Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/216/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517200746 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2517200746.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: PhDr. U. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom F., P. XX, proti žalovanému: T. T., bytom F. XXX, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 14C/11/2017-47 zo dňa 09.10.2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 08.02.2017, doplnené podaním zo dňa 21.08.2017 odmietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 129 ods. 1, 2, 3, 4, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne dôvodil tým, že žalobca podal na súde dňa 08.02.2017 žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal neznámych páchateľov k úhrade sumy 900,- eur titulom náhrady škody, ktorú mu spôsobili krádežou. Vzhľadom k tomu, že podanie žalobcu neobsahovalo náležitosti riadneho podania vo veci samej - žaloby, súd prvej inštancie žalobcu vyzval uznesením č. k. 14C/11/2017-6 zo dňa 20.06.2017, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie doručené súdu dňa 08.02.2017 doplnil, a to označením strán sporu na strane žalobcu a žalovaného, opísaním rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k sporu, označením a pripojením dôkazov na ich preukázanie, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť a uvedením žalobného návrhu - presný, určitý a vykonateľný žalobný petit, teda ako by mal znieť výrok rozhodnutia, vydania ktorého sa žalobou domáha. Súd žalobcu súčasne poučil, že ak v lehote 10 dní svoje podanie nedoplní a pre uvedený nedostatok podania nebude možné v konaní pokračovať, súd toto podanie odmietne. Žalobcovi bolo uznesenie č.k. 14C/11/2017-6 zo dňa 20.06.2017 doručené dňa 28.06.2017. 2. Podaním zo dňa 28.06.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.06.2017 žalobca doplnil svoje podanie zo dňa 08.02.2017, avšak uvedené podanie neobsahovalo všetky požadované údaje. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca podaním zo dňa 08.02.2017 podal návrh, ktorý neobsahoval všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania a na výzvu súdu neodstránil neúplnosť tohto návrhu, preto podanie žalobcu, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania v zmysle § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku uznesením č.k. 14C/11/2017-29 zo dňa 03.08.2017 odmietol. Uvedené uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/224/2018-29 zo dňa 23.04.2019 a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva, že žalobca je v oblasti procesného práva laikom a tomu musí zodpovedať aj prístup súdu pri poučovaní o procesných právach, preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní je predovšetkým poskytnúť žalobcovi prístup k spravodlivosti aj materiálne vrátane efektívneho poučenia o jeho právach, vrátane práva na odbornú právnu pomoc. 3. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.08.2017 označil za žalovaného T. T. a uviedol, že žiada, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým žalovaného zaviaže k úhrade škody vo výške 60 eur a nákladov spolu s omeškaním vo výške 100 eur. 4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 14C/11/2017-37 zo dňa 30.07.2019 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa zo dňa 08.02.2017, doplnené podaním zo dňa 21.08.2017 o presnú identifikáciu strán sporu, nakoľko označený žalovaný podľa lustrácie v registri obyvateľov neexistuje, o úplné a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností a o riadny žalobný návrh tak, aby bol určitý, zrozumiteľný a pre prípad súdneho výkonu rozhodnutia vykonateľný, nakoľko je zrejmé, že žalobca žiada o zaplatenie sumy 60 eur, no nie je zrejmé v akej výške, odkedy a dokedy požaduje úroky z omeškania. Súd žalobcu zároveň poučil o možnosti odmietnutia podania a taktiež v zmysle § 160 ods. 2 CSP o jeho práve obrátiť sa so svojou žiadosťou o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 08.08.2019. 5. Na uvedenú výzvu súdu prvej inštancie na doplnenie podania žalobca doplnil svoje podanie, pričom ako žalovaného opätovne označil T. T. a uviedol, že žiada s nákladmi konania, úrokom z omeškania a s cenou železného fúrika škodu vo výške 100 eur. 6. Súd prvej inštancie preskúmal obsah súdneho spisu a zistil, že žalobca v lehote stanovenej v uznesení súdu č.k. 14C/11/2017-37 zo dňa 30.07.2019 svoje podanie zo dňa 08.02.2017 riadne nedoplnil, a keďže pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať, súd prvej inštancie podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podanie žalobcu odmietol. 7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom však iba zmätočne reprodukoval už skôr predostreté skutočnosti, pričom neuviedol dôvody podania odvolania, teda v čom vidí nesprávnosť napadnutého uznesenia alebo postupu súdu a odvolací návrh, teda čoho sa domáha, akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť. 8. Na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád odvolania (uznesenie č.k. 14C/11/2017-55 zo dňa 12.11.2019) odvolateľ uviedol, že žiada, aby mu žalovaný nahradil ním spôsobenú škodu vo výške 100 eur, pričom výška škody je ovplyvnená úrokom z omeškania od roku 2012 a žiada vypočuť pracovníka zberných surovín pána P. W., ako svedka, ktorý odobral ukradnutý materiál od iných osôb. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. b) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), ktoré ale nezistil, súd pritom viazaný skutkový stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne v súlade so zákonom odmietol podanie žalobcu pre nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, v danom prípade pre nesprávne označenie strany sporu na strane žalovaného a nedoplnenie žalobného petitu. 11. Z obsahu podaní odvolateľa vyplýva, že síce všeobecne označil, čoho sa svojím návrhom domáha, t.j. náhrady škody, neuviedol však presne, jasne, určito a zrozumiteľne, v akej výške si náhradu škody uplatňuje, odkedy a dokedy požaduje úrody z omeškania a zároveň nesprávne označil žalovaného, t.j. osobu, proti ktorej návrh/žalobu smeruje, nakoľko ako žalovaného uviedol osobu, ktorá sa podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR nenachádza. Aj keď súd nie je viazaný doslovným znením návrhu, či petitu, musí byť z návrhu/žaloby jednoznačne zrejmé, kto, voči komu a čoho sa domáha. Z podaní odvolateľa bolo zrejmé len to, že sa on vo svojom mene domáha náhrady škody, nebolo však zrejmé v akej výške a voči komu jeho návrh/žaloba smeruje, t.j. správne označenie žalovaného. 12. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď po podaní žalobného návrhu skúmal, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 127 ods. 1 a 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom medzi základné náležitosti návrhu patrí riadne označenie účastníkov (uvedenie proti komu návrh smeruje) petit (žalobný návrh), ktorým žalobca stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany, určuje medze toho, o čom a ako rozhodnúť, vymedzuje ním individuálny predmet konania. Súd nie je viazaný doslovnou formuláciou žalobného petitu, súd je povinný ho v prípade potreby aj preformulovať, pričom však vždy musí zodpovedať jeho obsahu. V žalobe musí byť vždy dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada, absencia určitého a zrozumiteľného petitu je prekážkou konania, ktorej procesným dôsledkom je odmietnutie podania. 13. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 14. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 15. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 16. Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 17. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 18. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v ustanovení § 127 Civilného sporového poriadku. Pri podaniach adresovaných súdu sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní. 19. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je zistiť na začiatku konania, nie až na pojednávaní, čoho sa žalobca v konaní domáha. Ak podanie adresované súdu nespĺňa kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti a nemá všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom, príp. neobsahuje listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, sudca alebo poverený zamestnanec súdu má uznesením vyzvať stranu na odstránenie vád takéhoto podania a na jeho doplnenie. Súčasťou takejto výzvy je aj poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy alebo doplnenia. Poučenie o oprave alebo doplnení podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť podaním vo veci samej sa v podstate rozlišuje podľa toho, či ide o spresnenie predmetu konania vyjadreného v žalobnom petite, či ide o opravu alebo doplnenie údajov o stranách, či ide o splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, alebo či ide o opravu alebo doplnenie inej náležitosti predpísanej zákonom. 20. Na záver súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej, musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu prostredníctvom uznesenia, náležité poučenie, uplynutie určenej lehoty na opravu alebo doplnenie podania, pasivita alebo chybný postup strany pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Náležitosti, ktoré žaloba (podanie vo veci samej) musí obsahovať, sú presne špecifikované v ustanoveniach § 127 ods. 1, § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v prípade, že ich žaloba neobsahuje, súd sa musí postarať o odstránenie týchto nedostatkov postupom podľa ustanovenia § 129 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ i v súdom určenej lehote strana bola pasívna, resp. neodstránila vady žaloby, k odmietnutiu jej podania v intenciách ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku bude možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov je takého charakteru, ktorý bude brániť súdu pokračovať v ďalšom konaní. Bude tomu tak najmä v prípadoch, ak z obsahu podania nemožno zistiť, čoho sa žalobca domáha voči žalovanému, ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha alebo ak neoznačí strany sporu uvedením ich procesného postavenia, resp. neidentifikuje správne strany sporu. 21. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný návrh), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nesmie stranám prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný žalobný návrh nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním žaloby. Rovnako tiež musí byť presne označený žalovaný, t.j. voči komu žaloba smeruje. V sporovom konaní je výlučne vecou žalobcu označenie okruhu strán. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. 22. V danej veci z obsahu podania žalobcu (zo žaloby v spojení s doplnením žaloby) nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, čoho sa žalobca domáha, teda aký je žalobný návrh. Žalobca totiž po doplnení žaloby žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k úhrade škody 60,- eur a nákladov spolu s omeškaním vo výške 100,- eur. V ďalšom podaní uviedol, že žiada s nákladmi konania, úrokom z omeškania a s cenou železného fúrika škodu vo výške 100 eur. V odvolaní proti napadnutému uzneseniu navrhoval, aby mu žalovaný nahradil ním spôsobenú škodu vo výške 100 eur, pričom výška škody je ovplyvnená úrokom z omeškania od roku 2012. Súd mal zároveň preukázané, že žalobca nesprávne označil žalovaného, t.j. osobu, proti ktorej návrh/žalobu smeruje, nakoľko ako žalovaného uviedol osobu, ktorá sa podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR nenachádza. 23. Súd má v zásade skúmať žalobu len po formálno - procesnej stránke, nie však formalisticky, v tom zmysle, či žaloba obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, t. j. nie z pohľadu, či sú tieto náležitosti aj obsahovo správne. To, či je skutkový stav vymedzený dostatočne, resp. či sú na jeho preukázanie označené relevantné dôkazy, je predmetom konania vo veci samej v procese dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena sa totiž premieta do meritórneho rozhodnutia, ale nie je dôvodom na odmietnutie žaloby. Výnimkou materiálneho prieskumu žaloby je posúdenie toho, čo žalobca žalobou sleduje (petit), nakoľko súd musí vziať do úvahy, aby bol petit žaloby presný a dostatočne určitý z pohľadu materiálnej vykonateľnosti. 24. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcu bolo neúplné, pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať. Z podania žalobcu (zo žaloby i doplnení žaloby), resp. z ich celkového kontextu, totiž nevyplýva, čoho sa žalobca domáha, resp. neobsahovalo zrozumiteľne a presne formulovaný žalobný návrh. Ani po doplnení formulácie žalobného návrhu v odvolaní nemožno konštatovať, že uplatnený nárok žalobcu bol vyjadrený tak, že spĺňal požiadavku materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá podmienka je splnená vtedy, ak je možné žalobný návrh prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov exekúcie. Taktiež nebolo zrejmé, voči komu jeho návrh/žaloba smeruje, t.j. označenie žalovaného, nakoľko žalobca za žalovaného označil osobu, ktorá sa v Registri obyvateľov SR nenachádza. Nedostatky žaloby teda žalobca jednoznačne neodstránil a z právneho hľadiska je zjavné, že jeho žaloba nespĺňa požiadavky správnosti a úplnosti. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď žalobu žalobcu odmietol. 25. Z porovnania textu žalobného návrhu uvádzaného žalobcom s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami odvolací súd zastáva názor, že za takejto situácie boli splnené procesným predpisom stanovené podmienky na odmietnutie podania s ohľadom na záver odvolacieho súdu uvedený v odseku 24. tohto rozhodnutia, keď podľa odvolacieho súdu je žalobcom uvádzaný žalobný návrh nevykonateľný a označenie žalovaného nesprávne. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 26. Pre úplnosť odôvodnenia odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni žalobcovi v uplatnení si svojich práv na súde novým podaním (žalobou), ktorá bude spĺňať všetky zákonné náležitosti. Za týmto účelom má žalobca tiež možnosť využiť napríklad právne služby advokáta, ktorý je odborne spôsobilý na vypracovanie takéhoto podania a aj na prípadné zastupovanie v konaní pred súdom alebo využiť možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).