAR Piešťany zo dňa 24.10.2014 o poberaní prídavkov na deti zo dňa 24.10.2014, o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie a potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku, všetko za rok 2014 a potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10. 2014 o výške poskytnutých dôchodkových dávok. Záverom poukázal na to, že zmluva je označená ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 853212“, spoločne s ostatnými pripojenými listinami ako sú Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 853212, či Formuláru k Zmluve, v ktorom je v časti 2. jasne a zrozumiteľne ako druh spotrebiteľského úveru označený účelový úver. V tejto súvislosti tak tvrdenia súdu prvej inštancie neobstoja. 8. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietnutí žaloby ako aj v časti o náhrade trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 CSP. 10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka na zaplatenie sumy 1.588,08 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.588,08 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia. 11. Vyhovujúci I. výrok (suma 500,38 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 500,38 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia) nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu (II. výrokom) zamietol v sume 1.087,70 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.087,70 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom. 13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo náležitom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a pretože v podstatnom zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom rozsahu, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu odchýliť a nemôže, preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 14. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako spotrebiteľmi, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia, čo nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovaným, ktorí nekonali v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 15. Žalobca si vyčíslil žalovanú sumu 1.588,08 Eur ako rozdiel sumy 11.088,08 Eur (pozostávajúcej zo sumy 700,08 Eur dlžná čiastka splatná ku dňu stanovenia kúpnej ceny + 8.900,86 Eur nesplatená časť istiny + 1.487,14 Eur náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja) a sumy 9.500,- Eur (výnos z predaja predmetu financovania). 16. Strany uzavreli dňa 29.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 853212, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 9.920,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať pravidelnými mesačnými splátkami po 181,28 Eur v počte 72 splátok, zároveň si dohodli RPMN 19,86 %, priemernú RPMN 13,07 %, ročnú úrokovú sadzbu 9,50%, výškou úroku 3.132,16 Eur, celkovou sumou na splatenie 13.052,16 Eur, dátum prvej splátky 29.10.2014 a dátumom poslednej splátky 29.9.2020, ako aj mesačné poistné - poistenie SEAT 52,08 Eur. 17. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď predmetnú zmluvu podrobil kontrole, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Výklad a aplikácia ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zistil, že predmetná zmluva obsahu údaj RPMN 19,86 %, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí určito, jasne a zrozumiteľné obsahovať tie podstatné náležitosti, ktoré majú nepochybne vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť, či je pre neho akceptovateľné získať úver za daných podmienok. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Odvolací súd má za to, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom 13.052,16 Eur pri súčasnom uvedení výšky mesačnej splátky úveru 181,28 Eur + poistenie 52,08 Eur (mesačne) a počte splátok úveru 72, je nepochybné, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve je v rozpore so skutočnou celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (16.406,20 Eur vyčíslenú súdom prvej inštancie, resp. 16.639,56 Eur vyčíslenú odvolacím súdom v súlade s obsahom splátkového kalendára), a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto rozpor môže objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku. Je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť nie je vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúc pochybnosti spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku. Vzhľadom na uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaja je namieste trvať na presnom vyčíslení sumu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, a v dôsledku absencie tohto údaja je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, tak ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a konštatuje, že hoci úverová zmluva obsahuje údaj o výške RPMN, tento nie je v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a aj preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom do tejto kategórie nepochybne treba zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. V tejto súvislosti poukazuje na to, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES <. z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Pričom z obsahu zmluvy takýto výpočet ani nevyplýva. Aj z uvedeného dôvodu je poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom žalovanej vznikla teda povinnosť zaplatiť (iba) istinu poskytnutého úveru (9.920,- Eur). Žalobca nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou postup okresného súdu pri vyčíslovaní priznanej sumy, keď okrem sumy istiny úveru 9.920,- Eur zohľadnil aj náklady žalobcu (159,34 + 79,67 Eur + 75,72 Eur + 24,- Eur + 1.141,84 Eur), od ktorých následne odpočítal 9.500,- Eur (cena predaného vozidla) a zaplatené splátky 1.400,16 Eur, t.j. sumu 500,38 Eur priznal žalobcovi a následne žalobu v časti 1.087,70 Eur (rozdiel 1.588,16 Eur - 500,38 Eur) ako nedôvodnú zamietol (pozri odsek 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku), odvolací súd sa s vyčíslením okresného súdu stotožnil a považoval ho za správny. Prvoinštančný súd správne zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania 5 % ročne zo zamietnutej sumy od 1.9.2016, keďže zamietol aj nárok v časti požadovanej sumy 1.087,17 Eur. 18. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietnutej časti (v poradí II. výrok), žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutom rozsahu vrátane správneho III. výroku o náhrade trov konania potvrdil. 19. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 21. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. 22. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 23. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa týkajúcu sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).