Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/11/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217167 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217217167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľa: K. U., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. L., N. XXXX/XXA, zastúpenému advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Trnava, Vajanského 10, proti odporcom: 1. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. L., R. XXXX/XX, 2. F. U., nar. X.XX.XXXX, adresa tamtiež, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletým deťom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 17Pc/18/2017-244 zo dňa 3.7.2019 - v zamietajúcej časti výroku II., takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zamietajúcom výroku II., včítane závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporcom - jeho plnoletým deťom, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa K. U. voči jeho plnoletej dcére Z. U., naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8P/70/2011-70 zo dňa 31.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/25/2012-94 zo dňa 30.05.2012, a to počnúc dňom 01.07.2019. II. Súd návrh navrhovateľa Ivana Vidu na zrušenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k plnoletej dcére Z. U. vo zvyšnej časti a vo vzťahu k plnoletému synovi F. U. v celom rozsahu zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR), ako i § 4 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa. 3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania. Podľa skutkových záverov prvoinštančného súdu odporkyňa 1 študovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v rokoch 2013 - 2016 a 2016 - 2019, pričom jej prvé štúdium zaniklo 02.03.2016 nezložením skúšok a počas následného obdobia od 03.03.2016 do 31.08.2016 bola registrovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR. Od 01.09.2016 začala druhýkrát študovať na tej istej univerzite a na tom istom odbore, pričom toto opakované prvostupňové (bakalárske) štúdium na univerzite riadne ukončila vykonaním štátnych skúšok dňa 19.06.2019. Prvé aj druhé štúdium odporkyne 1/ na uvedenej univerzite bolo denné štúdium. Popri tomto štúdiu si odporkyňa 1/ privyrábala prácami vykonávanými na základe dohody o brigádnickej práci študentov, resp. dohody o pracovnej činnosti, a to u zamestnávateľa L. Q. Sk s.r.o. v období od 14.12.2015 do 31.12.2015 s priemerným hrubým mesačným príjmom 65,- eur; u zamestnávateľa E. Z. s.r.o. v období od 11.03.2016 do 31.10.2016 s priemerným hrubým mesačným príjmom 100,- eur a v období od 01.11.2016 do 12.06.2017 s priemerným hrubým mesačným príjmom 200,- eur; u zamestnávateľa Y. L. s.r.o. v období od 01.12.2017 do 31.05.2018 s priemerným hrubým mesačným príjmom 130-140,- eur, v období od 01.06.2018 do 31.12.2018 s priemerným hrubým mesačným príjmom takmer 700,- eur a v období od 01.01.2019 do 30.04.2019 s priemerným hrubým mesačným príjmom cca 540,- eur, u zamestnávateľa E. J. s.r.o. v období od 17.01.2018 do 30.11.2018 s priemerným hrubým mesačným príjmom takmer 100,- eur a u zamestnávateľa J. Y. v období od 22.06.2018 do 31.12.2018 s priemerným hrubým mesačným príjmom takmer 150,- eur a v období od 25.03.2019 do 30.04.2019 s priemerným hrubým mesačným príjmom 48,- eur (č.l. 219-227 spisu). Okrem toho sa odporkyňa 1/ od 13.06.2017 do 22.08.2017 zúčastnila kultúrno-výmenného pobytu sprostredkovaného spoločnosťou Campleaders Slovakia s.r.o. v Spojených štátoch amerických, kde pred vycestovaním zaplatila tejto spoločnosti programový poplatok vo výške 395,- eur a poplatok za vízový pohovor vo výške 160,- USD a za dané obdobie obdržala od campu Half-Moon vreckové celkom vo výške 1.200,- USD (potvrdenie na č.l. 25). Odporkyňa 1/ mala počas štúdia zvýšené výdavky, ktoré si pokryla s finančnou pomocou matky, z príjmov z brigádnickej činnosti, ako aj z výživného poskytovaného otcom vo výške 30,- eur. Odporkyňa 1/ po ukončení prvostupňového (bakalárskeho) štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK v júni 2019 sama navrhla zrušiť vyživovaciu povinnosť jej otca od júla 2019, bez ohľadu na jej prípadné pokračovanie v druhom stupni štúdia. Odporca 2/ v čase podania návrhu do augusta 2018 chodil na Športové gymnázium v Dunajskej Strede, pričom po úspešnom ukončení tejto strednej školy od septembra 2018 začal študovať na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, odkiaľ z dôvodu študijných i finančných ťažkostí prestúpil v marci 2019 na dvojročné nadstavbové štúdium na Strednej odbornej škole v Dunajskej Strede - odbor: mechanik počítačových sietí. Uvedené vysokoškolské štúdium a aj následné nadstavbové štúdium na strednej škole bolo denné štúdium. Popri tomto štúdiu si odporca 2/ privyrábal prácami vykonávanými na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a to u zamestnávateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s. v období od 02.09.2017 do 31.10.2018 s priemerným hrubým mesačným príjmom takmer 100,- eur (odpoveď na lustráciu v SP na č.l. 216-218). Odporca 2/ podľa vlastného vyjadrenia vypomáha v Loft bare v Dunajskej Strede s príjmom 100-200,- eur mesačne. Odporca 2/ mal počas štúdia zvýšené výdavky, ktoré si pokryl s finančnou pomocou matky, z príjmov z brigádnickej činnosti, ako aj z výživného poskytovaného otcom vo výške 30,- eur. Odporca 2/ má 18 ročné ojazdené auto značky Seat Toledo. Navrhovateľ podľa jeho vlastného vyjadrenia je od roku 2014 prihlásený ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR DS a má len príjmy z dávok hmotnej núdzi cca 117,- eur mesačne, pričom sa mu doteraz nepodarilo zamestnať. Posledné 4 mesiace dostával z ÚPSVaR kvôli programu, ktorého sa zúčastňuje, navyše 60,- eur mesačne. Od roku 2014 má zdravotné problémy s ramenami, najprv začal chodiť na rehabilitáciu, avšak sa mu zdravotný stav zhoršoval a v poslednom období od 2018 podstúpil dve operácie ramien. V súčasnosti má predpísanú liečbu - rehabilitáciu po druhej operácii. Navrhovateľ je dlhodobo na sociálnej podpore, avšak nemá status invalida, a to ani čiastočného. Navrhovateľ žiadne auto nevlastní a ani nie je držiteľom žiadneho auta. 4. Predmetom prvoinštančného konania bolo posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľa - otca plnoletých detí na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči týmto deťom - odporcom. Súd v prvom rade posudzoval, či boli odporkyňa 1/ od septembra 2014 a odporca 2/ od podania návrhu 31.10.2017 až doposiaľ schopní samostatne sa živiť. Tu sa vyžaduje, aby táto schopnosť napĺňala u každého dieťaťa požiadavku trvalosti a aby dieťa získalo pravidelný príjem z povolania, ktoré si zvolilo podľa svojich schopností, možností, predpokladov a záujmov, v súlade s požiadavkou včasnej realizácie uvedených daností, a to v takom rozsahu, aby z vlastných zdrojov vedelo uspokojiť všetky relevantné životné náklady. Vzhľadom na to, že obidvaja odporcovia v období od navrhnutého dátumu zrušenia vyživovacej povinnosti pokračovali a odporca 2/ i naďalej pokračuje v sústavnej príprave na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole dennou formou, resp. odporca 2/ od marca 2019 pomaturitným, nadstavbovým štúdiom na strednej škole dennou formou, súd uzavrel, že vyživovacia povinnosť ich otca, ktorého úlohou bolo a stále je viesť svoje deti k získaniu primeraného stupňa vzdelania, a tým aj potrebných predpokladov na sebarealizáciu, voči odporcovi 2/ stále trvá a voči odporkyni 1/ trvala do 31.06.2019. Pritom nemožno od odporcov spravodlivo požadovať, aby popri absolvovanom dennom štúdiu boli ich relevantné životné náklady, ktoré sú primerané ich veku a potrebám (vrátane zvýšených potrieb spojených s vysokoškolským, resp. nadstavbovým štúdiom), uspokojované len brigádou, resp. prostredníctvom prác vykonávaných mimo pracovného pomeru na základe príslušných dohôd v zmysle Zákonníka práce popri dennom štúdiu vyžadujúcom od nich aktívnu a pravidelnú účasť na vyučovacom procese. 5. Pokiaľ ide o uvedené štúdiá vykonávané odporcami dennou formou (viď č.l. 74, 93, 175, 186, 213, 214, 215, 236), súd prvej inštancie konštatoval, že všetky druhy a obdobia týchto štúdií, ktoré absolvovali a absolvujú - odporkyňa 1/ od septembra 2014 a odporca 2/ od podania návrhu 31.10.2017, predstavujú okolnosť, ktorá nepretržite a bez výnimky u odporkyne 1/ do 30.06.2019 a u odporcu 2/ až doposiaľ svedčila / svedčí o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov (vrátane otca) k týmto deťom. Pri všetkých štúdiách ide totiž o štúdium vykonávané za účelom získania, prípadne (aj) zvýšenia schopnosti detí uplatniť sa na trhu práce, a to tak vo forme stredoškolského denného štúdia vrátane pomaturitného nadstavbového denného štúdia na strednej škole (u odporcu 2/ do konca augusta 2018 a od marca 2019 až doposiaľ), ako aj vo forme vysokoškolského denného štúdia (u odporkyne 1/ celé posudzované obdobie a u odporcu 2/ obdobie od septembra 2018 do marca 2019), pričom denná forma štúdia odporcov prezumuje ich závislosť od výživy rodičov. Pokiaľ deti študujú dennou formou a pracujú (len) brigádnicky (nepravidelné príjmy odporcov z brigádnickej činnosti počas ich štúdia vyplývajú z odôvodnenia rozsudku), tak vyživovacia povinnosť ich rodičov stále trvá (u odporkyne trvala do 30.06.2019). Nepravidelný príjem detí len na základe príslušných dohôd v zmysle Zákonníka práce popri dennom štúdiu, vyžadujúcom od týchto detí aktívnu a pravidelnú účasť na vyučovacom procese, nemohol doteraz u odporcov naplniť požiadavku trvalosti zákonom vyžadovaného stavu, t.j. stavu, kedy by tieto deti získaním pravidelného príjmu z ich povolania (napr. zo závislej činnosti), ktoré si zvolili podľa svojich schopností, možností, predpokladov a záujmov, natrvalo nadobudli schopnosť samostatne sa živiť, t.j. schopnosť z vlastných zdrojov uspokojiť všetky relevantné životné náklady. 6. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť môže vzniknúť výnimočne, aj pokiaľ dieťa síce študuje dennou formou, ale sa riadne na štúdium nepripravuje. Nejde pritom o ojedinelé zlé študijné výsledky, ale o sústavné zanedbávanie štúdia, ktorého dôsledkom je buď opakujúce sa opakovanie ročníka, alebo opakovaná zmena školy, ktorú dieťa navštevuje /rozsudok KS PO z 07.05.2014 sp. zn. 10Co/40/2014/. Vychádzajúc z vyššie uvedeného však súd mal za to, že zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že by v rozhodných obdobiach trvania vyživovacej povinnosti otca, boli na strane odporcov prítomné uvádzané skutočnosti. Odporca 2/ podľa vlastného vyjadrenia prestúpil po zimnom semestri vysokoškolského štúdia v marci 2019 z univerzity na uvedené nadstavbové štúdium na strednej škole pre ťažkosti študijné (zlé študijné výsledky ešte v prvom polroku štúdia), ako aj finančné, t.j. tento prestup v žiadnom prípade nebol zapríčinený sústavným zanedbávaním vysokoškolského štúdia, naopak týmto rýchlym prestupom sa predišlo prípadnému neskoršiemu nutnému opakovaniu ročníka, alebo neskoršej (opakovanej) zmene školy. 7. Prvoinštančný súd konštatoval, že ani u odporkyne 1/ nebolo ničím preukázané, že by sústavne zanedbávala jej prvé štúdium v rokoch 2013 až 2016 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, alebo jej v poradí druhé štúdium na tej istej fakulte a na tom istom odbore (geografia a anglický jazyk) v rokoch 2016 -2019, pretože prvé štúdium síce ukončila v zimnom semestri akademického roka 2015/2016 tým, že nezložila skúšky, a teda bez vykonania štátnych skúšok podľa potvrdenia školy z 13.03.2019 (č.l. 186), pričom však od septembra 2016 odporkyňa 1/ opäť začala štúdium na tej istej vysokej škole - ten istý odbor, kde študovala súvisle až do konca júna 2019 a štúdium napokon úspešne ukončila zložením štátnych skúšok a získaním diplomu a titulu Bc. V dôsledku zhoršených študijných výsledkov, ktoré sa u odporkyne 1/ výraznejšie prejavili v poslednom roku jej prvého štúdia (2016), odporkyňa 1/ bez vykonania štátnych skúšok nutne ukončila prvý (bakalársky) stupeň svojho štúdia, čím stratila i možnosť z neho postúpiť na druhý (magisterský) stupeň štúdia. Uvedené však bez ďalšieho nie je možné posúdiť ako sústavné neučenie sa a zanedbávanie štúdia a navrhovateľ toto svoje tvrdenie ani počas celého konania ničím nepreukázal. Pokiaľ navrhovateľ v danej súvislosti poukázal na to, že odporkyňa 1/ si od roku 2013 z vlastného rozhodnutia privyrábala brigádnickou činnosťou, odporkyňa 1/ počas celého konania zdôrazňovala, že len uvedenými brigádnickými prácami si vedela v rozhodnom období pokryť všetky svoje životné náklady (aj vďaka malej sume výživného poskytovaného otcom od roku 2011 vo výške 30,- eur mesačne pre vysokoškoláčku), a teda pokiaľ by vykonávanie uvedenej brigádnickej činnosti malo mať negatívny vplyv na študijné výsledky odporkyne 2/, tak toto objektívne nemožno za daných okolností pričítať na ťarchu (len) odporkyni 2/ z hľadiska možnej intenzity pripravovania sa na jej štúdium popri tejto nutne vykonávanej činnosti, najmä nie tak že celé obdobie jej prvého štúdia v rokoch 2013-2016, resp. celé obdobie jej druhého štúdia v rokoch 2016-2019 bude považované za neúčelnú prípravu na budúce povolanie, a tým aj za nesplnenie požiadavky včasnej realizácie schopností a daností odporkyne 1/, aby získala potrebné predpoklady na svoje čo najlepšie uplatnenie, resp. za prípadné zneužívanie rodičovskej vyživovacej povinnosti a priznanie výživného proti dobrým mravom. Takéto konanie, resp. úmysel odporkyne 1/ nebolo v konaní navrhovateľom preukázané a ani súdom zistené, ba naopak túto skutočnosť nepriamo vylučuje aj to, že odporkyňa 1/ hoci vedela, že za opakované štúdium už bude platiť školné, toto štúdium v roku 2016 opätovne začala a za tri roky ho aj riadne vyštudovala. V období od 2013 pritom odporkyňa 1/ dostávala od svojho otca titulom výživného len 30,- eur mesačne, t.j. 360,- eur ročne (6 x v akademických rokoch 2013-2019) a za opakovanie prvého stupňa štúdia na univerzite v rokoch 2017 - 2019 odporkyňa 1/ musela zaplatiť školné 1000,- eur ročne (2 x 1000,- eur), t.j. odporkyňa 1/ v rokoch jej celého štúdia minula len na školné takmer toľko peňazí, než koľko v týchto rokoch obdržala (mala obdržať) od svojho otca titulom výživného. Všetky ostatné výdavky odporkyne 1/ na živobytie, ako aj jej výdavky súvisiace s cestovaním, bývaním a so samotným štúdiom (okrem školného) v období 2013-2019 tak jednoznačne presahovali finančný rámec otcovho výživného, čo nepochybne odôvodňovalo, aby si odporkyňa 1/ popri nepostačujúcej finančnej pomoci rodičov aj privyrábala vlastnou brigádnickou činnosťou. Pre nadobudnutie schopnosti odporkyne 1/ samostatne sa živiť sú preto v tomto konkrétnom prípade dané podmienky až ukončením v poradí druhého bakalárskeho štúdia toho istého stupňa, ktoré bolo zopakovaním prvého štúdia na tej istej fakulte univerzity a na tom istom odbore, ktoré síce nebolo riadne ukončené z vyššie uvedených dôvodov, avšak bolo nepochybne sústavné a účelné vzdelávanie odporkyne 1/ za účelom získania a zvýšenia jej schopnosti uplatniť sa na trhu práce, bez ohľadu na to, že v konečnom dôsledku sa nedostavili očakávané výsledky tohto prvého štúdia, resp. sa dostavili až jeho opakovaním. Vychádza sa tu totiž z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Do obdobia nezaopatrenosti odporkyne 1/ spadá aj obdobie od 03.03.2016 do 31.08.2016, kedy bola registrovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR bez nároku na dávku v nezamestnanosti a pripravovala sa na návrat na vysokú školu (univerzitu) a popri tom si len privyrábala prácou vykonávanou mimo pracovného pomeru na základe dohody. 8. Pokiaľ ide o odporcu 2/, súd prvej inštancie aj u neho prvotne vychádzal z tej skutočnosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Súdna prax predpokladá obsahovú a časovú nadväznosť na predchádzajúce štúdium, túto nadväznosť však nemožno vyžadovať automaticky a bolo by v rozpore so záujmom oprávneného neakceptovať jeho možnosť výberu ďalšieho štúdia podľa vlastného uváženia, nadania a osobného zamerania. Pomaturitné štúdium v inom odbore (na Strednej odbornej škole v Dunajskej Strede Gyulu Szabóa 21 - odbor: mechanik počítačových sietí), než na ktorý bola príprava na budúce povolanie na strednej škole pôvodne zameraná (predovšetkým to bol šport), a to za situácie, že odporca 2/ stratil celkovo záujem o tento odbor, keďže na strednej škole nemali mužský tím hádzanej, v ktorom športovom odbore by sa chcel zdokonaľovať, a teda predchádzajúce štúdium (športové gymnázium) mu nezabezpečilo možnosti ďalšieho vývoja podľa jeho očakávaní a záujmov v odbore športu, je potom odôvodnené tým, že začatým nadstavbovým štúdiom v odbore mechanika počítačových sietí môže reálne získať spôsobilosť k väčšiemu spoločenskému uplatneniu a v nadväznosti na to nadobudnúť schopnosť sám sa živiť výkonom povolania, ktoré si dieťa zvolilo hoci aj nadstavbovým štúdiom podľa svojich schopností, možností, predpokladov a záujmov už lepšie prispôsobených potrebám trhu práce (napr. rozsudok KS KE sp. zn. 8CoP 355/2008 z 27. mája 2009). Toto pomaturitné nadstavbové štúdium je podľa názoru súdu aj v súlade s požiadavkou včasnej realizácie uvedených daností dieťaťa, keďže štúdium je dvojročné, končí už v školskom roku 2019/2020 a otec je dlhodobo zaviazaný platiť na odporcu 2/ výživné len vo výške 30,- eur mesačne, ktorou sumou objektívne prispieva na prípravu svojho plnoletého syna na budúce povolanie len v nepatrnom rozsahu (berúc do úvahy aj ostatné životné náklady odporcu 2/). 9. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred viac ako 7 rokmi rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8P/70/2011-70 zo dňa 31.01.2012) nedošlo k takej zmene pomerov na strane oprávnených, už teraz plnoletých osôb, ktorá by si vyžadovala novú (súdnu) úpravu na zníženie, resp. zrušenie predtým priznaného výživného (u odporkyne 1/ platí uvedené do 30.06.2019). Odôvodnené potreby plnoletých detí sa prestupom na vyššie stupne vzdelávania (stredná a vysoká škola) neustále zvyšovali ich fyzickým a duševným vývojom a rastom ich odôvodnených potrieb, a to tak bežných, ako aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (a to aj v prípade stagnácie zárobkových pomerov rodiča). K tomu zvykne byť za ideálnych podmienok úmerne zvyšovaná aj čiastka na výživnom od povinného rodiča, k čomu však v danom prípade nedošlo a výživné zostalo v pôvodne priznanej výške 30,- eur na jedno dieťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je však jednoznačné, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči svojim nezaopatreným deťom v pôvodne určenom rozsahu v žiadnom prípade nezanikla (u odporkyne 1/ platí uvedené do 30.06.2019), a to jednak s prihliadnutím na vyššie popísané štúdiá vykonávané odporcami sústavne za účelom získania, resp. zvýšenia ich schopnosti uplatniť sa na trhu práce a na objektívne zvýšenie ich bežných životných nákladov (v rozsahu sumy 30,- eur sú to skutočne len bežné životné náklady odporcov vzhľadom na ich vek, pričom odporcovia mali a majú preukázateľne aj zvýšené výdavky v súvislosti s ich štúdiom, cestovaním, vedením spoločnej domácnosti s matkou, atď.), ako aj z dôvodu, že podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, čo od júla 2018 predstavuje sumu vyše 28,- eur (t.j. sumu takmer rovnajúcu sa so sumou plateného výživného 30,- eur). Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa riadil prvotne odôvodnenými potrebami oprávnených osôb, pričom nakoľko výživné bolo priznané a je otcom platené len v povinnom minimálnom rozsahu určenom priamo zákonom, nebol tu dôvod, aby popri zistení, že v prípade odporcov ide o nezaopatrené deti, súd detailnejšie posudzoval schopnosti, možnosti, majetkové pomery a zdravotný stav otca ako povinnej osoby. Tieto pomery otca totiž za daných okolností a za situácie, keď tu neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné považovať priznanie, resp. ponechanie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletým deťom za rozporné s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine (navrhovateľ toto svoje tvrdenie ani neskonkretizoval), nemali podstatný vplyv na rozhodnutie súdu. Súd pritom pri všetkých účastníkoch vychádzal len z tých príjmov a zárobkov, ktoré boli v konaní spoľahlivo zistené a preukázané s tým, že vyššie príjmy a zárobky (aj s prípadným použitím § 75 ods. 1 zák. o rodine) u navrhovateľa by len ešte viac potvrdzovali záver o trvaní jeho vyživovacej povinnosti a u odporcov neboli také zárobky a príjmy žiadnym spôsobom preukázané (sú to len indície navrhovateľa), pričom však aj hocijaká iná činnosť odporcov (by) mohla byť v rozhodnom období vykonávaná len popri dennom štúdiu vyžadujúcom od týchto detí aktívnu a pravidelnú účasť na vyučovacom procese. Pokiaľ ide o výšku príjmov odporcov z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru (z brigádnickej činnosti), súd uvádza, že ani vyššia suma takých zárobkov v určitých obdobiach neovplyvní uvedené závery súdu, keďže rozhodujúcou je skutočnosť, že z hľadiska trvalosti a dlhodobosti stavu, v ktorom by sa museli natrvalo nachádzať deti schopné samostatne sa živiť (ktorý stav však ešte nenastal - uvedené neplatí u odporkyne 1/ od 01.07.2019), je bez významu aj také krátkodobé dosiahnutie vyšších príjmov, ktoré plynú len z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru (z brigádnickej činnosti) v čase, keď splnenie podmienok nezaopatrenosti detí je inak stále dané. 10. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie výrokom II rozsudku, z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky, ktorou je zmena pomerov u účastníkov konania v zmysle § 78 zákona o rodine, návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k plnoletej dcére Z. U. v období do 30.06.2019 a vo vzťahu k plnoletému synovi F. U. v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň výrokom I rozsudku zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa K. U. voči jeho plnoletej dcére Z. U., naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8P/70/2011-70 zo dňa 31.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/25/2012-94 zo dňa 30.05.2012, a to počnúc dňom 01.07.2019. Súd síce nemal preukázanú zmenu pomerov vo vzťahu k výživnému pre odporkyňu 1/ v zmysle § 78 zákona o rodine, avšak táto odporkyňa 1/ po ukončení bakalárskeho štúdia v dennej forme vykonaním štátnej skúšky v júni 2019 súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti otca voči nej od 01.07.2019, a to bez ohľadu na to, či bude v štúdiu na magisterskom stupni pokračovať alebo nie, pričom vzala na seba zodpovednosť, že bude schopná od tohto dátumu samostatne sa živiť. Súd z uvedeného dôvodu pristúpil k zrušeniu vyživovacej povinnosti otca voči jej plnoletej dcére od navrhovaného dátumu 01.07.2019, ktorý dátum inak by ešte spadal do doby sústavnej prípravy tohto dieťaťa na povolanie (aj v zmysle § 4 ods. 4 písm. d) zákona č. 600/2003 Z. z.). 11. Súd ďalšie argumenty účastníkov nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi osobitne ani nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Súd mal za to, že v daných súvislostiach bolo možné ustáliť skutkový stav veci aj bez osobného výsluchu odporkyne 1/, keď uvedené skutočnosti, na ktorých sa zakladá rozhodnutie, bolo možné spoľahlivo zistiť i z iných druhov dôkazov vykonaných v konaní. Preto súd od uvedeného výsluchu upustil. 12. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP. Vzhľadom na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči odporkyni 1/ od uvedeného dátumu je možné hovoriť v tomto prípade o čiastočnom úspechu obidvoch strán konania, a teda nemožno tu hovoriť o úplnom úspechu odporcov, pre ktorý prípad si spoločná právna zástupkyňa týchto odporcov uplatnila návrh na plnú náhradu konania. Nakoľko tento návrh neplatil (aj) pre prípad, ktorý v konaní nastal v dôsledku čiastočného úspechu i neúspechu tak navrhovateľa, ako aj odporcov, súd na tento návrh neprihliadol a rozhodol o trovách konania podľa generálnej klauzuly v zmysle § 52 CMP, pretože rozhodovanie podľa iného zákonného ustanovenia neprichádzalo do úvahy. 13. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní podanom prostredníctvom advokáta výslovne uviedol, že napáda výrok II. rozsudku a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovie alebo napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Po poukázaní na ust. § 75 ods. 1 a 2 ZoR uviedol, že predložil viaceré dôkazy, ktoré poukazujú na jeho majetkové pomery a zárobkovú situáciu. Ako najpodstatnejšiu skutočnosť uviedol informácie o jeho zdravotnom stave, ktorý mu dlhodobo neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť, čo súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Štúdium odporkyne 1 nie je možné pokladať za sústavnú prípravu na povolanie, keď táto podľa jej vyjadrení po takmer po troch rokoch vysokoškolského štúdia prvého stupňa opätovne nastúpila na rovnaké štúdium, čo považuje za nezodpovedné a preto pri takomto prístupe nemožno priznať nárok na výživné v akomkoľvek rozsahu, nakoľko takýto prípad nemožno hodnotiť ako sústavnú prípravu na povolanie. Vo veci štúdia odporcu 2 poukázal na to, že v marci 2019 predčasne ukončil štúdium na vysokej škole a následne prestúpil na nadstavbové štúdium, pričom neexistuje odborná kontinuita medzi športovým gymnáziom a nadstavbovým štúdiom v odbore mechanik počítačových sietí, čo nemožno považovať za sústavnú prípravu na povolanie. Navrhovateľ považuje platenie výživného odo dňa podania návrhu za nesúladné s dobrými mravmi, keď je zrejmé, že majetková a príjmová situácia navrhovateľa je takmer nulová v porovnaní s možnosťami a životnou situáciou odporcov. 14. Popri odvolaní podanom advokátom navrhovateľa podal v odvolacej lehote odvolanie aj sám navrhovateľ. Argumentoval tým, že odporkyňa 1 navštevovala vysokú školu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave od roku 2013 do 2019, pričom táto škola je trojročná a odporkyňa 2 ju navštevovala 6 rokov. V školskom roku 2013/2014 neurobila potrebné skúšky. Podľa jej vyjadrenia chodievala na vysokú školu aj v školskom období roku 2014/2015, 2015/2016, pričom predložila iba potvrdenie od UK v Bratislave s pečiatkou a nijakým podpisom a nie je tam meno osoby, ktorá to vystavila a podpísala. Počas štúdia na vysokej škole pritom pracovala a zarábala od 200,- Eur do 600,- Eur, okrem toho od 13.6.2017 do 22.8.2017 bola v USA, kde dostala 11.000,- Eur za 10 týždňov, a pracuje ako modelka. Návšteva školy v rokoch 2014 až 2016 bola spochybnená, keďže nevedela preukázať žiadne doklady o skúškach v tomto období. Od 3.3.2016 do 31.8.2016 bola evidovaná na ÚPSVaR. Od septembra 2016 opäť začala to isté štúdium a musela každý školský rok platiť 1.000,- Eur. Odporkyňa 1 z dôvodu jej lenivosti neuspela na vysokej škole, pracovala, mala oveľa väčší príjem ako navrhovateľ, z čoho mohla sama seba vyživiť, bola evidovaná na úrade práce. Odporkyňa 1 nebola vypočutá súdom. K odporcovi 2 odvolateľ uviedol, že brigádoval vo viacerých firmách, zarába do 250,- Eur mesačne, možno aj viac. Od roku 2016 obchoduje s autami. Od roku 2016 do roku 2019 takto vymenil tri autá so ziskom. 15. Podľa vyjadrení právnej zástupkyne odporcov míňajú mesačne dcéra 420,- Eur a syn 530,- Eur, podporuje ich matka z jej príjmu 800,- Eur mesačne. Okrem toho matka spláca dva bankové úvery 300,- až 400,- Eur, náklady na bývanie, poistné na auto a na dom. Okrem toho chodia na výlety, míňajú na šaty, stravu a ostatné. Ak sa to zráta, príjem matky a detí a nedosahuje sumu, ktorú míňajú. Buď potom zarábajú omnoho viacej, ako tvrdia, alebo míňajú menej, ako tvrdia. Dospelé deti ho finančne protiprávne dlhodobo zneužívali ako blízku osobu, dlhodobo odkázanú na finančnú sociálnu podporu kvôli zdravotným problémom od roku 2014 s príjmom 117,- Eur mesačne. 16. V závere odvolateľ zhrnul, že Z. nevie od marca 2014 do septembra 2016 dokázať návštevu vysokej školy, bola schopná sama sa živiť jej prácou až dodnes, bola evidovaná na úrade práce, trojročnú školu dokončila za 6 rokov, lebo sa neučila. F. už nenavštevuje vysokú školu a má dokončenú strednú školu s maturitou, chodí na nadstavbovú školu, obchoduje s autami, pracuje v bare a má pravidelný príjem. Žiada preto súd o zrušenie rozhodnutia okresného súdu a zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni 1 od augusta 2014 a odporcovi 2 od 31.10.2017; a nariadiť za túto dobu vyplatenú sumu odporcom 1 a 2 ako výživné vrátiť navrhovateľovi v plnej výške v jednej sume do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej žiadal, aby súd dal povinnosť odporcovi 2, aby každý polrok oznámil navrhovateľovi výsledok o jeho štúdiu a ukončenie štúdia ohľadom vyživovacej povinnosti. V závere uviedol, že z právnej stránky bude k odvolaniu argumentovať jeho advokát. 17. Odporcovia odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu navrhovateľa predložili prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a odporcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedli, že odvolanie pokladajú za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Súd zistil úplne a správne skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými námietkami a návrhmi účastníkov, v rozsudku podrobne rozviedol skutkové zistenia a vec správne právne posúdil. Námietky navrhovateľa sú v podstate zhodné s jeho vyjadreniami a prednesmi v priebehu konania a súd sa s nimi v napadnutom rozsudku podrobne vyporiadal. 18. Považovali za potrebné zdôrazniť, že práve konanie a prístup navrhovateľa k plneniu vyživovacej povinnosti objektívne svedčí o rozpore s dobrými mravmi. Ich výživu zabezpečovala a zabezpečuje výhradne matka, ktorá je naviac zaťažená spoločnými dlhmi s navrhovateľom. Navrhovateľ prispieva na výživu každého z nich len po 30,- Eur mesačne, vôbec sa o nich nestará, nepomáha im, nezaujíma sa o nich a pristupuje k nim ako k svojim nepriateľom. V priebehu konania nepreukázal, že jeho zdravotný stav bol a je stále taký vážny, že sa nemôže zamestnať, nie je ani čiastočne uznaný za invalidného. Radšej sa účelovo nikde nezamestnáva a právom sa domnievajú, že sa živí čiernou prácou a nelegálnymi podnikaním. Oni boli nútení vlastnou brigádnickou prácou získavať finančné prostriedky na živobytie a štúdium. Odporkyňa 1 bez ohľadu na to, či bude v štúdiu na magisterskom stupni pokračovať, navrhla súdu, aby vyživovaciu povinnosť voči nej zrušil. Počas súdneho konania sa cítila zo strany otca ponižovaná a po psychickej stránke sa veľmi ťažko vysporiadava s jeho postojmi voči nej. V tejto súvislosti pokladajú za úplne neadekvátny a priamo zarážajúci nekritický postoj navrhovateľa, ktorý pokladá rozhodnutie súdu za rozporné s dobrými mravmi. 19. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili. 20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súc pritom viazaný rozsahom odvolania (§ 65 v spojení s ust. § 155 CMP), neviazaný pritom dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo potrebným rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúceho výroku II., včítane závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP potvrdiť. 21. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľa - otca odporcov ako plnoletých detí na zrušenie vyživovacej povinnosti proti odporkyni 1 od septembra 2014 a odporcu 2 od 31.10.2017 (od podania návrhu) s tým, že kruciálnym bolo zhodnotiť, či odporcovia od uvedeného obdobia, prípadne neskôr, boli schopní sa samostatne živiť s poukazom na zásadné ust. § 62 ods. 1 ZoR. 22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na zaväzujúci rozsah odvolania podaného navrhovateľom, bolo posúdiť správnosť úsudkov prvoinštančného súdu vedúcich k záveru o potrebe zamietnutia návrhu navrhovateľa vo vzťahu k zrušeniu vyživovacej povinnosti k odporkyni 1 pred 1.7.2019 a vo vzťahu k odporcovi 2 v celom rozsahu. Výrok I. preskúmavaného rozsudku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovené a jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni 1 zrušená počnúc dňom 1.7.2019, nebol odvolaním žiadneho z účastníkov napadnutý, nadobudol právoplatnosť a netvoril predmet prieskumu odvolacieho súdu. 23. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcom, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na vyčerpávajúce, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 24. Argumenty navrhovateľa uplatnené v podanom odvolaní boli predostreté už v prvoinštančnom konaní a súd prvej inštancie sa s nimi vyčerpávajúcim a správnym spôsobom vysporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd odkazuje. K jednotlivým odvolacím argumentom navrhovateľa dopĺňa: 25. Odporkyňa 1 vysokoškolské štúdium v období od 1.9.2013 do 2.3.2016 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave riadne preukázala listinným dôkazom a to potvrdením o ukončení štúdia vystaveným dňa 13.3.2019 touto univerzitou, na ktorom je pečiatka aj podpis zástupcu študijného oddelenia. Ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevidel žiaden objektívny dôvod pochybovať o hodnovernosti predloženého potvrdenia. Samotná skutočnosť, že na potvrdení nie je výslovne napísané meno osoby, ktorá ho vystavila a podpísala, tento doklad nespochybňuje. Štúdium na vysokej škole odporkyňou 1 v rokoch 2013 až 2016 bolo odporkyňou 1 preukázané predložením predmetného dokladu a navrhovateľ ním tvrdený opak nepreukázal ničím. 26. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúco vysporiadal aj s príjmami odporkyne 1 v priebehu štúdií, ktoré získala brigádnicky popri dennej forme štúdia, ktoré boli riadne preukázané (ods. 7. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku). Odvolací súd sa pritom plne stotožnil tiež so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ dieťa študuje dennou formou a pracuje brigádnicky, tak vyživovacia povinnosť rodičov zásadne pretrváva. Príjem odporcov v priebehu štúdia nebol pravidelný, ani trvalý, ani nedosahoval takú výšku, aby zabezpečil ich schopnosť sami sa živiť. Napriek brigádnicky dosahovaným príjmom obaja boli naďalej závislí od vyživovacej povinnosti svojich rodičov. Z vlastných zdrojov neboli schopní uspokojiť všetky svoje relevantné životné náklady. Vzhľadom na zistené okolností daného prípadu súd prvej inštancie správne do obdobia, v rámci ktorého konštatoval neschopnosť odporkyne 1 samej sa živiť, zarátal i obdobie cca 5 mesiacov od 3.3.2016 do 31.8.2016, kedy bezprostredne po predčasnom ukončení predchádzajúceho štúdia bola zaevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR bez nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom od septembra 2016 opätovne nastúpila na štúdium. Odvolací súd sa zhodol s prvoinštančným tiež na názore, že skutočnosť, že odporkyňa 1 predchádzajúce štúdium po cca troch rokoch ukončila predčasne bez zloženia skúšok a následne sa opätovne prihlásila na to isté štúdium, ktoré ukončila po troch rokoch zložením štátnych skúšok a získaním titulu Bc., samo osebe nie je možné posúdiť ako sústavné neučenie sa a zanedbávanie štúdia, teda riadne nepripravovanie sa na štúdium. Je pritom nevyhnutné zohľadniť, že štúdium odporkyne 1 bolo sťažené tým, že popri dennom štúdiu bola nútená zabezpečovať si prostriedky na živobytie brigádnickou činnosťou. Naopak je potrebné oceniť jej húževnatosť v tom, že napriek predchádzajúcemu neúspechu sa nevzdala a napriek zvýšeným finančným nákladom napokon bakalárskej štúdium úspešne ukončila. Samotná skutočnosť, ktorú namieta navrhovateľ, že odporkyňa 1 nebola pred prvoinštančným súdom vypočutá, nie je ani vadou konania, ani nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozsudku. Je vecou súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Aj odvolací súd je názoru, že v danom prípade, vzhľadom na okruh ostatných dôkazov, tento dôkaz nebol nevyhnutný. 27. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným nezistil ani u odporcu 2, že by sa na štúdiá riadne nepripravoval, že by štúdiá sústavne zanedbával, či sústavne sa neučil. Je prirodzené a akceptovateľné, že potom ako zistil, že športové gymnázium mu nezabezpečí možnosť ďalšieho vývoja a zamestnania v oblasti športu, začal nadstavbové štúdium v odbore mechanika počítačových sietí, čo mu na základe aktuálneho dopytu na trhu práce v danej oblasti, nesporne umožní lepšie pracovné uplatnenie. Za riadne nepripravovanie sa na štúdium nebolo možné v prípade odporcu 2 považovať ani to, že potom ako po ukončení strednej školy maturitnou skúškou, zahájil štúdium na vysokej škole a nedarilo sa mu, prestúpil na predmetné dvojročné nadstavbové štúdium. Ohľadne príjmov odporcu 2 z brigádnickej činnosti v priebehu jeho denných štúdií platí obdobne čo bolo uvedené vyššie pri odporkyni 1. Ani neho nešlo o žiaden pravidelný a trvalý príjem a už vôbec nie o príjem postačujúci pre uspokojovanie jeho relevantných životných potrieb, v dôsledku čoho naďalej ostáva odkázaný na vyživovaciu povinnosť od svojich rodičov a jeho schopnosť sám sa živiť nevznikla. Na jeho schopnosť sám sa živiť nemá vplyv ani to, že v priebehu troch rokov vymenil tri obstarožné autá, aj keby so ziskom. 28. Pokiaľ advokát navrhovateľa v podanom odvolaní poukazuje na zdravotný stav navrhovateľa, je potrebné zdôrazniť to, že hoci navrhovateľ tvrdí, že má dlhodobo zlý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje sa zamestnať, dosiaľ nebol uznaný za invalidného ani čiastočne, čo tvrdeniam navrhovateľa nenasvedčuje. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uzavrel, že keďže výživné 30,- Eur mesačne je v podstate navrhovateľom platené na hranici povinného minimálneho výživného určeného zákonom (aktuálne 28,79 Eur mesačne), ktoré musí platiť každý rodič aj v prípade, že by bol absolútne bez akýchkoľvek príjmov (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine) a zároveň keď bolo zistené, že deti nie sú (resp. odporkyňa 1 nebola do 30.6.2019), schopné samé schopné sa živiť, hlbšie skúmanie pomerov na strane navrhovateľa nebolo potrebným. 29. S poukazom na vyššie uvedené v spojení so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, bolo potom dôvodným, aby bol návrh navrhovateľa vo vzťahu k zrušeniu vyživovacej povinnosti voči odporkyni 1 za čas od septembra 2014 do 30.6.2019 a k zrušeniu vyživovacej povinnosti k odporcovi 2 výrokom II. preskúmavaného rozsudku zamietnutý. 30. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúceho výroku II., včítane závislého a odvolacími dôvodmi ani osobitne nenapadnutého výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 32. V zmysle generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa moderačného práva súdu, ktoré prelomuje generálnu klauzulu, obsiahnutého v § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolností prípadu spravodlivé. 34. V zmysle § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 35. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. V danom prípade bol odporcami vo vyjadrení k odvolaniu v závere formálne podaný návrh, aby im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. 37. Odvolací súd ale vzhľadom na okolnosti prípadu popísané vyššie, nepovažoval za dôvodné a spravodlivé, s použitím výnimky podľa cit. § 55 CMP, prelomiť generálnu klauzulu zakotvenú v § 52 CMP, a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v odvolacom konaní inak úspešným odporcom priznať, pričom prihliadol najmä na dlhodobo nepriaznivé pomery na strane navrhovateľa. S použitím § 52 CMP preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).