Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/27/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200080 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200080.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: TAKTIK, s.r.o., so sídlom 930 08 Baloň 52, IČO : 36 732 079, právne zastúpeného : JUDr. Gejza SIDÓ, advokát, so sídlom Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, pracovisko a poštová adresa v budove LUŽÁK, Veľkoblahovská cesta 48, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 100395141/2020 z 11. februára 2020, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím číslo : 100395141/2020 z 11. februára 2020 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102379831/2019 zo dňa 17.10.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 29 364,97 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016. Dôvodom zvýšenia základu dane bola nepreukázateľnosť nákladov zo strany daňového subjektu (žalobcu), konkrétne išlo o náklady na stravné lístky, ktoré žalobca nespochybňuje a náklady v sume 129 884,09 eur, z ktorej sumy 129 430 eur prestavujú neuznané náklady na predaný tovar - nákup šteniat a suma 454,09 eur predstavuje nákup PHL. Správca dane rovnako zvýšil žalobcovi základ dane o sumu 3 928 eur, ktorá predstavuje zníženie výnosov o storná pôvodne fakturovaných súm (ani túto skutočnosť žalobca v správnej žalobe nenamieta). 2. Daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 bola začatá dňa 16.10.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole číslo : 101772295/2018, ktoré žalobca prevzal dňa 18.09.2018. Správca dane vyzval žalobcu na základe výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 21.01.2019, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia výzvy predložil konkrétne dôkazy okrem iného aj na preukázanie nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru (504,507) v sume 595 560 eur s tým, že žalobca mal predložiť dodacie listy, príjemky a výdajky (skladovú evidenciu), kúpno-predajné zmluvy uzatvorené s dodávateľmi a odberateľmi tovaru - psov, prípadne iné doklady, na základe ktorých boli realizované obchodné transakcie týkajúce sa nákupu a predaja psov. Mal ďalej predložiť údaje o počte, druhu nakúpených psov a jednotkovej cene za každý druh psa v nadväznosti na zaúčtované výdavkové pokladničné doklady v sume 536 070 eur, bankové výpisy v sume 19 060 eur a interný doklad v sume 40 430 eur, tiež mal priradiť všetky vyššie uvedené doklady k vystaveným odberateľským faktúram za predaj psov a ďalej predložiť smernicu pre vedenie účtovníctva. Na základe tejto výzvy, žalobca zaslal správcovi dane odpoveď, v ktorej uviedol, že šteňatá nie sú zakúpené na „sklad“, preto skladové karty zvierat nie sú vedené, po inzerátoch sa uskutočňuje nákup zvierat, a to na základe výdavkových pokladničných dokladov (ďalej aj ako „VPD“) od súkromníkov, na VPD bolo zapísané meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, po nákupe sú šteňatá izolovane oddelené z veterinárnych dôvodov a po zaočkovaní a vypísaní pasu je uskutočnený vývoz so špeciálnym vozidlom, po nákupe na výdavkové pokladničné doklady (VPD) je napísané číslo faktúry, na základe ktorej sa uskutočnil obchod. Správca dane v rámci daňovej kontroly vypočul svedka L. K. (upovedomenie o vypočutí svedka bolo preukázateľne doručené žalobcovi, žalobca sa na výsluchu svedka nezúčastnil), svedkyňu D. G. (upovedomenie o vypočutí svedka bolo preukázateľne doručené žalobcovi, žalobca sa na výsluchu svedka nezúčastnil), svedka Z. Y. (upovedomenie o vypočutí svedka bolo preukázateľne doručené žalobcovi, žalobca sa na výsluchu svedka nezúčastnil), svedka S. N. (upovedomenie o vypočutí svedka bolo preukázateľne doručené žalobcovi, žalobca sa na výsluchu svedka nezúčastnil), svedkyňu Y. Q. (upovedomenie o vypočutí svedka bolo preukázateľne doručené žalobcovi, žalobca sa na výsluchu svedka nezúčastnil), svedka Y. N. (upovedomenie o vypočutí svedka bolo preukázateľne doručené žalobcovi, žalobca sa na výsluchu svedka nezúčastnil) a svedka Mgr. Z. D. (upovedomenie o vypočutí svedka bolo preukázateľne doručené žalobcovi, žalobca sa na výsluchu svedka nezúčastnil). Správca dane na základe výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 25.04.2019 vyzval žalobcu v súvislosti s nákladmi vynaloženými na obstaranie predaného tovaru v sume 595 560 eura a tržbami z predaja tovaru v sume 761 812 eur na predloženie evidencie (prehľadu) očkovacích preukazov vzťahujúcich sa k nakúpeným psom v roku 2016. Na základe uvedenej výzvy účtovná kancelária žalobcu oznámila správcovi dane, že očkovací preukaz patrí k predanému tovaru (šteňatá), to znamená, je odovzdaný vždy kupujúcemu, bez toho neexistuje žiadny predaj. Daňový subjekt (žalobca) bol na ústnom pojednávaní konanom dňa 22.07.2019 oboznámený s priebehom výkonu daňovej kontroly, vrátane obsahov výsluchov svedkov, pričom bol súčasne poučený, že má právo sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole bolo uvedené jeho vyjadrenie k nim. Žalobca sa k zisteniam správcu dane písomne vyjadril vyjadrením zo dňa 09.08.2019. Následne sa konalo ústne pojednávanie v prítomnosti konateľa žalobcu, predmetom ktorého bolo preverenie skutočností súvisiacich s daňovou kontrolou na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 v nadväznosti na vyjadrenie daňového subjektu doručené dňa 09.08.2019, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že za zápisnicou z ústneho pojednávania je priložená evidencia nákupu a predaja šteniat. 3. Správca dane dňa 09.09.2019 vypracoval protokol z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 číslo : 102110165/2019 (ďalej len ako „protokol zo dňa 09.09.2019“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 13.09.2019, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa v určenej lehote k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 09.09.2019 nevyjadril. 4. Správca dane oznámením zo dňa 16.10.2019 oznámil daňovému subjektu, že v protokole zo dňa 09.09.2019 boli numerické chyby, ktoré vyplynuli zo sčítacej chyby, keď správne mal byť uvedený základ dane po kontrole v sume 146 568,06 eur (výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami v sume 4 186,89 eur + položky zvyšujúce výsledok hospodárenia po kontrole v sume 142 381,17 eur). Na základe uvedeného je preto rozdiel základu dane v sume 134 018,11 eur, tak ako vyplýva z rozdielu položiek zvyšujúcich základ dane v súlade so sumami preukázaných kontrolných zistení uvedených v protokole (základ dane uvedený daňových subjektom je 12 549,95 eur, mínus základ dane po kontrole je 146 568,06 eur). Uvedená chyba mala vplyv aj na číselné zhrnutie výsledkov kontroly na str. 21 v časti III protokolu, ktoré mali byť uvedené správne tak, že - základ dane alebo daňová strata po úprave : daňové priznanie daňového subjektu : 12 549,95 eur, po kontrole : 146 568,06 eur; daň v EUR : daňové priznanie daňového subjektu : 2 880 eur, po kontrole : 32 244, 97 eur, rozdiel 29 364,97 eur. 5. Správca dane rozhodnutím číslo : 102379831/2019 zo 17. októbra 2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 29 364,97 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. Súčasne určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vo výške - 119,02 eur. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP výslovne v správnej žalobe uviedol, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 7. Žalobca namietal, že žalovaný sa neriadil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 24 ods. 3, ods. 4 daňového poriadku a § 2 písm. h), písm. j), § 12 a § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 595/2003 Z. z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“). Tvrdil, že ako daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom v dostatočnej a v jeho postavení prípustnej možnej miere preukázal pravdivosť a vierohodnosť svojich tvrdení a ním vystavených daňových dokladov, ako aj ich spisových podkladov. 8. Poukázal na to, že vykonáva nákup a predaj psov, pričom počas celého daňového konania opakovane tvrdil, že so psami obchoduje na základe dopytu, t. j. ak sa ohlási kupujúci, ktorý prejaví záujem o kúpu psov, vyhľadá na základe tohto dopytu nejakého malochovateľa psov (ide prakticky o fyzické osoby - nepodnikateľov), a ak sa ohľadne príslušných požiadaviek (druh, rasa, vek, pohlavie, forma atď.) stretne dopyt s ponukou, psov na základe ústne uzavretej zmluvy (zákon nevyžaduje uzavretie takejto zmluvy v písomnej forme, a to podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka) nakúpi, pre predávajúcich vystaví výdavkový pokladničný doklad s uvedením zákonom požadovaných údajov na pokladničnom doklade. 9. Uviedol, že nespochybňuje zákonnosť postupu žalovaného resp. správcu dane, pokiaľ overoval jeho tvrdenia výsluchmi osôb, od ktorých boli psy nakúpené, ako svedkov. V tejto súvislosti však s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku tvrdil, že postup žalovaného bol v rozpore so zákonom, lebo ak svedok L. K. uviedol, že „predaj uskutočnila jeho priateľka na jeho občiansky preukaz“, tak zákonným postupom správcu dane by bolo od tohto svedka zistiť údaje aj o jeho priateľke a vypočuť ju osobne k tvrdeniam svedka, či k predloženému výdavkovému pokladničnému dokladu, pričom žalovaný si namiesto toho zvolil nanajvýš zjednodušený postup, keď v rozpore s citovaným ustanovením zákona, sa uspokojil s neoverenou informáciou svedka K. a bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania vierohodnosti takejto informácie, obsah výsluchu tohto svedka pričítal v jeho neprospech. 10. Vo vzťahu k hodnoteniu obsahu ďalších svedeckých výpovedí (E. G., T. N., J. Y.) skonštatoval, že správca dane si jednostranne a nekriticky osvojil tvrdenia týchto svedkov dodajúc, že títo pri nedostatočnom poučení zo strany vypočúvajúcich, v nedôvodnej obave (pravdepodobne mal žalobca na mysli v dôvodnej obave - poznámka správneho súdu) pred prípadnými sankciami vypovedali nepravdu. Mal za to, že išlo len o tvrdenie proti tvrdeniu v rozpore s obsahom pokladničných dokladov dodajúc, že bol nezákonný postup správcu dane, ktorý bez ďalšieho, v rozpore s ustanoveniami § 24 ods. 4 a § 3 ods. 3 daňového poriadku (i keď správca dane môže hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ale musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo) vyhodnotil tieto informácie nezákonným spôsobom a v rozpore s § 24 ods. 4 daňového poriadku neprihliadal na dôkazy ním produkované t. j. na účtovné záznamy, napríklad tabuľkové mesačné evidencie vedené v kontrolovanom období, kde viedol tabuľkovú mesačnú evidenciu na strane jednej o počte a nákladoch vynaložených na psov a na strane druhej aj o množstve predaných psov spolu s výnosmi z predaných zvierat za jednotlivé mesiace skúmaného obdobia. Tvrdil, že zo samotnej evidencie je jednoznačne zistiteľné a zrejmé, aký počet psov v predmetnom období nakúpil na výdavkové pokladničné doklady a preto je predmetná tabuľková evidencia dostatočným dôkazom o nakúpených a prijatých psoch, ktorý dôkaz však žalovaný resp. správca dane bezdôvodne odmietli akceptovať v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 3, ods. 6 daňového poriadku. 11. Ďalej mal žalobca za to, že žalovaný konal v rozpore so zákonom (§ 24 ods. 3 daňového poriadku), ak bez ďalšieho spochybnil a neuznal jeho náklady v sume 124 040 eur za nákup šteniat od fyzických osôb zo zahraničia (z Maďarska), u ktorých predložil výdavkové pokladničné doklady, ktoré obsahujú dátum, meno a priezvisko účastníka, jeho adresu, podpis a sumu v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 431/2002 Z. z.), teda obsahujú dostatok identifikačných znakov dodajúc, že nič nebránilo tomu, aby sa správca dane podľa príslušnej Smernice EÚ (Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15.2.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušenia smernice 77/799/EHS, kapitola I, čl. 5, 6) obrátil s dožiadaním na príslušný daňový úrad v Maďarsku so žiadosťou o vypočutie týchto osôb, t. j. na overenie jeho tvrdení, ktoré žalovaný spochybňoval. Pripomenul, že dokazovanie vedie správca dane (§ 24 ods. 3 daňového poriadku) tak, že koná ex offo doplniac, že správca dane si miesto toho zjednodušil svoj postup v rozpore so základnými zásadami daňového poriadku. V tejto súvislosti dodal, že je síce pravdou, že podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy nemá byť povinnosťou správcu dane vyhľadávať a vykonávať za daňový subjekt dôkazy, ktorými sa určuje výška dane, a ktoré potom slúžia na verifikáciou skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, avšak na vykonanie takýchto dôkazov nemá právne možnosti. 12. Poukázal na to, že s predmetnými tabuľkovými mesačnými evidenciami oboznámil správcu dane na ústnom pojednávaní, ktorý na ne v rozpore s § 24 ods. 4 daňového poriadku nereflektoval a svoje stanovisko zdôvodnil argumentom, že predmetná evidencia nenahrádza evidenciu. V tejto súvislosti poukázal na to, že z dôvodu opatrnosti predmetnú evidenciu, ktorú považuje ako počítačový súbor slúžiaci na identifikáciu zásob, predložil žalovanému v prílohe svojho odvolania z 19.11.2019 ako dôkaz, pričom žalovaný ho v napadnutom rozhodnutí taktiež odmietol s odôvodnením, že nespĺňa podmienky stanovené v Postupoch účtovníctva, pričom tiež dokonca spochybnil skutočnosť, či sa s predmetnou tabuľkovou evidenciou oboznámil správca dane, nakoľko to zo spisového materiálu nevyplýva. Záver žalovaného, že : „...uvedená evidencia nie je dostačujúca na uznanie sporných výdavkov do nákladov, keďže nespĺňa podmienky stanovené v Postupoch účtovníctva...“ označil za formalistickým, chabým a nezákonným argumentom v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením daňového poriadku. 13. Rovnako namietal aj neplodné úvahy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opierajúce sa len o špekulácie žalovaného v tom smere, že mohol ku svojim tvrdeniam predložiť aj objednávky od objednávateľov (zrejme písomné, hoci mu zo žiadneho právneho predpisu takáto požiadavka nevyplýva), či zoznam očkovacích preukazov (má ho predsa kupujúci - nový majiteľ psa) ktorými by mal preukazovať dopyt o počte a druhu objednaných šteniat. Mal za to, že jednoznačným dôkazom o ním nakúpených a prijatých psoch je predložená evidencia. 14. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, prečo má preukazovať z akého dôvodu bolo ním prerušené odpisovanie motorového vozidla a dokazovať, či používal motorové vozidlo v súvislosti s dosiahnutými príjmami dôvodiac, že zákon nezakotvuje povinnosť vykonávania odpisov, zákon dáva na úvahu subjektu dane (okrem výslovne uvedeného prípadu podľa § 22 ods. 9 písm. a/ zákona o dani z príjmov, o ktorý však v danom prípade nejde), či túto zákonnú možnosť využije, a preto sa na takto vzniknutú situáciu nemôže vzťahovať ustanovenie § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a dožadovať sa vysvetlenia, prečo ako subjekt dane využil svoje zákonné právo. V tejto súvislosti dodal, že išlo o nanajvýš deformovane široký, bezbrehý výklad citovaného ustanovenia zákona žalovaným, hraničiaci so svojvôľou. 15. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 06.07.2010 uviedol, že tento nie je aplikovateľný na prejednávanú vec, keďže ide o úplne rozdielny skutkový aj právny stav, keď v odôvodnení rozhodnutia žalovaného v citovanom rozsudku NS SR sa rieši zákonnosť nepriznania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty pri riešení obchodného prípadu veľkoobchodu s naftou zabezpečovanou cisternami, a nie maloobchod so psami. 16. Poukázal tiež na to, že nikdy netvrdil, že pokiaľ ide o povinnosť správcu dane viesť dokazovanie, že ide o absolútnu povinnosť správcu dane, avšak neobstojí právny názor vyslovený v odôvodnení žalovaného, že : „...je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní...“ dodajúc, že správca dane má postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov (§ 3 ods. 1 daňového poriadku) a pri vedení dokazovania dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), čiže nemôže ísť o nejakú ľubovôľu alebo svojvôľu správcu dane dodajúc, že tvrdenie žalovaného, že : „...predvolaní svedkovia a samotný daňový subjekt nepreukázal nákup šteniat od fyzických osôb na VPD a rovnako daňový subjekt nepreukázal využívanie motorového vozidla v súvislosti so zdaniteľnými príjmami...“ nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 17. S poukazom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je predčasné, nezákonné a priamo odporujúce doterajším výsledkom dokazovania. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa nevyjadril, či žiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie, hoci bol riadne poučený, že tak môže najneskôr urobiť vo vyjadrení k správnej žalobe (č. l. 26). 19. K tvrdeniu žalobcu, že v dostatočnej, v jeho postavení prípustnej miere preukázal pravdivosť a vierohodnosť svojich tvrdení a ním vystavených daňových dokladov, keď na vystavených výdavkových pokladničných dokladoch (VPD) boli uvedené zákonom požadované údaje, žalovaný uviedol, že za účelom preverenia vynaložených nákladov správca dane výzvou zo dňa 21.01.2019 vyzval žalobcu na predloženie dodacích listov; príjemiek a výdajok (skladovej evidencie); kúpno-predajných zmlúv uzatvorených s dodávateľmi a odberateľmi tovaru - psov, prípade iných dokladov, na základe ktorých boli realizované obchodné transakcie, týkajúce sa nákupu a predaja psov; ďalej údajov o počte, druhu nakúpených psov a jednotkovej cene za každý druh a na priradenie všetkých pokladničných dokladov k vystaveným odberateľským faktúram za predaj psov. Poukázal na to, že k predmetnej výzve žalobca podal vysvetlenie doručené dňa 07.02.2019, v ktorom uviedol, že firma sa zaoberá nákupom a predajom živých zvierat - šteniat, svoje nákupy uskutočňuje na základe dopytov zahraničných odberateľov vo forme podaného inzerátu v médiách, šteňatá nie sú zakúpené na „sklad“, preto skladové karty na zvieratá nie sú vedené, po inzerátoch sa uskutočňuje nákup zvierat, na základe VPD od súkromníkov, na ktorých bolo napísané meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, po nákupe sú šteňatá izolovane oddelené z veterinárnych dôvodov a po zaočkovaní a vypísaní pasu je uskutočňovaný vývoz so špeciálnym vozidlom, po nákupe je na VPD napísané číslo faktúry, cez ktoré sa uskutoční obchod. 20. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pri ústnom pojednávaní dňa 28.08.2019 žalobca do zápisnice uviedol, že všetky nakúpené šteniatka boli zaočkované, pri nákupe neboli čipované, čipovanie robil veterinár na druhý deň, keď už bol majiteľom; čip bol použitý aj pri vývoze, pričom na otázku, či šteniatka zakúpené od zahraničných dodávateľov spĺňali všetky predpísané náležitosti uložené platnými právnymi normami, či boli pri ich nákupe označené a akým spôsobom, či mu boli pri nákupe predložené pasy spoločenských zvierat a aby predložil o tom dôkazy žalobca uviedol, že europasy vystavoval veterinár na Slovensku a pri ich vývoze bol k europasom priložený aj pôvodný očkovací preukaz odovzdaný pri nákupe. 21. Uviedol, že na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal pôvod nadobudnutých šteniat, keďže čipovanie sa uskutočnilo až po prechode vlastníctva šteniat na Slovensku slovenským veterinárom a europasy boli tiež vystavené na Slovensku, VPD ani priamo ani nepriamo nepreukazovali skutočnosť, že nakúpené psy a ich počet bol práve od osôb uvedených na VPD. Tiež poukázal na to, že žalobca neviedol skladovú evidenciu, ktorou by bol deklarovaný počet a druh nakúpených psov, príjem a výdaj finančných prostriedkov za nákup a predaj psov sa uskutočňoval v prevažnej miere v hotovosti, neboli vystavené písomné objednávky, ani kúpno-predajné zmluvy, ktoré by boli podporným prostriedkom na preukázanie všetkých požadovaných skutočností a ktoré by presne identifikovali dodávateľov, a tak zabezpečili preukaznosť a dôveryhodnosť obchodných transakcií. 22. K namietaným skutočnostiam týkajúcich sa výsluchu svedkov žalovaný uviedol, že svedok L. K. pri výsluchu do spísanej zápisnice zo dňa 10.04.2019 okrem iného na otázku správcu dane, či predal v roku 2019 psov uviedol, že on nie, len na jeho občiansky preukaz (bod 6), pričom na otázku správcu dane, akým spôsobom prebiehal predaj psov, na základe čoho a ako sa dozvedel, že žalobca od neho nakúpi živé zvieratá, svedok uviedol, že občiansky preukaz poskytol jeho bývalej priateľke, ktorá mala psov, volala sa Y. S. zo N. K. pri H., v G. nikdy nebol, ani nevedel, kde žalobca býva. Tiež uviedol, že ak sa šteniatka predávali, tak na parkovisku v Nových Zámkoch, kam prišiel p. Y.. Ďalej na otázku správcu dane, koľko živých zvierat predal v roku 2016 svedok uviedol, že v skutočnosti psov nikdy nepredával, bývalá priateľka mala psov, niečo predala, ale nevedel sa k tomu vyjadriť (bod 8 zápisnice). K sumám na predložených VPD (celkom 2 790 eur) sa svedok tiež nevedel vyjadriť a s podpisom si nebol istý (bod 13 zápisnice). Žalovaný v súvislosti s uvedenou výpoveďou uviedol, že len samotná výpoveď svedka spochybňuje uvedenú transakciu, pretože ak svedok poskytol občiansky preukaz a žalobca vystavil VPD na osobou, ktorá mu v skutočnosti žiadnych psov nepredala, žalobca nepreukázal, či skutočne došlo z jeho strany k výdavku. Podľa svedka psov predávala bývalá priateľka, k predaju malo dôjsť na parkovisku v Nových Zámkoch, kam prišiel p. Y., pritom p. Y. do zápisnice zo dňa 28.08.2019 okrem iného uviedol, že šteniatka dovážali chovatelia k nemu svojimi osobnými vozidlami na adresu sídla spoločnosti (podľa vyjadrenia do zápisnice zo dňa 16.10.2018 išlo o súkromný dom s príslušenstvom, ktorý nie je v majetku spoločnosti) s tým, že pri nákupe mu dodávatelia poskytli občiansky preukaz a očkovacie preukazy. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že ak žalobca predložil VPD vystavené na meno L. K. (VPD zo dňa 19.03.2016, VPD zo dňa 04.04.2016 a VPD zo dňa 18.04.2016), ktorý podľa jeho tvrdení psov nepredával, ale poskytol občiansky preukaz, tak to bol práve žalobca, ktorý bol povinný preukázať, komu skutočne peniaze vyplatil a za čo dodajúc, že nie je obvyklé, aby žalobca vyplácal peniaze niekomu, kto mu v skutočnosti psov nepredal. Mal za to, že ak bol žalobca presvedčený, že ním vystavený VPD deklaruje predaj psov, bolo jeho povinnosťou tento predaj preukázať dodajúc súčasne, že aj napriek tomu, že žalobca bol upovedomený o výsluchu svedka (upovedomenie zo dňa 26.02.2019) výsluchu sa z neznámych dôvodov nezúčastnil, čím neodstránil pochybnosti správcu dane o nákupe psov. 23. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal od tohto svedka zistiť údaje aj o jeho priateľke a vypočuť ju osobne k tvrdeniam svedka žalovaný uviedol, že vypočutie jeho bývalej priateľky by nemohlo privodiť žalobcovi priaznivejšie výsledky, pretože žalobcom vystavený VPD vyhodnotil spolu so správcom dane za nedôveryhodný. 24. K výsluchom ostatných svedkov žalovaný uviedol, že žalobca bol oboznámený s výsluchom všetkých svedkov pri ústnom pojednávaní dňa 22.07.2019, avšak napriek podanému písomnému vyjadreniu sa k týmto výsluchom nevyjadril. K námietke žalobcu, že vo vzťahu k obsahu ostatných výpovedí, si mal správca dane jednostranne a nekriticky osvojiť ich tvrdenia, žalovaný uviedol, že ak podľa žalobcu vypovedali svedkovia v rozpore s obsahom VPD, mohol tieto tvrdenia objasniť pri výsluchu svedkov doplniac, že keďže sa ani jedného výsluchu nezúčastnil, neobstojí jeho námietka, že nie je zodpovedný za vyjadrenia jednotlivých predávajúcich, ktoré považuje za klamlivé a nepravdivé. Mal za to, že žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o reálnom obchode uskutočnenom na základe sporných VPD. 25. Rovnako za neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu o tom, že svedkovia pri nedostatočnom poučení zo strany správcu dane v nedôvodnej obave pred prípadnými sankciami vypovedali nepravdu, pričom poukázal na to, že žalobca neuviedol, v čom spočívalo nedostatočné odôvodnenie, keď z každej spísanej zápisnice so svedkami vyplýva, že svedkovia boli poučení v súlade s § 25 ods. 1 a 2 daňového poriadku o povinnosti vypovedať na účely správy daní. Zdôraznil, že správca dane umožnil žalobcovi byť prítomný pri výsluchu svedkov, pri ktorom by svedkom kládol otázky, čím by sa objasnili preverované skutočnosti, čo však žalobca ani v jednom prípade nevyužil dodajúc, že otázky boli kladené jasne a zrozumiteľne a obsah svedeckých výpovedí bol zaznamenaný zápisnične. 26. K neuznaným nákladom na nákup šteniat zo zahraničia a k vypočutiu svedkov prostredníctvom MVI, keď žalobca namietal, že správca dane konal v rozpore s § 24 ods. 3 daňového poriadku, ak bez ďalšieho spochybnil a neuznal náklady v sume 124 040 eur za nákup šteniat od fyzických osôb z Maďarska, u ktorých predložil VPD, ktoré obsahujú dostatok identifikačných údajov (v Maďarsku sa občanovi rodné čísla neprideľujú) a teda správcovi dane nič nebránilo, aby sa podľa príslušnej Smernice EÚ obrátil s dožiadaním na príslušný daňový úrad v Maďarsku so žiadosťou o vypočutie týchto osôb žalovaný uviedol, že v zmysle uvedeného ustanovenia daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V danom prípade však správca dane na základe už spomínanej výzvy zo dňa 21.01.2019 vyzval žalobcu na preukázanie vynaložených nákladov na základe VPD, ku ktorým žalobca vo svojej odpovedi č. 6/02029592/2019 zo dňa 07.02.2019 uviedol, že na VPD bolo uvedené meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, teda sám žalobca uviedol, že na VPD sú tieto údaje, hoci nie sú povinnou náležitosťou, ktoré v prípade maďarských občanov absentovali. Poukázal na to, že VPD obsahovali dátum, meno a priezvisko, adresu, podpis, sumu, avšak z nich nebolo zrejmé, za akým účelom boli vystavené, keďže neobsahovali údaje o označení a množstvo nakúpeného tovaru - šteniat, kto ich vyhotovil a poradové číslo, a teda nijako z nich nevyplývalo, za čo boli finančné prostriedky vyplatené. 27. Žalovaný uviedol, že dňa 28.08.2019 pri ústnom pojednávaní žalobca do zápisnice na otázku správcu dane, či šteniatka zakúpené od zahraničných dodávateľov spĺňali všetky predpísané náležitosti uložené platnými právnymi normami, či boli pri ich nákupe označené a akým spôsobom, a či boli pri nákupe predložené pasy spoločenských zvierat a aby predložil o tom dôkazy, žalobca uviedol, že europasy vystavoval veterinár na Slovensku a pri ich vývoze bol k europasom priložený aj pôvodný očkovaní preukaz odovzdaný pri nákupe. S poukazom na § 10 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 313/2003 Z. z. a Nariadenie (ES) č. 998/2003 žalovaný dôvodil, že psy, mačky a fretky musia byť pri premiestňovaní označené v súlade s čl. 4 nariadenia a musia byť sprevádzané pasom, ktorý vydal veterinárny lekár oprávnený príslušným orgánom s tým, že dňom 3. júla 2011 uplynulo osemročné prechodné obdobie, dokedy bolo možné spoločenské zvieratá označovať dvomi spôsobmi (dobre čitateľným nezameniteľným tetovaním alebo elektronickým identifikačným systémom - transpondérom), pričom po tomto dátume je akceptované len označenie elektronickým identifikačným systémom - transpondérom, ktorý je v súlade s normou ISO 11785. Ďalej uviedol, že pas spoločenských zvierat je od 1. októbra 2004 jediným platným dokladom pri premiestnení psa, mačky alebo fretky mimo územie členského štátu, v ktorom sa narodili, pričom pas spoločenského zvieraťa môže vydať len veterinárny lekár, ktorý je na základe žiadosti a splnenia požiadaviek poverený Hlavným veterinárnym lekárom Slovenskej republiky na vydávanie pasov spoločenských zvierat. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že ak všetky úkony týkajúce sa nákupu šteniat boli vykonané na Slovensku, malo byť v záujme žalobcu, aby pre daňové účely objasnil uvedené transakcie dodajúc, že v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí žalobca preukázať, že k vynaloženiu výdavkov na jeho strane skutočne došlo. 28. Mal za to, že už samotné zistenie, že údaje na vystavených VPD svedkovia nepotvrdili (podpis, sumu), teda spochybnili hodnovernosť existencie daňového dokladu, ako aj v ňom zaznamenaných údajov, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v daňovom priznaní. Preto bol žalobca povinný obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej výšky jeho výdavkov, nakoľko je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). 29. Žalovaný dôvodil, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov, pričom nie je v kompetencii žalobcu určovať, v akom rozsahu má správca dane vykonať dôkazy, navyše v danom prípade nešlo o žiadne sledovanie a kontrolovanie výrobných a obstarávacích procesov u iných subjektov práva ako tvrdí žalobcu, ale o nákup psov, ktorý sa žalobcovi v celom konaní nepodarilo preukázať. Mal za to, že bolo na samotnom žalobcovi komu a za čo vyplatí peniaze, avšak na základe výsledkov vykonaného dokazovania sa nepotvrdilo, že ich vyplatenie malo za následok vznik daňového výdavku na základe žalobcom vystavených VPD, keď daňový výdavok musí najskôr vzniknúť a až potom možno posudzovať jeho súvislosti so zdaniteľnými príjmami. S poukazom na uvedené preto žalovaný považoval požiadavku žalobcu o vypočutí svedkov prostredníctvom MVI za nedôvodnú. 30. K námietke žalobcu, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku neprihliadol na ním predložené tabuľkové mesačné evidencie, o ktorých pri ústnom pojednávaní oboznámil správcu dane a ktoré považoval za počítačový súbor slúžiaci na identifikáciu zásob žalovaný uviedol, že uvedenú tabuľku, ktorú predložil žalobca k odvolaniu, vyhodnotil v nadväznosti na údaje v nej uvedené na str. 13 žalovaného rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného z predloženej tabuľky na strane nákladov nebolo zrejmé, aké šteňatá boli nakúpené, kedy, v akej cene a kedy boli vyskladnené doplniac, že na strane tržieb bol uvedený názov odberateľa, počet kusov, dátum, ale bez uvedenia konkrétneho čísla odberateľskej faktúry, ku ktorej by bolo možné priradiť zodpovedajúci nákup šteniat, zaúčtovaný do nákladov. Tiež uviedol, že evidencia obsahovala aj počet uhynutých šteniat, pričom nebolo jasné, ku ktorej odberateľskej faktúre sa úhyn vzťahoval, obsahovala aj údaj o darovaní šteniatka (grátis). Ďalej poukázal na to, že aj keď žalobca priradil k nákladom zaúčtovaným na základe VPD tržby bez číselného označenia odberateľských faktúr, nebolo možné spárovať nákup a predaj šteniat. K tvrdeniu žalobcu, že s uvedenou tabuľkou ústne oboznámil správcu dane počas výkonu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že žalobca bližšie nekonkretizoval kedy a na základe akého úkonu s ňou správcu dane oboznámil doplniac, že z vyjadrení žalobcu v priebehu daňovej kontroly vyplýva, že šteňatá neboli zakúpené na sklad, preto neviedol skladové karty (vyjadrenie zo dňa 07.02.2019) a tiež, že sa v priebehu daňovej kontroly nezmienil o tom, že išlo o dar, ktorý sa nepovažuje za daňový výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov. 31. Žalovaný považoval tvrdenia, že tabuľka slúžila na identifikáciu zásob za neopodstatnené, pretože zo zistených skutočností nie je zrejmé, kedy a aké šteniatka boli obstarané, od koho a v akej cene, t. j. údaje, ktoré by presne identifikovali ich nákup ako stanovujú Postupy účtovania. Poukázal na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca účtoval o obstaraní tovaru - šteniat v zmysle Postupov účtovania (§ 43 Účtovanie zásob) spôsobom B, t. j. priamo do nákladov s tým, že ak sa použije spôsob B účtovania zásob, analytická evidencia sa vedie formou skladovej evidencie tak, aby bolo možné zistiť a preukázať stav zásob a zložky obstarávacej ceny zásob aj v priebehu účtovného obdobia (§ 43 ods. 6 Postupov účtovania), pričom analytická evidencia sa vedie podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách alebo súborov dát z počítača, slúži na identifikáciu zásob a obsahuje najmä označenie, dátum obstarania, dátum vyskladnenia, ocenenie a údaje o množstve zásob (§ 45 ods. 2 Postupov účtovania). 32. Podľa žalovaného, žalobcovi nemôže byť na prospech tvrdenie, že v konaní pred správcom dane nebol zastúpený advokátom, keď základnou povinnou evidenciou žalobcu, za ktorú vierohodnosť, správnosť a úplnosť zodpovedá, je účtovníctvo podnikateľa s tým, že aby mohlo účtovníctvo vyhovieť požiadavkám daňových predpisov na vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií musí na prvom miest spĺňať požiadavku verného a pravdivého zobrazenia účtovných údajov. 33. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že očkovacie preukazy má kupujúci - nový majiteľ žalovaný podotkol, že aj žalobca bol najskôr kupujúcim a až potom predávajúcim, čiže aj on sám musel disponovať očkovacími preukazmi, pretože podľa jeho vyjadrení mu ich dodávatelia pri nákupe poskytli zopakujúc, že v zmysle už spomínaného nariadenia vlády psy, mačky a fretky musia byť pri premiestňovaní označené a musia byť sprevádzané pasom, ktorý vydal veterinárny lekár, pričom v prípade ústnych objednávok je potrebné uviesť, že aj tieto sa dajú spracovať do písomnej podoby, ktorými žalobca mohol preukázať reálny nákup a predaj šteniatok. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobca tvrdil, že všetko vykonával sám - prevzatie šteniatok od predávajúcich a preto bolo na ňom samotnom, aké doklady si zabezpečí pre daňové účely, avšak predložené VPD a tabuľka ako počítačový súbor nie sú postačujúce na prijatie záveru o hodnovernosti dôkazov, na základe ktorých bol žalobca oprávnený zaúčtovať sporné výdavky do daňových výdavkov. 34. K nemožnosti aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009 žalovaný k argumentom žalobcu uviedol, že žalobca nemusel poznať každého predajcu, ale mal si pre daňové účely ako starostlivý hospodár zabezpečiť také doklady, ktorými by nespochybniteľným spôsobom preukázal a potvrdil, že na základe ním vystavených VPD došlo k obchodným transakciám. 35. K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je predčasné, nezákonné a priamo odporujúce doterajším výsledkom dokazovania žalovaný uviedol, že správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, to znamená, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo s tým, že zistenie skutkového stavu správca dane podrobne uviedol v protokole a následne v rozhodnutí, ku ktorému sa daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly vyjadroval, ale svojimi vyjadreniami a predloženými dôkazmi nevyvrátil pochybnosti správcu dane o tom, že zaúčtovanie nakúpeného tovaru - šteniat a nakúpených PHL bolo opodstatnené, s čím sa stotožnil. 36. Ďalej k tvrdeniu žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, prečo má preukazovať prerušené odpisovanie motorového vozidla a dokazovať, či používal motorové vozidlo v súvislosti s dosiahnutými príjmami žalovaný uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatnil nákup PHL v sume 454,09 eur bol povinný preukázať, za akým účelom boli PHL nakúpené dodajúc, že žalobca predložil k daňovej kontrole VPD, podľa ktorých išlo o nákup PHL na čerpacích staniciach - účel - Jeep, zaúčtované do nákladov na účet 501, ku ktorým boli pripojené doklady z elektronickej registračnej pokladnice. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa predloženej evidencie - Odpisy 2016 je evidentné, že žalobca evidoval v majetku viaceré motorové vozidlá (JEEP, Peugeot Boxer, Citroen Berlingo, Volvo, JEEP CHEROKE), pri ktorých si uplatnil odpisy v sume 33 167,58 eur na účet 551 - Odpisy, ktoré boli zhodné s daňovými odpismi, pričom suma 5 000 eur predstavovala rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšovali daňové odpisy a bola uvedené na r. 150 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia. Preto žalovaný zdôraznil, že pokiaľ pri uvedenom vozidle neboli odpisy prerušené z dôvodu, že nebolo využívané na podnikanie, žalobca mal predložiť evidenciu o prevádzke vozidla (knihu jázd), ktorou by deklaroval jeho používanie na účely podnikania a keďže tak neurobil, zhodne so správcom dane nepovažoval spotrebu PHL za daňové výdavky. 37. S poukazom na uvedené žalovaný považoval námietky žalobcu vrátane námietok, ktoré neboli predmetom odvolacieho konania, za právne bezvýznamné, bez vplyvu na vecnú stránku žalobou napadnutého rozhodnutia a na výšku rozdielu dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej na základe vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roka 2016. 38. Žalobca v replike zotrval na existencii skutkových a právnych dôvodov, ktorým odôvodňuje podanie správnej žaloby. Uviedol, že nie je ochotný prijať argumenty v tom smere, že obchodovanie so psami neprebiehalo plne na základe všeobecne štandardne zaužívaných obchodných zvyklostí, keď na základe dopytu vyhľadal nejakého malochovateľa psov, a ak pes zodpovedal požadovanému dopytu, ústnou zmluvou sa pes kúpil spolu s vystavením pokladničného dokladu spolu s uvedením príslušných údajov. Vo vzťahu k výsluchom svedkov uviedol, že mu nemôže byť na škodu jeho všeobecná neskúsenosť s obdobnými konaniami a neskúsenosť vystupovania v nich dodajúc, že nič žalovanému nebránilo opätovne predvolať svedka na doplňujúci výsluch, už v jeho prítomnosti a odstrániť tak pochybnosti o vierohodnosti jeho tvrdení o reálnom priebehu obchodu. Tiež poukázal na to, že žalovaný neobjasnil vo svojom vyjadrení dôvod, pre ktorý sa neobrátil s dožiadaním na príslušný daňový úrad v Maďarsku so žiadosťou o vypočutie svedkov s cieľom overiť jeho tvrdenia a tiež z vyjadrenia nevyplýva, prečo predložené VPD a tabuľka ako počítačový súbor nie sú postačujúce na prijatie záveru o hodnovernosti dôkazov. S poukazom na uvedené považoval správnu žalobu za dôvodnú. 39. Žalovaný dupliku nepodal, replika žalobcu mu bola doručená (č.l. 54 súdneho spisu). IV. Relevantná právna úprava 40. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 42. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 46. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 48. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 49. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 50. Podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane sa na účely tohto zákona rozumie príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12. 51. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom sa na účely tohto zákona rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. 52. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 53. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. 54. Podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane. 55. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 56. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ( § 10). 57. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. 58. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia f) podpisový záznam osoby ( § 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia. 59. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5. 60. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, a) ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, b) ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov, c) prenesený spôsobom podľa § 33, ak spĺňa požiadavky podľa písmena a) alebo písmena b). V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 61. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 62. Správny súd uznesením č. k. 14S/27/2020-43 z 13. júla 2020 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 63. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o dani z príjmov v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených daňových výdavkov spojených s nákupom tovaru - šteniatok psov a pohonných hmôt, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu pri určení daňovej povinnosti na dani z príjmov právnickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie roka 2016. 64. Hneď na úvod správny súd zdôrazňuje, že zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania výlučne v nadväznosti na uplatnené žalobné body a to s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak nie je ustanovené inak, pričom výnimky uvedené v odseku 2 sa na daný prípad nevzťahujú. 65. Je nesporné, že nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon o dani z príjmov na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný, pričom iba bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/32/2014 z 19. novembra 2015). 66. V danom prípade dôvodom neuznania výdavkov uplatnených na základe účtovných dokladov - výdavkových pokladničných dokladov bola skutočnosť, že tieto priamo (§ 32 ods. 1 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z. z.) ani nepriamo (§ 32 ods. 1 písm. b/ zákona č. 431/2002 Z. z.“) nepreukázali skutočnosť nakúpených psov, ich počet, druh a to práve od osôb, ktoré boli na týchto dokladoch uvedené. V danom prípade bolo preukázané, že nákup a predaj psov sa uskutočňoval v prevažnej miere v hotovosti, neboli vystavené písomné objednávky, ani kúpno-predajné zmluvy. Neexistovali teda podporné prostriedky na preukázanie skutočností vyplývajúcich z predložených VPD, ktoré by identifikovali dodávateľov a tak by zabezpečili preukaznosť a dôveryhodnosť obchodných transakcií. 67. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že na žalobcom predložených výdavkových pokladničných dokladoch bol uvedený žalobca, dátum, meno a priezvisko, adresa bydliska fyzickej osoby, ktorej bolo vyplatená konkrétna suma, podpis príjemcu, účtovací predpis (má dať - účet) 504 01 /na niektorých VPD toto uvedené nebolo/ a tiež v kolónke č. r. bolo uvedené konkrétne číslo. Na niektorých VPD bolo uvedené aj rodné číslo. Z obsahu VPD priamo nevyplýval účel výplaty, teda, že išlo o nákup psov, nebolo uvedené množstvo, ani druh šteniatok, ani údaj o cene za mernú jednotku (ks). Správny súd mal rovnako obsahom administratívneho spisu preukázané, že na ústnom pojednávaní konanom dňa 28.08.2019 predložil žalobca evidenciu nákupu a predaja šteniatok (č. l. 19 administratívneho spisu), pričom túto evidenciu nepredložil na základe výziev správcu dane zo dňa 21.01.2019 a zo dňa 25.04.2019. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 25.04.2019 účtovná kancelária predložila správcovi dane inventúrny stav sklad. zásoby šteniat k 31.12.2015 a k 31.12.2016. Iné doklady žalobca k nákupu šteniatok nepredložil, pričom sa rovnako bez udania dôvodu a ospravedlnenia nezúčastňoval výsluchov svedkov, od ktorých mal šteniatka podľa VPD nakúpiť. 68. Žalobca v správnej žalobe tvrdil a to s poukazom na obchodné zvyklosti, že predložené VPD dostatočne preukazujú uplatnené výdavky. S uvedeným konštatovaním však správny súd nemôže súhlasiť. Z predložených VPD vôbec nevyplýva, že sa jednalo o predaj šteniatok (účel výplaty na VPD), nevyplýva z nich konkrétny druh šteniatka, iba celková kúpna cena Teda tieto vôbec nepreukazujú, že sa v daných prípadoch jedná o predaj šteniat. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca neuzatváral s dodávateľmi ani písomné objednávky, ani písomné kúpne zmluvy, pričom správne uvádza, že písomná forma nie je povinná, na účely preukázania uplatnených výdavkov, bolo v jeho záujme zabezpečiť si dostatok dokladov, aby bol schopný v prípade pochybností správcu dane, tieto odstrániť. Je potrebné tiež uviesť, že žalobca, ako sám potvrdil, nakupoval šteniatka sám priamo od konkrétnych fyzických osôb a preto bolo nepochybne v jeho možnostiach podložiť tento právny vzťah viacerými dokladmi. Napríklad, ako tvrdil, mal k dispozícii očkovací preukaz od predchádzajúceho majiteľa šteniatka, tak si napríklad mohol urobiť jeho kópiu, mohol urobiť písomnú objednávku, z ktorej by vyplýval druh, počet šteniatok a cena za 1 ks a podobne, čím by sa jeho dôkazná situácia nepochybne zlepšila. 69. S poukazom na ustanovenie § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. správny súd konštatuje, že predložené VPD nemožno, z vyššie uvedených dôvodov, považovať za preukázateľný účtovný záznam, pretože tieto priamo nedokazujú skutočnosť, že na ich základe došlo k nákupu tovaru - šteniatok, tak ako tvrdí žalobca. 70. Správny súd preto ďalej, v rozsahu uplatnených žalobných bodov preveroval, či na základe iných dôkazov, konkrétne výsluchov svedkov alebo predložených listinných dôkazov neboli uplatnené výdavky preukázané v takom rozsahu, že ich možno považovať za riadne uplatnené výdavky. 71. Ako už bolo uvedené v bode 68 rozsudku žalobca na preukázanie svojho nároku na uplatnenie výdavkov predložil výdavkové pokladničné doklady a evidenciu nákupu a predaja šteniat k jednotlivým faktúram. Správca dane vo vzťahu k uplatneným výdavkom žalobcu vypočul aj viacero svedkov v neprítomnosti žalobcu, ktorý nevyužil svoje právo klásť svedkom otázky, pričom o všetkých výsluchoch svedkov bol preukázateľne písomne upovedomený (bližšie bod 2 rozsudku). Pokiaľ ide o predloženú evidenciu nákupu a predaja šteniat, ako správne uviedol žalovaný, ktorý sa k danej evidencii v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyjadril (str. 13 napadnutého rozhodnutia) z tejto na strane nákladov, čo je relevantné pre danú vec, nevyplýva, aké šteňatá boli nakúpené, kedy, v akej cene a kedy boli vyskladnené. To znamená, že ani táto evidencia podporne nepreukazuje oprávnenosť uplatnených výdavkov na základe predložených VPD. 72. V danej veci mal správny súd preukázané, že žalobca bol vyzvaný na predloženie konkrétnych dôkazov (dodacích listov, skladovej evidencie, kúpnych zmlúv, na základe ktorých boli realizované obchodné transakcie, smernice pre vedenie účtovníctva) a to výzvou zo dňa 21.01.2019. Na základe tejto výzvy žalobca správcovi dane bez zaslania akýchkoľvek dokladov uviedol, že šteňatá nie sú zakúpené na „sklad“ a preto skladové karty na zvieratá nie sú vedené, po inzerátoch sa uskutočňuje nákup zvierat a to na základe výdavkových pokladničných dokladov od súkromníkov, po nákupe sú šteňatá izolovane oddelené z veterinárnych dôvodov a po zaočkovaní a vypísaní pasu je uskutočnený vývoz so špeciálnym vozidlom. Vychádzajúc z opisu priebehu obchodu má správny súd za to, že žalobcovi nič nebránilo viesť skladovú evidenciu, a to práve za účelom preukázania oprávnenosti uplatnených výdavkov, a pokiaľ tak neurobil, sám sa vystavil riziku, že mu uplatnené výdavky nebudú za účelom zníženia základu dane uznané. Naviac základnou povinnou evidenciou každého daňového subjektu, za ktorú vierohodnosť, správnosť a úplnosť zodpovedá, je účtovníctvo podnikateľa s tým, že aby mohlo účtovníctvo vyhovieť požiadavkám daňových predpisov na vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií musí na prvom mieste spĺňať požiadavku verného a pravdivého zobrazenia účtovných údajov, ktorá v prípade žalobcu absentuje. 73. Postupom podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku bol žalobca výzvou správcu dane zo dňa 25.04.2019 vyzvaný na predloženie evidencie (prehľadu) očkovacích preukazov vzťahujúcich sa k nakúpeným psom v roku 2016. Na základe tejto výzvy účtovaná kancelária žalobcu oznámila správcovi dane, že očkovací preukaz patrí k predanému tovaru (šteniat) tzv. je odovzdaný vždy kupujúcemu. Z odpovede teda vyplýva, že očkovacími preukazmi, ani ich kópiami žalobca nedisponuje. 74. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 22.07.2019 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami daňovej kontroly vrátane výsluchov svedkov a nepreukázaných výdavkových pokladničných dokladov, pričom mu bolo oznámené, že zaúčtované náklady v sume 151 470 eur nie sú v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, preukázaným daňovým výdavkom a to z dôvodu, že predložené výdavkové pokladničné doklady ani priamo ani nepriamo nepreukazujú skutočnosť nakúpených psov ani ich počet práve od osôb, ktoré boli uvedené na týchto dokladoch a tiež preto, že neviedol skladovú evidenciu, ktorou by bol deklarovaný príjem a výdaj finančných prostriedkov za nákup a predaj psov. Súčasne bol žalobca poučený podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. V nadväznosti na ústne pojednávanie žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie, v ktorom sa vôbec nevyjadroval k výpovediam svedkov, nepredložil žiadne dôkazy, nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, pričom len skonštatoval, že predložené VPD obsahujú zákonom stanovené náležitosti a sú teda hodnoverným účtovným dokladom. 75. Vychádzajúc z bodu 74 mal správny súd preukázané, že žalobca bol oboznámený so zisteniami správcu dane a s jeho pochybnosťami ohľadom oprávnenosti uplatnených výdavkov. Uvedená skutočnosť je relevantná práve vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, keď v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť údajov uvedených v daňovom priznaní, musí žalobca preukázať, že k vynaloženiu výdavkov na jeho strane skutočne došlo. 76. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov správny súd poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebudú z dôvodu dôkaznej núdze priznané uplatnené daňové výdavky. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 77. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018, v ktorom ústavný súd rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ 78. S poukazom na body 66 až 77 rozsudku správny súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním boli dostatočne spochybnené uplatnené výdavky za nákup tovaru - šteniat, pričom žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil. Dôvodný je preto záver, že v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 2 písm. i) v spojení s § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. 79. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom výsluchu svedkov tvrdiac, že svedkovia neboli riadne poučení a v obave pred prípadnými sankciami nehovorili pravdu, túto správny súd vyhodnotil za nedôvodnú. Predovšetkým považuje správny súd za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu, že „právo svedčí bdelým“, to znamená, že si mal svoje práva chrániť a to práve prostredníctvom jeho účasti na výsluchu svedkov, keď malo byť predovšetkým v jeho záujme, aby sa týchto výsluchov zúčastnil, kládol svedkom otázky a tak preukázal pravdivosť predložených dokladov. Tým, že sa týchto výsluchov nezúčastnil sa sám ukrátil o možnosť klásť svedkom otázky a preukázať dôvodnosť predložených VPD. Pokiaľ ide o priebeh výsluchov, správny súd pri ich realizácii nezistil porušenie daňového poriadku, keď mal preukázané, že všetci svedkovia boli riadne podľa § 25 ods. 1 a 2 daňového poriadku poučení. S poukazom na uvedené správny súd danú námietku označil za nedôvodnú. 80. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadom výsluchu svedka L. K., keď tento uviedol, že on psov nepredával, ale ich na jeho občiansky preukaz predávala jeho bývalá priateľka a preto mal správca dane vypočuť aj bývalú priateľku, sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že žalobca mal byť obozretný, pokiaľ ide o osobu, ktorá mu psov predáva. Inak povedané, mal si preveriť, od koho v skutočnosti psov alebo psa nakupuje, aby vystavil VPD práve na túto osobu. Pokiaľ si túto skutočnosť nepreveril, znáša následky v podobe neuznania výdavkov, ktoré vznikli na základe VPD vystavených na meno L. K., keďže tento poprel, že žalobcovi predal psov. Správny súd opakuje, že žalobca mal možnosť byť účastný na jeho výsluchu, avšak túto nevyužil. Žalobca nevystavil VPD na bývalú priateľku L. K. a preto by jej výpoveď bola v danej veci irelevantná. 81. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane mal prostredníctvom MVI požiadať príslušné daňové orgány v Maďarsku o výsluch osôb, od ktorých mal nakupovať psov. K uvedenému správny súd uvádza, že jednak žalobca nenavrhoval správcovi dane výsluch týchto osôb v rámci daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania, a tiež, že vzhľadom na absenciu skladovej evidencie respektíve iných listinných dôkazov ako napríklad očkovacie preukazy, pasy, by len na základe predložených VPD, z ktorých skutočne nevyplýva, za čo žalobca, od konkrétnej osoby prevzal v hotovosti peniaze, nebolo možné tieto výdavky označiť ako hodnoverne preukázané. Preto aj výsluch týchto osôb by na dôkaznej situácii nemohol nič zmeniť. Naviac správny súd v tejto súvislosti opakuje, že bolo v možnostiach žalobcu si jednotlivé obchodné prípady náležite zdokladovať napríklad písomnými objednávkami, kúpnymi zmluvami, kópiami očkovacích preukazov prípadne pasov, avšak žalobca si žiadne doklady nezabezpečil, čo spôsobilo, že svoje dôkazné bremeno neuniesol. 82. Vo vzťahu k neuznaniu výdavkov za nákup PHL na čerpacích staniciach - účel - Jeep, ku ktorým boli pripojené doklady z elektronickej registračnej pokladnice sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného, že pokiaľ pri uvedenom vozidle neboli odpisy prerušené z dôvodu, že nebolo využívané na podnikanie, mal žalobca na účely preukázania oprávnenosti uplatnených výdavkov predložiť evidenciu o prevádzke vozidla (knihu jázd), ktorou by deklaroval jeho používanie na podnikateľské účely, avšak žalobca knihu jázd nepredložil. Z uvedeného dôvodu správne konajúce daňové orgány výdavky na nákup PHL nepovažovali za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. 83. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu (výsluch prostredníctvom MVI) správny súd uvádza, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosť uplatnených výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, pričom v danom prípade bolo, podľa názoru správneho súdu, dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záverov, ktoré sa odrazili v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí. 84. Za daných okolností prípadu preto nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatnených výdavkov zaplatených za kúpu tovaru - šteniat a PHL, a tým zníženia základu dane, keďže predložené VPD priamo ani nepriamo nepreukazovali skutočnosť, že nakúpené psy, konkrétne druhy a ich počet boli práve od osôb uvedených na VPD. Rovnako bolo v danom prípade relevantná skutočnosť, že žalobca neviedol skladovú evidenciu, ktorou by preukázal počet a druh nakúpených psov, neboli vystavené písomné objednávky, ani kúpne zmluvy, ktoré by boli podporným prostriedkom na preukázanie všetkých požadovaných skutočností a ktoré by presne identifikovali dodávateľov, a tak zabezpečili preukaznosť a dôveryhodnosť obchodných transakcií. Rovnako správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že za vystavenie dokladov, ktorými preukazuje skutočnosti uvádzané v daňovom priznaní, zodpovedá sám daňový subjekt a preto pokiaľ si uplatnil na základe VPD výdavky za nákup šteniat, v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, bolo jeho povinnosťou spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že daňové doklady ním predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie zníženia základu dane. Záverom správny súd dodáva, že existencia tovaru - šteniat a PHL nebola zo strany konajúcich daňových orgánov spochybňovaná. S poukazom na uvedené bolo vyrubenie rozdielu dane v sume 29 364,97 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 vecne správne. 85. Správny súd súčasne konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. 86. S poukazom na vyššie uvedené preto správny súd, postupom podľa § 190 SSP, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 87. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží. 88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).