Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/41/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200063 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200063.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov: 1. Ing. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, H. L., 2. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XXX, Q. T., 3. Ing. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX a 4. SPZ Poľovnícke združenie Veľké Blahovo, IČO: 51751569, Krížna 1007/12, Dunajská Streda, všetkých zastúpených advokátom JUDr. Norbertom Horváthom, Slnečná 592/2, Galanta, proti žalovanému Okresnému úradu Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DS-PLO-2019/016717 zo dňa 09.07.2019, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. T. XXXX/XX, H. L., 2. X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, U. F., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Volochom, Hollého 745/34, Senica a 3. Poľovníckeho združenia Slovenského poľovníckeho zväzu Nagyabony, IČO: 52531902, Veľké Blahovo 483, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, Rovinka 651, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade o d m i e t a . II. Súd opatrenie Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, č. OU-DS- PLO-2019/016717 zo dňa 09.07.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. Žalobcom v 3. a 4. rade súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. IV. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobcovia sa v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia OU-DS- PLO-2019/016717 zo dňa 09.07.2019, ktorým žalovaný podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve zaevidoval zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru Veľké Blahovo uzavretú dňa 08.07.2019 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpenými ďalšími účastníkmi v 1. a 2. rade a užívateľom poľovného revíru - ďalším účastníkom v 3. rade. 2.Uvádzali, že ako splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov zvolení na zhromaždení vlastníkov konanom dňa 30.08.2018 (žalobcovia v 1. a 2. rade), vlastník poľovných pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru (žalobca v 3. rade) a poľovnícke združenie, skoršia zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 20.09.2018 žalovaným zaevidovaná nebola (žalobca v 4. rade), boli napadnutým opatrením ukrátený na svojich právach. 3. Poukazovali na to, že žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľného revíru uzavretú dňa 08.07.2019 bez toho, aby vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve preukazujúce splnenie podmienok pre zaevidovanie zmluvy a bez náležitého odôvodnenia opatrenia, ktoré obsahuje iba konštatovanie, že súčasťou zmluvy je notárska zápisnica zo dňa 08.07.2019, a je preto nepreskúmateľné. 4.Majú za to, že bolo povinnosťou správneho orgánu splnenie podmienok zaevidovania zmluvy preskúmať, ako to vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v rozhodnutiach 4Sžr/73/2016 a 4Sžr/72/2014, a že opatrenie, napriek vylúčeniu pôsobnosti správneho poriadku musí byť riadne odôvodnené - v tejto súvislosti poukazovali na právny názor najvyššieho súdu vyslovený v jeho rozhodnutí sp.zn. 5Sžk/1/2018. 5.Voči postupu žalovaného vo veci namietali, že vlastníci poľovných pozemkov svoju vôľu pri stanovení podmienok užívania revíru a výbere jeho budúceho užívateľa prejavili už na zhromaždení vlastníkov konanom dňa 30.08.2018, pričom na základe tam prijatých rozhodnutí bola zmluva o užívaní uzavretá v prospech žalobcu v 4. rade, ktorou sú vlastníci poľovných pozemkov viazaní až do meritórneho rozhodnutia o žiadosti o zaevidovanie tejto zmluvy a nepatrí im právo opätovne o užívaní poľovného revíru rozhodnúť a uzavrieť novú zmluvu. Žalovaný však žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej v prospech žalobcu v 4. rade meritórne nevybavil, ale usúdil, že meritórne bude môcť o veci rozhodnúť až po vyriešení prejudiciálnej otázky, za ktorú považoval ukončenie konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda pod č.k. 7C/83/2018. 6.Podľa žalobcov by nevyhovením správnej žalobe a nezrušením napadnutého opatrenia v prípade zániku predbežnej otázky nevyhovením žalobe, o ktorej sa vedie konanie 7C/53/2018 (o určenie neplatnosti právneho úkonu - vypovedania zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 20.03.2017), došlo k patovej situácii nakoľko napadnuté opatrenie o zaevidovaní zmluvy v prospech ďalšieho účastníka v 3. rade by podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve bolo prekážkou zaevidovania zmluvy uzavretej v prospech žalobcu v 4. rade napriek tomu, že táto bola uzavretá skôr (konanie správneho súdu vo veci preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného o nezaevidovaní zmluvy o užívaní uzavretej v prospech žalobcu v 4. rade vedené pod sp.zn. 14S/76/2019 bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda pod č.k. 7C/53/2018.). 7.Skutočnosť, že žalovaný nevykonal dokazovanie podľa § 16 ods. 1 zákona, podľa žalobcov vyplýva už zo skutočnosti, že napadnuté opatrenie vydal v deň doručenia žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, akým spôsobom verifikoval správnosť údajov týkajúcich sa vlastníckej podstaty účastníkov zhromaždenia vlastníkov konaného dňa 02.07.2019 obsiahnutých v listine prítomných tvoriacej prílohu notárskej zápisnice zo dňa 08.07.2019. 8.Ak by žalovaný dokazovanie súladné so zásadou materiálnej pravdy vykonal, zistil by, že obec Veľké Blahovo ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 98,9951 ha na mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 09.05.2019 prijalo uznesenie, podľa ktorého mal byť na zhromaždení vlastníkov za užívateľa poľovného revíru určený „pôvodný poľovnícky zväz Veľké Blahovo“, ktorým nemohol byť ďalší účastník v 3. rade nakoľko v tom čase neexistoval a vznikol až 01.07.2019. Zistil by tiež, že X. V., nar. XX.XX.XXXX ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 48,6388 ha zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. v čase pred konaním zhromaždenia vlastníkov, z ktorého vzišla zmluva zaevidovaná napadnutým opatrením, rovnako ako N. C., nar. XX.XX.XXXX, vlastník poľovných pozemkov o výmere 0,846 ha, ktorý zomrel v I. XXXX, ako aj to, že časť vlastníkov poľovných pozemkov neudelila osobe, ktorej meno je na listine prítomných uvedené ako ich splnomocnenec (M. U.), plnomocenstvo na zvolanie zhromaždenia a na ich zastupovanie na ňom, a že pri časti vlastníkov poľovných pozemkov uvedených na listine prítomných je uvedený nesprávny údaj o výmere vlastnených poľovných pozemkov - bol zrejme účelovo navýšený. 9.Žalovaný by tak musel mať za preukázané nesplnenie základnej hmotno-právnej podmienky pre zaevidovanie zmluvy, jej nepodpísanie vlastníkmi poľovných pozemkov vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu pozemkov začlenených do revíru. 10.Podľa právneho názoru žalobcov ust. § 13 v spojení s ust. § 5 zákona o poľovníctve jasne stanovuje podmienky, na základe ktorých možno postúpiť výkon práva poľovníctva a aké podmienky musia byť splnené na to, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia uzavrieť vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (cestou splnomocnenca/ov zvoleného/ých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov). Táto kľúčová otázka musí byť vyriešená už v čase konania zhromaždenia vlastníkov a z hľadiska žalovaného musí byť verifikovaná, a to preskúmaním vlastníckych vzťahov v rámci PR ku dňu konania zhromaždenia vlastníkov. Pokiaľ sa vlastníci poľovných pozemkov nezúčastnia zhromaždenia vlastníkov osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať kto za neho koná a v akom rozsahu. Žalobcovia sú toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného nie je možné preskúmať splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok. 11.V súvislosti s právnym charakterom a záväznosťou notárskej zápisnice o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, podľa žalobcov úlohou notára nie je skúmať vlastnícke vzťahy, resp. oprávnenie osôb zastupovať sa navzájom, ale opísanie priebehu zhromaždenia. Podľa žalobcov nemôže byť sporné, že notár, ktorý vyhotovil Notársku zápisnicu zo dňa 8. júla 2019 neskúmal, či vlastníci PR prítomní na Zhromaždeniach vlastníkov konanom dňa 2. júla 2019 priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov sú skutočnými vlastníkmi poľovných pozemkov a v akom rozsahu, resp. či na Zhromaždení vlastníkov konanom 2. júla 2019 prítomné osoby disponovali v rozhodnom čase oprávnením zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov a taktiež neskúmal či nedošlo v čase od udelenia splnomocnenia vlastníkom poľovného pozemku k zániku tohto splnomocnenia niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 33b Občianskeho zákonníka - napr. smrť splnomocniteľa alebo zmena v osobe vlastníka poľovného pozemku. Je nepochybné, že žalovaný skúmaniu podmienok oprávňujúcich ho zaevidovať Zmluvu o užívaní PR uzavretú v prospech ďalšieho účastníka v III. rade nevenoval žiadnu pozornosť, vychádzal výlučne z obsahu Notárskej zápisnice zo dňa 8. júla 2019 a nezistil skutočný stav veci. Teda sám nepreskúmal, či Zmluva o užívaní PR uzavretá v prospech ďalšieho účastníka v III. rade je platne uzavretá. Zákon o poľovníctve v ust. § 16 ods. 1 ukladá žiadateľovi predložiť správnemu orgánu o.i. aj notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, no tak ako je vyššie uvedené, táto notárska zápisnica nenahrádza činnosť, resp. povinnosť správneho orgánu preskúmať zákonné podmienky zmluvy o užívaní poľovného revíru. Správny orgán je oprávnený zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať, resp. odmietnuť jej evidenciu až po preskúmaní podmienok, a to jednak hmotnoprávnych a jednak procesnoprávnych v zmysle zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv. Ak žalovaný argumentuje odkazom na Notársku zápisnicu zo dňa 8. júla 2019, tento argument v súvislosti so splnením zákonnej podmienky pre evidenciu zmluvy neobstojí, nakoľko notár v zmysle ust. 5 ods. 5 zákona o poľovníctve osvedčuje len priebeh zhromaždenia vlastníkov, nie splnenie podmienok, ktoré sú zákonným predpokladom na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a osvedčiť, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo zvolané vlastníkmi s poľovných pozemkov s výmerou presahujúcou 1/3 celkovej výmery poľovného revíru, resp. že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov prijalo rozhodnutia potrebnou nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov poľovného revíru väčšinou počítanou podľa podielov sú dve absolútne rozdielne skutočnosti, ktoré žalovaný nesprávne a nelogicky považuje zjavne za totožné. 12.Žalovaný vydal napadnuté opatrenie, avšak nerešpektoval pritom základné zásady správneho konania zakotvené v ust. § 3 Správneho poriadku a napadnuté opatrenie vydal bez toho, aby vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, teda nepostupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ktoré sa na daný prípad vzťahujú, najmä nerešpektoval zásadu materiálnej pravdy. Na nutnosti vychádzať zo základných zásad správneho konania nič nemení ani ust. § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve. Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je opatrením správneho orgánu, na ktorý je viazaný samotný výkon práva poľovníctva (zmluva o užívaní poľovného revíru ním nadobúda v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve svoju účinnosť). Musí preto bezpochyby vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí byť podložené dokladmi, ktoré preukazujú, že zmluva je, resp. nie je uzavretá v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi, obsahujúca všetky predpísané náležitosti, pričom opatrenie, ktorým je tento proces zavŕšený musí obsahovať presvedčivé a logické odôvodnenie. Z obsahu Notárskej zápisnice zo dňa 8. júla 2019 je zrejmé, že notár splnenie podmienok na zaevidovanie Zmluvy o užívaní PR uzavretej v prospech ďalšieho účastníka v III. rade ani neskúmal a ak by aj Notárska zápisnica zo dňa 8. júla 2019 konštatovanie notára v tomto smere obsahovala, bolo by takéto jeho vyhlásenie vychádzajúc z ust. § 5 ods. 5 veta tretia zákona o poľovníctve z pohľadu žalovaného irelevantné a nebolo by pri skúmaní podmienok na zaevidovanie predloženej zmluvy o užívaní PR prípustné naň prihliadať. Žalobcovia tak na základe vyššie uvedeného majú zato, že žalovaný na úkor žalobcu vo IV. rade zaevidoval Zmluvu o užívaní PZ uzavretú v prospech ďalšieho účastníka v III. rade rozpore v ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. 13.Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe písomne nevyjadril, resp. vo svojom podaní zo dňa 28.08.2020 iba stručne uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v predmetnom spisovom materiáli. 14.Ďalší účastník konania v 2. rade X. L., v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že žiaden zo žalobcov nebol účastníkom administratívneho konania, preto nikto z nich z tohto dôvodu nemá aktívnu žalobnú legitimáciu. Žiaden zo žalobcov nemá podľa neho vo vzťahu k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru žiadne subjektívne práva a preto je na mieste, aby súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol. 15.V tejto súvislosti poukazoval aj na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov, ale iba splnomocnenými zástupcami vlastníkov, pričom ich plnomocenstvá sa ani nevzťahujú na podanie žaloby v správnom súdnom konaní. Pokiaľ by napriek tomu pri podávaní žaloby zastupovali vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí ich splnomocnili, ako žalobcovia by mali byť uvedení zastúpení vlastníci poľovných pozemkov. 16.Podľa neho je tu naviac podozrenie, že okrem iných žalobcovia v 1. a 2. rade pri zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení konanom dňa 30.08.2018 zneužili plnomocenstvá, ktoré im boli uvedené na zastupovanie vlastníkov ešte na predchádzajúcom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 14.03.2017, čo bolo dôvodom podania trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu na Okresnú prokuratúru v Dunajskej Strede ako predchádzajúcim užívateľom poľovných pozemkov, taj aj obcou Veľké Blahovo. 17.Žalobcovia podľa ďalšieho účastníka zvolili nesprávny spôsob ochrany svojich údajných záujmov nakoľko nimi sledovaný cieľ môžu dosiahnuť podaním žaloby v civilnom sporovom konaní. 18.Súčasne má za to, že zákonnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 30.08.2018 bola spochybnená takým zásadným spôsobom, že z neho žalobcom nemohli vzniknúť žiadne subjektívne práva alebo právom chránené záujmy, ktoré by napadnutým opatrením mohli byť dotknuté. 19.K niektorých jednotlivým žalobným námietkam ďalší účastník uviedol, že: - Obec Veľké Blahovo riadne udelila plnomocenstvo na jej zastupovanie ako vlastníka poľovných pozemkov na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa uskutočnila dňa 02.07.2019 v hoteli Bratislava v Bratislave p. M. U. , všetky rozhodnutia vlastníkov na tomto zhromaždení tak boli prijaté aj v mene obce Veľké Blahovo. - O úmrtí p. X. V. dňa XX.XX.XXXX jeho splnomocnenec v čase konania Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 02.07.2019 nevedel, avšak tento vlastník poľovných pozemkov za svojho života udelil plnomocenstvo na jeho zastupovanie na tomto zhromaždení, išlo o jeho prejav vôle a splnomocnenec ním bol pri hlasovaní viazaný. - Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia niektorých vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré boli priložené k žalobe, že údajne nikdy neudelili p. M. U. plnomocenstvo na ich zastupovanie na zhromaždení dňa 02.07.2019, tak tieto plnomocenstvá boli predložené orgánu verejnej správy spolu so žiadosťou o zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 08.07.2019 a nachádzajú sa tak v administratívnom spise, v prípade potreby je tento splnomocnenec pripravený predložiť správnemu súdu ich originály za účelom posúdenia pravosti podpisov. 20.Pre prípad, že by súd pristúpil k meritórnemu rozhodovaniu vo veci, navrhol ďalší účastník v 2. rade žalobu zamietnuť. 21.Prakticky zhodne sa k veci písomne vyjadril aj ďalší účastník v 3. rade, ktorý taktiež navrhol žalobu odmietnuť, prípadne ako nedôvodnú zamietnuť. 22.Podľa jeho názoru by žalobcovia ani v teoretickej rovine nemohli dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu a ak by aj súd žalobe vyhovel, ich právne postavenie by sa v ničom nezmenilo, nedosiahli by právo poľovníctva, o ktoré usilujú nekalými prostriedkami. 23.V súvislosti s neexistenciou aktívnej žaloby legitimácie žalobcov poukazoval na judikatúru v obdobných veciach, najmä na rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrice sp.zn. 3C/159/2015 a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/60/98, 3Cdo/12/2014 a 3Cdo/98/2004. 24.Má súčasne za to, že vzhľadom na okruh žalovaných stanovený žalobcami by mal výrok rozhodnutia o žalobe účinnosť iba vo vzťahu k stranám sporu a mal by mať podľa neho účinnosť aj voči tretím osobám, ktorými sú všetci vlastníci poľovných pozemkov, a preto sa žaloba mala týkať aj ich. 25.V súvislosti s pasívnou legitimáciou v konaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/122/2002, podľa ktorého účastníkmi konania musia byť všetci, ktorých sa žaloba a rozhodnutie týka. 26.Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom sú dôvodne podozriví práve žalobcovia, dal na zváženie súdu prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia v danej trestnej veci. 27.Ďalší účastník v 1. rade v písomnom vyjadrení k veci stručne uviedol, že súhlasí s vyjadreniami ďalších účastníkov v 2. a 3. rade. 28.Žalobcovia v stanovisku k vyjadreniam ďalších účastníkov konania zotrvali na právnej argumentácii uvedenej v žalobe. 29.Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného správneho orgánu, ktorý sa pojednávania nezúčastnil napriek včasnému doručeniu predvolania, vypočul prítomných účastníkov a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 30.Žalobcovia v konaní opätovne poukazovali na to, že k zaevidovaniu zmluvy žalovaným došlo v deň doručenia žiadosti o jej zaevidovanie, z čoho podľa nich vyplýva, že dokazovanie správnym orgánom vykonané nebolo. Súdu predložili uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 7C/53/2018-387 zo dňa 19.02.2021, ktorým bolo konanie vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu - vypovedania zmluvy o užívaní poľovného revíru zastavené z dôvodu zániku žalobcu (Poľovnícke združenie Slovenského poľovníckeho zväzu vo Veľkom Blahove), s vysvetlením, že išlo o vypovedanie zmluvy u užívaní tretieho poľovníckeho subjektu, ktorá bola zaevidovaná v roku 2017 a ktorú správny orgán vyradil z evidencie práve 17.09.2019. 31.Uvádzali, že hoci žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov, sú v konaní aktívne legitimovaní, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 11S/113/2019 zo dňa 29.09.2020 v obdobnej veci. Za nesprávny považujú aj právny názor protistrany týkajúci sa neúčasti žalobcov v správnom konaní, či potreby, aby účastníkmi konania boli všetci vlastníci poľovných pozemkov, s tým, že argumentácia vychádza z rozhodnutia civilného, nie správneho súdu. 32.Ďalší účastník v 2. rade poukazoval na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade neboli vlastníkmi poľovných pozemkov splnomocnení na uplatnenie práva v tomto súdnom konaní, ale na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov, pričom nie je zrejmé, ako môžu byť žalobcovia zaevidovaním zmluvy ukrátení na ich právach, keď ani v prípade vyhovenia žalobe nemôže byť garantované, že bude zaevidovaná zmluva schválená na zhromaždení dňa 30.08.2018. 33.Podobne sa vyjadril ďalší účastník v 3. rade, ktorý namietal, že v prípade uznania žaloby za prípustnú by žalovanými mali byť všetci vlastníci poľovných pozemkov, v súvislosti s čím poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/122/2002. Opätovne poukazoval tiež na podanie trestného oznámenia, ktoré sa týka práve konania žalobcov. 34.Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým opatrením zo dňa 09.07.2019 žalovaný podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve pod evidenčným číslom EZ 04/2019 DS evidoval zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru Veľké Blahovo zo dňa 08.07.2019 na žiadosť užívateľa Poľovníckeho združenia Slovenského poľovníckeho zväzu Nagyabony. 35.V opatrení správny orgán konštatoval, že: „ k žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Veľké Blahovo bola predložená notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 02.07.2019. Táto evidencia zmluvy je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Veľké Blahovo, uzatvorenej podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zák. dňa 08.07.2019 medzi Poľovníckym združením Slovenského poľovníckeho zväzu Nagyabony, v zastúpení predsedom p. M. U., bytom XXX XX U. F. č. XXX a vlastníkmi predmetného poľovného revíru v zastúpení splnomocnencami zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, p. X. Z., bytom XXX XX H. L., W.. T. č. XXXX/XX a p. X. L., bytom XX XX U. F., Q. č. XXX.“ 36.Opatrením č. OU-DS-PLO-2019/004852, OU-DS-PLO-2019/012209 zo dňa 14.06.2019 žalovaný správny orgán na žiadosť zo dňa 01.10.2018 podanú splnomocnencami vlastníkov poľovných revírov Ing. U. U., Ing. K. U. a U. Z. nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Veľké Blahovo schválenú zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov konaným dňa 30.08.2018 na základe informácie o podaní žaloby vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu, s tým, že jej podaním na Okresnom súde Dunajská Streda boli spochybnené výsledky a rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov, pričom ide o predbežnú otázku v zmysle § 40 ods. 2 správneho poriadku, o ktorej si správny orgán nemôže urobiť úsudok. 37.Uznesením sp.zn. 14S/76/2019 zo dňa 14.10.2019 tunajší súd prerušil konanie vo veci preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 14.06.2019 o nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp.zn. 7C/53/2018 o určenie neplatnosti právneho úkonu. 38.Podľa žalobcami predloženého uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 7C/53/2018 zo dňa 19.02.2021 súd toto konanie vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu - výpovede o užívaní poľovného revíru Veľké Blahovo zo dňa 20.03.2017 z dôvodu zániku žalobcu bez právneho nástupcu. 39.Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok, SSP) podľa § 2: 1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40.Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok, SSP) podľa § 32: (1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon. (4) Účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom. 41.Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok, SSP) podľa § 33, ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania. 42.Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok, SSP) podľa § 41 (2) Správny súd môže na návrh uznesením priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá a) bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, b) bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch nevydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, c) môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, d) môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním nového rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vo veci samej podľa výroku správneho súdu. 43.Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok, SSP) podľa § 178, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 44.Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve: 1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva. Podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z.: 1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13 45.V súlade s právnym názorom ďalších účastníkov konania dospel súd k záveru o nedostatku podmienok konania o žalobnom návrhu žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí v obsahu žaloby presvedčivo neozrejmili, na akých ich subjektívnych právach boli preskúmavaným opatrením správneho orgánu ukrátení, keď z ich právneho postavenia ako splnomocnených zástupcov vlastníkov poľných pozemkov zvolených na zhromaždení konanom dňa 30.08.2018 takéto ich práva bez ďalšieho nevyplývajú. 46.Súd v tejto otázke nie je viazaný právnym názorom Krajského súdu Trenčín, rozhodnutím ktorého žalobcovia v tejto súvislosti argumentovali, a ktorý práva splnomocnených zástupcov vlastníkov dotknuté opatrením správneho orgánu vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru taktiež neidentifikoval. 47.Súd preto žalobu žalobcov v 1. a 2. rade podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako podanú zjavne neoprávnenými osobami. 48.Naproti tomu vo vzťahu k žalobcom v 3. a 4. rade, ktorí síce rovnako ako žalobcovia v 1. a 2. rade neboli účastníkmi správneho konania, ktorého výstupom je žalobou napadnuté opatrenie zo dňa 09.07.2019, súd konštatoval naplnenie podmienok aktívnej žalobnej legitimácie v predmetom správnom súdnom konaní v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktoré podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie v súvislosti s existenciou administratívnych konaní, v ktorých účastníctvo nie je normatívne vymedzené (ako je tomu práve v konaniach o evidencii zmlúv o užívaní poľovného revíru, alebo napr. v konaniach o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností) v takýchto prípadoch priznáva postavenie účastníka konania tomu, koho subjektívne právo bolo rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo dotknuté. 49.V danom prípade opatrenie žalovaného zasahuje do vlastníckych práv žalobcu v 3. rade k poľovným pozemkom priznaním užívateľského práva k revíru, ktorého sú súčasťou, ďalšiemu účastníkovi v 3. rade, v rozpore s vôľou žalobcu a do práv žalobcu v 4. rade ako subjektu, v prospech ktorého bola uzavretá a na zaevidovanie správnemu orgánu predložená skoršia zmluva o užívaní totožného revíru, vytvorením prekážky evidovania „jeho“ zmluvy podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva. 50.Pre možnosť konštatovania ohrozenia tohto práva žalobcu v IV. rade pritom nie je významné, že evidovanie „jeho“ skoršej zmluvy nie je v ďalšom konaní garantované, ale závislé od výsledku konania tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 14S/76/2019 a skúmania zákonných podmienok evidencie správnym orgánom, podobne ako právne postavenie žalobcov v tomto konaní nemôže ovplyvňovať prípadné šetrenie príslušných orgánov, či sa vo svojom konaní súvisiacom so zabezpečovaním užívania poľovného revíru dopustili alebo nedopustili trestného činu alebo iného protiprávneho konania. 51.V tvrdeniach ďalších účastníkov o podaní trestných oznámení a prebiehajúcom vyšetrovaní príslušných orgánov vo vzťahu k činnosti žalobcov nezistil súd žiadnu súvislosť s konaním o preskúmanie zákonnosti opatrenia o evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, preto súd za nedôvodný považoval návrh ďalších účastníkov na prerušenie tohto konania. 52.Ako rovnako nedôvodnú posudzoval súd námietku ďalších účastníkov konania týkajúcu sa skutočnosti, že účastníkmi konania nie sú všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Veľké Blahovo. 53.Právne postavenie týchto osôb nezodpovedá definícii účastníka konania podľa § 32 ods. 1 SSP ani definícii ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 písm. a) a písm. b), ktorých pribratie do konania by prichádzalo do úvahy v zmysle § 33 SSP, procesný predpis im však poskytuje možnosť účasti v konaní na návrh za splnenia podmienok ustanovenia § 41 ods. 2 SSP. 54.Správny súdny poriadok obsahuje osobitnú úpravu účastníctva v konaní, ktorá zodpovedá charakteru správneho súdneho konania a ktorá je odlišná od úpravy účastníctva v civilnom sporovom konaní, preto argumentácia ďalšieho účastníka právnym názorom najvyššieho súdu prezentovaným v rozhodnutiach civilného súdnictva nie je relevantná. 55.Na strane druhej správny súdny poriadok neupravuje všetky otázky súvisiace s priebehom správneho súdneho konania, preto vo svojom ustanovení § 25 pripúšťa subsidiárnu aplikovateľnosť ustanovení prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku. Neupravuje, okrem iného, popretie skutkových tvrdení protistrany, následkom nedostatku ktorého podľa § 151 ods. 1 zaradeného do ôsmej hlavy prvej časti Civilného sporového poriadku je, že sa nepopreté tvrdenie považuje za nesporné, pričom primeraná aplikácia tohto pravidla podľa názoru súdu neodporuje princípom správneho súdneho konania deklarovaným v § 5 procesného predpisu. 56.V danom prípade primárnou žalobnou námietkou bolo nevykonanie dokazovania v zmysle § 16 zákona o poľovníctve potrebného k posúdeniu naplnenia podmienok evidencie zmluvy, teda skutkové tvrdenie, ktoré žalovaný správny orgán nepoprel, keď v obsahu svojho vyjadrenia k veci netvrdil opak - preverenie, či zmluvu uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, podpísali ju vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3. 57.Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k veci obmedzil na konštatovanie, že sa pridržiava skutočností uvedených v spisovom materiáli, pričom z obsahu administratívneho spisu vykonanie kontrolných a hodnotiacich úkonov správneho orgánu nevyplýva, rovnako ako z obsahu samotného napadnutého opatrenia, z ktorého ako základu pre evidenciu zmluvy možno vyvodzovať iba predloženie zmluvy o užívaní poľovného revíru a notársky osvedčenej zápisnice z rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nie preskúmanie obsahu týchto listín z hľadiska naplnenia zákonných podmienok evidencie. 58.Súd nemal dôvod neosvojiť si tvrdenia žalobcov v tomto smere aj vzhľadom na skutočnosť, vo vyjadrení žalovaného taktiež ponechanú bez povšimnutia, že zaevidovanie zmluvy opatrením zo dňa 09.07.2019 správny orgán vykonal v deň obdržania žiadosti o tento úkon, čo samo o sebe síce nepreukazuje nezákonnosť postupu správneho orgánu, ale s prihliadnutím na skutočnosť, že o predchádzajúcej žiadosti zo dňa 01.10.2018 o evidenciu zmluvy predloženej žalobcovi vydal negatívne stanovisko 14.06.2019, naznačuje určité uprednostnenie žiadateľov o evidenciu realizovanú žalobou napadnutým opatrením. 59.Z obsahu spisu súd zistil aj ďalšie skutočnosti spochybňujúce postup správneho orgánu vo veci a naplnenia podmienok zaevidovania zmluvy týkajúce sa úmrtia vlastníka poľovných pozemkov X. V. v dobe pred konaním zhromaždenia vlastníkov a s tým súvisiacej zákonnej prekážky použitia ním udeleného splnomocnenia na hlasovanie, ktoré však už vzhľadom na vyššie uvedené nemali pre rozhodnutie súdu vo veci zásadný význam (obdobnú skutočnosť žalobcovia tvrdili aj vo vzťahu k ďalšiemu vlastníkovi poľovných pozemkov - N. C.). 60.V neposlednom rade sa súd stotožnil s námietkou žalobcov týkajúcou sa nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného pre nedostatok jeho dôvodov, keď síce prihliadal na skutočnosť, že sa na konanie o evidovaní zmluvy podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve nevzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, ale aj na výnimočné okolnosti spočívajúce práve v existencii zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej v prospech iného subjektu, ktorá zaevidovaná nebola, a v dôvodoch tohto nezaevidovania (existencia skutočností spochybňujúcich platnosť vypovedania zmluvy predchádzajúceho užívateľa), ktoré podľa názoru súdu aj pri zohľadnení charakteru posudzovaného aktu správneho orgánu - opatrenia legalizujú požiadavku na primerané odôvodnenie vysvetľujúce, prečo na evidenciu predložená zmluva zákonné podmienky pre vyhovenie žiadosti spĺňa. 61.Nakoľko súd ani z doplňujúcich podaní ďalších účastníkov obsahujúcich žiadosť príslušnému orgánu o vylúčenie členov poľovného združenia žalobcu v IV. rade či o vydanie rozhodnutia o zániku tohto združenia nezistil skutočnosti súvisiace s predmetom konania alebo jednotlivými žalobnými námietkami, žalobe vyhovel a napadnuté opatrenie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne podľa ustanovení písm. e) a g) ako vydané bez dostačujúceho zistenia skutkového stavu veci a v konaní, v ktorom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia - porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve preskúmať naplnenie zákonných podmienok evidencie zmluvy. 62.Súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie vo vyššie naznačenom smere, v ktorom úlohou správneho orgánu bude nielen dôsledne preskúmať naplnenie zákonných podmienok požadovanej evidencie, ale zohľadniť pritom aj výsledok konania tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 14S/76/2019. 63.Podľa § 167 ods. 1 priznal súd v konaní úspešným žalobcom v 3. a 4. rade právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalovanému a súčasne takéto právo nepriznal podľa § 170 písm. a) SSP žalobcom v 1. rade a podľa § 169 SSP ďalším účastníkom zastávajúcim v konaní inak procesnú pozíciu neúspešného žalovaného. 64.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.