Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/16/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220177 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2117220177.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka - Mgr. Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, C., zastúpená JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, Trnava, a otec - Ing. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, D., zastúpený JUDr. Martinou Kočíkovou, advokátkou, so sídlom Kapitulská 26, Trnava, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30. novembra 2020, č.k. 16P/71/2017-360, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bežného a zročného výživného, úpravy styku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania účastníkov a nároku na náhradu trov konania štátu p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok I.), otcovi uložili platiť na výživu maloletého sumou 260 Eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 21.9.2017 (výrok II.) a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.9.2017 do 30.11.2020 v sume 6.137 Eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach vo výške 170 Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok III.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým, a to každú stredu v kalendárnom týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod a každú nepárnu sobotu v kalendárnom týždni od 10:00 hod. do 18:00 hod., pričom matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov na strane maloletého alebo z iných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku (výrok IV.) a vo zvyšku návrh matky na úpravu výživného a návrh otca na úpravu styku zamietol (výrok V.). Ďalej súd uložil matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého (výrok VI.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Súčasne súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči matke maloletého vo výške 50% a voči otcovi maloletého vo výške 50% (výrok VIII.). 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetom konania je úprava práv a povinností k maloletému Z., nakoľko rodičia maloletého nežijú od leta 2017 v spoločnej domácnosti. Otázka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj jeho zastupovanie a spravovania jeho majetku v bežných veciach oboma rodičmi nebola sporná, pričom na uvedenom rodičia dosiahli zhodu. Spornou medzi rodičmi aj po vykonaní znaleckého dokazovania zostala otázka úpravy styku otca s maloletým Z.. Súd pritom vychádzal predovšetkým z reálneho stavu, že styk s maloletým sa aktuálne nerealizuje vôbec, podľa tvrdení otca od mája 2020 a podľa tvrdení matky od januára 2020, nakoľko stretnutie, na ktoré sa síce otec dostavil, avšak maloletý odmietol s ním ísť, resp. boli spolu iba chvíľu, nepovažovala matka za zrealizované stretnutia. Otec poukázal, že z jeho strany záujem je, avšak manipulácia matky s maloletým mu neumožňuje stretnutie, nakoľko chýba motivácia maloletého matkou. Na základe toho, že styk reálne neprebieha vyše pol roka, pričom aj predchádzajúce obdobie bolo v realizácii styku otca s maloletým spojené s konfliktnými situáciami, vyvolanými nespracovaným vzťahom rodičov maloletého, bolo nutné vzťah a stretávanie otca s maloletým nastaviť citlivo tak, aby smerovalo k obnoveniu, resp. znovu nájdeniu cesty maloletého k otcovi a naopak. Súd tak považoval za dostatočné upraviť styk na každú stredu v týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú nepárnu sobotu v kalendárnom týždni od 10:00 hod. do 18:00 hod. Podľa názoru súdu nebolo vhodné v súčasnosti upraviť styk na každý víkendový deň, t.j. aj sobotu aj nedeľu, nakoľko takáto forma vzhľadom na doterajší rozsah styku sa javila súdu ako nárazovo široká. Ako vhodné neprichádzala do úvahy ani úprava styku v sobotu v párnom týždni a v nedeľu v nepárnom týždni, ako to bolo uskutočnené neodkladným opatrením, nakoľko táto forma nevyhovovala ani žiadnemu z rodičov. Súd bol toho názoru, že realizácia ním stanoveného styku bude predpokladom na jeho ďalšie prípadné rozšírenie, a to aj v zmysle prespávania syna u otca, ak otec bude styk využívať a o maloletého prejavovať záujem. Úpravu styku v širšom rozsahu súd nepovažoval za dôvodnú vzhľadom na dlhodobú nerealizáciu styku, keď nebolo možné aplikovať závery znaleckého posudku, podľa ktorých znalec navrhovala ponechať styk dieťaťa s otcom v doterajšom rozsahu s rozšírením na víkendy od soboty do nedele aj s možnosťou prespania. Uvedené si uvedomil i otec, keď ani styk s prespaním nateraz nepožadoval. Je zrejmé a vyplýva to aj zo záverov posudku, že nevyhnutná je spolupráca oboch rodičov a hlavne zníženie vzájomnej animozity. Aj keď znalec považoval za nutné, aby si otec za účelom zrealizovania styku vyzdvihol maloletého od inej osoby ako od matky, napr. priamo z predškolského zariadenia, uvedené nebolo možné zrealizovať, a to vzhľadom na aktuálnu situáciu spojenú s ochorením COVID-19, kedy maloletý zväčša trávi čas doma s matkou a predškolské zariadenie nenavštevuje. Otec na poslednom pojednávaní uviedol, že jeho príjmy sú mesačne cca vo výške 1.000 Eur, predstavujú zisk spoločností, v ktorých je konateľom, pričom svoje mesačné náklady špecifikoval, a to bývanie 100 Eur (prispieva rodičom, u ktorých býva), telefón 40 Eur, sociálne a zdravotné odvody 270 Eur, exekúcia 200 Eur, výživné 100 Eur, poistka na syna 126 Eur, dôchodkové poistenie 200 Eur. Celkovo ide o sumu vo výške 1.040 Eur. V uvedenej sume nie sú započítané náklady otca na stravu, ošatenie, voľný čas, ktoré vo vyjadrení k návrhu špecifikoval v sumách 150+150 Eur, možno dôvodne predpokladať, že náklady, ktoré otec mesačne vynakladá, presahujú tak sumy ním priznaného mesačného príjmu vo výške 1.000 Eur. Z uvedeného potom vyplýva, že skutočný príjem otca maloletého je zrejme vyšší ako ten, ktorý uviedol, keď je schopný uhrádzať svoje mesačné náklady vo výške vyššej ako 1.000 Eur (súdom napočítaná suma cca 1.300 Eur). Na základe uvedeného, keďže príjem otca ním deklarovaný súd nepovažoval za preukázaný, pri ustálení zárobkových možností otca (tzv. potencionálneho príjmu otca), ktorý by tento mohol dosahovať, súd zisťoval údaje na stránke Štatistického úradu zo štruktúry priemernej čistej mesačnej mzdy za rok 2019 dosahovanej v oblastiach, v ktorých otec svoju podnikateľskú činnosť vykonáva, a to oblasť cestovného ruchu, resp. v oblasti obchodného zastúpenia, manažmentu, v ktorých oblastiach otec rovnako pôsobí, resp. pôsobil, pričom upriamil pozornosť na obdobné pozície, ako sú činnosti vykonávané otcom v riadiacej pozícii -t.j. pozícii konateľa spoločností V., s.r.o. a V. H., s.r.o., ktoré sa venujú IT oblasti a oblasti športu, cestovného ruchu. Priemerná čistá mzda riadiaceho pracovníka v oblasti športových, rekreačných kultúrnych zariadení je 1.230 Eur, v oblasti obchodných zástupcov 1.270 Eur, v oblasti obchodných sprostredkovateľov 1.278 Eur. Priemer čistej mzdy v uvedených pozíciách predstavuje sumu 1.260 Eur, ktorú súd na ustálenie potencionálneho príjmu otca použil. Súd neaplikoval ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako navrhoval zástupca matky, nakoľko otec vysvetlil, prečo nie sú založené účtovné závierky v obchodnom registri, pričom sám uviedol výsledky hospodárenia svojich spoločnosti, napokon uvedené údaje si súd vyhľadal na verejne prístupnej stránke finstat.sk. Náklady na maloletého matka vyčíslila v podanom návrhu v celkovej sume 636 Eur. Aktualizované náklady na maloletého matka upravila v písomnom podaní pred posledným pojednávaním v celkovej sume 771 Eur mesačne, sú takmer totožné ako pri podaní návrhu, pribudol náklad na škôlku 65 Eur, na druhej strane sa znížili krúžky z 90 Eur na 50 Eur, zvýšili sa náklady na vitamíny, lieky z 10 Eur na 30 Eur, kozmetika z 5 Eur na 25 Eur. Súd ustálil, že za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu (t.j. 3 roky) boli náklady na maloletého stabilizované. Za odôvodnené bežné priemerné mesačné náklady na maloletého vo veku aktuálne 5 a pol rokov súd považuje celkovo sumu cca 390 Eur, a to bývanie + nájom 75 Eur (polovica zo 150 Eur), strava 150 Eur mesačne (t.j. cca 5 Eur denne), oblečenie, obuv 40 Eur, kultúra (divadlo, zoo) 10 Eur, krúžky 50 Eur, kozmetika 15 Eur, pracovné pomôcky 10 Eur, knižky, hračky 15 Eur, vitamíny, lieky 20 Eur, uskladnenie pupočníková krv 5 Eur. Poistenie farbička 26 Eur, ako aj sporenie na vzdelanie vo výške 100 Eur, nepovažuje súd za odôvodnený mesačný náklad na maloletého, ide o nadštandardné plnenie zo strany rodičov. Rovnako náklady na dopravu v sume 70 Eur považuje súd za náklady matky. Súd neprihliadal ani na náklady vynaložené do budúcna, nakoľko uvedené náklady v čase rozhodovania súdu ešte neboli reálne vynaložené, pričom pre rozhodnutie súdu je potrebné vychádzať zo stavu v čase rozhodovania súdu. Na základe uvedeného boli ustálené náklady na maloletého vo výške cca 400 Eur mesačne. Pokiaľ ide o súdnu prax, rodič by mal zo svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 20% do 25% na všetky vyživovacie povinnosti, z uvedeného potom vyplýva, že súdom určené výživné súd stanovil vo výške cca 21% z ustáleného predpokladaného príjmu odporcu vo výške 1.260 Eur (čo predstavuje sumu cca 260 Eur), čo je na spodnej hranici uvedeného rozpätia, nakoľko maloletý je v pomerne nízkom veku (5,5 rokov), a teda je reálne počítať s ďalším zvýšením výživného v budúcom období vzhľadom na nárast životných nákladov. Pri ustálených nákladoch na maloletého vo výške cca 390 - 400 Eur, stanovené výživné otca na maloleté dieťa vo výške po 260 Eur mesačne považuje súd vzhľadom k jeho potrebám, s prihliadnutím na vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam otca pri jeho potencionálnom príjme za primerané. Spolu s výživným poskytovaným od matky, či už vo forme finančnej alebo vo forme každodennej osobnej starostlivosti vrátane bývania, zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého v požadovanom rozsahu. Vzhľadom na príjem rodičov je na ich zvážení, či sú schopní poskytovať aj nadštandardné plnenia v podobe sporenia, resp. poistenia, tak ako to uviedla matka vo svojom návrhu, resp. aj otec na pojednávaní. Ak otec vo svojich vyjadreniach spochybňoval niektoré náklady na maloletého, súd poukazuje na opodstatnené výdavky tak, ako ich ustálil, z ktorej výšky je zrejmé, že suma výživného 260 Eur mesačne pri jeho celkových nákladoch vo výške cca 400 Eur bude plne spotrebovaná samotným maloletým. Súd určil výživné otca na maloletého od 21.9.2017, kedy bol podaný matkou maloletého návrh na úpravu práv a povinností. Od uvedeného obdobia otec na maloletého Z. prispieval výživným vo výške 100 Eur, uvedené súhlasne uviedli obaja rodičia, pričom to vyplýva aj z predložených listinných dôkazov- z výpisov z účtov. V dôsledku určenia výživného odo dňa 21.9.2017 vo výške 260 Eur tak vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.9.2017 do 30.11.2020, ktorého výšku súd vo výroku III. vyčíslil po zaokrúhlení, a to vo výške 6.137 Eur (56,77 Eur za 21.- 31. septembra 2017, 6.080 Eur za 38x 160 Eur za október 2017- november 2020), pričom nedoplatok je otcovi povolený splácať v splátkach po 170 Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania. Zo znaleckého posudku, ako aj z priebehu celého konania je zrejmé, že rodičia maloletého sa doposiaľ nevysporiadali s rozpadom ich manželského vzťahu, a z tohto dôvodu medzi nimi panujú konfliktné vzťahy, ktoré bránia ich konštruktívnej komunikácii, pričom rodičia spolu riadne nekomunikujú ani v záujme spoločného dieťaťa. Obaja rodičia sa navzájom obviňujú, matka otca z nezáujmu o maloletého, z vyvolávania konfliktov, ako aj fyzických útokov voči rodinným príslušníkom navrhovateľky, otec zase matku z negatívneho ovplyvňovania maloletého, nedostatočnej motivácie na stretnutia, rovnako tiež z útokov na jeho rodinných príslušníkov, pričom táto ich nenávisť sa nezmenila ani počas 3,5 roka trvania sporu, Svojím konaním rodičia takto navzájom spochybňujú svoje rodičovské kompetencie, pričom toto vzťahy medzi nimi ešte vyhrocuje, ale najmä nepriaznivo pôsobí na vývin maloletého syna. Súd tak dospel k záveru, že je potrebné obom rodičia uložiť výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a síce v podrobení sa odbornému psychologickému poradenstvu, nakoľko je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Uvedené navrhol v konaní aj kolízny opatrovník, rovnako to žiadala aj zástupkyňa otca na pojednávaní, pričom námietky nemala ani strana matky. S poukazom na závery znaleckého posudku je nevyhnutné riešiť nevhodnú komunikáciu medzi rodičmi maloletého, nakoľko táto negatívne vplýva na zdravý psychický vývin maloletého. Súd má za to, že na tento stav nie je možné rezignovať. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že vzájomná komunikácia rodičov nie je vhodná, má negatívny dopad na zdravý vývin maloletého, za účelom zlepšenia tejto komunikácie, zlepšenia rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletého dieťaťa, uložil súd rodičom aj v rozhodnutí vo veci samej vo výroku VI. rozsudku v zmysle návrhu procesného opatrovníka v podaní zo dňa 15.10.2020 výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Nakoľko schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov a táto schopnosť je narušená u oboch, súd uložil toto výchovné opatrenie obom rodičom. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ust. § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu súd aplikoval rovnaké východiská, ako pri rozhodovaní o náhrade trov účastníkov, pričom rozhodol podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP v spojení s § 54 CMP a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči matke vo výške 50% a voči otcovi vo výške 50%. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného a zročného výživného, úpravy styku a v závislých výrokoch o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a bežné výživné s účinnosťou od podania návrhu do rozhodnutia súdu, t.j. do 30.11.2020, určiť vo výške 130 Eur a následne vo výške 150 Eur mesačne, pričom zameškané výživné by bol otec povinný uhradiť v mesačných splátkach vo výške 70 Eur mesačne spolu s bežným výživným a styk navrhol upraviť na každú stredu v týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod. a počas desiatich týždňov od právoplatnosti rozsudku každý párny víkend v roku v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod. a po uplynutí desiatich týždňov od právoplatnosti rozsudku by bol otec oprávnený so synom sa stýkať každý párny víkend v roku od piatku 17:00 hod. do nedele 16:00 hod., pričom preberanie a odovzdávanie by prebiehalo v mieste bydliska matky za prítomnosti kolízneho opatrovníka počas desiatich týždňov od právoplatnosti rozhodnutia a po uplynutí tejto doby bez prítomnosti tretej strany. Podľa jeho názoru súd rozhodol v príkrom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a svojim rozhodnutím otca vylúčil zo synovho života, a to napriek dôkazom, ktoré boli v konaní vykonané. Súd nerešpektoval ani vykonané dokazovanie, ktoré však v tomto konaní bolo absolútne nedostatočné a namiesto toho, aby postupoval v zmysle odporúčaní kolízneho opatrovníka, a tiež v zmysle záverov znaleckého posudku (ktorý bol síce vypracovaný absolútne neodborne a bol odovzdaný o rok neskôr, ako mal byť doručený), tak bez akéhokoľvek legitímne vykonaného dôkazu zaviazal otca k plateniu výživného, ktoré je nadštandardným výživným aj v prípade dospievajúcich detí a v prípadoch, keď povinný rodič dosahuje nadštandardný príjem. Namietol, že súd napriek všetkým odporúčaniam kolíznej opatrovníčky aj znalca upravil styk v menšom rozsahu, ako tomu bolo v zmysle neodkladného opatrenia. V zmysle rozhodnutia súdu má možnosť vidieť svojho syna 32 hodín mesačne, čo je jeden deň v mesiaci, a to len teoreticky, pretože sa ešte nestalo, že by matka dodržala akékoľvek vykonateľné rozhodnutia súdov a rešpektovala skutočnosť, že on má také isté právo tráviť čas so synom. Faktom je, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka a znalec, že matka vôbec maloletého nemotivuje, aby sa s otcom stretával a doslova ho nabáda na to, aby mal negatívny vzťah k otcovi. Považoval za neprijateľné, aby ho súd bez akéhokoľvek dôvodu vylúčil zo života jeho jediného syna. Súd by mal konať tak, aby starostlivosť oboch rodičov bola vyvážená, aby dieťa netrpelo žiadnym pocitom absencie druhého rodiča, ak o to rodič má záujem. V tomto prípade je zrejmé a jasné, že on ako otec doslova bojuje, aby mal aspoň čiastočné právo sa podieľať na živote svojho syna, a nie len ako platca výživného, napriek tomu bol rozsudkom degradovaný len na otca, ktorý je platcom výživného. On bol ten, kto viackrát žiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby nariadil mediáciu, ale matka to odmietla. S ohľadom na dĺžku trvania vypracovania posudku čakal trošku podrobnejšiu a hlavne individuálnejšiu správu, z ktorej by súd mohol vychádzať. Poukázal na to, že sudkyňa vo svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnila, prečo pristúpila k tomu, že aj ten znalcom a kolíznym opatrovníkom navrhovaný rozsah stretávania znížila a obmedzila. Podľa neho matka nemá problém priznať, že chce, aby ich syn bral ako otca jej partnera a verejne povie, že pre ňu nie je problém, ak sa syn rozhodne, že bude ako otca brať jej partnera. Z konania matky a aj z jej prejavu je jasné, že ona nebude tá, ktorá bude prístupná tomu, aby sa stretávanie bez rozhodnutia súdu rozširovalo a sama odmietla dať aj náhradný termín v prípade choroby syna. Čo sa týka preberania a odovzdávania maloletého, tak aj znalec a kolízny opatrovník odporučili, aby syn bol odovzdávaný inou osobou ako matkou, čo je však zrejme nereálne, ale napriek tomu bol otec toho názoru, že existuje možnosť, ako zabezpečiť, aby aspoň dočasne, napríklad po dobu týždňov, bolo odovzdávanie a preberanie dieťaťa za stálej prítomnosti buď kolízneho opatrovníka, alebo organizácie, ktorá vykonávať poradenskú činnosť rodičom v rámci konaní o úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Súd sa takouto možnosťou ani len nezaoberal, pričom on ako otec to priamo na pojednávaní navrhol. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, ako i nález Ústavného súdu SR sp. zn. 46/2013. Súdom určené výživné vo výške 260 Eur mesačne na dieťa vo veku päť rokov považoval za likvidačné s ohľadom na súčasnú situáciu, ktorá nastala na trhu. Sudkyňa vychádzala pri určení výživného z nejakých domnelých príjmov, ktoré by mal údajne zarábať, čo však bolo reálne možné tak pred pár rokmi a nie v súčasnosti, keď celá ekonomika je v troskách. On predložil, resp. oznámil súdu svoje príjmy a jediné, čo matka urobila, bolo to, že ich namietala a spochybňovala, pričom nepredložila a ani nenavrhla jeden dôkazov na vyvrátenie jeho príjmov. Matka neustále dookola rozpráva, že on chodí na luxusné dovolenky a jeho príjem je viac ako 2.000 Eur mesačne, ale nikdy nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by takýto príjem mal. Nevyhýba sa plneniu vyživovacej povinnosti, ale je až zarážajúce, ako súd bez čohokoľvek dospel k záveru, že 260 Eur mesačne je suma, ktorou by sa mal podieľať na výžive syna od jeho dvoch rokov života, odkedy matka odišla zo spoločnej domácnosti. Situáciu ohľadom pandémie, ktorá v roku 2020 prepukla v rámci celého sveta, nemožno brať len ako dočasné obmedzenie príjmu, alebo neochotu pracovať a prispievať na výživné, ale tomuto stavu a tejto situácii je treba prispôsobiť aj potreby maloletého dieťaťa. Je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že v jeho možnostiach nie je, aby platil mesačne sumu 430 Eur, pretože on toľko ani nezarobí. Nepopiera a nikdy nepopieral, že predmetom jeho obchodnej činnosti je cestovná kancelária, ktorá sprostredkúva golfové zájazdy, ale opätovne zdôraznil, že je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že v roku 2020 sa necestovalo, a už vôbec nie na dovolenky a jeho podnikanie je v krachu a je v absolútnom mínuse. Celkovo čistý formalistický prístup súdu k posudzovaniu jeho príjmu a určovaní výživného je diskriminačný voči jeho osobe, pretože posudzovať ho a určovať mu výživné len podľa tvrdení matky, že s jeho vzdelaním by mal zarábať 1.300 Eur brutto a tým, že podniká v oblasti, ktorá v roku 2020 je absolútne nerentabilná, je neprípustné. Ide o nereálny pohľad súdu na skutočné potreby, život a situáciu na Slovensku. Matka má fakticky a aj reálne vyšší príjem ako on, avšak zrejme súd akceptuje len trvalý pracovný pomer a rodič, ktorý podniká, v tomto prípade je diskriminovaný a postihnutý sankciou v podobe vysokého výživného, a to obzvlášť, ak si dovolil v ostatných predchádzajúcich rokoch vykonávať činnosť cestovnej agentúry. Akým spôsobom dospel súd však k záveru o tom, že priznal výživné vo výške 260 Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 21.09.2017, je nezistiteľné, keďže súd sa v odôvodnení rozhodnutia ani len nezmienil o spôsobe, akým dospel k tomu, že ide o dôvodnú výšku výživného. Súd predsa nemohol priznať dvojročnému dieťaťu rovnaké výživné ako päťročnému dieťaťu. Náklady na maloletého sa prvý krát riešili na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.11.2020, pretože matka tieto doručila len pár dní pred pojednávaním a súd ich vôbec nepredložil otcovi na vyjadrenie. Otec prvýkrát videl matkou vyčíslené náklady na tomto pojednávaní, pričom rozporoval výšku jednotlivých položiek určených matkou, ale súd sa vôbec nezaoberal týmito námietkami a na základe nejakých bližšie nešpecifikovaných úvah ich zhodnotil ako dôvodné. Nakoniec súd ostal pri nákladoch na dieťa vo veku päť rokov na sume 400 Eur. Súd sa s nákladmi na dieťa za roky 2017-2019 ani len nezaoberal, a len tak bez ďalšieho zhodnotil, že tie náklady sú také isté na dvojročné, ako päťročné dieťa. Na pojednávaní otec uviedol, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 150 Eur, pričom ak zruší všetky sporenia synovi, tak bude mať možnosť platiť sumu 250 Eur, ale to by malo byť už výživné s prihliadnutím aj na to, že syn nastúpi do prvého ročníka základnej školy, a nie že opätovne o rok bude riešiť zvýšenie výživného z dôvodu, že syn začal chodiť do školy. 4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že odvolaniu otca nerozumie, nakoľko po vyhlásení rozsudku obaja deklarovali, že sa odvolávať nemienia. Otec podľa jej názoru absolútne nepochopil, prečo súd rozhodol o úpravy styku tak, ako rozhodol. Súd užší styk nenariadil preto, aby potrestal otca, ale v záujme a v prospech maloletého, pričom svoj postup a rozhodnutie odôvodnil na strane 18 napadnutého rozsudku. Bola toho názoru, že užší styk, ktorý súd nariadil, je nielen vhodný, ale pre dobro maloletého dokonca i potrebný. Plnohodnotný styk otca s maloletým sa neuskutočnil už vyše roka (naposledy maloletý s otcom odišiel 15.01.2020). V tomto období sa totiž vyskytli rôzne problémy, pre ktoré sa vzťah otca s maloletým výrazným spôsobom naštrbil a maloletý následne odmietal byť s otcom. Po viacerých neúspešným pokusoch, kedy maloletý s otcom ísť, otec prestal na stretnutia chodiť a všetku vinu začal zvaľovať na ňu. Nie je možné podľa jej názoru očakávať, že rozhodnutím súdu maloletý len tak z ničoho nič zmení svoj postoj k otcovi. Vzťah otca a syna treba budovať a z dôvodov, ktoré sú zjavné zo spisového materiálu, je potrebné pristupovať k tomuto citlivo, opatrne a tak, aby sa maloletý necítil, že je nútený tráviť čas s otcom i proti jeho vôli. Nie súd vylúčil otca zo synovho života, ale otec sa sám v pravidelnej frekvencii dobrovoľne odlučuje od syna, keď dlhšiu dobu nekomunikuje ani s ním a ani s matkou, nedostavuje sa na termíny, nedá jej vedieť, že nepríde, nepošle ani správu, ako sa syn má a či vôbec žije. Maloletý mal v októbri meniny, v júli narodeniny, boli Vianoce, no otec mu do dnešného dňa nepodal ani ruku. Otcovi aj písala, že tento absolútny nezáujem zhoršuje ich absentujúci vzťah, a že sa dobrovoľne vyčleňuje zo synovho kruhu najbližších. Otec na SMS nereagoval a svoj postoj nezmenil. Tento dlhodobý nezáujem otca sa opakuje pravidelne od roku 2018. Otec sa napríklad od mája 2020 do začiatku decembra 2020 (teda sedem mesiacov) o syna vôbec nezaujímal, pričom sa na určený termín dostavil až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Za obdobie od marca 2020 do novembra 2020 mal otec k dispozícii 79 termínov, z ktorých využil iba päť. Maloletý je poznačený dlhodobým nezáujmom a nevhodným správaním otca, neustálym vydieraním (hračku dostaneš iba keď pôjdeš päť krát so mnou na golfové ihrisko, inak ju predám iným deťom) a nestálou snahou o manipuláciu a vypočúvanie. Poukázala tiež na útok otca maloletého v roku 2020 na starého otca maloletého, ktorým otec dieťaťa prekročil všetky medze. Tento útok syna poznačil a vyvolal v ňom potrebu chrániť svojho dedka, s ktorým má výnimočný vzťah a berie ho vo veciach ako vzor. Zo strany otca je veľmi jednoduché povedať, že syn odmieta s otcom ísť, lebo ho matka dostatočne nemotivuje. Uvedené však nie je pravda. Trvala na tom, že dieťa je na každé jedno stretnutie s otcom riadne pripravené (okrem choroby alebo odcestovania, o čom je otec vopred informovaný). Poukázala na to, že otec syna za tri a pol roka nezobral na žiaden výlet, pričom ho vždy zanesie k jeho rodičom alebo na svoje pracovisko, kde sa motá v závodnej kuchyni alebo po golfom ihrisku medzi dospelými. Uviedla, že v znaleckom posudku znalec jasne uviedol, že dieťa nie je negatívne ovplyvňované zo strany matky voči otcovi, a teda nenavádza dieťa, aby malo negatívny vzťah s otcom (str. 16 ods. 3 znaleckého posudku). Rozsah styku upravený napadnutým rozsudkom považovala momentálne za viac ako postačujúci na to, aby otec ukázal, že má o syna dlhodobý záujem. Pevne verí, že otec pochopí, že dieťa nie je hračka, že má svoje emócie, potreby, a že nebude robiť to, čo mu druhý prikáže. Na pojednávaní dňa 30.11.2020 bola diskutovaná i možnosť odovzdávania dieťaťa za prítomnosti tretej osoby, no po dlhšej diskusii sa všetci zhodli, že prítomnosť tretej osoby pri odovzdávaní by mohla byť kontraproduktívna a syna by prítomnosť „cudzej tety“ mohla skôr vystrašiť ako pomôcť. Vzniknutá situácia ju veľmi mrzí, pretože od začiatku sa snaží s otcom dohodnúť. V roku 2018 im sociálnou pracovníčkou bola ponúknutá mediácia, ktorú odmietol otec, a nie ona, ako tvrdí. Od začiatku otec nechce absolvovať zmierlivé konania a aj do súdom nariadeného stretnutia na referáte ho bolo treba nútiť. Čo sa týka určenia výživného, bola toho názoru, že v konaní boli dostatočne preukázané odôvodnené potreby dieťaťa a náklady s tým spojené. Na druhej strane v konaní neboli dostatočne preukázané príjmov a majetkové pomery otca. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že tvrdenia otca o údajnom mesačnom príjme vo výške 1.000 Eur sú len ťažko uveriteľné. Z ním dokladovaných výdavkov je zjavné, že jeho príjmy sú vyššie, ako sám tvrdí. Súd teda postupoval správne, keď zaujal názor, že pri určení majetkových možností otca treba vychádzať z jeho potencionálneho príjmu. Podľa jej názoru mal však súd aplikovať ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a jeho potencionálny príjem určiť v súlade s týmto zákonným ustanovením. Poukázala tiež na to, že aj keby súd vychádzal z otcom tvrdeného nereálneho príjmu 1.000 Eur mesačne, tak výživné bolo súdom stanovené v intenciách všeobecne prijímanej praxe, podľa ktorej má výživné predstavovať cca 20-30% čistého príjmu povinného rodiča. Považovala za potrebné pre úplnosť uviesť, že keby aj bolo pravdou, že v podnikaní sa otcovi nedarí (čo však považovala za nepravdu), tak podľa nej rozhodnutie otca podnikať v oblasti, ktorá mu umožňuje pravidelne navštevovať exotické krajiny a mať časté „pracovné“ dovolenky, kde sa venuje golfu a svojim záľubám, nemôže byť predsa na úkor potrieb maloletého. Otec sám dobre vie, koľko financií potrebuje na to, aby ich synovi zabezpečili určitý štandard, ku ktorému bol vedený od malička. Mala za to, že otec mal počas spoločnej domácnosti, aj v čase po rozchode stabilnú prácu, v ktorej mal príjem cca 2.000 Eur. To, že sa dobrovoľne vzdal tejto práce (chcel cestovať za golfom do zahraničia a byť sám sebe pánom) predsa nemôže byť na úkor syna. Otec sa za tri a pol roka ani raz nezaujímal o to, či je schopná živiť ich syna, či niečo nepotrebuje. Jednoducho ich v roku 2017 vyhodil na ulicu s jej vtedajším rodičovských príspevkom cca 220 Eur. Situáciu zvládli len vďaka jej rodičom a jej úsporám, avšak bez akejkoľvek podpory otca. Otec na pojednávaní deklaroval, že jeho najnutnejšie náklady sú niečo cez 1.400 Eur plus 100 Eur výživné, teda 1.500 Eur, pričom má príjem 1.000 Eur. Už na základe tohto jeho tvrdenia sa sám chytil do svojich klamstiev. Podľa jej názoru žiadny podnikateľ by nepodnikal, ak by jeho podnikateľská činnosť bola stratová. Otec zabúda, že okrem zájazdov do zahraničia organizuje aj golfové turnaje, večere, tábory, ktorých počet v roku 2020 je takmer totožný ako v roku 2019. Sám otec svoju firmu propaguje medzi golfistami ako prosperujúcu a jednu z najlepších na Slovensku. Víťazom niekoľkých golfových turnajov, kde figuruje ako sponzor alebo organizátor, hradí týždňový golfový pobyt v Turecku alebo v Portugalsku. Otec žiada, aby boli synovi zrušené krúžky a znížené nevyhnutné náklady, a tak by ušetrila. Napriek všetkému on svoj opasok neutiahne a bez najmenších problémov ide do Thajska, Turecka, Portugalska, na jachtu do Chorvátska, a to dokonca aj v roku 2020, kedy sa podľa otca necestovalo. Tiež počas decembra 2020 išiel na lyžovačku s kamarátmi do Ružomberka, a to napriek odporúčaniu hlavného hygienika a Vlády SR necestovať, zákazu stretávania s ľuďmi nežijúcimi v spoločnej domácnosti, napriek jeho „údajne zlej“ finančnej situácii. Navyše otec rozšíril v roku 2020 svoje podnikanie, keď založil novú spoločnosť V. B., s.r.o. a súčasne vykonáva rozsiahle rekonštrukcie na golfovom ihrisku. Podľa jej názoru sa takto nespráva podnikateľ v zlej finančnej situácii. Tiež poukázala na to, že otec vlastnil byt v D., ktorý predal za 115.000 Eur (po vyplatení hypotéky mu zostalo cca 60.000 Eur). Otec tiež predal automobil Škoda Octavia, ktorý využíval a splácal firme Klartec v pravidelných mesačných splátkach, a teda aj časom vlastnil. V roku 2016 zaplatil tejto spoločnosti sumu cez 4.000 Eur, v roku 2017 cez 3.000 Eur. Tento automobil v roku 2020 predal, z čoho mal príjem. Za predpokladu, že výživné bolo vo výške 260 Eur stanovené súdom správne, nemožno to, že otec dlhodobo platil nižšie výživné, ako bolo v jeho možnostiach, odôvodňovať zníženie výživného do budúcna, keďže vraj nebude schopný splácať mesačne 430 Eur. Takýto argument otca nemôže obstáť, pretože nedoplatok na výživnom si spôsobil sám. 5. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý súhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/71/2017 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok I.), otcovi uložili platiť na výživu maloletého sumou 260 Eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 21.9.2017 (výrok II.) a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.9.2017 do 30.11.2020 v sume 6.137 Eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach vo výške 170 Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok III.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým, a to každú stredu v kalendárnom týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod a každú nepárnu sobotu v kalendárnom týždni od 10:00 hod. do 18:00 hod., pričom matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov na strane maloletého alebo z iných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku (výrok IV.) a vo zvyšku návrh matky na úpravu výživného a návrh otca na úpravu styku zamietol (výrok V.). Ďalej súd uložil matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého (výrok VI.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Súčasne súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči matke maloletého vo výške 50% a voči otcovi maloletého vo výške 50% (výrok VIII.). 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bežného a zročného výživného, úpravy styku a v závislých výrokoch o nároku na náhradu trov konania. 9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 11. V zmysle § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 12. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. 13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 17. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. 18. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 19. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté v osobnej starostlivosti, majú byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb. 20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri úprave styku otca s maloletým vychádzal z vyššie uvedených záverov, pričom rozsah úpravy styku riadne odôvodnil a uviedol, prečo sa odklonil od záverov znaleckého posudku. Správne prvoinštančný súd prihliadol na to, že riadny styk otca so synom už dlhšiu dobu neprebieha, vzťah otca so synom z tohto dôvodu nie je dostatočne vytvorený, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec si za vzniknutú situáciu môže čiastočne sám, keď dostatočne nevyužíval predbežne upravený styk, na stretnutia chodil sporadicky, stávalo sa, že dlhšie obdobie o syna nejavil záujem. Pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia otca, že matka dostatočne nemotivuje syna na stretnutia s ním, prípadne mu v styku bráni, čo však z vykonaného dokazovania nevyplynulo, nie je zrejmé, prečo otec nevyužil, že jeho styk s maloletým bol upravený vykonateľným rozhodnutím a svojho práva sa nedomáhal i súdnou cestou. Otec síce prezentuje, aký veľký záujem má na stretávaní sa so synom, avšak tento jeho záujem nebol dostatočne pretavený do jeho reálneho správania sa v snahe o realizáciu styku s dieťaťom. S prihliadnutím na vyššie uvedené je potrebné považovať úpravu styku otca s dieťaťom napadnutým rozsudkom za správnu a dostatočnú, keď v prípade riadnej realizácie styku, teda pokiaľ bude otec nielen prezentovať svoj záujem na stretávaní sa so synom, ale tieto stretnutia i uskutočňovať, je daná možnosť a s prihliadnutím na záujem dieťaťa i potreba upravený styk rozšíriť. 21. Je potrebné apelovať na oboch rodičov, aby sa snažili správať voči sebe kultivovane v záujme spoločného dieťaťa, čo je základným predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, pričom i dieťa takto získava vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Je potrebné, aby sa obaja rodičia v záujme spoločného dieťaťa snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú ich rozchodom by nemali zneužívať na narušenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. Každý rodič má právo počas času, kedy má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na toto výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. 22. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 24. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval správne, zabezpečil si dostatok podkladov pre určenie zárobkových schopností a možností povinného rodiča, ako i odôvodnených potrieb maloletého. Správny bol záver súdu prvej inštancie, že otcom maloletého deklarované príjmy nezodpovedajú skutočnosti s prihliadnutím na ním dokladované výdavky, ktoré presahovali ním tvrdené príjmy. Len ťažko možno považovať za odôvodnený výdavok sumu 200 Eur titulom exekúcie, za čo si celkom nepochybne môže otec, ktorý pokiaľ by plnil riadne svoje záväzky, žiadna exekúcia by neprebiehala. Bolo tiež potrebné prihliadnuť na to, že otec na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, sám uviedol, že by sa vedel dohodnúť na sume výživného vo výške 250 Eur v prípade zrušenia sporenia maloletému. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že majetková a sociálna situácia otca dieťaťa nie je taká zlá, ako sa to snažil prezentovať, s poukazom na čo postup súdu, ktorý vychádzal z potencionálneho príjmu otca, nemožno považovať za nesprávny, pričom svoj postup súd i riadne odôvodnil. Vzhľadom na takto zistený príjem otca možno považovať súdom určené výživné za zodpovedajúce tak zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako i odôvodneným potrebám maloletého, a tiež zodpovedajúce rozhodovacej praxi súdov. Súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal i s odôvodnenými potrebami maloletého, keď ustálil, že za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu (t.j. tri roky) boli náklady na maloletého stabilizované a ustálené vo výške cca 400 Eur mesačne. S prihliadnutím na to súd určil výživné odo dňa podania návrhu jednou sumou. 25. Správne súd rozhodol i o výške zročného výživného otca za obdobie od účinnosti úpravy do rozhodnutia súdu, keď prihliadol na to, že za uvedené obdobie otec na výživu maloletého platil 100 Eur mesačne a správne v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov vyčíslený nedoplatok otcovi povolil zaplatiť v splátkach, ktorých výšku určil tak, aby bol dlh zaplatený do troch rokov. 26. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. 27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach určenia bežného a zročného výživného, úpravy styku, ako i v závislých výrokoch o nároku na náhradu trov konania účastníkov a náhradu trov konania štátu podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 a § 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP. 29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).