Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/35/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204467 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319204467.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: R. F., nar. XX. I. XXXX, trvale pobytom Q. č. XX, t. č. pobytom Q. XXX, proti manželke: E. F., nar. XX. D. XXXX, trvale pobytom Q. č. XX, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16. januára 2020 č.k. 19Pc/54/2019-16, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. manželstvo navrhovateľa a jeho manželky uzatvorené 5. januára 1985 vo Veľkej Mači, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľká Mača, zv. IX, ročník 1985, str. 85, por. č. 1 rozviedol a II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 18, § 19 ods. 1 až ods. 3, § 22, § 23 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), § 52, § 92, § 93, § 94, §96 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 181 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2018, v čase ostatného spolužitia žili oddelene, intímne sa nestýkajú po dobu 4 rokov, spoločné deti sú už dospelé a preto nie je potrebné prihliadať na záujem maloletých detí. Manželia spolu dlhodobo nekomunikujú, každý má svoje záujmy, navrhovateľ má novú známosť, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť a obnovenie manželského spolužitia s manželkou vylučuje. Súd prvej inštancie konštatoval splnenie podmienok pre rozvod manželstva, pretože vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne narušené a preto manželstvo účastníkov rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním manželka, ktorá s rozvodom manželstva nesúhlasí. Uviedla, že sa s navrhovateľom spoločne dohodli na oddelenom bývaní avšak s tým, že rozvádzať sa nebudú, a to aj s poukazom na to, že sú nábožensky založená rodina. 3. K odvolaniu manželky sa vyjadril navrhovateľ, zotrval na dôvodoch podania návrhu. Odvolanie manželky považuje za účelové, popiera dohodu medzi manželmi o oddelenom bývaní a nepodaní návrhu na rozvod. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval preto, aby proces rozvodu neprežíval s manželkou v spoločnej domácnosti, poznajúc jej konfliktnú povahu. Odmieta podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom obnovenia manželského spolužitia. 4. Manželka v replike poukazuje na novú známosť navrhovateľa a možné ovplyvňovanie k rozvodu s cieľom získať navrhovateľov majetok. Tvrdí, že navrhovateľ si zo spoločných financií kúpil vlastný byt. 5. Navrhovateľ v duplike opätovne poprel tvrdenia manželky, uviedol, že býva v podnájme, žiadny byt si nekúpil. Dôvodom odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti nebola nová známosť navrhovateľa, ale konfliktná a zákerná povaha manželky, ktorú odmietal ďalej akceptovať. Uviedol, že má novú známosť s vlastným finančným zázemím, s ktorou má vytvorený harmonický vzťah, žije s ňou v spoločnej domácnosti, pričom na zabezpečení chodu domácnosti sa podieľajú obaja. Svoj postoj k obnoveniu manželského spolužitia nezmení, budúcnosť si plánuje s inou osobou. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP) 7. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19Pc/54/2019 je návrh navrhovateľa ako manžela, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva s manželkou, ktorá návrh nepodala poukazujúc na hlboko a trvalo rozvrátené vzťahy manželov, pre ktoré ich manželstvo neplní účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manželky je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol. 8. Konanie vo veciach rozvodu manželstva je konaním návrhovým, upraveným v CMP. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. 12. Odvolacie námietky manželky považuje odvolací súd za nedôvodné, nespochybňujúce vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi ňou a manželom. 13. Podľa § 18 ZoR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 14. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 15. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada (2 veta prvá). 16. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 17. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a ods. 2 ZoR je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. 18. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nie sú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva. 19. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod.. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu. 20. Odvolací súd vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj v súlade s vyššie uvedenými teoretickými východiskami dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené, stav, ktorý je toho času medzi manželmi je potrebné považovať za stav bezpochyby nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manželky, ktorá návrh nepodala. 21. Účastníci konania ako manželia od decembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a finančne spolu nehospodária, keď manželka žije v rodinnom dome, kde majú obaja manželia trvalé bydlisko a v ktorom do odsťahovania sa manžela žili v spoločnej domácnosti, pričom manžel žije v prenajatom byte so svojou novou partnerkou. Toho času každý z manželov vedie svoju domácnosť a svoj život, manželský zväzok je len formálnym. Tento stav potvrdil tak navrhovateľ v návrhu, ako aj manželka v odvolaní. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že manželské problémy pretrvávajú dlhšiu dobu, približne od roku 2011, ktorá situácia vyústila do toho, že už v čase, keď s manželkou žili v spoločnej domácnosti každý obýval svoju vlastnú izbu, a to počas posledných 3 rokov zdieľania spoločnej domácnosti. Po tom, ako ich spoločné deti vyrástli nemali s manželkou spoločné záujmy, nekomunikovali a nekomunikujú dodnes, došlo k odcudzeniu aj po intímnej stránke (keď podľa tvrdení navrhovateľa s manželkou sa intímne nestýkali už štyri roky pred podaním návrhu na rozvod manželstva), spoločné rozhovory skončili hádkou, ktorá sa vystupňovala až do agresie manželky. Z uvedeného vyplýva, že odlúčenie a rozvrat vzťahov medzi manželmi nie je len dočasného resp. prechodného charakteru, ale tento nepriaznivý stav pretrváva dlhšie časové obdobie (najmenej po dobu 4 rokov). Manželovi prekáža konfliktná, agresívna a problematická povaha manželky, sám vyjadril, že voči manželke neprechováva žiadne city, nie je schopný prejavovať jej lásku, náklonnosť a rešpekt. Z návrhu ako aj vyjadrenia navrhovateľa či už na nariadenom pojednávaní alebo vyjadrení v odvolacom konaní tento opakovane kategoricky odmieta zotrvanie v manželstve, akékoľvek obnovenie manželského spolužitia vylučuje, taktiež sa vzhľadom na svoj trvalý a nemenný postoj odmietol podrobiť sedeniam v manželskej poradni alebo inému psychologického poradenstvu za účelom zachovania manželstva. Trvalosť postoja navrhovateľa dosvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľ si našiel novú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, spolužitie opisuje ako harmonické s úmyslom viesť nový spoločný život s novou partnerkou. Odvolací súd sa nemôže stotožniť s námietkou manželky o tom, že príčina rozvratu manželstva je nová známosť navrhovateľa, pretože podľa zistených skutočností navrhovateľ začal udržiavať vzťah s druhou osobou až po odsťahovaní sa so spoločnej domácnosti, približne 1 rok pred podaním návrhu o rozvod manželstva. 22. Odvolací súd poukazuje aj na čl. 1 ZoR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 23. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania. Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. 24. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a neexistuje tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k reparácií narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manželka ešte môže mať k navrhovateľovi citové väzby. Za irelevantné je v tomto prípade treba považovať tiež to, že manželia spolu vychovali deti, kúpili a zveľaďovali spoločný dom, trávili spoločne čas a pod., keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne spadá do obdobia spred rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľ ako jeden z manželov ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku odmieta. Odvolací súd zároveň konštatuje, že deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú už plnoleté, preto v tomto prípade nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva ani z hľadiska záujmu maloletých detí. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie. Záverom možno dodať, že dôvodom pre zachovanie nefunkčného a rozvráteného manželstva nemôžu byť ani náboženské hodnoty, keď takéto manželstvo by bolo len formálnym zväzkom. 25. Zmierenie manželov v súlade s § 96 ods. 1, ods. 2 CMP, v zmysle ktorého súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, je irelevantné. 26. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že CMP ukladá súdu, aby sa v priebehu konania pokúsil zachrániť manželstvo tým, že sa bude usilovať o zmierenie manželov. Zákon neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť a z povahy veci vyplýva, že sa súd pokúša zmieriť ich najmä pri pojednávaní, pričom túto povinnosť súd realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Nie je pritom vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že príčiny rozvratu manželstva sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. Podľa druhého odseku citovaného ustanovenia môže, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou realizovanou podľa zákona o mediácii, ktorá predstavuje alternatívne riešenie sporu, v rámci ktorej sa manželia môžu dohodnúť na takých otázkach, ako je vzájomné správanie k sebe, starostlivosť o domácnosť, zanechanie nevery a pod. Citované ustanovenie však dáva súdu iba možnosť účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, nedáva však súdu možnosť uložiť im (prikázať), aby sa mediácie zúčastnili. Súd teda nemá možnosť účasť účastníkov na mediácii vynucovať. Preto súd posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, či je výzva na pokus o zmierne riešenie mediáciou v konkrétnom prípade účelná, alebo nie, pričom účelná je spravidla tam, kde manželia pozitívne reagujú na poučenie o možnosti zmierneho riešenia, resp. na pokusy súdu o odstránenie príčin rozvratu, čo však ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol tento prípad. 27. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na rozvod manželstva bol podaný 3. októbra 2019 (takmer po dvoch rokoch od odsťahovania sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti), súd vytýčil pojednávanie na 16. januára 2020, na ktoré sa dostavil iba navrhovateľ, na ktorom bol súdom riadne vypočutý. Je zrejmé, že od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti až do podania návrhu na rozvod manželstva navrhovateľov uplynula dlhá doba (2 roky), po ktorú navrhovateľ svoj názor na obnovenia manželského spolužitia nezmenil, práve naopak, deklaruje a zotrváva na odmietavom postoji k zachovaniu manželstva. Manželka sa aj napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila, k návrhu navrhovateľa sa nevyjadrila, a teda takýmto pasívnym postojom nepreukázala súdu opak navrhovateľom tvrdených skutočností, neprejavila opravdivý záujem na zachovaní manželstva. Nebol tu daný dôvod na nariadenie nového pojednávania za účelom predvolania manželky, nakoľko skutočnosti uvedené navrhovateľom počas celého konania boli postačujúce pre záver, že nastalo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov a ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s účelom manželstva a aj so záujmami manželov. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, keď tento upustil od zmierlivého riešenia formou mediácie či psychologického poradenstva. 28. Pretrvávajúce citové odcudzenie, odsťahovanie navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, absencia akejkoľvek komunikácie medzi manželmi, odmietavý a negatívny postoj navrhovateľa voči manželke, ako aj pevné rozhodnutie navrhovateľa viac neobnoviť s manželkou spolužitie sú znakmi toho, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, bez možnosti jeho obnovy a zákonite tak nemôže vytvárať zdravé rodinné prostredie. 29. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil. 30. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 CMP) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 CMP). 31. O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP. 32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).