Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/102/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200070 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2520200070.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ Ing. W. Q., Y. XX, V., 2./ Ing E. Q., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, V., 3./ OXYWISE, s.r.o., so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, IČO 44 651 465, zastúpení: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava, IČO 35 885 459 proti odporcovi: Ing. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, V., zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Klieštencom, so sídlom AK Ulica M. Waltariho 7, Piešťany, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 4Cb/2/2020-107 zo dňa 10.02.2020 v spojení s uznesením č.k. 4Cb/2/2020-281 zo dňa 26.06.2020 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 4Cb/2/2020-107 zo dňa 10.02.2020 v spojení s uznesením č.k. 4Cb/2/2020-281 zo dňa 26.06.2020 m e n í a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Odvolací súd priznáva odporcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči navrhovateľom v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie na základe návrhu navrhovateľov 1./, 2./ a 3./ uznesením v spojení s uznesením, ktorým opravil a doplnil v poradí prvé uznesenie vydané v tejto veci, uložil odporcovi povinnosť zdržať sa ako konateľ spoločnosti OXYWISE, s.r.o., IČO 44 651 465, so sídlom Hurbanova 21, Piešťany akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň navrhovateľom 1./, 2./ a 3./ uložil povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti odporcovi žalobu vo veci samej o náhradu škody. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. 2. Súd prvej inštancie tak vyhovel návrhu s poukazom na podanie navrhovateľov 1./ a 2./ ktorí uviedli, že spolu s odporcom sú spoločníkmi a konateľmi spoločnosti OXYWISE s.r.o., všetci sú oprávnení konať každý samostatne a zaväzovať spoločnosť. V priebehu rokov 2018-2019 konatelia rokovali o možnom odchode odporcu zo spoločnosti s tým, že on prevezme časť činnosti spoločnosti a bude sa venovať zváraniu, navrhovateľom 1./ a 2./ zostane ako predmet činnosti len výroba generátorov. K odchodu odporcu zo spoločnosti ale nedošlo, spoločnosť sa nerozdelila, ale medzi navrhovateľmi 1./, 2./ a odporcom vznikli napäté vzťahy, ktoré sa prejavujú i tým, že odporca uskutočňuje v mene spoločnosti právne úkony, z ktorých vzniká spoločnosti - navrhovateľovi 3./ škoda, čím vzniká škoda aj navrhovateľom. Nezhody pretrvávajú, pretože odporca realizuje úkony buď vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb a toto konanie si navrhovatelia vysvetľujú tým, že sa snaží zhodnotiť len svoju časť podniku, keď napr. v období od 12/2017 do 02/2019 bez súhlasu navrhovateľov 1./ a 2./ užíval na vlastný prospech priestory spoločnosti, v ktorých mal umiestnené zariadenie na ťažbu kryptomien, čím vznikali spoločnosti zvýšené náklady na spotrebovanú energiu a to až do výšky 60-80 tis. eur. Presné vyčíslenie týchto nákladov ale je podľa navrhovateľov ťažko identifikovateľné. 3. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že odporca konajúci v mene navrhovateľa 3./ ako spoločnosti ktorej sú konateľmi, bez vedomia ostatných konateľov požiadal financujúcu banku o zníženie kontokorentného úveru na hodnotu 100.000,- eur z pôvodného úverového rámca 250.000,- eur, ktoré konanie bolo spôsobilé privodiť spoločnosti škodu, pretože ak by spoločnosť v budúcnosti nemala dostatok finančných prostriedkov na splácanie svojich záväzkov, mohla by sa dostať do platobnej neschopnosti a to tak voči zamestnancom, ako i voči svojim zmluvným partnerom, čo by mohlo prípadne vyústiť až do začatia konkurzného konania. O uvedenom konaní odporcu sa navrhovatelia 1./ a 2./ dozvedeli až dodatočne. Zníženie úverového rámca považujú navrhovatelia 1./ a 2./ za nezmyselné, i keď odporca tvrdil, že takáto výška úveru zbytočne zaťažuje spoločnosť. 4. V mesiaci december 2019 odporca tiež bez vedomia a v rozpore s vôľou navrhovateľov požiadal o zaslanie cenových ponúk na kúpu motorového vozidla zn. Škoda Superb v hodnote cca 40.000,- eur. Navrhovatelia 1./ a 2./ ale nemajú žiadnu vedomosť o tom, na aký účel by uvedený automobil mal byť použitý a z akého dôvodu mal byť objednaný, keďže spoločnosť disponuje dostatočným množstvom vozidiel, ktoré sú v dobrom technickom stave. Podľa navrhovateľov tento automobil má užívať odporca pre svoje súkromné účely, čo môže rovnako spôsobiť spoločnosti škodu. 5. Ďalším dôvodom pre opodstatnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označili navrhovatelia zistenie, že dňa 14.11.2019 bol na e-mail navrhovateľa 3./, ktorý je spoločnosťou, doručená ponuka na realizovanie dodávky kvapalných plynov v stabilnom zásobníku, k čomu je ale potrebné buď si zásobník na kvapalný dusík prenajať, alebo zakúpiť. Takéto konanie považujú navrhovatelia za nevýhodné a nevhodné pre žalovaného 3./ , pretože ide o konkurenčný výrobok a zakúpenie takejto technológie môže u odberateľov produktov žalovaného 3./ vzbudzovať podozrenie o ich kvalite, keď samotná spoločnosť bude využívať konkurenčnú technológiu a nie svoju vlastnú. 6. Dňa 27.10.2017 odporca odpredal bez súhlasu a v rozpore s vôľou navrhovateľov garáže ktoré vlastnila spoločnosť - navrhovateľ 3./ napriek tomu, že ich nemienila odpredávať. Za účelom tejto transakcie odporca zriadil samostatný účet, na ktorý bola kúpna cena uhradená a následne ho zrušil a hotovosť si z účtu prevzal. Odporca tak predmetné garáže nadobudol výlučne vo svoj prospech a za kúpnu cenu, ktorá je výrazne podhodnotená. 7. Dňa 18.09.2019 navrhovatelia zorganizovali zasadnutie konateľov spoločnosti, ktorého sa odporca odmietol zúčastniť. Na tomto zasadnutí prijali rozhodnutie o ďalšom vedení spoločnosti v zmysle § 134 Obchod. zák. a upravili konanie spoločnosti tak, aby každý úkon, ktorý si vyžaduje podpis konateľa - odporcu musí byť odsúhlasený ďalším konateľom a hoci táto úprava nemá žiadne účinky vo vzťahu k tretím osobám, je pre konateľov spoločnosti záväzná. Napriek väčšinou konateľov prijatému uzneseniu odporca ho ignoroval, preto sa dňa 24.10.2019 konalo valné zhromaždenie za účasti odporcu s cieľom prijať zmenu spoločenskej zmluvy, ktorou by bolo konanie odporcu obmedzené. Pre nesúhlas odporcu táto zmena spoločenskej zmluvy nebola prijatá, nakoľko si vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. 8. Navrhovatelia 1./ a 2./ majú za to, že odporca zneužíva svoje postavenie konateľa a oprávnenie konať samostatne, úmyselne koná na škodu spoločnosti a v rozpore so svojimi povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z ust. § 135a Obchod. zák., keďže nekoná s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Takéto konanie odporcu odôvodňuje potrebu urýchlene upraviť pomery strán v rozsahu požadovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čím sa predíde škodám, ktoré odporca spoločnosti svojimi úkonmi ako konateľ spôsobuje a čím poškodzuje i ostatných spoločníkov. 9. Navrhovatelia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložili i listinné dôkazy, ktoré prvoinštančný súd v rozhodnutí o návrhu špecifikoval a to konkrétne cenovú ponuku zo dňa 22.11.2019, ponuku na dodávky kvapalných plynov v stabilnom zásobníku pre spoločnosť zo dňa 14.11.2019, fotografiu rozvodnej skrine s elektromermi, ističmi a hlavným ističom, 2 fotografie s vyobrazením elektrických zariadení v nebytovom priestore, protokol o výsledku vykonanej skúšky rozvádzača zo dňa 18.01.2018, kúpnu zmluvu zo dňa 27.10.2017, žiadosti o upustenie od konania zo dňa 07.10.2019, zo dňa 11.10.2019 a zo dňa 26.09.2019 adresované odporcovi, odpoveď odporcu zo dňa 24.10.2019, e-mailová komunikácia zo dňa 08.01.2020, zo dňa 25.09.2019, zo dňa 27.11.2019, prospekt s technickou špecifikáciou technologického zariadenia v anglickom jazyku, zoznam neschválených finančných operácii, Spoločenskú zmluvu spoločnosti OXYWISE, s.r.o., výpis z obchodného registra Okresného súdu Trnava zo dňa 14.01.2020 na navrhovateľa 3./, výpisy z bankového účtu spoločnosti zo dňa 31.10.2017, záznam zo zasadnutia konateľov zo dňa 18.09.2019, žiadosť odporcu o zníženie kontokorentného úveru zo dňa 16.08.2019, Zmluvu o kontokorentnom úvere uzatvorenou ČSOB, a.s. a navrhovateľom 3./zo dňa 16.03.2012, dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 16.03.2012, e-mailovú komunikácia zo dňa 22.11.2019 a e-mailová komunikácia zo dňa 02.12.2019 a na základe ktorých rozhodol. 10. V rozhodnutí súd prvej inštancie citoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 3 C.s.p. a po oboznámení sa s celým spisovým materiálom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. 11. Prvoinštančný súd skonštatoval, že tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za navrhovateľmi osvedčené, odporca konávajúci ako konateľ úkony v mene spoločnosti a na jej účet nevykonáva s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a ostatných spoločníkov, nedodržuje povinnosti riadneho hospodára a nezaobstaráva si pri rozhodovaní všetky dostupné informácie, ktoré sa týkajú rozhodovania pre spoločnosť, čím ohrozuje záujmy spoločnosti i jej spoločníkov a uprednostňuje vlastné záujmy pred záujmami spoločníkov a spoločnosti. Súd mal za to, že navrhovatelia v dostatočnej miere osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, argumentovali dôvodmi, pre ktoré je potrebné okamžite pomery strán sporu v navrhovanej podobe upraviť, pretože bez okamžitej úpravy pomerov by boli ich práva vážne ohrozené. 12. Súd prvej inštancie sa ale nestotožnil s tvrdením navrhovateľom, že vyhovením návrhu a nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu sa zabezpečí stabilizácia pomerov v spoločnosti bez potreby úpravy konaním vo veci. Nariadenie neodkladného opatrenia označil len za dočasnú úpravu, ktorá musí byť ustálená rozhodnutím o žalobe a až takýmto rozhodnutím vo veci samej možno trvalo usporiadať vzťahy medzi stranami sporu. Na základe tohto záveru výrokom II. uložil navrhovateľom povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia žalobu vo veci samej proti odporcovi. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1,2 C.s.p. s tým, že navrhovateľom 1./ 2./ a 3./ priznal tento nárok voči odporcovi v celom rozsahu. 14. Uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu výroku I. a III. napadol žalovaný odvolaním zo dňa 26.06.2020 (č.l. 137) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov súdneho konania. Odvolateľ mal za to, že pre vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom porušil právo odporcu na spravodlivý proces a konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže vo veci súd rozhodol nad rámec návrhu, čím porušil zásadu proporcionality. Tiež nebolo súdom vykonané žiadne dokazovanie, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto i samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezákonné, zmätočné, nezrozumiteľné a nespravodlivé. 15. Odvolateľ zdôraznil, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je konajúci súd viazaný návrhom, podľa ktorého navrhovatelia žiadali, aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania v mene spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, eventuálne vystavovanie objednávok v mene tejto spoločnosti a uzatváranie zmlúv v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa. Prvoinštančný súd ale uznesením nariadil odporcovi zdržať sa akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti, teda obmedzil jeho konanie vo väčšom rozsahu ako bol navrhnutý, keď v návrhu bolo konanie odporcu limitované súhlasom ďalšieho konateľa. Súd tak z vlastnej iniciatívy nezákonne rozhodol nad rámec návrhu a teda procesne pochybil, čo zakladá dôvod pre zrušenie takéhoto rozhodnutia. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neposudzoval, či povinnosť zdržať sa konania bola odporcovi ako konateľovi spoločnosti uložená len v nevyhnutnej miere a len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušila hospodárenie spoločnosti a podľa odvolateľa takáto povinnosť mu ako konateľovi nemala byť uložená vôbec. Prvoinštančný súd nezohľadnil pri nariadení neodkladného opatrenia princíp proporcionality, podľa ktorého strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej záujmov. Tvrdenia, ktoré uviedli navrhovatelia sú skreslené a nepravdivé. 16. K rozdeleniu spoločnosti, ktorá je v tomto konaní v postavení navrhovateľa 3./ nedošlo z dôvodu, že podmienky, ktoré navrhovatelia v súvislosti s rozdelením spoločnosti ponúkali boli pre odporcu krajne nevýhodné a nespravodlivé. Nie je pravdivé ani ničím osvedčené tvrdenie, že odporca uskutočňuje v mene navrhovateľa 3./ právne úkony, ktorými vzniká spoločnosti škoda. Ak by tak konal, škoda by vznikala i na strane odporcu, keďže je jedným zo spoločníkov spoločnosti, a takýto úmysel vôbec nemá. Tvrdenia navrhovateľov o jeho snahe zhodnotiť len „svoju“ časť podniku je vykonštruované a subjektívne, ničím nepodložené, vychádza iba z dohadov navrhovateľov. I keď má spoločnosť rozdelené činnosti, odporca sa snaží svojimi úkonmi zhodnotiť majetok celej spoločnosti a aj podiely navrhovateľov 1./ a /2./. 17. Odvolateľ poprel a označil rovnako za nepravdivé tvrdenia navrhovateľov, podľa ktorých bez ich súhlasu a vo svoj vlastný prospech užíva priestory spoločnosti, v ktorých má umiestnené zariadenie na ťažbu kryptomien. Uvedené je v rozpore s realitou, pretože na nebytové priestory odporca konajúci v mene žalovaného 3./ ako prenajímateľa uzatvoril dňa 01.10.2017 Zmluvu o nájme časti nehnuteľnosti v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.10.2017 so spoločnosťou Cayo Blanco s.r.o. ako nájomcom, ktorá priestory užíva, prenajaté priestory majú namontovaný i samostatný elektromer a podľa Zmluvy o nájme časti nehnuteľnosti spotrebu elektrickej energie bol povinný nájomca uhrádzať, aby zvýšené náklady na spotrebovanú energiu neboli na ťarchu spoločnosti. O tejto skutočnosti navrhovatelia 1./ a 2./ majú vedomosť, napriek tomu ale v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepravdivo uviedli, že ich užíva odporca vo svoj vlastný prospech. Okrem toho k prenajatiu priestorov spoločnosti odporca ako jeden z konateľov spoločnosti, keď každý z konateľov koná samostatne, nepotreboval žiaden súhlas, preto ani táto skutočnosť nemôže zakladať dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov a naviac, tento nájomný vzťah vznikol ešte v roku 2017 a v súčasnosti už netrvá. 18. K zníženiu kontokorentného úveru na hodnotu 100.000,- eur pristúpil pre skutočnosť, že v predchádzajúcom období sa dohodli na jeho znížení o 150.000,- eur a o ďalších 150.000,- eur sa mal znížiť aj v roku 2019, pretože kontokorentný úver v takej výške spoločnosť vôbec nepotrebovala, ani nečerpala. V roku 2018 mala spoločnosť tržby vo výške 3.979.698,- eur a zisk 438.638,- eur, čo znamená, že opätovné zníženie kontokorentného úveru nemalo žiaden ekonomický dopad na spoločnosť, táto je vo veľmi dobrej finančnej kondícii a kontokorentný úver spoločnosť nemusí čerpať, ale napriek tomu musí platiť poplatky z nevyčerpanej sumy banke. Poplatok sa pritom odvíja od výšky kontokorentného úveru a teda jeho zníženie má vplyv aj na výšku tohto poplatku. Okrem toho je spoločnosť povinná platiť i záväzkovú províziu za nevyčerpanú časť kontokorentného úveru a znížením úveru dôjde aj k zníženiu záväzkovej provízie, čo bolo jedným z najdôležitejších dôvodov, na základe ktorého odporca pristúpil k zníženiu kontokorentného úveru. Takéto konanie nebolo spôsobilé žiadnym spôsobom spôsobiť spoločnosti škodu, spoločnosti nehrozilo, že by nebola schopná plniť svoje záväzky či už voči zamestnancom alebo veriteľom. Práve znížením úverového limitu sa ušetrili finančné prostriedky spojené s poplatkami, ktoré sa vypočítavajú z úverového limitu ako aj z nevyčerpanej časti úveru. 19. Za nepravdivé tvrdenie označil odporca aj tvrdenia navrhovateľov o jeho požiadavke na zaslanie cenových ponúk na kúpu motorového vozidla, ktoré žiadal zaslať na meno a účet spoločnosti. Zo žiadnych skutočností nevyplývalo, že by odporca žiadal cenovú ponuku, alebo že by mal záujem o kúpu motorového vozidla pre spoločnosť. Snažil sa získať iba informáciu, či majú vozidlo na sklade, ktoré mienil kúpiť, ale nie pre spoločnosť. Požiadavky posielal zo svojho súkromného firemného e-mailu, ale nie v mene navrhovateľa 3./ a naviac, ani žiadne osobné vozidlo neobjednal, teda spoločnosti nespôsobil žiadnu škodu a skutočnosť, že sa navrhovatelia 1./ a 2./ prihlásili do e-mailu odporcu a prečítali si ho bez jeho vedomia je zásahom do jeho súkromného života. 20. Navrhovatelia 1./ a 2./ sa snažia vykonštruovanými a vymyslenými tvrdeniami vzbudiť dojem, že odporca koná na škodu spoločnosti. Uvedené tvrdenia ale ničím neosvedčili a nepreukázali. Odporca nepopiera, že zisťoval možnosti zabezpečenia dusíka, aby tak našiel najrozumnejšie a najlacnejšie systémové riešenie, na základe čoho robil aj prieskum na väčší zásobník, preto sa informoval o cene nájmu takéhoto zásobníka, ako aj o jeho cenu samotnú. E-mailová komunikácia a cenová ponuka ale nebola záväzná, pretože odporca zásobník ani neobjednal a navrhovateľ 3./ ani nevyrába stroje, ktoré sú priamou konkurenciou inej spoločnosti, vyrába generátory, ktoré vyrábajú dusík. Okrem toho odporca žiadal cenu zásobníka na hotový dusík, navrhovateľ 3./ nevyrába a neobchoduje s hotovým dusíkom, ale vyrába generátor, ktorý tento dusík vyrába, teda samotný produkt hotového dusíka nie je produktom spoločnosti. 21. K odpredaju garáží odvolateľ uviedol, že cena garáží bola doporučená účtovníčkou spoločnosti Ing. Konečnou, ktorá vychádzala z inzerátov totožných garáží, pričom tieto garáže viac rokov nikto nevyužíval, boli v zlom stave, prespávali v nich bezdomovci a k samotným garážam navrhovateľ 3./ nemal žiaden prístup ani príjazd, pretože stáli na pozemkoch, ktoré navrhovateľ 3./ nevlastnil. K odpredaju došlo ešte začiatkom roku 2018, čo je viac ako dva roky naspäť, navrhovatelia v tom čase ich odpredaj nenamietali. Predmetné garáže sú v súčasnosti už odstránené. V čase nadobudnutia garáží do vlastníctva spoločnosť o tejto skutočnosti ani nevedela, pretože k nim nebol prístup, nakoľko pozemky spoločnosť nekúpila, tieto boli vo vlastníctve inej osoby a neboli zahrnuté ani v kúpnej cene. 22. Navrhovatelia 1./ a 2./ zvolali zasadnutie konateľov a prijali uznesenie o obmedzení konateľských oprávnení, ktoré ale nie je rozhodnutím o vedení spoločnosti, pričom podľa § 133 ods. 3 Obchod. zák. takéto rozhodovanie nepatrí do kompetencie zasadnutia konateľov, ktoré nie je ani žiadnym orgánom spoločnosti. Po upozornení odporcom na túto skutočnosť navrhovatelia 1./ a 2./ zvolali na deň 24.10.2019 valné zhromaždenie, na ktorom rozhodovali o zmene spôsobu konania menom spoločnosti a prijali uznesenie napriek nesúhlasu odporcu ako spoločníka. Takéto rozhodnutie je ale zmenou spoločenskej zmluvy, ktoré je z dôvodu nesúhlasu odporcu ako tretieho spoločníka neplatné, pretože pre jeho prijatie sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ako je upravené v Spoločenskej zmluve. V súvislosti s tým konaním navrhovateľov odporca podal na Okresný súd Piešťany žalobu o určenie neplatnosti uznesenia 4./ valného zhromaždenia, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 21Cb/54/2019. Odporca sa snaží zvrátiť i ďalšie nezákonné rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti prijaté na vyššie uvedenom valnom zhromaždení ako uznesenie 3./, proti ktorému tiež podal na Okresný súd Piešťany žalobu o určenie jeho neplatnosti a toto je vedené pod sp.zn. 4Cb/3/2020. 23. Navrhovatelia 1./ a 2./ sa snažia cielene a účelovo zbaviť odporcu konateľstva v spoločnosti, najskôr na základe nekompetentného zasadnutia konateľov a následne na základe neplatného rozhodnutia valného zhromaždenia konaného dňa 24.10.2019. Uvedené sa im podarilo až návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedli mnoho vykonštruovaných tvrdení a nepravdivých dôvodov. Odvolateľ rešpektuje uznesenie prvoinštančného súdu, navrhovatelia ho ale pochopili tak, že nie je konateľom spoločnosti, zrušili mu prístupové dispozičné oprávnenie k bankovým účtom, zmenili prístupové elektronické kódy do jednotlivých budov spoločnosti a bránia mu v vstupe do budov i do sídla spoločnosti, čím uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vlastne zneužívajú neprimeraným spôsobom, čím zasahujú do práv odporcu, či už ako konateľa alebo spoločníka. Podľa názoru odvolateľa v danom prípade neexistujú zákonné dôvody na vydanie neodkladného opatrenia a nie je ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ani nie je obava, že by exekúcia bola ohrozená. Navrhovatelia vôbec nepreukázali dôvodnosť a oprávnenosť nároku, ktorého sa chcú vo veci samej domáhať, neosvedčili dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ani nepreukázali vznik žiadnej škody, prípadne škody, ktorá by spoločnosti hrozila. 24. Po doručení rozhodnutia prvoinštančného súdu navrhovateľom títo podali návrh na vydanie opravného uznesenia zo dňa 04.05.2020 (č.l. 261), súčasťou ktorého bolo i vyjadrenie k odvolaniu odporcu. 25. Vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť a zároveň podali návrh na vydanie opravného uznesenia, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť v rozsahu návrhu, pretože neodkladným opatrením nesledovali úmysel odporcovi úplne zakázať vykonávať činnosť konateľa navrhovateľa 3./, ale len obmedziť jeho konanie. Predmetné procesné pochybenie žiadali vykonať opravou uznesenia, čím sa upraví vada výroku prvoinštančného súdu tak, aby bola súladná s návrhom. 26. Argumentáciu odvolateľa označili za neprimeranú a za bezpredmetnú. Trvajú na tom, že odporca úmyselne koná tak, aby zhodnotil len svoju časť podniku - zvarovňu, pretože všetky investície, ktoré odporca realizuje bez súhlasu navrhovateľa 1./ a 2./ sa týkajú zvarovne. Konanie odporcu malo za následok, že navrhovateľ 3./ nemohol investovať do časti venujúcej sa výrobe generátorov, pretože financujúca banka znížila kontokorentný úver proti vôli navrhovateľov 1./ a 2./. K prenájmu časti nehnuteľnosti poukázali na to, že nemali žiadnu vedomosť o existencii nájomnej zmluvy, túto nevideli, nenachádza sa ani v zozname zmlúv a žiadne záväzky, či pohľadávky z tohto vzťahu neboli nikdy zaúčtované. Navrhovateľ 3./ nikdy ani nevystavil žiadnu faktúru na energie, ktoré mal platiť nájomca, pričom nájomné bolo dohodnuté za 1,- euro/mesačne a nikdy nebolo ani vyfakturované. Nepopierajú, že v návrhu uvedené okolnosti nastali pred viac ako dvomi rokmi pred podaním návrhu, ale chceli tým preukázať, akým spôsobom odporca spravuje majetok navrhovateľa 3./, čo založilo vznik a existenciu obavy, že ak nebude odporca podliehať kontrole ďalšieho konateľa, je tu riziko vzniku ďalších škôd i do budúcna. V dôsledku zníženia kontokorentného úveru súčasne navrhovateľovi 3./ hrozí, že v období, ak by zostal bez príjmov, nebude mať finančné prostriedky pre plnenie svojich záväzkov. Poplatky za kontokorentný úver v porovnaní s výhodami, ktoré z neho plynú sú zanedbateľné, preto nie je opodstatnené ani tvrdenie odporcu o poplatku a záväzkovej provízii, pretože podľa sadzobníka ide o poplatok, ktorý má hodnotu 0,- %. Za nepravdivú označili informáciu súvisiacu s vôľou kúpiť osobné vozidlo, ktorú žiadal odporca zo svojho súkromného firemného e-mailu. Ide o e-mail, ktorý využíva odporca v mene navrhovateľa 3./, je to firemná e-mailová adresa a nie súkromná adresa odporcu. Rovnako navrhovatelia nesúhlasia ani s tvrdením odvolateľa súvisiacim so snahou kúpy tekutého dusíka a zásobníka na tekutý dusík, pretože z e-mailovej komunikácie vyplýva snaha odporcu zakúpiť takéto produkty, inak by sa nedopytoval na ich cenu a odporca si je vedomý, že použitie zásobníka na tekutý dusík je konkurenčným produktom a ohrozuje dobré meno navrhovateľa 3./, a naviac uvedené vykonal odporca bez akejkoľvek konzultácie s navrhovateľmi. Garáže predával odporca v mene navrhovateľa 3./, obchod zrealizoval prostredníctvom novovytvoreného bankového účtu a obratom po obdržaní kúpnej ceny tento účet zrušil a vyplatenú kúpnu cenu si previedol na iný účet mimo dispozície navrhovateľa 3./, teda si odplatu ponechal sám ako fyzická osoba. Navrhovatelia potvrdili, že odobrali odporcovi dispozičné práva k bankovému účtu, aby mu tak zabránili s nim disponovať a v súvislosti s odňatím vstupu do budovy uviedli, že zmenili len kódy alarmu, ktoré síce odporcovi neposkytli, avšak odporca nemá zamedzený prístup do budovy, pretože má kľúče, a tak do budovy môže vstúpiť kedykoľvek. Môže síce spustiť alarm, ale na druhej strane ani navrhovatelia 1./ a 2./ nemajú kódy od alarmu tej časti budovy, v ktorej sa nachádza zvarovňa. Práve z tvrdení odporcu vyplýva, že jedine neodkladným opatrením je možné poskytnúť ochranu navrhovateľom, keďže odporca svojimi úkonmi spôsobuje navrhovateľovi 3./ škodu. 27. Navrhovatelia považujú preto za potrebné ponechať neodkladné opatrenie i z dôvodu, že prestala fungovať webová stránka oxywise-com, k čomu im odporca oznámil, že doménu mal vo svojom vlastníctve a previedol ju na spoločnosť svojej manželky A.B.S. 1 s.r.o., s ktorou sa rozvádza a preto nevie, čo jeho manželka s ňou rieši. Odporca tak konal bez súhlasu a vedomia navrhovateľov a bez akéhokoľvek vysvetlenia previedol dispozičné práva k doméne navrhovateľa 3./ na spoločnosť A.B.S. 1, hoci patrili spoločnosti - navrhovateľovi 3./. Za predĺženie týchto dispozičných práv k doméne spoločnosť už dlhodobo platí registračný poplatok. Okrem toho väčšina klientov oslovuje navrhovateľa 3./ práve na základe tejto webovej stránky, ktorá sa ale až dňom 18.02.2020 sfunkčnila. Navrhovatelia tiež zistili, že odporca ako prihlasovateľ podal na Úrade priemyselného vlastníctva SR prihlášku k obrazovej ochrannej známke a prihlášku k slovnej ochrannej známke, ktoré zodpovedá obchodnému menu navrhovateľa 3./ a je zobrazením jeho loga. Pre stupňujúce sa napätie sa pokúsili i navrhovatelia 1./ a 2./ registrovať označenie ako ochrannú známku kedy zistili, že túto sa snaží registrovať odporca, ale nie v mene navrhovateľa 3./, ale pre seba ako fyzickú osobu, k čomu ale nie je v žiadnom prípade oprávnený a toto konanie je ďalším dôkazom o tom, že sa snaží vo svoj vlastný prospech spôsobiť navrhovateľovi 3./ škodu a vytvoriť si tak lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri rozdelení spoločnosti. 28. Z dôvodu podaného odvolania a po vyjadrení navrhovateľov 1./ až 3./ k odvolaniu, prvoinštančný súd vec predložil odvolaciemu súdu, ktorý ho ale podaním zo dňa 18.06.2020 (č.l. 219) prvoinštančnému súdu vrátil z dôvodu predčasného predloženia, keďže prvoinštančný súd svojim rozhodnutím nevyčerpal celý žalobný petit, na čo ako nedostatok poukázali tak odvolateľ v odvolaní ako aj navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu, ktorí zároveň podali návrh na vydanie opravného uznesenia, čo bolo dôvodom, pre ktorý nemohol odvolací súd o predmetnom odvolaní rozhodnúť. 29. Prvoinštančný súd po vrátení veci odvolacím súdom s cieľom odstrániť nedostatky vydal uznesenie č.k. 4Cb/2/2020-281 zo dňa 26.06.2020, ktorým opravil výrok I. v rozsahu navrhovaného petitu a výrokom II. uložil navrhovateľom 1./ 2./ a 3./ povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti odporcovi žalobu vo veci samej o náhradu škody. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. Uvedené uznesenie prvoinštančný súd odôvodnil poukazom na § 224 C.s.p. s tým, že výrok I. doplnil o časť petitu ako bola navrhovaná navrhovateľmi a zároveň uznesenie doplnil v zmysle § 336 ods. 2 C.s.p. 30. Proti uzneseniu č.k. 4Cb/2/2020-281, ktorým súd prvej inštancie doplnil a opravil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 4Cb/2/2020-107 podal v zákonnej lehote odporca odvolanie zo dňa 03.08.2020 (č.l. 292). Uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach, ktorými argumentoval v odvolaní podanom proti uzneseniu č.k. 4Cb/2/2020-107 vydanom dňa 26.06.202. Podľa odvolateľa sa nejednalo o chybu v písaní a počítaní a súd výrok II. uznesenia doplnil aj o časť, ktorá už bola súčasťou pôvodného výroku II., preto je takýto výrok nejasný, nezrozumiteľný a mätúci, pričom neuvedenie celého navrhovaného petitu má za následok zmenu celého znenia neodkladného opatrenia, a tým aj rozsahu obmedzenia práv a zásahu do práv odporcu. Doplnenie výroku III. uznesenia je tiež nesprávne, prvoinštančný súd vydal opravné uznesenie bez toho, aby sa zaoberal a vyhodnotil jednotlivé tvrdenia a argumenty odvolateľa ktoré uviedol v odvolaní podanom proti výroku I. a III. uznesenia vydaného dňa 26.02.2020, povinnosť uložil duplicitne, preto je takýto výrok nejasný, nezrozumiteľný. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že nie je splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie navrhovateľov sleduje rozdelenie spoločnosti a donútenie odporcu k rozdeleniu pristúpiť, ale za ekonomicky nevýhodných podmienok, ktoré budú výhodné len pre druhú stranu. Naviac odporca nemá už viac ako 7 mesiacov žiaden dosah na chod spoločnosti napriek tomu, že naďalej je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. V danom prípade tak nemal súd vykonať opravu uznesenia ale mal vydať dopĺňacie uznesenie. 31. Odporca ďalej uviedol, že skutočným úmyslom sledovaným navrhovateľmi 1./ a 2./ je zneužitie väčšiny a to i s poukazom na prebiehajúce rokovania o rozdelení spoločnosti. Odvolateľ rešpektuje nariadené neodkladné opatrenie v celom rozsahu, ale navrhovatelia 1./ a 2./ zneužívajú svoje postavenie a neoprávnene tak dochádza k zásahu do jeho ústavných práv a do práva vlastniť obchodný podiel a vykonávať práva s vlastníctvom tohto obchodného podielu spojené. Konanie navrhovateľov 1./ a 2./ je v rozpore so zákonom, takéto konanie nepožíva právnu ochranu a je i v rozpore s dobrými mravmi. Odporca nie je povinný pristúpiť k rozdeleniu spoločnosti za podmienok, ktoré sú pre neho nevýhodné. Tvrdenia navrhovateľov o vzniku škody označil za rovnako nepreukázané, sú to iba domnienky, žiadnu škodu nevyčíslili, jej vznik ničím nezdokladovali a sú to práve navrhovatelia 1./ a 2./ ktorí spravujú majetok navrhovateľa 3./ v rozpore so zákonom a spôsobujú spoločnosti - navrhovateľovi 3./ škodu napr. i pracovno-právnym vzťahom, ktorý uzatvoril navrhovateľ 3./ s Ing. Ondrejom Žažom, u ktorého nastalo bezdôvodne zvýšenie mzdy, pričom sa žiadna zmena pracovnej zmluvy ani zmena jeho pracovnej pozície neuskutočnila, teda navrhovatelia 1./, 2./ tiež nevykonávajú funkciu konateľov s náležitou odbornou starostlivosťou a spôsobujú spoločnosti škodu. O nehospodárnosti konania, ktoré je proti záujmom spoločnosti je konanie navrhovateľa 1./, ktorý požiadal spoločnosť PROFIKLÍMA s.r.o. o cenovú ponuku na svoj súkromný byt, kde má i trvalý pobyt. Po montáži klimatizácie uviedol ale fakturačné údaje spoločnosti - navrhovateľa 3./, ktorý aj eviduje v zozname faktúr i faktúry na klimatizáciu, ktorá bola namontovaná do súkromného bytu navrhovateľa 1./. Rovnako tak sú u navrhovateľa 3./ založené faktúry od spoločnosti ELFITING s.r.o., ktoré produkty boli použité v byte navrhovateľa 1./ vo výške 2.960,23 eur. Od spoločnosti ADLO bola navrhovateľovi 3./ zaslaná zmluva o dielo a preddavková faktúra na bezpečnostné dvere, ale u navrhovateľa 3./ sa žiadne bezpečnostné dvere ADLO nenachádzajú , z čoho vyplýva, že tieto boli podľa príloh montované na súkromnom byte navrhovateľa 1./ a tiež bola na spoločnosť vystavená faktúra od Grand hotel Permon za ubytovanie, ktoré si zabezpečil navrhovateľ 1./ pre svoje súkromné účely. Podobne v neprospech spoločnosti koná i navrhovateľ 2./, ktorý si nechal na adresu, ktorá je jeho súkromným bydliskom s trvalým pobytom namontovať garážovú bránu s príslušenstvom, ktorá faktúra bola tiež vystavená spoločnosťou PEMAT SLOVAKIA s.r.o. Topoľčany na spoločnosť - navrhovateľa 3./ a v priestoroch navrhovateľa 3./ sa žiadna krídlová garážová brána nenachádza. U navrhovateľa 2./ na jeho adrese trvalého pobytu bola namontovaná kovová konštrukcia, ktorú uhradila tiež spoločnosť - navrhovateľ 3./ a tiež klimatizácia, ktorá bola montovaná do bydliska navrhovateľa 2./. Rovnako tak navrhovateľ 2./ postupoval i pri nacenení reziva na účet navrhovateľa 3./ na krov pre nehnuteľnosť, ktorá je v jeho vlastníctve. Z týchto skutočností vyplýva, že navrhovatelia 1./ a 2./ použili na súkromné účely objednané tovary a služby, ale na účet navrhovateľa 3./ - spoločnosti, čím práve oni spôsobili spoločnosti škodu. Tvrdenia navrhovateľov 1./ a 2./ v spojení so žiadosťou o zníženie kontokorentného úveru sú nepravdivé, pretože v období od 01.01.2019 do 31.12.2019 divízia generátorov bola v pluse 474.764,65 eur a odporca bol v pluse vo výške 57.070,15 eur. V súčasnosti ale divíziu generátorov majú na starosti len navrhovatelia 1./ a 2./, a ktorá bola ku dňu 31.03.2020 v mínuse o 43.301,49 eur v kontexte s tým ale možno povedať, že navrhovateľ 3./ ku dňu 30.06.2020 vykazuje rozdiel výnosov a nákladov vo výške 533.300,30 eur, teda nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľov 1./ a 2./, že by sa navrhovateľ 3./ dostával do platobnej neschopnosti a bolo by potrebné čerpať kontokorentný úver. Z dôvodu, že navrhovateľ 2./ zamietol výrobu vlastného generátora dusíka, ktorého potreba sa zväčšovala, hľadal odporca ďalšie možnosti, preto oslovil i spoločnosť so žiadosťou o zásobník na N2 a zvažoval rôzne možnosti, aby sa náklady znížili. K odpredaju garáží zopakoval svoje stanovisko, ktoré popísal v odvolaní , podľa ktorého tieto neboli po dobu minimálne 10 rokov užívané a nebolo s nimi spojené ani užívacie právo k pozemku, na ktorom sa nachádzali. Odporca v snahe vyhnúť sa prípadnému sporu o vyporiadanie sa s vlastníkmi pozemkov, na ktorých boli garáže umiestnené, pristúpil k ich odpredaju. Po nariadení neodkladného opatrenia, ale ani pred jeho nariadením neuskutočňoval žiadne platby, ktoré by boli na škodu navrhovateľa 3./, práve navrhovatelia 1./ a 2./ si z bankového účtu navrhovateľa 3./ platili svoje súkromné aktivity, čím spôsobili spoločnosti škodu. Navrhovatelia nie sú schopní žiadnu škodu vyčísliť, žiadne riziko ani hroziaca škoda neexistuje a cieľom nariadenia neodkladného opatrenia tak nie je ani prípadná prevencia pred vznikom škody, ale znemožnenie odporcovi riadiť spoločnosť, vykonávať svoje povinnosti konateľa a využívať práva, ktoré mu z vlastníctva obchodného podielu prislúchajú. K dispozičným právam k doméne oxywise.com odvolateľ uviedol, že bol prvým vlastníkom domény, uvedené práva na nikoho nepreviedol a to ani na navrhovateľa 3./. Navrhovateľovi 3./ umožnil dočasné užívanie domény, preto tvrdenia navrhovateľa 1./ a 2./ tiež nie sú pravdivé a navrhovatelia vo svojom vyjadrení sami potvrdzujú, že ide o spor medzi spoločníkmi spoločnosti, kde cieľom ich konania nie je ochrana pred fiktívnou škodou, ale snaha o získanie čo najlepšej vyjednávacej pozície pri rozdelení spoločnosti. Cieľom pre nariadenie neodkladného opatrenia tak nie je ochrana pred akousi škodou, ale skutočnosť, že chcú upraviť svoje vzťahy voči odporcovi, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj celé ich konanie je konaním účelovým bez splnenia zákonných dôvodov pre vydanie takéhoto opatrenia. Rovnako neosvedčili ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, keďže vôbec nepreukázali ani dôvodnosť a oprávnenosť samotného nároku, ktorého sa chcú vo veci samej domáhať. Z uvedených dôvodov je vydanie neodkladného opatrenia nezákonné, neosvedčené, nárok na náhradu škody, ktorej sa okrem iného ani nemienili ako uviedli v návrhu domáhať, nemajú ako odôvodniť a osvedčiť, pretože neexistuje. 32. K odvolaniu odporcu, ktoré podal voči uzneseniu č.k. 4Cb/2/2020 - 281, ktorým bolo opravené a doplnené predchádzajúce uznesenie sa vyjadrili navrhovatelia 1./, 2./ a 3./ v podaní zo dňa 17.08.2020 (č.l. 439). 33. Vo vyjadrení uviedli, že samotné odvolanie proti opravnému uzneseniu má dve časti a to odvolanie proti opravnému uzneseniu v rámci tejto opravy a odvolanie podané nad rámec vykonanej opravy, k čomu práve žiadali, aby odvolací súd výrok II. opravného uznesenia doplnil a uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej o vylúčenie odporcu zo spoločnosti žalovanej 3./. Navrhovatelia mali za to, že postup prvoinštančného súdu, ktorý vo veci vydal opravné uznesenie je správny a nebolo podstatné, aby sa súd zaoberal pri vydaní opravného uznesenia dôvodnosťou odvolania, ktoré podal odporca. Obsah rozsahu povinnosti, ktoré sa ukladali odporcovi sa nezmenil, preto doplnenie požadovaného slovného spojenia je potrebné považovať za chybu v písaní, odvolací argument odporcu proti opravnému uzneseniu je neprijateľný a opravné uznesenie je dôvodné a zákonné. Odvolateľ ale v odvolaní podanom proti opravnému uzneseniu nad rámec rozsahu odvolania uvádzal ďalšie dôvody, ktoré sú neprípustné, pretože odvolanie proti opravnému uzneseniu je možné podať len v rozsahu vykonanej úpravy ako vyplýva z ust. s § 362 ods. 1 C.s.p. a ani odvolací súd nemá pri posudzovaní správnosti uznesenia v znení opravného prihliadať na tú časť odvolania, ktorá je nad rámec vykonanej opravy. Napriek tomu k novovytvoreným a uvádzaným skutočnostiam zo strany odporcu navrhovatelia uviedli, že ide o úmyselné zavádzanie, keďže odporca nikde vo svojom odvolaní neodôvodňuje, ktoré jeho ústavné práva a akým konaním majú byť porušované, odporcovi je umožnené nazerať do účtovníctva, vstupovať do priestorov strediska generátorov, požiadavku na poznanie kódu k alarmom neodôvodnil, vymyslené je i tvrdenie, že majú v úmysle donútiť odporcu k odchodu zo spoločnosti, pretože kúpa jeho obchodného podielu je len jedným zo spôsobov vyriešenia vzájomných konfliktov. Obaja navrhovatelia majú snahu zachovať aktuálny stav spoločnosti a nepravdivé je tvrdenie o výsledku hospodárenia strediska, ktoré spravuje odporca. Opakovane sa vyjadrili i k potrebe kontokorentného úveru, ktorý bol zo strany odporcu úmyselne zrušený, čo mohlo spôsobiť spoločnosti diametrálne škody oproti nízkym poplatkom a uzatvoreniu dodatku k pracovnej zmluve s Ing. Žažom pristúpili z dôvodu, že tento hrozil odchodom zo zamestnania a ťažko by sa našiel na takúto pozíciu človek s nižšou odmenou, preto požiadavku na zvýšenie akceptovali. Investície, ktoré boli vynaložené na súkromný majetok navrhovateľov 1./ a 2./ a ktoré boli zaplatené z účtu spoločnosti uhradili vložením finančných prostriedkov do pokladne, pretože išlo o pôžičku, ktorú im spoločnosť- navrhovateľ 3./ poskytol. 34. Navrhovatelia zopakovali a znovu sa vyjadrovali i k stanoviskám odvolateľa, ktoré boli uvedené už v ich vyjadrení k odvolaniu, ktoré rozšírili s poukazom na aktuálnu situáciu v spoločnosti. V závere zdôraznili, že vznik škody, ktorú spôsobil odporca svojim konaním preukázali výškou nájmu časti nehnuteľnosti, predajom garáží, nákladmi na zriadenie novej domény a e-mailových kont, ako i nákladmi na právne služby po registrácii ochranných známok. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia disponovali len potrebou poskytnúť dočasnú ochranu potencionálnemu vzniku ďalšej škody, ale v súčasnosti už majú dostatočný skutkový a právny základ na vylúčenie odporcu zo spoločnosti v súlade s § 149 Obchod. zák. Odporca napriek opakovaným výzvam odmieta vziať návrh na registráciu ochranných známok, ktoré patria navrhovateľovi 3./ späť a previesť dispozičné práva k doméne na navrhovateľa 3./, čo je možné považovať za závažné porušenie povinnosti odporcu ako spoločníka navrhovateľa 3./. 35. Odvolaciemu súdu bolo následne dňa 09.10.2020 doručené ďalšie podanie navrhovateľov zo dňa 08.10.2020, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dopĺňali o novozistené skutočnosti preukazujúce naliehavú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. Z náhodnej kontroly kamerových záznamov zistili, že dňa 21.09.2020 odporca odnášal zo skladu materiál navrhovateľa 3/. Uvedené záznamy zálohovali na úložisko mimo serveru navrhovateľa 3./ a server na ktorom boli uložené uvedené záznamy bol odcudzený, preto bolo podané trestné oznámenie. S poukazom na konanie odporcu mu bolo dňa 08.10.2020 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru a tieto skutočnosti považujú navrhovatelia za preukazujúce nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a to potvrdením rozhodnutia súdu prvej inštancie v znení jeho opravného a dopĺňacieho uznesenia s uložením povinnosti navrhovateľom podať žalobu vo veci samej o vylúčení odporcu zo spoločnosti, ktorá je v tomto konaní v postavení navrhovateľa 3/. 36. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť. 37. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 38. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom z ktorého súd prvej inštancie vychádzal a po preskúmaní opodstatnenosti záverov, ku ktorým dospel prvoinštančný súd konštatoval, že rozhodnutie nie je správne. 39. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň musia byť zo strany navrhovateľov uvedené rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť k návrhu pripojené listinné dôkazy, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú. 40. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že účelom neodkladného opatrenia a predpokladom pre jeho nariadenie je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). 41. Neodkladné opatrenie vydané v tomto konaní má procesnú povahu ochranného prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý musia navrhovatelia uplatniť podanou žalobou vo veci samej (§ 336 ods. 2 C.s.p.) a až v konaní o veci samej bude súd vykonávať potrebné dokazovanie, v ktorom vec posúdi podľa hmotného práva. Civilný sporový poriadok síce už upustil od pôvodnej striktnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, napriek tomu pri uplatnení tejto formy procesného zabezpečenia sa musí vziať zreteľ i na okolnosti daného prípadu a v súvislosti s nimi samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť. 42. K tomu, aby bolo možné návrhu vyhovieť je potrebné, aby navrhovatelia opísali rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej a okamžitej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ktoré skutočnosti potom prvoinštančný súd musí primárne vyhodnotiť s tým, že požiadavka odôvodnenosti musí súvisieť s vecnou argumentáciou, pričom dôvodnosť a vyhovenie návrhu musí vychádzať z osvedčenia. Nariadenie neodkladného opatrenia nedosahuje silu plnohodnotného dokazovania ako vyžaduje právna úprava uvedená v § 185 a nasl. C.s.p., preto sa pri tomto nariadení zisťujú iba relevantné skutočnosti, ktoré musia byť osvedčené, aby im mohol prvoinštančný súd vyhovieť. Súd v takomto konaní nevykonáva dokazovanie, ktorého sa odvolateľ v podanom odvolaní bez právneho opodstatnenia a bez procesného podkladu nedôvodne domáha a na nevykonanie ktorého poukazuje, pričom súd nevykonáva ani výsluch strán. Pri nariadení neodkladného opatrenia zákon kladie dôraz predovšetkým na objektívnu presvedčivosť a dostatočnú argumentáciu strany, ktorá návrh podáva. 43. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolania v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie je v prvom rade podstatné znenie ust. § 329 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neustále dopĺňanie nových skutočností k faktickým pomerom existujúcim medzi stranami, na ktoré svojimi následnými a rozsiahlymi aktualizovanými podaniami strany vzájomne poukazujú je pri posudzovaní potreby nariadenia neodkladného opatrenia vylúčené, z toho dôvodu sa odvolací súd skutočnosťami, ktoré uvádzajú navrhovatelia v jednotlivých vyjadreniach, ktorými reagujú na podania odporcu a spätnými reakciami odporcu na podania navrhovateľov ani nezaoberal, pretože sú nad rámec rozsahu uvedeného práve vo vyššie citovanom ust. § 329 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie bol viazaný stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pri ktorom zohľadní len zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu do vydania rozhodnutia a ktorý stav je záväzný i pre odvolací súd. Je preto vylúčené, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, preto ani argumenty, ktoré ako ďalšie vo veci zistené skutočnosti uvádzajú navrhovatelia, odvolací súd neberie do úvahy a vôbec neakceptuje požiadavku navrhovateľov, aby im bola odvolacím súdom uložená iná povinnosť než žiadali v návrhu, keď požadujú aby im odvolací súd uložil povinnosť podať žalobu na vylúčenie odporcu zo spoločnosti, ktorou je navrhovateľ 3./. 44. Odvolací súd ale súčasne za zákonom nepodložené označuje odvolacie argumenty odporcu voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd opravil výrok I. a doplnil výrok II. pôvodného uznesenia v rozsahu, podané nad rámec vykonanej opravy, pretože podľa ust. § 362 ods. 1 druhá veta C.s.p., ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolací súd nemá za to, že by uvedené uznesenie, ktorými došlo k oprave výroku I. a doplneniu výroku II. bolo nejasné a zmätočné, i keď výrok I. mal súd prvej inštancie doplniť a nie opraviť. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd nerozhodol o celom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto mal tento nedostatok odstrániť postupom uvedeným v ust. § 225 C.s.p., podľa ktorého, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu (1).(2) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku a to spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. 45. K samotnému návrhu navrhovateľov na vydanie opravného uznesenia mal súd pristúpiť z hľadiska neformálnosti a zistený nedostatok odstrániť len vydaním dopĺňacieho uznesenia. Vzhľadom na výsledok rozhodnutia o odvolaní, však odvolací súd sa ďalej už týmto procesným nedostatkom nezaoberal, pretože ho nepovažuje za právne významný. 46. Ako už odvolací súd skonštatoval, pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť osvedčená bezodkladná, čo znamená naliehavá a nevyhnutná potreba. Odvolací súd vzal do úvahy, že podmienka naliehavosti nemusí byť splnená iba vtedy, ak sa navrhovateľ domáha ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery, avšak v tomto konaní odvolací súd nemá za to, že by existovala reálna potreba bezodkladnosti úpravy pomerov i vzhľadom na stanoviská a jednotlivé vyjadrenia navrhovateľov, ktoré podávali po odvolaní podanom odporcom a ktorými postupne uvádzali ďalšie a nové dôvody, ktoré označili za podstatné a ktorými sa snažili osvedčiť v návrhu uvedené skutočnosti. Takéto dopĺňanie ale nie je prípustné ako vyplýva z § 329 ods. 2 C.s.p. citovaného v odseku 43 tohto rozhodnutia. Odvolací súd preto pri posudzovaní dôvodnosti odvolania vychádzal výlučne z návrhu, zo skutočností, ktorými navrhovatelia osvedčovali svoj návrh a s rozhodnutia prvoinštančného súdu, s prihliadnutím na odvolacie argumenty odvolateľa a to vo vzťahu k posúdeniu správnosti prvoinštančného rozhodnutia. 47. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil na konštatovaní o osvedčení, že „odporca vykonáva ako štatutárny orgán spoločnosti úkony v mene a na účet spoločnosti, ktoré nie sú vykonávané s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkými jej spoločníkmi. Teda odporca nedodržuje povinnosti riadneho hospodára a nezaobstaráva si pri rozhodovaní a tiež nezohľadňuje všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu jeho rozhodnutí pre spoločnosť, svojim doterajším konaním ohrozuje záujmy spoločnosti a záujmy spoločníkov vrátane záujmu svojho, ako spoločníka, a pri svojom výkone pôsobnosti štatutárneho orgánu uprednostňuje svoje záujmy nad záujmami spoločnosti“ (ods. 13). 48. Navrhovatelia uvádzajú, že navrhovateľovi 3./ hrozí z úkonov odporcu škoda, pretože úkony v postavení konateľa nevykonáva z odbornou starostlivosťou. Uvedený pojem nie je v zákone definovaný, ale vo všeobecnosti možno mať za to, že ide o úkony, ktoré nie sú v záujme spoločnosti. V tejto súvislosti odvolací súd zohľadnil, že navrhovatelia škodu ako možný následok len predpokladajú, žiadnu výšku škody neoznačili a nevyčíslili, ich tvrdenia sú len vo všeobecnej rovine úvah, bez konkrétnych údajov. Vznik škody ako možný následok konania odporcu len hypoteticky predpokladajú, ako preukazuje ich obava z prípadnej kúpy vozidla, pretože odporca požiadal predajcu o cenovú ponuku, v konečnom dôsledku ale žiadne vozidlo zakúpené nebolo, rovnako ako v prípade zisťovania situácie v súvislosti s technologickým zariadením na uskladnenie dusíka. Rovnako je len v rovine dohadov vznik zvýšených a podľa navrhovateľov ťažko určiteľných nákladov za prenájom priestorov navrhovateľa 3./. Zníženie kontokorentného úveru ako ďalší dôvod, ktorým osvedčovali dôvodnosť a potrebu obmedzenia konania odporcu v postavení konateľa a vznik škody spoločnosti neosvedčili a tvrdenie o odpredaji garáži za podstatne nižšiu cenu ako je cena trhová žiadnym spôsobom neosvedčili. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že ak podľa tvrdení navrhovateľov 1./ a 2./ odporca investuje do tej podnikateľskej činnosti ktorú spravuje, tým zhodnocuje i ich obchodné podiely, pretože spoločnosť nie je rozdelená a tvorí jeden celok. 49. Podľa odvolacieho súdu zo strany navrhovateľov nebol návrh vôbec osvedčený skutočnosťami v rozsahu, aby mohol vyvolať potrebu neodkladnej a okamžitej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Z návrhu a jednotlivých podaní strán sporu síce jednoznačne vyplývajú značné vnútorné rozpory a pretrvávajúce konflikty medzi troma spoločníkmi, ktorí sú súčasne konateľmi spoločnosti, z ktorých dvaja sú na strane navrhovateľov a tretí je odporcom. Podľa spoločenskej zmluvy ale môže každý z nich konať samostatne, teda z tohto hľadiska nie je konanie odporcu nezákonným. Navrhovatelia potrebu neodkladnej úpravy pomerov založili na tvrdení o dlhodobo napätých vzájomných vzťahoch, pretože úkony odporcu, ktoré vykonal ako konateľ navrhovateľa 3./ spôsobili škodu spoločnosti a táto sa dotýka aj ich , pričom niektoré úkony odporcu ku vzniku škody len smerujú. 50. Odvolací súd k uvedenému opäť zdôrazňuje, že potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomer spočíva tiež v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol priestor pre konanie, ktoré vyvolá nezvratný stav, resp. ide o konanie, s ktorým bude spojený neodstrániteľný následok, ktorého existenciu ale navrhovatelia neosvedčili. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe vzájomných antagonistických postojov strán sporu, ale jeho potreba musí vyplývať z takej reálnej činnosti odporcu, ktorá osvedčí znaky takého protiprávneho konania, prípadne konania, ktoré vyžaduje okamžitú úpravu pomerov. 51. Z obsahu samotného návrhu ale vyplýva, že navrhovatelia, ako uviedli i vo svojom poslednom stanovisku, ktoré podali voči odvolaniu odporcu podanom voči uzneseniu zo dňa 26.06.2020, v čase podaného návrhu nemali ešte zistené všetky podstatné skutočnosti pre jeho nariadenie, preto návrh dopĺňajú a na základe týchto nových skutočností žiadajú, aby im súd uložil povinnosť podať žalobu o vylúčenie odporcu zo spoločnosti, ktorej sú spoločne spoločníkmi. Uvedené potvrdzuje názor odvolacieho súdu, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.01.2020, čo je dátum jeho doručenia prvoinštančného súdu ,ako ani v čase vydania rozhodnutia prvoinštančným súdom nebola navrhovateľmi splnená podmienka osvedčenia nevyhnutnej potreby nariadiť neodkladné opatrenie. Rozhodnutie súdu prevej inštancie je založené iba na popise konania odporcu, ktoré ale nevytvára a neosvedčuje také konanie, ktoré by znamenalo priamy vznik škody. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvod nestotožňuje so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie keď skonštatoval, že navrhovatelia osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov v rozsahu návrhom deklarovaného neodkladného opatrenia a bez nariadenia ktorého odporca svojim konaním zasiahne do majetkových práv navrhovateľov. Na základe týchto záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh z dôvodu neosvedčenia v návrhu tvrdených skutočností o vzniku škody a prípadnej hrozbe konaním odporcu zamietol. 52. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal tento nárok voči navrhovateľom 1./ až 3./ v celom rozsahu. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).