Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/21/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200035 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200035.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu BRUTTO, s.r.o., Trnavská cesta 912, Sereď, IČO: 44 533 870, zastúpeného advokátkou JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Paulínska 20, Trnava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2019/037026/Bo zo dňa 16.12.2019, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Ing. S. N., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. U. XXX/XX, N., 2. DELTA Consult, a.s., Paulínska 24, Trnava, IČO: 341 39 761, 3. Oberbank leasing s.r.o., Prievozská 4/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 955015, 4. SAJVA, spol. s r.o., Niklova 3663/12, Sereď, IČO: 36 232 831 , 5. PCP Invest, s.r.o., Niklova 4346, Sereď, IČO: 36 000 655 a 6. SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o., Cukrovarská 726, Sereď, IČO: 31 568 386 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2019/037026/Bo zo dňa 16.12.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Mesta Sereď (stavebného úradu) č. 13533/ÚPaSP 575/2018, 281/26265/ÚP a SP/2019 zo dňa 23.08.2019 podľa § 85 ods. 3 stavebného zákona nepovoľujúce navrhovanú zmenu účelu užívania stavby „Výroba hračiek z plastových hmôt“, stavba súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 3663/13, kat. úz. N., ul. J. na účel „Ubytovňa“ z dôvodu jej rozporu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. 2. Poukazoval na to, že návrh na zmenu užívania stavby podal na stavebnom úrade dňa 05.06.2018, kedy bol platný a účinný územný plán Mesta Sereď vyhlásený vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) č. 7/2015, podľa ktorého pre plochu, na ktorej je umiestnená predmetná stavba, bola ako prípustná funkcia určená aj funkcia občianskej vybavenosti zahŕňajúca aj ubytovacie služby. Žalobca preto, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa v blízkosti nachádza ubytovňa, mal za to, že zmena stavby nie je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie Mesta Sereď. 3. Napriek tomu stavebný úrad svojim rozhodnutím zo dňa 03.07.2018 zmenu účelu užívania stavby nepovolil pre rozpor so záväznou časťou územného plánu, ktoré rozhodnutie odvolací orgán dňa 21.08.2018 zrušil, pričom zaujal právny názor, že navrhovaná stavba „Ubytovňa“ na parcele č. 3663/13 je v súlade s územným plánom Mesta Sereď. 4. Dňa 13.09.2018 vydalo Mesto Sereď Všeobecné záväzné nariadenie č. 7/2018, podľa ktorého sa územný plán mení v textovej časti - C. Záväzná časť územného plánu, časť C.1.1 Všeobecné záväzné regulatívy, podkap. (4) Zásady a regulatívy pre plochu s funkciou výroby a skladov sa za odsek b) dopĺňa odsek c), ktorý znie: „c) neprípustné sú stavby s funkciami: bývanie, prechodné ubytovanie a rekreácia. Podľa článku 2, VZN č. 7/2018 nadobúda účinnosť dňa 03.10.2018. Mesto Sereď vo veci opätovne rozhodlo rozhodnutím č. 13533/21334-ÚPaSP 575/2018 zo dňa 28.09.2018, ktorým návrh žalobcu zamietol a zmenu užívania stavby nepovolil. Ďalej vo výroku bolo uvedené, že zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní, po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmenu stavby. 5. Toto rozhodnutie bolo zdôvodnené tým, že navrhnutá zmena dokončenej stavby prístavbou vonkajšieho únikového schodiska a vstupných dverí podlieha osobitnému konaniu o umiestnení stavby a stavebnému konaniu podľa stavebného zákona. Podľa názoru Mesta Sereď sa jedná o zmenu účelu stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby a táto zmena podlieha osobitnému konaniu podľa ustanovení stavebného zákona. Preto nevyzval žalobcu predložiť ďalšie doklady, ktoré by boli potrebné k posúdeniu návrhu. 6. Odvolací orgán na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 17.01.2019 rozhodnutie stavebného úradu opätovne zrušil, pričom konštatoval, že navrhovanou zemnou stavby sa podstatne nezmení vzhľad stavby a nezasahuje sa do jej nosných konštrukcií. 7. V ďalšom konaní stavebný úrad konanie vo veci prerušil, neúspešne sa domáhal preskúmania rozhodnutia Okresného úradu Trnava zo dňa 17.01.2019 Ministerstvom dopravy a výstavby SR a požiadal aj o metodické usmernenie, na ktoré ministerstvo odpovedalo listom zo dňa 24.07.2019, podľa ktorého nemôže zaujať stanovisko ku konkrétnej doposiaľ prebiehajúcej veci. K otázke súladu rozhodnutia s platným územným plánom ministerstvo všeobecne uviedlo, že: „Rozhodnutie je zákonné, ak je vydané v súlade s právnou úpravou účinnou v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Neplatí to len v prípade, ak nový právny predpis v prechodnom ustanovení výslovne zakotví, že správne konanie, ktoré nebolo dokončené do dňa účinnosti nového právneho predpisu, sa dokončí podľa doterajšieho predpisu.“ 8. Po doplnení všetkých stavebným úradom požadovaných dokladov a splnení technicko - stavebných podmienok zmeny užívania stavby stavebný úrad zmenu účelu užívania stavby nepovolil rozhodnutím zo dňa 23.08.2019, ktoré v odvolacom konaní žalovaný potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.12.2019 s opravou zo dňa 17.01.2020. 9. Žalobca sa cíti byť rozhodnutiami správnych orgánov dotknutý na svojich právach a je toho názoru, že navrhovanej zmene účelu užívania stavby malo byť vyhovené. 10. Namietal, že v čase podania návrhu bol dobromyseľný v tom, že jeho návrh je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Sereď. Táto dobromyseľnosť bola v konečnom dôsledku potvrdená aj rozhodnutím odvolacieho orgánu, Okresného úradu Trnava, ktorým jeho odvolaniu bolo vyhovené a odvolací správny orgán zaujal právny názor, že navrhovaná stavba „Ubytovne“ je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Sereď. Ďalším postupom Stavebného úradu Mesta Sereď žalobca naďalej zotrval vo svojej dobromyseľnosti, keďže Stavebný úrad Mesta Sereď v administratívnom konaní skúmal už len skutočnosti podľa §-u 85 ods. 1 a 2 stavebného zákona, t.j. o aké zmeny v užívaní stavby sa jedná, či sa jedná o zmeny, podľa ktorých sa podstatne mení vzhľad stavby a zasahuje do nosných konštrukcií alebo opačne. Dobromyseľnosť žalobcu bola umocnená samotným rozhodnutím Mesta Sereď č. 13533/21334 - ÚpaSP 575/2018 zo dňa 28.09.2018, keď do výroku rozhodnutia uviedlo, že „Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní, po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby.“ Takéto rozhodnutie bolo vydané už v čase, keď bolo vydané VZN č. 7/2018 zo dňa 13.09.2018. Predmetným rozhodnutím bol žalobca ubezpečený, že v konaní o jeho návrhu sa už bude posudzovať len splnenie podmienok podľa §-u 85 ods. 1 a 2 stavebného zákona. 11. Rozhodnutiami vychádzajúcimi zo záveru, že zmena účelu užívania stavby je v rozpore s VZN č. 7/2018 bol žalobca prekvapený, pretože dôvodne očakával, že jeho návrhu bude vyhovené, keď po vydaní rozhodnutia OÚ Trnava zo dňa 21.08.2018 stavebný úrad skúmal splnenie podmienok podľa § 75 ods. 1 a 2 stavebného zákona a jeho úkony smerovali k rozhodnutiu o povolení zmeny užívania stavby, pričom zmenený územný plán podľa VZN č. 7/2018 platil už v čase vydania rozhodnutia zo dňa 17.01.2019, ktorým žalovaný vyhovel jeho odvolaniu a zrušil zamietavé rozhodnutie stavebného úradu iba z dôvodu, že navrhovaná zmena stavby podstatne nemení jej vzhľad a nezasahuje do nosných konštrukcií. 12. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.12.2019 negoval svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 17.01.2019, podľa ktorého zmena účelu stavby nebola v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Sereď. 13. Podľa žalobcu správne orgány oboch stupňov porušili základné pravidlá konania podľa § 3 Správneho poriadku, keď v konaní nepostupovali v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, svojimi rozhodnutiami zasiahli do oprávneného práva a záujmu žalobcu, nekonali v medziach ústavy, porušili základné princípy, na ktorých je budovaný právny štát. Žalobca podľa VZN č. 7/2015 mal právo na povolenie zmeny účelu využitia stavby, že je to naozaj tak, mu bolo potvrdené rozhodnutiami Okresného úradu Trnava a po rozsiahlych obštrukciách zo strany Mesta Sereď, mu toto právo bolo nezákonne, bezdôvodne upreté, keď v rozhodovaní prvostupňového a aj druhostupňového orgánu došlo k zvratu v rozhodovaní spočívajúcom v nesprávnej aplikácii právneho predpisu - VZN č. 7/2018. 14. Odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu vychádzajúce zo stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 24.07.2019 a samotné stanovisko ministerstva považuje žalobca za nezmyselné nakoľko nerozlišuje medzi dátumom vydania rozhodnutia a dátumom právoplatnosti rozhodnutia, v časovej medzere medzi ktorými môže dôjsť ku zmene právnej úpravy. Namietal tiež, že ministerstvo nebolo príslušným na vyjadrenie sa k predmetnej veci, nie je správnym orgánom a jeho zasahovanie do konania bolo protizákonné. 15. Podľa žalobcu stavebný úrad úmyselne zabránil vykonanie jeho podnikateľského zámeru. Stavebný úrad Mesta Sereď vydal prvé rozhodnutie dňa 03.07.2018, teda v čase, keď územnoplánovacia dokumentácia Mesta Sereď pripúšťala navrhovanú zmenu užívania stavby. Keby stavebný úrad Mesta Sereď rozhodlo zákonne, konanie by sa nepredĺžilo do času, kedy už platil nový územný plán. Bez ohľadu však na túto skutočnosť, t.j. na zmenu územného plánu, návrhu malo byť vyhovené. 16. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na Nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 333/2018 zo dňa 03.07.2019, v ktorom ústavný súd zaujal právny názor k otázke aplikácie územného plánu, a to či v prípade zmeny územného plánu sa má za určitých okolností aplikovať pôvodný územný plán alebo nový územný plán alebo nový územný plán. V prejednávanom prípade pred Ústavným súdom SR, ústavný súd zaujal právny názor, podľa ktorého: Už Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri tvorbe svojej doktríny formuloval názor, že „princípy právneho štátu a právnej istoty vyžadujú, aby bol každý ústavne možný prípad retroaktivity výslovne obsiahnutý v ústave, resp. v zákone a by sa vyriešili s tým spojené prípady tak, aby nadobudnuté práva boli riadne chránené.“ 17. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou dovolávajú výkladu (a aplikácie nového územného plánu), ktorý je vo svojich dôsledkoch retroaktívny v neprospech stavebníka (navrhovateľa správneho konania) bez toho, aby toto spätné pôsobenie nového územného plánu bolo výslovne zakotvené. Takýto výklad nie je ústavne akceptovateľný. Práve naopak, výklad zvolený najvyšším súdom je plne v súlade s horeuvedenými zásadami na prospech stavebníka, ktorý v čase podania svojho návrhu na vydanie územného rozhodnutia, spĺňajúc všetkými právnymi predpismi vyžadované podmienky, legitímne očakával, že nastúpia tie právne následky, ktoré v čase podania jeho návrhu právne predpisy s takým podaním spájali, a to vo forme vydania územného rozhodnutia o umiestnení ním navrhovanej stavby. V hre je teda základné právo stavebníka na inú právnu ochranu poskytovanú správnymi orgánmi. Nejasnosť všeobecne záväzného nariadenia mesta pre absenciu prechodných ustanovení nemôže byť v demokratickej spoločnosti jednotlivcovi (stavebníkovi) na ťarchu. Navyše podmienky v podobe stanovenia maximálnej „podlažnosti“ umiestňovanej budovy majú povahu noriem (verejného) hmotného práva, a preto je v prípad absencie prechodných ustanovení pre posúdenie veci rozhodujúci právny stav platný v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia. S tým kolidujúce záujmy sťažovateľov ako vlastníkov susedných nehnuteľností na udržaní doterajšieho stavu nemôžu byť dostatočným dôvodom na retroaktívny výklad a aplikáciu neskoršieho právneho predpisu, ktorý by im viac vyhovoval.“ 18. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán a žalovaný ako odvolací právny orgán aplikoval novší právny predpis - VZN, čím porušil princíp zákazu spätného retroaktívneho pôsobenia právneho predpisu. V rozpore s právnym názorom Ústavného súdu SR, že v prípade absencie explicitných prechodných ustanovení je povinnosť uprednostniť ten z viacerých do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý najviac šetrí zmysel a podstatu základného práva jednotlivca, zaujal opačný aplikačný postup, čím porušil čl. 4 ods. 4 listiny základných práv a slobôd. Porušil princíp „in dubio pro libertate“, ktorý vyjadruje prioritu jednotlivca a jeho slobody pred štátom. 19. V rozpore s názorom Ústavného súdu SR, absenciu prechodných ustanovení vo VZN č. 7/2018 vyložil v neprospech žalobcu s odôvodnením, že v procese prerokovávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie bolo možné uplatniť námietky a pripomienky k predmetným zmenám. K tomuto žalobca uvádza, že nový územný plán nepripomienkoval z dôvodu, že mal dôveru v stavebný úrad Mesta Sereď, že tento bude rozhodovať zákonne, keďže odvolací orgán Okresný úrad Trnava už vyslovil právny názor, že jeho návrh je v súlad s územnoplánovacou dokumentáciou. Konateľ žalobcu, pán Ing. Ing. Marián Sidor, CSc. bol účastný na zasadnutí mestského zastupiteľstva, na ktorom bol nový územný plán prejednávaný. V diskusii k tomuto územnému plánu právnik mesta sa vyjadril, že návrhy podané za účinnosti pôvodného územného plánu budú posúdené podľa pôvodného územného plánu, a že zmeny územného plánu budú aplikované iba na návrhy doručené po nadobudnutí účinnosti nového územného plánu. Na základe takéhoto skutkového stavu žalobca nevyjadril námietky k novému územnému plánu. 20. Žalobca poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 8 Sžf/59/2014 a namietal, že žalovaný porušil princíp právnej istoty, keď ako druhostupňový orgán v rozhodnutí zo dňa 17.01.2019 (keď už platil a bol účinný nový územný plán) aplikoval pôvodný územný plán a v rozhodnutí zo dňa 16.12.2019 pri rozhodovaní aplikoval nový územný plán. Takéto odlišné právne názory v rozhodovaní toho istého orgánu v tej istej veci nevzbudzuje dôveru občana v právny štát. 21. Podľa žalobcu stavebný úrad vo veci pochybil aj opakovaným prerušením konania, ktoré v prípade prerušenia konania rozhodnutím zo dňa 19.02.2019 bolo z nezákonného dôvodu a v prípade prerušenia rozhodnutiami zo dňa 22.03.2019 a 08.07.2019 išlo o prerušenia na neprimerane dlhú dobu 60 dní. 22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 23. Uvádzal, že pri preskúmavaní rozhodnutia Mesta Sereď v odvolacom konaní postupoval v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a tiež v zmysle ust. § 32 Správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci a svoj postup dostatočne v rozhodnutí odôvodnil. 24. Okresný úrad Trnava - OVBP2 preskúmal súlad predmetnej zmeny v užívaní stavby na účel „Ubytovňa“, stavby so súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. 3663/13 kat. úz. N., s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Sereď a zistil nasledovné: Okresný úrad Trnava - OVBP2 v rozhodnutí č. OU-TT-OVBP2-218/027465/Pl zo dňa 21.08.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2018, posúdil súlad navrhovanej zmeny predmetnej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Sereď a skonštatoval, že v čase vydania uvedeného rozhodnutia, navrhovaná zmena stavby „Ubytovňa“ bola v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Sereď; Okresný úrad Trnava - OVBP2 v danom rozhodnutí ďalej uviedol, že Mesto Sereď obstaralo a verejne prerokovalo zmeny a doplnky územného plánu (č. 4/2018), kde vylúčilo z plôch výroby možnosť umiestňovať ubytovanie a bývanie všetkého druhu, avšak tieto zmeny a doplnky neboli v mestskom zastupiteľstve zatiaľ (teda v čase vydania rozhodnutia OU Trnava - OVBP2) schválené. Zmeny a doplnky č. 4/2018 boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Seredi č. 148/2018 zo dňa 19.09.2018. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná zmena stavby na účel „Ubytovňa“ je (a bola aj v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia) v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Sereď. 25. Nakoľko nový právny predpis (Zmeny a doplnky územného plánu Mesta Sereď č. 4/2018) v prechodnom ustanovení výslovne nezakotvil, že správne konanie, ktoré nebolo dokončené do dňa účinnosti nového právneho predpisu, sa dokončí podľa doterajšieho predpisu, odvolací orgán konštatuje, že stavebný úrad, Mesto Sereď, v preskúmavacom konaní správne posúdil nesúlad predmetného návrhu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Sereď. V procese prerokovávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie bolo možné uplatniť námietky a pripomienky k predmetným zmenám v zmysle ust. § 22 stavebného zákona. 26. Prerušenie konania rozhodnutiami zo dňa 22.03.2019 a 08.07.2019 a vyžiadanie doplnenia dokumentácie žalobcu, ktoré by nezmenilo skutočnosť, že návrh je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, žalovaný považuje za nehospodárne konanie stavebného úradu, pričom zákonný dôvod prerušenia konania nebol ani v prípade rozhodnutia zo dňa 19.02.2019, ktoré vychádzalo z nesprávneho posúdenia existencie predbežnej otázky. 27. Podľa žalovaného Nález Ústavného súdu SR, ktorým žalobca argumentoval, nerieši zhodný prípad, ale posudzovanie súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou platnou v čase vydania rozhodnutia, ku zmene ktorej došlo počas odvolacieho konania. 28. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 29. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.12.2019 (s opravou chyby v písaní zo dňa 17.01.2020) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 23.08.2019, ktorým tento nepovolil žalobcom navrhovanú zmenu účelu užívania stavby podľa § 85 ods. 3 stavebného zákona na základe zistenia, že zmena účelu užívania stavby je v rozpore so záväznou časťou územného plánu Mesta Sereď v znení VZN č. 7/2018 zo dňa 13.09.2018. 30. Skutkové okolnosti prípadu medzi účastníkmi neboli sporné, žalobca namietané nesprávne právne posúdenie veci vyvodzoval zo skutočnosti, rovnako nespornej, že v čase začatia správneho konania na jeho návrh zmena účelu užívania stavby v súlade s územným plánom mesta bola, a že rozhodujúci správny orgán pri prijatí negatívneho záveru vychádzal z územného plánu, ktorý sa platným a účinným stal až v priebehu konania, a ktorý povolenie navrhovanej zmeny účelu užívania stavby pre dané územie vylučuje. 31. Zákon takúto situáciu výslovne nerieši, z formulácie ustanovenia § 85 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, je však potrebné logicky vyvodzovať, že dôvodom nepovolenia zmeny účelu užívania je tu rozpor so záväznou časťou územného plánu existujúci v čase rozhodovania stavebného úradu (nepovolenie navrhovanej zmeny nie je výslovne viazané na rozpor s územným plánom v čase začatia správneho konania). 32. Opačný výklad by v extrémnych prípadoch mohol viesť k situáciám, keď by navrhovaná zmena stavby povoľovaná podľa územného plánu platného v čase začatia správneho konania bola prekážkou realizácie územného plánu, ktorý bol v priebehu správneho konania v súlade so zákonom zmenený a v čase rozhodovania o navrhovanej zmene stavby by už bol prekážkou jej povolenia, alebo by bola priamo prekážkou prijatia takejto zmeny územného plánu, ktorá v porovnaní s individuálnym záujmom žiadateľa predstavuje záujem verejný. 33. Pokiaľ žalobca argumentoval Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 333/2018 zo dňa 03.07.2019, ktorým nebolo vyhovené sťažovateľovi namietajúcemu (okrem iného) nezohľadnenie zmeny územného plánu, ku ktorej došlo v dobe po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v územnom konaní, je potrebné konštatovať, v súlade so stanoviskom žalovaného, že nález vychádza z posudzovania odlišnej skutkovej a právnej situácie, keď správne orgány pri vydaní územného rozhodnutia vychádzali z územného plánu platného v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu, ku zmene ktorého v oblasti prípustnej podlažnosti budov došlo v priebehu odvolacieho konania. 34. Niektoré z myšlienok ústavného súdu deklarovaných v uvádzanom rozhodnutí síce podporujú právny názor žalobcu, „jasnejšou rečou“ vo vzťahu k situácii vzniknutej v predmetnom konaní však hovorí právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v uznesení sp. zn. 3 Sžo/53/2016 zo dňa 20.09.2016, podľa ktorého, ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky nepravej retroaktivity tak, že musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatné neskončené konania, pokiaľ on sám nestanoví výnimky zo svojej aplikovateľnosti. Tento právny názor bol podrobený kontrole ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 280/2018-21 zo dňa 13.06.2018, ktorý pri posudzovaní ústavnej súladnosti interpretácie aplikovanej právnej úpravy konštatoval presvedčivosť argumentácie najvyššieho súdu a jeho stanoviská označil za nejaviace sa ako ústavne nekonformné a nie arbitrárne. 35. Právny názor, ktorým sa súd pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil a ktorého výsledkom je zamietnutie žaloby zohľadňuje skutočnosť, že zmena územného plánu, ktorá je prekážkou navrhovaného povolenia zmeny účelu užívania stavby, bola prijatá všeobecne záväzným právnym predpisom - všeobecne záväzným nariadením Mesta Sereď č. 7/2018 zo dňa 13.09.2018, ktoré ustanovenia vylučujúce jeho aplikáciu na prípad žalobcu neobsahuje. 36. Významom princípu právnej istoty, ktorého porušenie žalobca namietal, je primárne zabezpečenie, aby v obdobných prípadoch (za rovnakej alebo obdobnej skutkovej situácie) správne orgány vo svojich rozhodnutiach poskytovali rovnakú odpoveď na právnu otázku. V rozpore s týmto princípom nie je, ak správny orgán v priebehu konania o veci dôvodne zmení svoj právny názor, pričom zmenu právneho názoru namietanú žalobcom ani nemožno vidieť v rozhodnutí žalovaného zo dňa 17.01.2019 (v ktorom žalovaný neriešil otázku aplikácie skoršieho či neskoršieho územného plánu, ale otázku, či navrhovaná zmena stavby má vplyv na vzhľad stavby a či zasahuje do jej nosných konštrukcií) v porovnaní s preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.12.2019. 37. Súd má za to, že aj legitímnosť očakávaní účastníka správneho konania je potrebné posudzovať nielen v súvislosti so stavom v čase začatia správneho konania, ale v prípade zmeny aplikovateľnej právnej normy aj v súvislosti so stavom v čase rozhodovania správneho orgánu. Pochybenia, ku ktorým v konaní správnych orgánov došlo, ako to vyplýva už zo skutočnosti, že predchádzajúce dve rozhodnutia stavebného úradu vo veci boli odvolacím orgánom zrušené, ako aj zo stanoviska žalovaného k dôvodnosti opakovaných prerušení konania, mali nepochybne negatívny vplyv na žalobcov zámer vyplývajúci z jeho žiadosti o povolenie zmeny v užívaní stavby, tieto pochybenia však nemajú vplyv na správnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a nemožno ich zhojiť (pochybenia) vyhovením žiadosti žalobcu v čase existencie nového územného plánu, ktorý takýto postup - povolenie navrhovanej zmeny účelu užívania stavby, robí nelegitímnym. 38. V rozpore s právnym názorom žalobcu súd nezistil nezákonnosť odôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani v postupe stavebným úradom dopytovaného Ministerstva dopravy - výstavby SR, ktorý postup nie je dôvodné považovať za protizákonné zasahovanie nepríslušného orgánu do konania, keď ministerstvo samo vo svojej odpovedi na žiadosť o metodické usmernenie zaujatie stanoviska ku konkrétnej veci vedenej stavebným úradom odmietlo a iba všeobecne vyjadrilo svoj názor na aplikovateľnosť právnej úpravy v závislosti od doby jej účinnosti (ktorý žalobca označil za nezmyselný). 39. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného a v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov nezistil také žalobcom namietané nedostatky, ktoré by mali za následok nezákonnosť odôvodňujúcu zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., správny súdny poriadok) ako nedôvodnú zamietol. 40. V konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu súd právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní ani žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli, rovnako ako v prípade ďalších účastníkov konania, ktorí k veci nezaujali žiadne stanovisko a ktorým podľa obsahu spisu v konaní zjavne žiadne trovy nevznikli. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.