Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/209/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202829 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218202829.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. W. H., XXX XX H. XXX, zastúpený spoločnosťou advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava, o zaplatenie 2.611,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Csp/80/2018-121, zo dňa 2. novembra 2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 2.611,06 eura spolu s riadnym úrokom a úrokom z omeškania v sume 470,54 eura do zosplatnenia úveru, úrok z omeškania 357,28 eura od 16.07.2015 do 31.03.2018 a úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 2.611,06 eura od 01.04.2018 až do zaplatenia. Výrokom II. zamietol žalobu v časti nároku na zaplatenie riadneho úroku po zosplatnení úveru. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 1. 1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka, § 497, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) až d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 3 nariadenia č. 87/1995 Zb.. 1. 2. Súd odôvodnil napadnutý rozsudok vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 17.09.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 74,29 eura mesačne vždy k 17. dňu kalendárneho mesiaca, ročná úroková sadzba bola vo výške 19,50 %, RPMN bola 21,34 %, priemerná RPMN bola 19,08 %, dátum prvej platby bol 17.10.2012, celková výška nákladov bola 2.110,10 eura. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas a právny predchodca žalobcu vyzval dňom 16.072015 žalovaného na úhradu nedoplatku v sume 3.140,95 eura a súčasne vyhlásila úver za predčasne splatný ku dňu 16.07.2015. Po zistení, že predmetná zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti, konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný čo do istiny vo výške 2.611,06 eura. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalobcovi patrí zmluvný úrok len za obdobie do konečnej splatnosti a zákonný úrok z omeškania. 1. 3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a III. podal odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 odsek 1 písmeno b), f) a h) C. s. p., keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. 2. 1. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že mu nebolo doručené doplnenie žalobcu k žalobe zo dňa 25.10.2018, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, keď sa žalovaný nemal možnosť k doplneniu žalobného návrhu vyjadriť. 2. 2. Žalobca o.i. v konaní nepredložil „Oznámenie o odklade splátok zo dňa 19.06. 2013, na základe ktorého bol konečný termín splatnosti úveru odložený na 17.12.2018, plátky po dátume 31.03.2018 došlo k ďalším úhradám, ktoré žalobca v žalobe ani v konaní nešpecifikoval. 2. 3. Žalobca v konaní nepreukázal, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 2171363912 zo dňa 17.09.2012, bola po lehote splatnosti, resp. nepreukázal, ktorá splátka bola po lehote splatnosti a teda, že využil svoje právo, ak medzitým žalovaný ako dlžník (ne)zaplatil ďalšiu splátku riadne a včas. Žalovaný má za to, že žalobca ako veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemohol využiť a mohol vymáhať len nezaplatenú splátku. 2. 4. Žalovaný má ďalej za to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, a to celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; a všetky predpoklady použité na výpočet celkovej čiastky a ročnej percentuálnej miery nákladov, poskytnutý úver je tak podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že predmetná zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti. 2. 5. Žalobca síce vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.07.2015, avšak účinky tohto zosplatnenia mohli nastať najskôr v deň, kedy bolo zosplatnenie oznámené žalovanému, resp. dňom, kedy (ne)prevzal list oznamujúci zosplatnenie. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva iba, že zásielka žalobcu „bola doručovaná v roku 2015". Žalovaný vyššie uvedený list neprevzal dňa 16.07.2015, ale tento mohol podľa čl. 4 bod 4.3 odsek 4.3.6 VOP „prevziať" najskôr 20.07.2015 (19.07.2015-nedeľa). 2. 6. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania počnúc od 16.07.2015 do zaplatenia a súd mu priznal tento úrok v ním požadovanej výške 5,05% ročne za ním požadované obdobie, pretože je to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v aktuálne účinnom znení. Žalovaný má za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto skutočnosti súd nezohľadnil žalovaným zaplatené úroky pri úrokovej sadzbe 19,05 % vo výške 2.155, 87 eura ani zaplatené poplatky vo výške 194,81 eura a súd rovnako neskúmal, či po dátume 31.03.2018 došlo k ďalším úhradám, ktoré žalobca v žalobe ani v konaní nešpecifikoval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci 2. 7. Vzhľadom na takýto výsledok konania, mal súd na rozhodnutie o trovách aplikovať § 255 ods. 2 C.s.p. v nadväznosti na úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení podľa tzv. čistého úspechu žalobcu. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného vyslovil nesúhlas s jeho tvrdením týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov ako aj o výške RPMN. Nie jasné, na základe akých skutočnosti žalovaný tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov je nesprávny a zároveň je nesprávna aj výška RPMN. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 sp. zn. C - 42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. vs. Klára Biróová, v zmysle ktorého sa zmluva neobsahujúca všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Žalobca súdu zasielal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nesprávnym prepočtom určil celkovú výšku nákladov, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nesúhlasí ani s tým že v predmetnej úverovej zmluve chýbajú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Zmluva o úvere pritom obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky, dátum konečnej splatnosti, ako aj počet mesačných splátok. Z uvedeného preto nie je zrejmé, ktoré údaje podľa názoru žalovaného neboli uvedené. 3. 1. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 4. Žalovaný v odvolacej replike opakoval svoje odvolacie námietky, teda že mu nebolo súdom prvej inštancie doručené doplnenie žalobcu k žalobe zo dňa 25.10. 2018, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, v predmetnej úverovej zmluve nie je vôbec uvedená celková čiastka, ktorú má žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť (t.j. súčet výšky úveru a celkových nákladov), a v zmluve je uvedená len celková výška nákladov (v sume 2 110,10 eura), čo nespĺňa požiadavku zákona a tak konštatovanie súdu v bode 29. napadnutého rozhodnutia okresného súdu, že predmetná zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti, je nesprávne. 4. 1. Predmetná zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, a to celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; a všetky predpoklady použité na výpočet celkovej čiastky a ročnej percentuálnej miery nákladov, na základe ktorej skutočnosti je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. 4. 2. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.07.2015, avšak účinky tohto zosplatnenia mohli nastať najskôr v deň, kedy bolo zosplatnenie oznámené žalovanému. 4. 3. Súd prvej inštancie nezohľadnil žalovaným zaplatené úroky pri úrokovej sadzbe 19,05 % vo výške 2.155, 87 eura ani zaplatené poplatky vo výške 194,81 eura a súd rovnako neskúmal, či po dátume 31.03.2018 došlo k ďalším úhradám, ktoré žalobca v žalobe ani v konaní nešpecifikoval. 5. Odvolacia duplika žalobcu nebola doručená. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. 8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.611,06 eura s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnil a právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. 9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.611,06 eura spolu s riadnym úrokom a úrokom z omeškania v sume 470,54 eura do zosplatnenia úveru, úrokom z omeškania v sume 357,28 eura od 16.07.2015 do 31.03.2018 a úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 2.611,06 eura od 01.04.2018 až do zaplatenia. 10. Odvolacie námietky žalovaného spočívajú v porušení práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie, nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. 11. Odvolací súd súhlasne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 17.09.2012 uzavretá spotrebiteľská zmluva o úvere (dostupná pôžička) vo výške 3.000 eur s mesačnou splátkou 74,29 eura, úrokovou sadzbou vo výške 19,50 % ročne, dátumom prvej platby do 17.10.2012 a dátumom každej ďalšej platby k 17. dňu v mesiaci, dátumom konečnej splatnosti dňa 17.09.2018, počtom mesačných splátok 72, uvedenou celkovou výškou nákladov 2.110,10 eura, priemernou RPMN na trhu 19,08 % a RPMN 21,34 %. Ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka riadi aj ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. 12. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie cituje ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to aj v súvislosti so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nie je však zrejmý žiadny myšlienkový postup vzťahujúci sa ku konkrétnym náležitostiam predmetnej úverovej zmluvy, len konštatovanie, že zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Odvolací súd tiež konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. nepreskúmateľný, keď z neho nevyplýva, ako súd ustálil sumu, ktorú je povinný žalovaný žalobcovi zaplatiť. 12. 1. Podľa tvrdení právneho predchodcu žalobcu uvedeného v žalobe, žalovanému poskytol úver vo výške 3.000 eur, žalovaný splatil na istinu sumu 388,97 eura, pričom po 31.03.2018 zrealizoval ďalšie úhrady, ktoré sú zhrnuté v tabuľke tvoriacej prílohu žaloby. Je zrejmé, že suma 2.611, 06 eura, na zaplatenie ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalovaného, je rozdielom medzi poskytnutým úverom a splatenou sumou 388,97 eura. Sám žalobca však v žalobe tvrdí, že žalovaný zrealizoval aj ďalšie úhrady - nie je však uvedené kedy a v akej sume, a tabuľka na ktorú právny predchodca žalobcu odkazuje v žalobe, netvorí prílohu žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 132 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 12. 2. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie 2.611,06 eura bez riadne ustáleného skutkového stavu, bez toho, aby sa vysporiadal so skutočnosťou, že uvedená suma, zaplatenia ktorej sa žalobca domáhal, už aj podľa žaloby nekorešponduje so sumou, ktorú žalovaný v skutočnosti dlhuje. Súd prvej inštancie pritom žalobcu nevyzval na odstránenie uvedeného rozporu, ani nevyzval na doručenie listinného dôkazu, ktorý podľa právneho predchodcu žalobcu mal byť pripojený k žalobe, pripojený však nebol. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe neúplných, nesprávnych skutkových zistení. 13. Odvolací súd poukazuje na správnosť aj tej odvolacej námietky žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nezisťoval oprávnenosť postupu právneho predchodcu žalobcu pri aplikácii § 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu síce v žalobe tvrdí, že aplikoval postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neuviedol však s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní, nie je tak možné preskúmať správnosť postupu právneho predchodcu žalobcu. 14. Žalovaný správne namietal aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie mu nedoručil podanie žalobcu zo dňa 23.10.2018, ktoré je doplnením tvrdení uvádzaných v žalobe. 15. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo poukázanie na absenciu údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávne uvedenú výšku nákladov, keď dohodnutý počet splátok a výška splátky nekorešpondujú s celkovou výškou nákladov. Z tohto potom vyplýva aj nesprávny výpočet RPMN. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozsudku uvádza, že predmetná zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti, je však zrejmé, že zákonom stanoveným náležitostiam z pohľadu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch nevenoval dostatočnú pozornosť, pričom aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu v tomto štádiu konania, bez vykonania dokazovania k uvedenej skutočnosti, nie je možné jednoznačne ustáliť správnu výšku nákladov. 16. Z obsahu spisu v preskúmavanej odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam jednak vo vzťahu k výške dlžnej sumy, nedostatočným preskúmaním náležitostí zmluvy vyžadujúcich ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a aj nepreskúmaním oprávnenosti aplikácie ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Následne tak súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikoval zvolené právne normy v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ako je vyššie uvedené, skutkový stav nie je riadne ustálený. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného uplatnené v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. sú dôvodné. 17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. v napadnutom výroku I. a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne preskúma z vyššie uvedených hľadísk, bude sa zaoberať vecnou a právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, pričom preskúma aj odvolacie námietky žalovaného a tvrdenia žalobcu uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu. Vykonané dokazovanie komplexne vyhodnotí, následne vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).