Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/8/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200026 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200026.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Maroša Feketeho, v právnej veci žalobcu: Mgr. S. O., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., právne zastúpený : RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO: 53 191 030, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania : 1/ Obec Malženice, Obecný úrad 919 29 Malženice 294, zastúpená starostom obce S. S., 2/ NAFTA a. s., so sídlom Votrubova 1, 821 09 Bratislava, IČO: 36 286 192, právne zastúpená: advokátska kancelária Dr. Molnár & Partners, so sídlom Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 076 180, 3/ Občianske združenie Inštitút vodnej politiky, so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, IČO: 45 787 751, 4/ Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XA, XXX XX P., 5/ O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2019/033372 zo dňa 30.10.2019, takto r o z h o d o l : I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov číslo: OU-TT-OOP3-2019/033372 zo dňa 30.10.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II.Žalobcovi p r i z n á v a právo voči žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu. III.Ďalším účastníkom konania 1/ až 5/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím číslo: OU-TT-OSZP3-2019/003281/ŠSMER/Šá zo dňa 06.05.2019 rozhodol na základe zámeru činnosti „Prieskumný vrt Malženice 1“ v k. ú. S., parc. č. 1336/12 predloženým navrhovateľom NAFTA a. s. Bratislava, IČO: 36 286 192, po vykonaní zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., že „Prieskumný vrt Malženice 1“ v k. ú. S., na parc. č. 1336/12 sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov je stavebník povinný rešpektovať nasledovné podmienky: - pri realizácii stavebných prác, pri ktorých je riziko vzniku prašných emisií ( tuhých znečisťujúcich látok - TZL), je nutné prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú prašnosť zasahujúco do vonkajšieho ovzdušia, - dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd, - dodržať ustanovenia vyhlášky č. 200/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia v-d, v nadväznosti na § 39 vodného zákona, - dôsledne dodržiavať všetky podmienky vydaných rozhodnutí a súhlasov, ako aj interné predpisy, ktoré predstavujú opatrenia proti nepriaznivým vplyvom činnosti na životné prostredie, - geologické úlohy treba realizovať podľa predložených projektov a vrtné práce realizovať výlučne na vymedzených parcelách, - pri výkone vrtných prác a s tým súvisiacej činnosti dôsledne dbať na ochranu všetkých zložiek životného prostredia, na ochranu povrchových a podzemných vôd, prírody a krajiny a ovzdušia, - v prípade stavebných úprav jestvujúceho pripojenia účelovej komunikácie ( poľnej cesty ) na cestu II/504 je potrebné v zmysle § 3b zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( cestný zákon ) v znení neskorších predpisov, povolenie na stavebné úpravy jestvujúceho pripojenia, - z dôvodu zvýšeného počtu osobných i nákladných vozidiel vychádzajúcich z účelovej komunikácie na cestu II/504, vypracovať a predložiť návrh prenosného dopravného značenia, ktoré bude osadené na ceste II/504 na príslušný úrad, - zabezpečiť, aby pri vychádzaní vozidiel z účelovej komunikácie ( poľná cesta ) na cestu II/504 nedochádzalo k znečisťovaniu vozovky cesty II/504, prípadné znečistenie vozovky musí byť operatívne odstránené, - dodržiavať hlukové limity, najmä počas výstavby, - v prípade realizácie návrhu na území alebo v dotyku ochranných pásiem vodných zdrojov určených na hromadné zásobovanie pitnou vodou požaduje doplniť plán preventívnych opatrení na ochranu podzemných vôd, - pri zmenách týkajúcich sa požiarnej ochrany predložiť projektovú dokumentáciu na odsúhlasenie. Požiadavky na obsah a rozsah projektovej dokumentácie predkladanej k stavebnému konaniu sú stanovené v § 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, - ďalšie pripomienky, majúce oporu v zákone, ktoré vyplývajú zo stanovísk doručených k zámeru, zohľadniť pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní v rámci zisťovacieho konania vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania a z vyjadrení dotknutých orgánov a povoľujúcich orgánov, z ktorých nebolo preukázané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, pričom dotknuté orgány sa vo svojich stanoviskách vyslovili, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Niektoré pripomienky boli zahrnuté do opatrení určených vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom ďalšie sa týkajú povinnosti navrhovateľa vyplývajúceho zo všeobecných záväzných predpisov a preto nemôžu byť predmetom rozhodovania príslušného orgánu, ale budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, pretože sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Prvostupňový správny orgán uviedol, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie požaduje, aby navrhovateľ dodržal všetky stanoviská dotknutých orgánov. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 01.07.2019 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žaloby. 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie aj ďalší účastník konania Y. K., Občianske združenie Inštitút vodnej politiky, obec L. a O. G.. 5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: OU-TT-OOP3-2019/033372 zo dňa 30.10.2019, zamietol odvolanie žalobcu ako aj odvolanie ďalších účastníkov konania a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie číslo: OU- TT-OSZP3-2019/003281/ŠSMER/Šá zo dňa 06.05.2019. 6. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že vyjadrenie spoločnosti NAFTA a. s. k odvolaniu dostatočne odpovedalo na vznesené námietky a zároveň vyvrátilo obavy z vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s posudzovaním prieskumných vrtov poukazuje na § 1 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorého tento zákon upravuje postup odborného a verejného posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov ( napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V samotnom zámere Prieskumný vrt Malženice je uvedené, že povoľujúci orgán pre povoľovanie prieskumného vrtu nebol identifikovaný. Ďalej sa v zámere v základných údajoch o navrhovanej činnosti v časti 14. povoľujúci orgán uvádza, že pri verbálnych konzultáciách s pracovníkmi rezortu životného prostredia a banského úradu sa nepodarilo identifikovať „povoľujúci orgán“ vo veci „prieskumných vrtov“, nakoľko podľa platných právnych predpisov tieto vrty nepovoľuje žiadny orgán verejnej správy, ani príslušný banský úrad. Ďalej sa uvádza, že prieskumné vrty nikdy v minulosti nepodliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Tieto vrty sa vždy realizovali podľa prísnych pravidiel oprávnenými subjektmi, ktoré mali geologické oprávnenie, v určenom prieskumnom území. 8. Zisťovacie konanie navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov bolo vykonané na základe rozhodnutia MŽP SR, odboru štátnej geologickej správy, č. spisu 3443/2018-5.3; č. záznamu 15300/2018 z 19.3.2018 vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia Trnava, v ktorom MŽP SR stanovilo ako jednu z podmienok vykonávania geologických prác v prieskumnom zemí podmienku: „Držiteľ prieskumného územia v prípade realizácie vrtu hĺbky nad 600 m predloží ministerstvu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov alebo záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa § 37 zákona o posudzovaní vplyvov a na základe stanovených opatrení alebo podmienok požiada ministerstvo o zmenu rozhodnutia o určení prieskumného územia minimálne 1 mesiac pred začatím realizácie vrtných prác.“ Teda zisťovacie konanie bolo vykonané len na základe tejto požiadavky, avšak táto podmienka uvedená v rozhodnutí MŽP SR nie je opretá o právny predpis. Avšak podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby 9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 27.01.2020 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného trpí podstatnou vadou odôvodnenia rozhodnutia, keďže žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal čo i len s jedinou námietkou žalobcu z odvolania. Žalovaný sa vôbec nevyjadril k procesnej námietke zverejnenia resp. o nezverejnenia prvostupňového rozhodnutia na webovom sídle. Ďalej žalovaný v odôvodnení uvádza argument, že prieskumné vrty nikdy v minulosti nepodliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktorý argument opäť prebral od ďalšieho účastníka spoločnosti NAFTA a. s. 10. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný venuje viac ako polovicu odôvodnenia rozhodnutia informáciám o procese povoľovania prieskumných vrtov, pričom samotné odôvodnenie žalovaného je asi pol strany a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé aké dôsledky vyvodzuje vo vzťahu k odôvodneniu výrokovej časti rozhodnutia. Aj v dôsledku uvedeného sa javí byť rozhodnutie iba formálnym rozhodnutím, zhlukom formálnych argumentov, ktoré možno použiť de facto v akomkoľvek inom správnom konaní. Žalovaný vôbec neprihliadol na námietku žalobcu v odvolaní týkajúcej sa nedostatočnej konkrétnosti podmienok prvostupňového rozhodnutia, najmä podmienky „ďalšie pripomienky majúce oporu v zákone, ktoré vyplývajú zo stanovísk doručených k zámeru, zohľadniť pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov“ a podmienok týkajúcich sa ochrany vôd a vodných zdrojov. 11. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odkazuje na vyjadrenie pribratého účastníka NAFTA a. s., čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov správneho konania podľa § 4 ods. 2 správneho poriadku a žalovaný v rozhodnutí neuvádza, že žalobca zaslal v stanovenej lehote vyjadrenie k podkladu rozhodnutia a toto vyjadrenie žalovaný vôbec nebral do úvahy. S odkazom na vyššie uvedené žalobca má za to, že v rozhodnutí absentuje hodnotenie žalovaného ku konkrétnym námietkam a že je toto rozhodnutie procesne vadné, absentujú vlastné úvahy žalovaného k námietkam ktoré vzniesol žalobca v rámci správneho konania. 12. Žalobca ďalej poukazuje na to, že považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďže žalovaný rozhodnutie vo vzťahu k námietkam žalobcu odôvodnil iba formálne, bez toho aby sa vymedzil ku konkrétnym námietkam. Žalovaný sa k námietkam procesného charakteru vôbec nevyjadril. 13. Žalovaný vo svojom rozhodnutí argumentuje tým, že zisťovacie konanie bolo vykonané na základe požiadavky, ktorá bola obsahom rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odboru štátnej geologickej správy, č. spisu 3443/2018-5.3; č. záznamu 15300/2018 z 19.03.2018 vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia Trnava, v ktorom MŽP SR stanovilo ako jednu z podmienok vykonávania geologických prác v prieskumnom území podmienku: „Držiteľ prieskumného územia v prípade realizácie vrtu hĺbky nad 600 m predloží ministerstvu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov alebo záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa § 37 zákona o posudzovaní vplyvov a na základe stanovených opatrení alebo podmienok požiada ministerstvo o zmenu rozhodnutia o určení prieskumného územia minimálne 1 mesiac pred začatím realizácie vrtných prác,“ Žalobca poukazuje, že zisťovacie konanie bolo vykonané len na základe tejto požiadavky, avšak táto podmienka uvedená v rozhodnutí MŽP SR nie je opretá o právny predpis. 14. Z obsahu argumentácie žalovaného možno vyvodiť, že vyššie uvedené spochybnenie zákonnosti požiadavky na vykonanie zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť „Prieskumný vrt Malženice 1“ je jadrom a prakticky aj celým odôvodnením rozhodnutia zo strany žalovaného. Ak by bola táto argumentácia žalovaného vyvrátená ako od základu nesprávna, bolo by možné rozhodnutie vyhodnotiť ako nepreskúmateľné a nezákonné, keďže rozhodnutie nie je prakticky vôbec a už vôbec nie dostatočne odôvodnené za predpokladu, že požiadavka na vykonanie zisťovacieho konania je legitímna a opretá o zákon o posudzovaní vplyvov. Žalobca však poukazuje, že povinnosť vykonať zisťovacie konanie pre každý vrt s hĺbkou nad 600 m, a teda aj navrhovanú činnosť, ktorou je prieskumný vrt s hĺbkou 1007,6 m, je explicitne uvedená v položke č. 16 kapitoly č. 1, v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca poukazuje, že povinnosť vykonať zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, bola pre prieskumné vrty do zákona o posudzovaní vplyvov zakotvená až v roku 2017 s účinnosťou od 01.01.2017. 15. Rozhodnutie o určení prieskumného územia Trnava č. 10851/2014 vydané MŽP SR dňa 25.02.2014 bolo vydané pred účinnosťou zák. č. 312/2016 a je preto logické, že vyššie citovaná podmienka určená MŽP SR implicitne predpokladajúca vykonanie zisťovacieho konania pre vrty s hĺbkou nad 600 m v ňom absentovala, pretože v tom čase zisťovacie konanie pre takéto vrty ešte nebolo povinné. Rovnako je logické, že citovaná podmienka bola zakotvená do rozhodnutia o predĺžení platnosti prieskumného územia Trnava č. 15300/2018 vydaného MŽP SR dňa 19.03.2018, ktoré bolo vydané v čase, keď už začala platiť právna úprava zavádzajúca povinné zisťovacie konanie, aby tak došlo k zosúladeniu s aktuálnou legislatívou. 16. Žalobca ďalej namietal v odvolaní, že prvostupňové rozhodnutie nebolo zverejnené na webovom sídle a zrejme ani na elektronickej úradnej tabuli a fyzickej úradnej tabuli prvostupňového orgánu. Takýto postup je v rozpore s ust. § 29 ods. 15 zákona o posudzovaní vplyvov, pričom žalovaný sa k tejto námietke vôbec nevyjadril. Tým, že prvostupňové rozhodnutie nebolo doteraz zverejnené v zmysle uvedeného ustanovenia, neuplynula doteraz lehota pre podanie odvolania verejnosťou voči prvostupňovému rozhodnutiu a tak ani prvostupňovú časť zisťovacieho konania nemožno považovať za ukončenú. Uvedené považuje žalobca za zásadnú procesnú vadu rozhodnutia, keďže týmto procesným postupom dochádza k porušeniu § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov a bežná verejnosť je takýmto postupom ukrátená na práve podať opravný prostriedok. Uvedeným postupom správnych orgánov bola sťažená možnosť verejnosti dozvedieť sa o vydanom prvostupňovom rozhodnutí a čím sa zúžila predpokladaná množina účastníkov konania z radov verejnosti. Uvedeným konaním správneho orgánu bola porušená zásada informovanosti. 17. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že prieskumné vrty sa nikdy v minulosti neposudzovali v súvislosti s ich vplyvmi na životné prostredie, podľa názoru žalobcu je toto tvrdenie prebraté od tvrdenia ďalšieho účastníka konania NAFTA a. s., ktorý vo vyjadrení uvádza, že vykonal v minulosti množstvo hĺbkových vrtov a žiadny z nich nebol posudzovaný z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Vyššie uvedené tvrdenie žalovaného preto žalobca považuje za zavádzajúce, vzhľadom na novú právnu úpravu platnú od 01.01.2017. 18. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol, že žalobca zaslal v stanovenej lehote vyjadrenie k podkladu rozhodnutia a toto vyjadrenie zrejme pri tvorbe svojho rozhodnutia vôbec nebral do úvahy. Žalobca dáva do pozornosti, že prakticky identická situácia nastala aj v predchádzajúcom prípade v rámci konania k navrhovanej činnosti „prieskumný vrt Malženice 8“, kedy žalovaný v rozhodnutí odvolacieho konania neuviedol, že vyjadrenie k podkladu rozhodnutia zaslal v stanovenej lehote aj žalobca. Žalobca poukazuje, že podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k jeho podkladom a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie. V prípade, že tak správny orgán nespraví, došlo k porušeniu rovnosti účastníkov správneho konania tak ako to predpokladá § 4 ods. 2 správneho poriadku. 19. Ďalšou zásadnou námietkou žalobcu bola námietka neuváženie kumulatívnych vplyvov, keď žalovaný v rozhodnutí neposúdil a nevyhodnotil a nevysporiadal sa so vznesenými závažnými námietkami týkajúcimi sa nezváženia a nezhodnotenia kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a nesprávneho a nedostatočného vymedzenia súboru dotknutých obcí v zisťovacom konaní. Napriek tomu, že prvostupňový orgán disponoval informáciami o tom, že navrhovateľ plánuje realizovať nielen jeden, ale viacero prieskumných vrtov v tesnej časovej a priestorovej nadväznosti k navrhovanej činnosti, ku ktorej bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, nepožadoval od spoločnosti NAFTA a. s., aby doplnil zámer v tom smere, či a aké ďalšie, iné prieskumné činnosti sa budú v širšom území vykonávať. Žalobca namieta, že podobne ako v stanoviskách a vyjadreniach zaslaných v rámci zisťovacieho konania, poukazuje, že rozhodovanie v zisťovacom konaní musí vychádzať z posúdenia vlastností projektu a to podľa zákonných kritérií uvedených v európskych národných predpisoch s osobitným zreteľom na veľkosť a projektové riešenie celého projektu na kumuláciu s inými existujúcimi schválenými projektami ( prieskumné vrty v k. ú. Y., k. ú. P., ťažobné vrty v k. ú. Y.) na znečistenie vôd či už podzemných alebo povrchových vôd, riziká závažných havárií a riziká pre ľudské zdravie z dôvodu kontaminácie vody alebo znečistenie ovzdušia. Žalobca poukazuje, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného nehodnotí príležitosti a riziká komplexne, minimálne na úrovni súborov okresov Trnava, Hlohovec, Piešťany, ale separátne na úrovni jednej obce. Možný rozsah vplyvu navrhovanej činnosti bolo pritom potrebné posúdiť nielen za bežných prevádzkových podmienok, ale najmä v prípade havarijného stavu, či už detekovaného alebo nedetekovaného a to v krátkodobom ako aj dlhodobom horizonte. 20. Žalobca v žalobe ďalej namieta aj nekonkrétnosť a nejasnosť podmienok rozhodnutia, keďže niektoré z podmienok ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí nemožno overiť ich dodržanie tejto podmienky a nie je jasné aké povinnosti a v akom rozsahu ukladá prvostupňový orgán navrhovateľovi zámeru ( NAFTA a. s.) resp. iným orgánom verejnej moci. 21. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že v rámci zisťovacieho konania a odvolania, ako aj vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu NAFTA a. s., namietal, že v rámci zámeru ani zisťovacieho konania neboli dostatočne uvážené resp. posúdené vplyvy navrhovanej činnosti súvisiacej s prípadnou budúcou ťažbou prostredníctvom vrtu „Malženice 1“ a následne aj v prípade likvidácie tohto vrtu. 22. Žalobca namietal, že medzi účastníkmi zisťovacieho konania v postavení dotknutej osoby absentuje obec L., ktorej katastrálne územie bezprostredne susedí s územím v ktorom posudzovaná činnosť bude realizovaná a ktorá je prakticky v strede tohto územia. Podľa žalobcu zo strany správnych orgánov došlo k nezahrnutiu obce L. do okruhu účastníkov zisťovacieho konania k navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Malženice 1“ v postavení dotknutej obce a je to o to závažnejšie, že obec L. s uvedenou činnosťou nesúhlasí a voči prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie. 23. Žalobca na základe vyššie uvedenej skutočnosti žiada, aby správny súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika, vyjadrenie pribratých účastníkov 24. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 17.03.2020, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že zákon o posudzovaní vplyvov v zmysle § 1 ods. 1písm. a) bod 2. upravuje postup odborného a verejného posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov (napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V samotnom zámere Prieskumný vrt Malženice v Základných údajoch o navrhovanej činnosti v časti 14. Povoľujúci orgán je uvedené, že povoľujúci orgán pre povoľovanie prieskumného vrtu nebol identifikovaný. Ďalej sa v zámere uvádza, že pri verbálnych konzultáciách s pracovníkmi rezortu životného prostredia a banského úradu sa nepodarilo identifikovať „povoľujúci orgán“ vo veci „prieskumných vrtov“, nakoľko podľa platných právnych predpisov tieto vrty nepovoľuje žiadny orgán verejnej správy, ani príslušný banský úrad. Tiež sa v zámere uvádza, že prieskumné vrty nikdy v minulosti nepodliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Tieto vrty sa vždy realizovali podľa prísnych pravidiel oprávnenými subjektmi, ktoré mali geologické oprávnenie v určenom prieskumnom území v zmysle zákona č. 569/2007 o geologických prácach (geologický zákon). Keďže prieskumné vrty nepovoľuje žiaden orgán, posudzovanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov nemá opodstatnenie. Závery so samotného posudzovania, či ide o zisťovacie konanie, z ktorého vyplynuli podmienky na zmiernenie vplyvu na životné prostredie podľa § 29 ods.12 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov alebo prípadne zo záverečného stanoviska správy o hodnotení (ust. § 37 ods. 1), ktoré sú záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie sa neprenesú do ďalšieho povoľovacieho konania. Samotné vrty môže oprávnený subjekt realizovať bez akéhokoľvek rozhodnutia o povolení. 25. Zisťovacie konanie navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov (ako je uvedené na strane 8 zámeru „Prieskumný vrt Malženice 1“) bolo vykonané na základe rozhodnutia MŽP SR, odboru štátnej geologickej správy, č. spisu 3443/2018-5.3; č. záznamu 15300/2018 z 19. 03. 2018 vo veci predlženia doby platnosti prieskumného územia Trnava, v ktorom MŽP SR stanovilo ako jednu z podmienok vykonávania geologických prác v prieskumnom území podmienku: „Držiteľ prieskumného územia v prípade realizácie vrtu hĺbky nad 600 m predloží ministerstvu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov alebo záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa § 37 zákona o posudzovaní vplyvov a na základe stanovených opatrení alebo podmienok požiada ministerstvo o zmenu rozhodnutia o určení prieskumného územia minimálne 1 mesiac pred začatím realizácie vrtných prác,“ Teda zisťovacie konanie bolo vykonané len na základe tejto požiadavky, ale táto podmienka uvedená v rozhodnutí MŽP SR nie je opretá o žiadny záväzný právny predpis. Avšak podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda zisťovacie konanie navrhovanej činnosti, ktoré bolo vykonané ako aj ďalšie pokračovanie posudzovania prostredníctvom správy o hodnotení tak, ako navrhovali odvolatelia, po ktorom nenasleduje povoľovacie konanie, ktoré je definované v § 3 písm. h) zákona o posudzovaní vplyvov - v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov, ako je už uvedené nemá opodstatnenie. 26. Žalobca uvádza, že odvolací orgán sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so žiadnou námietkou odvolateľov a že na námietky odvolateľa odpovedal navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniam. Odvolací orgán na námietky uvedené verejnosťou v odvolaniach v rozhodnutí uviedol, že vyjadrenie spoločnosti NAFTA, a. s. k odvolaniu dostatočne odpovedalo na vznesené námietky a zároveň vyvrátilo obavy z vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Teda z uvedeného je zrejmé, že druhostupňový správny orgán sa stotožnil s vyjadreniami spoločnosti NAFTA, a. s. k jednotlivým bodom uvedených v odvolaniach. K spôsobu zverejnenia žalovaný uviedol, že zámer a informáciu pre verejnosť o zámere zverejnil OÚ Trnava, OSZP dňa 28.02.2019 na ústrednej webovej stránke prostredníctvom enviroportalu v zmysle § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov a na tej istej stránke zverejnil aj dňa 22.05.2019 rozhodnutie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Toto rozhodnutie bolo tiež zaslané dotknutej verejnosti, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti zaslaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru a takisto dotknutej obci, ktorá v zmysle § 29 ods. 16 má povinnosť informovať verejnosť na svojom webovom sídla a na úradnej tabuli. Teda verejnosť bola informovaná z týchto verejne dostupných zdrojov. 27. K neuváženiu kumulatívnych vplyvov sa pre rozhodnutie o odvolaní dostatočne vyjadrila NAFTA a. s., keď uviedla, že vplyvy navrhovanej činnosti možno spoločne posúdiť len s vplyvmi činnosti, ktoré sú v dosahu vplyvov navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom zisťovacieho konania. V prípade prieskumného vrtu Malženice 1 sa vzhľadom na jeho lokalizáciu, charakter a rozsah nepredpokladá dosah jeho predpokladaných vplyvov na prípadné ďalšie, existujúce, či povolené prieskumné vrty. 28. A ďalej NAFTA a. s. uviedla, že predmetom zisťovacieho konania vo veci „Prieskumného vrtu Malženice 1“ nie je posudzovanie celkového stavu životného prostredia Trnavského regiónu, a preto nevidí dôvod na akceptovanie tejto námietky. S týmto vyjadrením NAFTA a. s. sa odvolací orgán, ako je uvedené na str. 14, stotožnil. 29. K „príliš všeobecným podmienkam uvedených vo výroku rozhodnutia“ prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že podmienky stanovil príslušný prvostupňový správny orgán na základe stanovísk dotknutých orgánov. V zmysle § 3 písm. p) zákona o posudzovaní vplyvov dotknutý orgán je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, rozhodnutie alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti. Teda podľa tohto ustanovenia príslušný správny orgán nie je kompetentný „opravovať“ stanoviská dotknutých orgánov. 30. K nezaradeniu obce L. k dotknutým obciam sa žalovaný vyjadril, že v zmysle § 3 písm. q) zákona o posudzovaní vplyvov dotknutá obec je obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť realizovať, alebo ktorej územie môže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti. Ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia, vzhľadom na charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa nepredpokladá zasiahnutie inej obce, okrem obce, na území, ktorej sa činnosť má realizovať. 31. K vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadny z dotknutých orgánov a ani dotknutá obec neuviedli v procese zisťovacieho konania pripomienky k navrhovanej činnosti, pre ktoré by bolo potrebné posudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Doručené zásadné pripomienky a podmienky k uskutočneniu navrhovanej činnosti príslušný prvostupňový správny orgán zaradil do podmienok rozhodnutia. 32. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/8/2020 zo dňa 17. apríla 2020 boli do konania pribratí ďalší účastníci konania a to obec Malženice, obec L., spoločnosť NAFTA a. s., Bratislava, Občianske združenie Inštitút vodnej politiky, so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, Y. K., bytom E. XXX/XA, XXX XX P. a O. G., bytom S. XX, XXX XX Malženice. 33. Obec Žlkovce prostredníctvom svojho starostu p. Z. O., oznámením resp. vyjadrením sa k žalobe zo dňa 18.05.2020 uviedla, že sa vzdáva účastníctva pred správnym súdom podľa § 32 ods. 4 SSP, ods. 3 písm. a) a b) s tým, že akceptuje rozhodnutia správnych orgánov. 34. K predmetnej veci sa vyjadrila aj spoločnosť NAFTA a. s. Bratislava a to dňa 05.06.2020, pričom v tomto vyjadrení uviedla, že pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný sa nevysporiadal čo len s jednou námietkou uvedenou v odvolaní, tak s týmto tvrdením nesúhlasí. Považuje rozhodnutie žalovaného za riadne odôvodnené, postup žalovaného nemožno považovať za nesprávny, pričom poukazuje, že ďalší účastník NAFTA a. s. je subjekt podnikajúci už niekoľko desaťročí v príslušnej oblasti, disponuje množstvom skúseností a vedomostí potrebných k tomu, aby sa odborne a kvalifikovane vyjadroval k námietkam. Pokiaľ si žalovaný jeho argumentáciu osvojí, tak táto skutočnosť nie je vadou odôvodnenia ako sa domnieva žalobca. 35. Ďalší účastník NAFTA a. s. ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že nie je nutné, aby sa žalovaný vyjadroval ku každej námietke ktorá je vznesená, ale je potrebné sa vyjadriť len k tým námietkam, ktoré majú pre vec podstatný význam. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu a na konkrétne rozsudky a to II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). 36. Ďalší účastník NAFTA a. s. poukazuje na ustanovenie § 3 písm. j) zákona č. 24/2006 Z. z., z ktorého vyplýva, že povolenie je rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v každom z týchto povoľovacích konaní. 37. Prieskumný vrt je geologickým dielom podľa § 3 písm. a) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach v znení neskorších predpisov. Geologický zákon na realizáciu geologických diel geologickými vrtnými prácami ustanovuje osobitný postup, najmä určenie prieskumného územia v prípade vybraných geologických prác a geologické diela sa tak realizujú za podmienok stanovených v rozhodnutí o určení prieskumného územia. V tejto súvislosti tak nie je nesprávne konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že povoľujúci orgán pre povoľovanie prieskumného vrtu nebol identifikovaný a tieto vrty nepovoľuje žiadny orgán verejnej správy, ani príslušný banský úrad. Je pravdou, že povolenie na prieskumný vrt sa nevyžaduje a že ide o činnosť podliehajúcu notifikačným povinnostiam. 38. Ďalej uvádza, že podmienka predloženia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona EIA pre vrty s hĺbkou nad 600 m bola stanovená rozhodnutím MŽP SR o predĺžení doby platnosti prieskumného územia Trnava v rozhodnutí zo dňa 19.3.2018, pričom v prípade realizácie vrtu hĺbky nad 600 m predloží ministerstvu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo po dôkladnom preskúmaní predložených rozhodnutí a posúdení žiadosti zo dňa 13.12.2019 nezistilo žiaden zákonný dôvod na začatie a uskutočnenie konania vo veci zmeny rozhodnutia o predĺžení doby platnosti prieskumného územia, a preto doručením žiadosti spoločnosti zo dňa 13.12.2019 považuje povinnosť držiteľa prieskumného územia, určenú v bode 2 podmienok vykonávania geologických prác rozhodnutia, za splnenú. 39. V posudzovanom prípade tak prinajmenšom je diskutabilné, či stanovenie povinnosti ďalšieho účastníka podať návrh na začatie konania o zmenu rozhodnutia o určení prieskumného územia Trnava, je dôvodný, ak absentuje zákonné ustanovenie, ktoré by MŽP SR oprávňovalo určiť takúto podmienku. 40. Ďalej namietal, že námietka žalobcu, že nebolo prvostupňové rozhodnutie zverejnené na enviroportal MŽP SR je nedôvodná, pretože toto rozhodnutie bolo zverejnené na enviroportali dňa 22.05.2019. Z uvedeného dôvodu má za to, že verejnosť bola dostatočným spôsobom informovaná o zisťovacom konaní vo veci navrhovanej činnosti a tvrdenia žalobcu v tomto smere sú zavádzajúce. 41. Ďalší účastník ďalej namieta, že zavádzajúce sú aj tvrdenia žalobcu o tom, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že v minulosti sa prieskumné vrty neposudzovali podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a že žalobca tvrdí, že vo veci prieskumných vrtov AOG-Krivá-Oľka-1 a AOG-Smilno-1 a AOG-Poruba-1, pri ktorých bolo rozhodnuté, že sa budú posudzovať podľa zákona o EIA, tak ďalší účastník NAFTA a. s. vidí v posudzovaní týchto vrtov zásadný rozdiel v mieste realizácie týchto vrtov, pretože prieskumný vrt Malženice 1 má byť umiestnený na rovinatom teréne, pričom vrty ktoré boli posudzované a na ktoré poukazuje žalobca, boli posudzované vo výrazne hornatom a lesnom prostredí. 42. Spoločnosť NAFTA a. s. sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že povoľujúci orgán pre prieskumné vrty ministerstva životného prostredia je MŽP SR ako orgán oprávnený rozhodovať o určení prieskumného územia pre celé geologické územie. Ďalší účastník je toho názoru, že realizácia samotného vrtu nepodlieha povoleniu zo strany ministerstva alebo iného správneho orgánu, avšak vzhľadom ku komplexnosti navrhovanej činnosti je vo vzťahu k nej potrebné povoliť viaceré súvisiace čiastkové činnosti, bez ktorých by geologické vrtné práce nemohli byť realizované. 43. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nereagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.10.2019, predtým ako vydal rozhodnutie, ďalší účastník NAFTA a. s. uvádza, že aj toto tvrdenie je zavádzajúce a navyše z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca v tomto rozhodnutí nepriniesol žiadne nové vecné námietky a de facto opakoval len to čo predtým v konaní namietal. 44. Pokiaľ žalobca namieta, že rozhodnutie bolo na enviroportali MŽP zverejnené až 21.01.2020, teda po relatívne dlhšom časovom odstupe od momentu kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, tak ďalší účastník v tomto smere uvádza, že na podanie žaloby voči rozhodnutiam vydaným v zisťovacom konaní sa vyžaduje aktívna účasť zainteresovanej verejnosti už v administratívnom konaní. Z radov dotknutej verejnosti tak v posudzovanom prípade mali aktívnu žalobnú legitimáciu len osoby ktorí voči prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie, pričom týmto osobám bolo rozhodnutie riadne doručené včas, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu. 45. K námietke žalobcu k neuváženiu kumulatívnych vplyvov, uvádza, že domnienka žalobcu o tom, že prieskumný vrt Malženice 1 mal byť posudzovaný spolu s ostatnými prieskumnými vrtmi v danej oblasti, tak táto námietka je podľa jeho názoru nedôvodná, pretože ako bolo už spomínané v minulosti tieto vrty nepodliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, posudzovaniu podliehali len hĺbkové vrty charakteru ťažobný vrt. Realizácia prieskumných vrtov nie je na území Slovenskej republiky novou prieskumnou činnosťou, ale činnosťou dlhodobo realizovanou, pričom sám žalobca je subjektom, ktorý má dlhoročné skúsenosti s takouto činnosťou, pričom prieskumné vrty nepredstavujú činnosť, ktorá by mala zásadnejší negatívny vplyv na životné prostredie. Prieskumné vrty sú bodového charakteru, s veľmi krátkou dobou realizácie, cielene do rozličných ložiskových štruktúr, vyhotovované v inom čase a neexistuje možnosť ich vzájomného ovplyvňovania. Podľa názoru ďalšieho účastníka vplyvy navrhovanej činnosti tak možno spoločne posúdiť len s vplyvmi existujúcich činností, ktoré sú v dosahu vplyvov navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom zisťovacieho konania. V prípade prieskumného vrtu Malženice 1 sa na základe odborných zistení nepredpokladá dosah jeho predpokladaných vplyvov na prípadné ďalšie existujúce či povolené prieskumné vrty. 46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu k údajnej nekonkrétnosti a nejasnosti podmienok rozhodnutia, tak vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sú dostatočne a jasne formulované všetky podmienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých orgánov a tieto podmienky zodpovedajú etape prípravy navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Malženice 1“ z hľadiska jej posudzovania v zisťovacom konaní. 47. Podmienky uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, a to najmä „dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd či „dodržať ustanovenia vyhlášky č. 200/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami a o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, v nadväznosti na § 39 vodného zákona“, považuje ďalší účastník za dostatočné z pohľadu ochrany životného prostredia pred málo pravdepodobným únikom znečisťujúcich látok. 48. Ďalší účastník ďalej uvádza, že žalobca vyjadril nespokojnosť s tým ako sa prvostupňový orgán vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa neuváženia prípadnej ťažby prostredníctvom realizovaného vrtu a likvidácie vrtu. V tomto smere ďalší účastník poukazuje, že prieskumný vrt nie je ťažobným vrtom, predmetom zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť tak nebolo ani nemohlo byť posudzovanie vplyvov prípadnej budúcej ťažby na životné prostredie. 49. V súvislosti k absencii obce L. ako dotknutej obce, ktorú namieta žalobca, poukazuje ďalší účastník na to, že keďže prieskumný vrt sa realizuje v k. ú. obce S., postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, keď ako s dotknutou obcou konal výlučne s obcou Malženice. 50. Záverom ďalší účastník konštatuje, že obe rozhodnutia správnych orgánov považuje za správne a plne sa s nimi stotožňuje. 51. Pribratá účastníčka O. G. sa písomne vyjadrila k veci dňa 22.05.2020, pričom vo svojom stručnom vyjadrení oznámila, že vyjadruje svoju podporu žalobcovi a ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu. 52. Ďalší účastníci a to Y. K., Inštitút vodnej politiky Bratislava, obec Malženice sa k žalobe, ani k ďalším vyjadreniam písomne nevyjadrili. 53. K vyjadreniu žalovaného ako aj k vyjadreniu ďalšieho účastníka NAFTA a. s. sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.05.2020, v ktorej v podstate uviedol rovnakú argumentáciu aká bola predmetom žalobného návrhu, pričom zdôraznil že v okolí obce Žlkovce spoločnosť NAFTA a. s. plánuje realizovať súbor viacerých prieskumných vrtov, nielen vrt Malženice 1. Preto považuje za oprávnené, aby vplyvy na životné prostredie boli vyhodnocované kumulatívne, s uvážením celého súboru existujúcich alebo plánovaných vrtov v okolí obce Žlkovce. Možný dosah vplyvov na podzemné vody možno demonštrovať napr. na príklade kontaminácie podzemnej vody tríciom v okolí Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, ktorej zdrojom je kontaminácia areálu jadrovej elektrárne A-1. Napr. z dostupných výsledkov monitoringu úrovne trícia z roku 2006 vyplýva, že podzemná voda s nezanedbateľnou úrovňou kontaminácie sa môže dostať až niekoľko kilometrov od zdroja kontaminácie. Žalobca zároveň poslal do spisu mapu úrovne kontaminácie podzemných vôd tríciom v okolí jadrovej lokality Bohunice z roku 2006. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že doručené zásadné pripomienky a podmienky k uskutočneniu navrhovanej činnosti príslušný prvostupňový správny orgán zaradil do podmienok rozhodnutia. Keďže žalobca, občianske združenie Inštitút vodnej politiky ako aj ďalší účastníci z radov verejnosti vzniesli viaceré zásadné pripomienky, ktoré v podmienkach prvostupňového rozhodnutia ani druhostupňového rozhodnutia zohľadnené neboli. 54. K vyjadreniu žalobcu ako aj žalovaného, k vyjadreniu obce L. ako aj k vyjadreniu ďalšieho účastníka O. G. sa písomne vyjadril aj ďalší účastník NAFTA a. s. Bratislava dňa 11.08.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný vo veci konal a rozhodol pri rešpektovaní zmeny právnej úpravy, ktorú priniesol zákon č. 312/2016 Z. z. a postupoval v súlade s platným zákonom o EIA. Svoju právomoc tak nezaložil iba na podmienke stanovenej MŽP SR v rozhodnutí o predĺžení doby platnosti prieskumného územia Trnava. Žalovaný ako každý iný subjekt má legitímne právo vyjadriť určité pochybnosti o správnosti postupu orgánu verejnej správy, avšak úvahy žalovaného neovplyvnili jeho rozhodovaciu činnosť. Opätovne ďalší účastník NAFTA a. s. zdôraznil, že navrhovaný vrt Malženice 1 je prieskumným vrtom a nie je teda ťažobným vrtom, neobstojí tak logika žalobcu, aby sa v zisťovacom konaní prieskumný vrt posudzoval ako prípadná budúca ťažba. Ťažba a vplyvy s ňou spojené sú predmetom osobitného konania podľa zákona o EIA. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe spomína kumulatívne vplyvy v spojitosti s inými prieskumnými vrtmi, podľa názoru ďalšieho účastníka tak reaguje na čl. 10 žaloby, v ktorom sa otázka neuváženia kumulatívnych vplyvov rozoberá aj s ohľadom na iné prieskumné vrty. Vyjadrenie žalovaného je tak nutné hodnotiť v tomto kontexte a nemožno z vyjadrenia vyvodzovať všeobecné závery o nepochopení zmyslu a účelu vyhodnocovania kumulatívnych vplyvov. 55. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán stanovil podmienku zohľadniť pri povoľovaní navrhovanej činnosti ďalšie podmienky, majúce oporu v zákone, ktoré vyplývajú zo stanovísk doručených k zámeru, nemožno hovoriť o vágnej či nekonkrétnej podmienke, keďže podmienky vyplývajúce zo stanovísk doručených k zámeru sú opísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán sa vysporiadal s jednotlivými stanoviskami dotknutých orgánov. Ďalej tento ďalší účastník uviedol, že kontaminácia podzemných vôd v prípade prieskumného vrtu Malženice 1 je prakticky vylúčená v dôsledku použitého postupu vŕtania. Do hĺbky približne 25 metrov bude použitá suchá technológia vŕtania bez výplachu a tým nemôže nijako dôjsť ku kontaminácii prostredia ani vodného obzoru. Upravený vrtný výplach, ktorý je tvorený prevažne vodou a ostatné zložky vrtného výplachu sú netoxické a biodegradovateľné. Hlavnou úlohou tohto výplachu je zabezpečiť stabilitu vrstiev zemského podpovrchu, a tým zamedziť kolapsu hornín vo vrte. To znamená, že ďalší účastník nepoužíva pri výplachu žiadne nebezpečné látky. Podľa názoru ďalšieho účastníka žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán s náležitou starostlivosťou a nestranne posúdili všetky pripomienky či podmienky vznesené v zisťovacom konaní, pričom podstatné podmienky boli prevzaté do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. 56. V súvislosti so vzdaním sa účastníctva obce L. v konaní, ďalší účastník NAFTA a. s. uviedol, že tento postoj obce nepriamo podporuje tvrdenie ďalšieho účastníka, že navrhovaná činnosť nie je z pohľadu vplyvov na životné prostredie takou nebezpečnou ako sa ju snaží vykresliť žalobca. 57. V súvislosti so strohým obsahom vyjadrenia O. G., z pohľadu ďalšieho účastníka NAFTA a. s. nie je potrebné, aby na toto vyjadrenie reagoval. IV. Relevantná právna úprava 58. Podľa § 6 ods. 1 SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 119 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 135 ods. 1 SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 183 SSP Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 24/2006 Z. z. (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. (6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. (11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. Podľa § 29 ods. 15 a ods. 16 zákona č. 24/2006 Z. z. (15) Príslušný orgán zašle rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní aj rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zverejní ho na svojom webovom sídle a zároveň na svojej úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii. (16) Dotknutá obec o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní bezodkladne informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Konanie pred správnym súdom 59. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj priebeh administratívneho konania ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a za splnenia procesných podmienok nariadil vo veci pojednávanie na deň 09.09.2021, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 60. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že Krajský súd v Trnave dňa 23.6.2021 v obdobnej veci už rozhodol. Jednalo sa síce o iný vrt, ale išlo o vec, ktorá je totožná v podstate s touto vecou, ktorá sa prejednáva. Uviedol, že v žalobe upozornil na všetky podstatné vady, ktorých sa dopustil žalovaný resp. prvostupňový správny orgán. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, na vady pri zverejňovaní, keď prvostupňový správny orgán nezverejnil svoje rozhodnutie na webovom sídle a úradnej tabuli ako to vyžaduje zákon o e-Governmente a ďalej poukázal na to, že neboli zvážené všetky kumulatívne vplyvy na životné prostredie. 61. K predmetnej veci sa vyjadril aj žalobca na pojednávaní, ktorý uviedol, že dovoľuje si predložiť súdu, že prvostupňový správny orgán nezverejnil svoje rozhodnutie tak ako to vyžaduje zákon o e-Governmente, čoho dôkazom sú doklady ktoré predkladá súdu zo dňa 4.7. a 14.6.2019 a zároveň predložil aj doklad o tom, že v iných obdobných prípadoch okresný úrad takéto rozhodnutia zverejňoval. Ďalej predložil súdu mapu prieskumných vrtov v oblasti obce L., ktorú získal na základe zápisov zo zasadnutí obecných zastupiteľstiev, a upriamil pozornosť na vrt Pečeňady 1, ktorý mal byť najskôr realizovaný v k. ú. L., avšak v súčasnej dobe mal byť tento vrt uskutočnený v k. ú. K., pričom podľa informácii obecné zastupiteľstvo tento vrt neschválilo. Táto skutočnosť podľa neho vyvoláva pochybnosti o možnosti uskutočnenia vrtu Malženice 1 ako variantného riešenia. Uviedol, že spoločnosť NAFTA a. s. tvrdí, že daná činnosť nepreukazuje negatívny vplyv na spodné vody, čo prevzal do svojho tvrdenia aj žalovaný, s čím sa však nestotožňuje, pretože napr. na Žitnom ostrove sa takáto prieskumná činnosť nemôže vykonávať, vzhľadom na to, že Žitný ostrov je zásobárňou pitnej vody a takáto činnosť by mala nepriaznivý vplyv na spodné vody. Poukázal na čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého sa domnieva, že tento postup, kedy likvidácia vrtu alebo budúca ťažba nie sú zohľadnené v rámci zisťovacieho konania, nie je v súlade s týmto článkom. Uviedol, že predkladá správu NKÚ zo dňa 28.5.2021, v ktorej sa konštatuje, že kvalita zdrojov pitnej vody je nedostatočne monitorovaná, a že systém monitorovania nie je vykonávaný tak, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom. Ďalej uviedol, že spoločnosť NAFTA a. s. vo svojom vyjadrení z 5.6.2020 na str. 20 uvádza, že plánované vrty sa nemusia realizovať v prípade, ak na základe výsledkov iných vrtov sa zistí, že tento vrt by nebol perspektívny. Z tohto vyplýva, že vykonávanie týchto vrtov je založený na podmienenosti resp. následnosti vykonávania jednotlivých prieskumných vrtov. Poukázal na petície občanov v obciach, v ktorých sa dotýka územie na ktorých má byť vykonaný prieskumný vrt a poukázal aj na výsledky rozhodnutí obecných zastupiteľstiev obce I., L., z ktorých jednoznačne vyplýva, že tieto obce zaujali negatívne stanovisko k vykonaniu prieskumného vrtu. 62. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach, ktoré zaslali k žalobe a požiadavky, ktoré vzniesol žalobca v rámci zisťovacieho konania sa nemajú ako preniesť do ďalších rozhodnutí, ktoré by nasledovalo. Pokiaľ ide o nezverejnenie rozhodnutia, čo namietal žalobca, poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na stránke ministerstva a obec má tak isto povinnosť takéto rozhodnutie zverejniť na úradnej tabuli. 63. Na pojednávaní sa zúčastnil aj zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ starosta obce Malženice p. S. S., ktorý na pojednávaní uviedol, že v procese zverejňovania zámerov a rozhodnutí vôbec nepochybili. Okrem toho obec Malženice má samostatné periodikum, v ktorom boli občania informovaní o všetkých zámeroch týkajúcich sa aj životného prostredia. Otázky ohľadne vrtov boli konzultované aj so starostami obce G. a Y., kde sa nachádzajú obdobné vrty a kde sa preukázala aj nezávadnosť týchto vrtov. Tak isto bola prejednaná aj petícia cca 300 občanov, ktorej iniciátorom bol žalobca, ako aj p. K.. Občanom bol daný priestor, aby sa k veci vyjadrili, keďže časť občanov vyslovila obavu o vplyve vrtu na spodné vody. Dohodli sa piatich až siedmich monitorovaniach ešte pred samotným vrtom. 64. Právny zástupca spoločnosti NAFTA a. s. na pojednávaní uviedol, že v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, s touto námietkou sa nestotožňuje, pretože celé správne konanie nie je ovládané zásadou kontraditórnosti, ale zásadou dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom spoločnosť NAFTA a. s. sa dostatočným spôsobom vyjadrila ku každej námietke. Poukazuje na to, že časť námietok bolo vznesené žalobcom v písomnom stanovisku k zámeru, tieto námietky boli vyhodnotené už v prvostupňovom rozhodnutí a celé správne konanie preto treba chápať ako jeden celok, ktorý dostatočným spôsobom reagoval na všetky námietky vznesené žalobcom. Pokiaľ ide o zverejnenie rozhodnutia, poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na webovom sídle obce Malženice a taktiež aj na stránke ministerstva. V súvislosti s kumulatívnymi vplyvmi poukázal, že jednotlivé prieskumné vrty vykonáva NAFTA a. s. krátkodobo v priebehu 14 až 21 dní, spoločnosť má s touto činnosťou bohaté skúsenosti, už v minulosti neboli preukázané žiadne vplyvy na životné prostredie v súvislosti s touto činnosťou. Poukázal, že jednotlivé vrty nie sú navzájom prepojené, nepodmieňujú sa, realizujú sa samostatne, pričom sa zisťuje len jedna ložisková pasca jedným vrtom v rámci jedného územia. 65. Ďalší účastník konania Y. K. na pojednávaní uviedol, že on si osobne myslí, že negatívne vplyvy by mali byť posudzované kumulatívne, pretože navrhovaná činnosť jednoznačne zasahuje do podzemných vôd príslušného územia. Občania spísali petíciu, je toho názoru, že rozsah tejto činnosti mal byť posudzovaný širokou verejnosťou ako aj odbornou verejnosťou. 66. Ďalší účastníci Občianske združenie Inštitút vodnej politiky Bratislava a p. O. G. sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby sa konalo v ich neprítomnosti. 67. K jednotlivým vyjadreniam sa opätovne na pojednávaní vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný konštatoval, že výsledky povolení sa nemajú premietnuť do ďalších rozhodnutí, s čím nesúhlasí, pretože podmienky, ktoré sú stanovené v zisťovacom konaní sa následne prenášajú do rozhodnutia správnych orgánov. Poukázal na to, že v položke 16, kapitola č. 1, príloha č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, konkrétne bod 4.5 žaloby a následne, podľa ktorého od 1.1.2017 sa majú posudzovať nielen vrty ťažobné, ale všetky vrty. Pokiaľ ide o vyjadrenie starostu obce Malženice, k vrtom obce G. a Y. poukázal, že ide o 50 rokov staré vrty a nemožno ich prirovnávať s činnosťou, ktorá sa vykonáva spoločnosťou NAFTA aj v súčasnosti. O monitorovaní vody, ktorú spomínal starosta obce Malženice na pojednávaní, nemá žalobca žiadnu informáciu. 68. V súvislosti s jednotlivými námietkami ktoré vzniesol žalobca v žalobnom návrhu, krajský súd zistil, že jednou z námietok ktorú podal žalobca a ktorú považuje za zásadnú je námietka, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia prevzal všetky argumenty ďalšieho účastníka z jeho vyjadrenia k žalobe a s týmito argumentami sa stotožnil, pričom sa jednalo o ďalšieho účastníka spoločnosť NAFTA, a. s. 69. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia sa považuje za záruku toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Je predpokladom toho, aby sa mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky a napokon je predpokladom aj kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. 70. Povinnosť správneho orgánu je odôvodnená potrebou, aby správny orgán uviedol s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Podľa odporúčania Rec (2004)20 nemusí sa zaoberať každou námietkou vznesenou v spore, avšak len tými, ktoré by mohli ovplyvniť jeho výsledok a na tie je potrebné presne a rýchlo reagovať ( platí aj pre rozhodovanie vo veciach správnych orgánov ). 71. Podľa vysvetľujúceho memoranda k odporúčaniu Rec (2004)20, akýkoľvek nedostatok či nepresnosť v odôvodnení rozhodnutia, môže byť dôvodom pre jeho zrušenie. Je pritom veľmi dôležité, aby odôvodnenie bolo pre sporové strany zrozumiteľné. 72. Aj Ústavný súd SR pri rozhodovaní o porušení čl.46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru, už v minulosti vyslovil, že porušenie základného práva na súdnu ochranu alebo práv na spravodlivý proces môže byť dané okrem iného aj formalistickým prístupom pri rozhodovaní. 73. Prejavom formalistického prístupu je podľa názoru ústavného súdu aj absencia skutkovej a právnej stránky rozhodnutia, najmä keď na takýto nedostatok poukáže sťažovateľ v príslušnom konaní. Takýto postup môže smerovať vyslovením niektorého zo základných práv sťažovateľa. Povinnosťou všeobecného súdu ako aj správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako aj právnej stránky rozhodnutia ( rozsudok III. ÚS 328/05). 74. Krajský súd v tomto smere reagoval na námietku žalobcu, že žalovaný prevzal dôvody svojho rozhodnutia z vyjadrenia ďalšieho účastníka NAFTA a. s., pričom podľa názoru krajského súdu, toto konštatovanie žalobcu je dôvodné, keďže túto námietku nespochybňuje ani sám žalovaný, ktorý uviedol, že vyjadrenie spoločnosti NAFTA a. s. k odvolaniu dostatočne odpovedalo na vznesené námietky a zároveň vyvrátilo obavy z vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. 75. Na druhej strane však prichádza do úvahy otázka, ktorú je potrebné vyriešiť, či takýto postup žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu je správny a zákonný. Podľa názoru krajského súdu tento postup je absolútne formalistický a tým aj nesprávny, keď správny orgán si osvojí pri vysporiadaní sa s námietkami žalobcu závery, ktoré v konaní prezentuje ďalší účastník, ktorý má vo veci osobný záujem, keďže správny orgán rozhoduje v predmetnej veci o návrhu tohto účastníka v rámci povoľovacieho konania, t. j. rozhoduje o povolení vykonávať prieskumný vrt, ktorý má realizovať práve tento účastník, ktorého argumenty prevzal žalovaný do dôvodov svojho rozhodnutia bez výhrady, bez použitia svojej vlastnej správnej úvahy. 76. Podľa názoru krajského súdu, správny orgán nepostupoval v predmetnej veci v súlade so zákonom, keď sa pri vysporiadaní s jednotlivými námietkami žalobcu len stotožnil s vyjadreniami ďalšieho účastníka NAFTA a. s., pričom nedal vlastnú odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia. 77. Z judikatúry Európskeho súdu jednoznačne vyplýva, že súd, teda aj správny orgán pri pojme spravodlivého procesu vyžaduje, aby správny orgán poskytol stručné dôvody pre svoje rozhodnutie, či už s tým, že do neho včlenil dôvody uvedené nižším správnym orgánom alebo inak a že sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami, ktoré mu boli predložené na posúdenie, aby len bez ďalšieho jednoducho neprevzal závery ku ktorým dospel správny orgán nižšieho stupňa. Pokiaľ odvolací správny orgán prevezme závery ďalšieho účastníka, navyše zainteresovaného na výsledku vo veci, je tento postup skutočne neštandardný a podľa názoru krajského súdu aj nezákonný, keďže zo samotného rozhodnutia nie je zrejmé, či sa odvolací správny orgán skutočne zaoberal námietkami ktoré boli vznesené v rámci odvolacieho konania a či jednotlivé námietky skutočne aj vyhodnocoval bez toho, že by len formalisticky reagoval na tieto námietky prevzatím dôvodov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli a ktoré sú dôvodmi iného účastníka konania. 78. Krajský súd poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia je jednou z obsahových náležitostí rozhodnutia, ktoré má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu o zákonnosti jeho rozhodnutia. V danom prípade teda ak odvolací správny orgán prevzal do svojho rozhodnutia bez ďalšieho vyjadrenia k námietkam ďalšieho účastníka, bez toho, že by použil vlastnú správnu úvahu, týmto svojim rozhodnutím žiadnym spôsobom neposilnil dôveru účastníkov konania v správnosť svojho rozhodovania, pretože odôvodnenie rozhodnutia žalovaného absentuje akékoľvek úvahy o tom, prečo došlo z jeho strany k stotožneniu sa so závermi ďalšieho účastníka a aké úvahy viedli správny orgán k tomu, že tieto závery považuje za správne. 79. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že krajský súd vyhodnotil námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené za relevantnú, pričom krajský súd poznamenáva, že ide o zásadnú námietku, ktorá má vplyv na preskúmanie aj ďalších námietok, keďže odvolací správny orgán t. j. žalovaný pri svojom rozhodovaní v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol vlastné úvahy a vlastné závery k jednotlivým námietkam, čo spôsobilo nezákonnosť tohto rozhodnutia z hľadiska jeho nepreskúmateľnosti. 80. Z uvedeného dôvodu krajský súd pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného zrušil len rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný zaujal svoje stanovisko k jednotlivým námietkam vzneseným žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu, riadne sa s týmito námietkami vysporiadal, vyhodnotil ich tak ako to vyžaduje zákon a až po prípadnom podaní žaloby proti novému rozhodnutiu žalovaného sa krajský súd bude zaoberať aj ostatnými námietkami ktoré budú obsahom nového žalobného návrhu. 81. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol krajský súd tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 82. V ďalšom konaní žalovaný opätovne vo veci rozhodne s tým, že sa vysporiada s jednotlivými námietkami ktoré žalobca vzniesol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 83. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 84. Ďalším účastníkom konania 1/ až 5/ právo na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností ktoré im správny súd uložil, pričom v predmetnej veci súd neukladal týmto účastníkom žiadne povinnosti. 85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.