Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 14CoP/10/2023 1521201586 18. 06. 2024 JUDr. Róbert Foltán ECLI:SK:KSTT:2024:1521201586.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletých A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpených procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky D. E. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, F., zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava, a otca D. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, F., zastúpenému spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., Panenská 7 , Bratislava, o odvolaní matky maloletých proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 68P/80/2021-242 zo dňa 21.10.2021 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Rozsudkom zo dňa 21.10.2021 súd prvého stupňa na návrh matky znížil jej vyživovaciu povinnosť voči maloletému C. zo sumy 170 eur na 130 eur mesačne a voči maloletému A. zo sumy 200 eur na 150 eur mesačne, všetko s účinnosťou od 13.4.2021. Súčasne vyslovil, že tým mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/23/2017-699 zo dňa 6.11.2018 v časti o výške výživného na maloleté deti a že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka, rodnými listami detí (H., C. a A.), písomnými vyjadreniami rodičov, rozpisom mesačných výdavkov rodičov, potvrdeniami o príjme rodičov, úplným výpisom z obchodného registra na firmu H. C., potvrdením o príjme partnera matky (D. G. I.), zápisnicou z pojednávania v konaní sp. zn. 20P/90/2019 z 18.5.2021 (predmetom konania bolo výchovné opatrenie rodičom), denníkom a hlavnou knihou spol. H. C. za obdobie roku 2020 a 1-9/2021, výpisom zostatku na účte otca k 13.4.2021, rámcovou zmluvou o podmienkach vydávania a výmeny podielových fondov zo dňa - podpis je z listiny nečitateľný, pripojenými spismi Okresného súdu Bratislava V sp. zn.: 20P/23/2017, 68P/83/2021, 20P/290/2017, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: Naposledy bolo výživné na maloleté deti upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/23/2017 - 699 zo dňa 6.11.2018 (právoplatný 8.11.2018) schválením rodičovskej dohody, v zmysle ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti, matke bolo určené výživné v sume 200 eur na A. a 170 eur na C.. Matka mala vtedy netto mesačný príjem 1.193,30 eur. Bývala v spoločnej domácnosti s priateľom v prenajatom byte s nájomným 700 eur mesačne vrátane energií. Otec mal v
roku 2017 netto mesačný príjem 1.222,09 eur, za obdobie 10/2017 - 9/2018 v sume 1530,08 eur (v E. C., C.), za 1-3/2019 eur v sume 1.443,65 eur. Poberal rodinné prídavky na deti od 1.4.2018 po 47,36 eur mesačne. Býval v spoločnej domácnosti s deťmi v byte patriaceho do BSM rodičov detí. Rodičia okrem C. a A. iné deti nemali. Maloletý C. chodil do materskej škôlky a mal. A. navštevoval 5. ročník základnej školy. V súčasnom období rodičia nezmenili osobný stav. Matke vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému H. I., nar. XX.X.XXXX, ktorý pochádza z jej terajšieho druhovského pomeru. Otec nemá nové vyživovacie povinnosti. Matka býva v spoločnej domácnosti s partnerom a ich spoločným synom, maloletým H.. Bývajú v 3 izbovom byte, ktorý je výlučnom vlastníctve otca maloletého H.. Partner matky aktuálne mesačne platí všetky výdavky spojené s bývaním v byte (elektrinu 35 eur, RTVS 4,64 eur, plyn 5,49 eur, zálohový mesačný predpis na byt 172,75 eur, daň z nehnuteľnosti za rok 2021 v sume 100,07 eur (8,33 eur mesačne). V čase, keď matka ešte pracovala, prispievala na bývanie partnerovi mesačne sumou 235 eur. Pred nástupom na materskú dovolenku bola matka zamestnaná vo firme J. C. C. a za rok 2020 mala netto mesačný príjem 1.000,20 eur, za obdobie 1-5/2021 mala netto mesačný príjem 367,516 eur (v 1/2021: 14,64 eur, v 2/2021: 14,64 eur, v 3/2021: 373,19 eur, v 4/2021: 14,64 eur a v 5/2021: 1.420,47 eur). Matka poberala od 2.8.2020 do 27.3.2021 materskú dávku v sume 1.355 eur mesačne. V zmysle potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 8.4.2021 poberá rodičovský príspevok od 1.3.2021 a bude ho poberať do 30.9.2023. Matka poberá rodičovský príspevok v súčasnosti v sume 378,10 eur mesačne, rodinné prídavky na jedno dieťa 25,50 eur mesačne. Čiže matkin aktuálny mesačný príjem je 403,60 eur mesačne. Matka poukázala na to, že po zaplatení výživného na A. a C. jej zostáva 33,60 eur na úhradu osobných potrieb, potrieb maloletého H. a chod domácnosti. Mesačné výdavky na maloletého H. definovala sumou 225 eur (oblečenie a obuv 50 eur, strava 50 eur, plienky 35 eur, drogéria 10 eur, lieky + choroba a vitamíny 20 eur, pomerná časť na bývanie 50 eur, mimoriadne výdavky 10 eur). Matka je aktuálne doma, stará sa o 6 mesačné dieťa, ktoré je na jej osobnú starostlivosť odkázané a preto nie je schopná dosahovať iný príjem a prispievať na výživu C. a A. sumami určenými v rozsudku v roku 2018. Pri rozhodovaní o jej návrhu na zníženie výživného poukázala na konštantnú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej predstavuje výživné na tri deti 20-30% čistej mzdy povinného rodiča, v jej prípade ide o sumu 75,62 eur až 113,43 eur mesačne. Partner matky (D. G. I.) má netto mesačný príjem cca 2.269,07 eur a vlastní motorové vozidlo kupované pred 4 rokmi. Matka nevlastní žiadne motorové vozidlo. Z pohľadu matky za terajšej jej finančnej situácie jej partner a otec jej tretieho dieťaťa v súčasnosti prispieva na výživu mal. A. a C.. Otec býva v spoločnej domácnosti s obomi deťmi, zabezpečuje ich osobnú starostlivosť. Bývajú v byte patriaceho stále do BSM s matkou detí. Otec má mesačné výdavky s bývaním: zálohový predpis na byt je 158,65 eur, SPP, a.s. 6 eur, za rok 2021 platil daň z nehnuteľnosti 66,50 eur (mesačne 5,54 eur). Doložil doklad o platbe mesačnej splátky hypotéky po 256,31 eur. Otec vyčíslil svoje vlastné mesačné náklady na sumu 378,58 eur (nájomné 52,90 eur, hypotéka na byt 85,44 eur, elektrina 7,60 eur, plyn 2 eurá, internet 5,46 eur, RTVS 4,64 eur, strava 170 eur, vitamíny + kozmetika 15 eur, oblečenie + topánky 30 eur, daň z nehnuteľnosti 5,54 eur). Otec pracoval v období od 2.05.2016 do 31.5.2020 vo firme E. C., C. (D.: XX XXX XXX), pracovný pomer skončil dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce k 31.5.2020 z dôvodu, že bola pandémia, každý druhý deň musel byť v kancelárii, zamestnávateľ zmenil sídlo z K. L. C. M. a mal v starostlivosti dve maloleté deti. V tejto firme mal podľa potvrdenia zamestnávateľa netto mesačný príjem za rok 2019 v sume 1.478,65 eur a v období od 1-5/2020 v sume 747,46 eur. Medzi obdobie bol evidovaný ako nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti v sume cca 900-1.000 eur. Aktuálne je otec zamestnaný vo firme H. C. od 01.12.2020 ako manager. Za obdobie od 12/2020 do 05/2021 mal netto mesačný príjem 721,61 eur, pritom bol na pandemickej OČR-ke v mesiacoch január a marec/ 2021. Poberá rodinné prídavky na dve deti po 51 eur mesačne (25,50 x 2) a daňový bonus. Podľa potvrdenia od zamestnávateľa má dohodnutý mesačný plat brutto 1000 eur. Firmu H. C. kúpil od svojej právnej zástupkyne. V tejto firme je zamestnaný on ako zamestnanec a ešte jeden zamestnanec s brutto mesačnou mzdou 1200 eur, ďalej traja pracovníci pracujúci na dohodu s mzdou 200-250 eur brutto mesačne. Otec taktiež poberá výživné na deti od ich matky a to spolu v sume 370 eur mesačne. Z výpisu z obchodného registra na firmu H. C. (D.: XX XXX XXX) súd zistil, že otec je jediným konateľom a spoločníkom v tejto spoločnosti od 5.1.2021. Spoločnosť vznikla dňa 15.4.2020 (jej prvým konateľom a spoločníkom bola A. G. I., ktorej advokátska kancelária zastupuje otca aj v tomto konaní). Podľa otca je hlavným predmetom podnikania spoločnosti obchodovanie s autodielmi. Z obsahu hlavnej knihy spoločnosti H. C. za rok 2021 (1.1.-29.9.) vyplýva, že samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí predstavovali na začiatku roku hodnotu 11.500 eur. K 29.9.2021 mala
firma evidované bankové úvery v celkovej sume 49.295,80 eur, záväzky z nájmu 28.370,67 eur, mzdové náklady pod položkou koncový stav MD v sume 7462,37 eur, príjmy spoločníkov. Otec potvrdil, že v začiatku podnikania vo firme si bral (ako firma) úver , ktorý následne navýšil, lebo kupovali skladové zásoby. Mesačná splátka úveru je 800 eur vrátane úrokov. Na podnikateľské účely má v prenájme priestory, za ktoré platí mesačne 1250 eur bez DPH. 3. Z obsahu predloženej Rámcovej zmluvy o podmienkach vydávania a výmeny podielových listov „Tempo -program pravidelného investovania“ č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi spol. AXA Investiční společnost a.s. ( IČO: 64 579 018) a matkou detí ako podielnikom (dátum na zmluve je nečitateľný) mal súd preukázané, že sa matka zaviazala pravidelne mesačne zasielať sumu 100 eur na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX titulom investícií za účelom cieľovej sumy 18.000 eur. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by boli investície vinkulované len v prospech maloletého A. a C.. Maloletý A. je žiakom 8. ročníka a maloletý C. je v 2. ročníku základnej školy. Obaja chlapci sa aktívne venujú kanoistike, s otcom chodia denne na tréningy a trénuje ich sám otec. Obaja chlapci sa venujú vodnému športu, pričom otec ich trénuje sám. V špecifikovaných výdavkoch si otec vyúčtoval na každého syna sumu 100 eur ako náklady na naftu a jeho čas, pritom trénujú denne v obvode svojho bydliska v K.. Otec vyčíslil pravidelné mesačné výdavky na maloletého A. v sume 537,90 eur, konkrétne ich vyčíslil nasledovne: na byt 52,90 eur, hypotéka na byt 85,44 eur, elektrina 7,60 eur, plyn 2 eurá, internet 5,46 eur, obedy 11,50 eur, školské poplatky 10 eur, školské pomôcky 10 eur, členské kajaky 20 eur, športové potreby 20 eur, tréningy 100 eur, rybárske lístky a rybačky 8 eur, strava 150 eur, vitamíny a kozmetika 10 eur, sviatky + darčeky + hračky 15eur, oblečenie a topánky 30 eur; Na maloletého C. vyčíslil bežné mesačné výdavky na dieťa v sume 546,90 eur, konkrétne ich špecifikoval: na byt 52,90 eur, hypotéka na byt 85,44 eur, elektrina 7,60 eur, plyn 2 eurá, internet 5,46 eur, družina 20 eur, obedy 10,50 eur, školské poplatky 10 eur, školské pomôcky 10 eur, ZUŠ 10eur, športové potreby 20 eur, tréningy 100 eur, rybárske lístky a rybačky 8 eur, strava 150 eur, vitamíny a kozmetika 10 eur, sviatky + darčeky + hračky 15eur, oblečenie a topánky 30 eur. Otec vyčíslil mimoriadne výdavky na deti v sume 3990 eur: kúpa kajaku v roku 2020 v sume 1000 eur, zimné sústredenia 500 eur (každoročne vrátane ubytovania, cestovného), letné sústredenia 500 eur (každoročne vrátane ubytovania, cestovného), preteky z kanoistiky 1500 eur (15 x v iných mestách SR), dvojsklá a oprava rámu na okuliaroch v roku 2021 v sume 250 eur, nový rám a sklá na okuliare 160 eur (rok 2020), gitara + obal 80 eur. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 2 a pol roka, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane detí i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u maloletých detí došlo k zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástli, sú o dva a pol roka starší, maloletý C. začal chodiť na základnú školu. Rodičia detí nezmenili osobný stav. Matke však vznikla dňa 14.9.2020 ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému H. I., pričom matka býva s H. a jeho otcom v spoločnej domácnosti v byte v jeho výlučnom vlastníctve. Matka si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. a C. riadne, deti sa s ňou odmietajú stretávať. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky sa znížil oproti poslednému rozhodnutiu z 1.193,30 eur na sumu 403,60 eur mesačne (378,10 eur + 25,50 eur) z dôvodu, že je aktuálne na rodičovskej dovolenke s maloletým H.. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku bola na materskej a poberala od 2.8.2020 do 27.3.2021 materskú dávku v sume 1.355 eur mesačne. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojim partnerom, ktorý má netto mesačný príjem 2.269,07 eur, avšak nakoľko nie je jej manželom, nemá voči nej vyživovaciu povinnosť. Matka deklarovala mesačné výdavky na syna H. sumou 225 eur (špecifikované v ods. 6 odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré súd ako výdavok matky uznal len po sumu najviac v polovici 112,50 eur, lebo H. je odkázaný výživou na oboch svojich rodičov. U matkou deklarovaných základných výdavkov na bývanie súd akceptoval výdavky v polovici na elektrinu, RTVS, plyn a mesačný predpis na byt, t.j. celkovo sumu 108,94 eur (35:2 + 4,64 eur:2 + 5,49 eur:2 + 172,75 eur:2). Súd neakceptoval do jej výdavkov daň z nehnuteľnosti (100,07 eur) z dôvodu, že byt, za ktorý sa daň platí, je vo výlučnom vlastníctve jej partnera. Súd dospel k záveru, že vznik ďalšej vyživovacej povinnosti matke je tak podstatnou a nezvratnou zmenou pomerov na jej strane, že jej návrh na zníženie je dôvodným, ale nie v ňou požadovaných sumách 30 eur a 50 eur. Matka totiž svojim návrhom žiadala znížiť výživné u C. o 82,35 % ( výpočet: 30/170 x 100 = 17,64%; 100 - 17,64 =82,35) a u A. o 75 % (výpočet: 50/200 x 100 = 25%; 100-25
= 75). Zníženie výživného na 30 eur a 50 eur súd hodnotí ako neprípustné, lebo matka ktorá mala vedomosť že očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa a mala pravidelný nie malý príjem, si mala aspoň na preklenovacieho obdobie ( čo už bude odkázaná len na rodičovský príspevok) časť finančných prostriedkov usporiť, aby mohla platiť výživné, hoc aj nižšie ako je 200 eur a 170 eur, ale rozhodne vyššie, ako požaduje 30 eur a 50 eur. Toto sú aj dôvody, pre ktoré súd v tomto konkrétnom prípade nepostupoval zaužívanou súdnou praxou pri výpočte výživného na deti (20-30% z príjmu povinného rodiča). Ale vznik ďalšej vyživovacej povinnosti je objektívnou skutočnosť, ktorá sa nedá prehliadať a ovplyvní život i ekonomickú situáciu samotnej matky minimálne do dospelosti svojich troch detí. Je dôležité, aby si otec uvedomil, že narodenie ďalšieho dieťaťa matke nie je stav len dočasný, ako to označuje. Maloletý H. sa stal neoddeliteľnou súčasťou života matky a tak je pochopiteľné, že s ním ráta napríklad pri výdavkoch alebo pri sporení finančných prostriedkov deťom do budúcna, keďže myslí už na všetky svoje „tri“ deti. Avšak stavom dočasným u matky je to, že je aktuálne na rodičovskej dovolenke a toto obdobie je časovo obmedzené. Súd neprihliadal na jednorázovo matke vyplatenú sumu 829,86 eur, na ktorú otec detí poukazoval z dôvodu, lebo ide o peniaze určené v súvislosti s narodením maloletého H. a ide o štátnu dávku poskytovanú matke za účelom zabezpečenia potrieb novonarodeného dieťaťa (pr. kočík atď). Čiže nejde o peniaze, na ktoré by si mohol otec pre A. a C. nárokovať za účelom platenia výživného. Súd mal dokazovaním preukázané, že v čase posledného rozhodovania o výživnom mal otec netto mesačný príjem 1.530,08 eur (v období 10/2017 - 9/2018 vo firme E. C., s.r.o.), poberal rodinné prídavky od 1.4.2018 po 47,36 eur mesačne. V čase podania návrhu matky na súd bol otec zamestnaný vo firme H. C. (pracuje tu od 1.12.2020), v ktorej je zároveň jediným konateľom a spoločníkom od 5.1.2021. Za obdobie od 12/2020 do 05/2021 mal otec v tejto firme podľa potvrdenia netto mesačný príjem 721,61 eur, pritom v mesiacoch január a marec 2021 bol na pandemickej OČR-ke. Poberá rodinné prídavky na deti spolu 51 eur mesačne, daňový bonus. Otec v konaní deklaroval pravidelné mesačné výdavky na maloletého A. v sume 537,90 eur, na maloletého C. v sume 546,90 eur a na seba v sume 378,58 eur; mimoriadne náklady na deti v celkovej sume 3990 eur. Pokiaľ si súd spočíta len sumu pravidelných mesačných výdavkov, dostal sa na sumu 1.463,38 eur (537,90+546,90++378,58), pritom podľa tvrdení otca je jeho celkový mesačný príjem v sume 1.142,61 eur (721,61 +51 +370). Na základe týchto skutočností otec súd nepresvedčil, že by mal len takýto príjem. Súd mal v konaní preukázané, že otec je jediným konateľom a spoločníkom v jedno-osobovej s.r.o.-čke, ktorá zamestnáva jedného zamestnanca na pracovnú zmluva a troch na dohodu (uvádzal to sám otec). Z týchto dôvodov súd aplikujúc vyšetrovaciu zásadu zisťoval pomery otca vychádzajúc z premisy, že dieťa má znášať životnú úroveň „svojich rodičov“ (nie pr. úroveň partnera matky detí). Pritom životná úroveň sa neposudzuje len podľa príjmov od zamestnávateľa, ale aj od celkových majetkových pomerov a benefitov rodičov. Čiže súd vykonal dokazovanie aj listinami z účtovníctva otcovej firmy H. C. a zistil, že firma zaoberajúca sa predajom autodielov k 29.9.2021 mala: bankové úvery v celkovej sume 49.295,80 eur, záväzky z nájmu 28.370,67 eur, mzdové náklady pod položkou koncový stav MD v sume 7462,37 eur a mesačne firma spláca úver po 800 eur vrátane úrokov. Z tohto súdu následne vyplynulo, že príjem otca je isto vyšší než suma 1.142,61 eur a určite aj vyšší než suma otcom deklarovaných výdavkov v priemere mesačne vo výške 1.463,38 eur, lebo okrem týchto pravidelných výdavkov otec špecifikoval ako mimoriadne náklady na deti (špecifikované v ods.16.3. odôvodnenia tohto rozsudku) sumu 3.990 eur. Vychádzajúc aj z účtovných dokladov otcovej spoločnosti má súd za to, že firma je v dobre ekonomickej kondícii, keď si dovolí mať zamestnancov resp. dohodárov, či čerpať úver, navyšovať úver a len výška mesačnej splátky na úver je podľa otca cca 800 eur. Na základe týchto všetkých myšlienkových pochodov si súd ustálil otcov príjem ako potencionálny príjem minimálne v sume ním deklarovaných výdavkov 1.463,38 eur až 1.563,38 eur (ak by súd pripočítal priemerné mesačné mimoriadne náklady na deti spolu v sume cca 100 eur). Takto sa súd u otca dostal v podstate na jeho príjem dosahovaný v období posledného rozhodovania o výživnom. Súd ďalej skúmal možnosti a schopnosti oboch rodičov, resp. potencionálnu možnosť dosahovať matkou aspoň rovnaký príjem, aký mala v čase posledného rozhodovania o výživnom. Obaja rodičia majú vysokú školu, otec má pravidelný stabilný príjem, matka ho má tiež, ale pri jej terajšej rodičovskej dovolenke podstatne znížený práve tým, že sa doma osobne stará o maloleté niekoľko mesačné dieťa. Matke s výdavkami na maloletého H. pomáha otec dieťaťa, s ktorým žije v jednej domácnosti v jeho byte, čím jej a H. poskytuje aj bývanie. Rodičia maloletých detí sú niekoľko rokov rozvedení a je pochopiteľné, že každý si žije vlastným životom a jediné čo ich aktuálne spája sú len maloletý A. a maloletý C.. Situácia je o to zložitejšia, že aktuálne sa chlapci odmietajú s matkou absolútne stretávať, kontaktovať. Tu však súd uvádza, že matka mala dlhšiu dobu vedomosť o plánovanom narodení maloletého H., mala relatívne slušný príjem pred materskou, poberala od 2.8.2020 do 27.3.2021 materskú dávku v
sume 1.355 eur a tak mala už vopred počítať s dočasným výpadkom svojho príjmu, preto bolo rozvážne časť finančných prostriedkov usporiť za účelom použitia ako výživného na synov počas jej rodičovskej dovolenky. Objektívne je dôvod na zníženie výživného na strane matky, ale súd prihliadal na to, že matka nepreukázala v konaní, že by si časť z svojho príjmu odkladala práve na preklenutie obdobia a platenie aspoň nižšieho výživného na deti. Z tohto dôvodu súd obligatórne vyhodnocoval reálne možnosti a schopnosti matky dosahovať príjem počas osobnej starostlivosti o H. na rodičovskej dovolenke. Keďže sa matka aktuálne o dieťa osobne stará v domácnosti, dieťa je na ňu plne odkázané, reálne aktuálne nemá schopnosti ani možnosti mať vyšší príjem než reálne má. Čiže u matky je taká objektívna zmena pomerov, že súd uzavrel návrh na zníženie výživného za dôvodné. Pre posúdenie konkrétnej výšky zníženého výživného sa súd zaoberal všetkými výdavky, ktoré otec ako pravidelné mesačné výdavky na deti uvádzal. Maloleté deti primerane veku vyrástli, sú o dva a pol roka starší, ale zvýšili sa výdavky na nich primerane ich veku. Súd posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť a dospel k záveru, že objektívnou sumou výdavkov mesačne na maloletého A. je suma 150 eur a na maloletého C. je suma 162 eur zo strany každého z rodičov (sú už presne vypísané v ods. 16.2., 16.3. odôvodnenia rozsudku). K tejto sume súd dospel nasledovnými úvahami a výpočtami: a) u A.: súd neakceptoval výdavok v pomernej časti na hypotéku 85,44 eur, lebo byt je v BSM rodičov, nie je písaný ani v podiely na maloletého, preto je neobjektívne započítať túto sumu do výdavkov na dieťa. Súd pri terajšej ekonomickej situácii matky vyhodnotil ako neobjektívny výdavok 20 eur ako členské kajaky Dunajčík, 20 eur na športové potreby, 8 eur rybárske lístky, 100 eur na tréningy. Športové aktivity sú pre deti síce veľmi dôležité, avšak výdavky na ne musia vychádzať z majetkových pomerov. A pokiaľ u povinného rodiča nie je na ich finančné pokrytie priestor, nemožno ich započítať do objektívnych výdavkov. Treba si uvedomiť, že nemožno učiť žiť deti nad pomery povinného rodiča. Dôležité je, aby sa matka aj pri svojej terajšej rodičovskej dovolenke podieľala na základných potrebách dieťaťa. Sekundárne otec tieto sumy ani ničím nepreukázal. Po sčítaní ostatných súm súd dospel k sume 304,46 eur. Obaja rodičia sú povinní podieľať sa na výžive svojich detí, preto súd predmetnú sumu vydelil dvomi a dostal sa na sumu 152,23 eur, ktorú zaokrúhlil na 150 eur. A na túto sumu aj výživné matke znížil u maloletého A.; b ) u C.: súd neakceptoval výdavok v pomernej časti na hypotéku 85,44 eur z tých istých dôvodov ako to uviedol už vyššie. Súd pri terajšej ekonomickej situácii matky vyhodnotil ako neobjektívny výdavok 20 eur na športové potreby, 8 eur rybárske lístky, 100 eur na tréningy z tých istých dôvodov, ako je to uvedené vyššie pri A.. U maloletého C. sa počítalo so stravou 150 eur z dôvodu, že C. je o 5 rokov mladší než A., u A. výdavok na stravu 150 eur bol vyhodnotený ako objektívny. Po sčítaní ostatných súm súd dospel k sume 283,46 eur, ktorú rozdelil medzi dvoch rodičov a dostal sa na sumu 141,73 eur. Avšak súd znížil výživné matke na 130 eur. Vzhľadom na ustálenie si objektívneho dôvodu matky na zníženie výživného spočívajúceho v jej terajšom znížení príjmu po dobu trvania rodičovskej dovolenke s maloletým H., súd matke znížil výživné s účinnosťou od podania návrhu na súd (t.j. od dňa 13.4.2021) a to na maloletého A. na sumu 150 eur a C. na 130 eur mesačne. Zároveň súd dodáva, že pokiaľ matka doposiaľ platila riadne výživné v súdom určenej sume, ide o výživné, ktoré je deťmi spotrebované a spotrebované výživné sa už nevracia. Takto určené výživné považuje súd nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným „objektívnym“ potrebám detí, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné. V závere sa súd vyjadril k požiadavke oboch rodičov, aby druhý rodič preukázal výšku nasporených súm pre deti titulom sporenia. Ani jeden z rodičov nepreukázal, že by sporili peniaze deťom tak, že by len vkladali peniaze na účty osobitne zriadené na meno detí bez možnosti voľného disponovania peniazmi, resp. že by boli úspory vinkulované len v prospech detí po dosiahnutí ich plnoletosti. Z tohto dôvodu súd síce evidoval jednoznačne u otca, ktorý to aj deklaroval, že deťom určité finančné prostriedky sporí, ale pre účely tohto konania to nemalo vplyv na rozhodnutie o návrhu matky. U matky bolo preukázané, že ona - matka má istý druh finančného sporenia, ktoré je viazané len na dosiahnutie cieľovej sumy, ale nie je viazané na žiadne konkrétne dieťa ani vinkulované v prospech detí. Dokazovaním bolo preukázané, že podielové fondy sú vedené na matku a nie na maloleté deti (čl. 121 v spise), pritom stav portfólia (hodnoty) k 14.7.2021 matka preukázala a je v sume 3.053,43 eur. Z rétoriky matky vyplýva, že ona sporí sama dobrovoľne pre „všetky svoje“ deti, teda aktuálne už pre všetky tri deti. Avšak pokiaľ je len matka evidovaná ako subjekt sporiaci bez vinkulácie na vyplatenie súm deťom po dosiahnutí ich plnoletosti, súd nemôže na jej tvrdenie o nejakom sporení ani prihliadať v tomto konaní. Ergo zo strany mal. C. a mal. A. zastúpeného otca tu nie je žiadny vynutiteľný nárok domáhať sa časti týchto úspor hoc titulom výživného počas rodičovskej dovolenky matky. 5.
Proti tomuto rozsudku podala matka maloletých v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby jej vyživovacia povinnosť bola stanovená voči maloletému C. vo výške 30 eur mesačne a voči maloletému A. vo výške 50 eur. Namietala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Podľa názoru odvolateľky súd nesprávne zistil a vyhodnotil, v akej finančnej situácii sa nachádza otec nakoľko nedostatočne zistil finančnú kondíciu spoločnosti H. C., ktorej je jediným konateľom a spoločníkom, pričom súčasne nesprávne zistil skutkový stav veci týkajúci sa možností a schopností matky. Poukazovala na to, že súd mal v konaní za preukázané, že jej aktuálny mesačný príjem je 403,60 eur, ktorý pozostáva zo sumy vo výške 378,10 eur titulom rodičovského príspevku a zo sumy vo výške 25,50 eur titulom prídavkov na deti. Rovnako mal súd za preukázané, že keďže sa matka aktuálne stará o maloletého H., nie je objektívne v jej možnostiach a schopnostiach mať vyšší príjem. Čiže u matky nastala objektívna zmena pomerov. Súd tiež správne v bode 32. odôvodnenia napádaného rozhodnutia uviedol, že matka je povinná podieľať sa aj na výžive pre maloletého H., a to sumou vo výške 112,50 eur. V ďalšom súd akceptoval výdavky matky na bývanie, a to v sume vo výške 108,94 eur. Aj napriek tejto skutočnosti kedy súd správne vyhodnotil príjmy a výdavky matky spojené výhradne s bývaním a výživou pre maloletého H., zaviazal matku na platenie výživného na maloletého C. v zníženej výške 130 eur mesačne a na maloletého A. v zníženej výške 150 eur mesačne. Spolu je matka povinná platiť výživné na maloletého C. a maloletého A. vo výške 280 eur. Výdavky matky predstavujú sumu vo výške 501,44 eur, táto suma pozostáva z: - Výživné pre maloletého C. v zníženej výške 130 eur - Výživné pre maloletého A. v zníženej výške 150 eur - Výživné pre maloletého H. vo výške 112,50 eur - Náklady matky spojené s bývaním vo výške 108,94 eur Do výdavkov matky nie je zahrnutá strava, oblečenie, obuv, lieky a iné náklady, ktoré matke vznikajú. Aj napriek tomu, že matka má nového partnera, s ktorým má maloleté dieťa, maloletého H., partner matky pán I. nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči matke. Pán I. má vyživovaciu povinnosť len voči maloletému H.. Matka objektívne nie je schopná podieľať sa na výžive svojich troch maloletých detí v súdom stanovenej výške z dôvodu, že matka reálne tieto finančné prostriedky nemá. Zo súčtu príjmov a výdavkov a následného odčítania výdavkov od príjmov vyplýva, že matka je každý jeden mesiac v mínuse minimálne 97,84 eur, pričom výdavkov neboli započítané ani jej osobné výdavky na stravu, oblečenie, lekára a lieky. Z dikcie definície životného minima a jeho aktuálnej výšky vyplýva, že matka sa v dôsledku rozhodnutia súdu dostáva do stavu hmotnej núdze. Neobstojí ani konštatovanie súdu o tom, že matka si mala vytvoriť úspory minimálne od tej doby kedy sa dozvedela, že je tehotná. Takéto tvrdenie súdu matka odmieta a považuje ho vo všetkých smeroch za absurdné. Aj v prípade ak by si matka vytvorila nejaké úspory z jej platu tieto by nepokrývali jej znížený príjem v období celých troch rokov na materskej neskôr rodičovskej dovolenke. S tvrdením súdu, že otec má podstatne vyššie príjmy ako uviedol sa matka plne stotožňuje. Matka ale uvádza, že súd zjavne nesprávne posúdil výšku mimoriadnych nákladov na maloleté deti, a to že „priemerné mesačné mimoriadne náklady na deti spolu v sume cca 100 eur“. S uvedeným nie je možné sa stotožniť z dôvodu, že mimoriadne výdavky na maloleté deti boli otcom vypočítané na sumu vo výške 3990 eur a matematickým výpočtom (3990/12=332,50 332,50/2=166,25) sa dostaneme k priemerným mesačným mimoriadnym nákladom na deti spolu vo výške 332,50 eur, čo predstavuje priemerné mesačné mimoriadne náklady na každé maloleté dieťa samostatne 166,25 eur. Na základe uvedeného výpočtu nie je možné sa stotožniť ani s predpokladaným príjmom otca vo výške maximálne 1.563,38 Eur nakoľko tento sa musí pohybovať vo výške 1.795,88 eur až 2.000 eur (1.463,38 eur po pripočítaní priemerných mesačných mimoriadnych nákladov na deti spolu vo výške 332,50 eur). Na základe správnej úvahy súdu o príjmoch otca a teda o jeho dobrej finančnej situácii, nie je matke zrejmé, prečo súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti napádaného rozhodnutia. Predovšetkým matke nie je zrejmé, akými úvahami sa súd uberal, keď vyhodnotil, a to aj napriek
značnému nepomeru životnej úrovne matky a otca, že na objektívnych mesačných výdavkoch na maloletého A. a na maloletého C. sa majú matka aj otec podieľať rovným dielom. Sám súd považuje za preukázané, že na strane matky došlo k objektívnej zmene pomerov, vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti, zníženiu príjmu matky. Tieto objektívne skutočnosti majú za následok, že matka nie je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojím maloletým deťom, a to ani len v zníženej výške. Matka zastáva názor, že príjem otca sa zvýšil. Danú skutočnosť preukazuje aj otcom predložená hlavná kniha spoločnosti H. C., v ktorej je otec jediným konateľom a spoločníkom. Táto spoločnosť ako i napokon konštatoval súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia napádaného rozhodnutia „firma je v dobre ekonomickej kondícii, keď si dovolí mať zamestnancov resp. dohodárov, či čerpať úver, navyšovať úver a len výška mesačnej splátky na úver je podľa otca cca 800 eur“. Okrem toho matka dodáva, že z účtovného denníka vyplýva, že spoločnosť otca nemá problém ani s kúpou 3 motorových vozidiel, s obedmi v hodnote 100 eur či kúpou stanu, či mnohými inými vecami, ktoré nepatria do predmetu podnikania spoločnosti otca. Je zrejmé, že otec ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti H. C., nakladá s finančnými prostriedkami spoločnosti aj na iné ako obchodné účely tejto spoločnosti, ktoré si následne odpisuje v účtovníctve. Navyše otec ako jediný spoločník a konateľ si môže vybrať zisk zo spoločnosti vo forme rôznych odmien alebo podielov na zisku. Čiže otec môže disponovať finančnými prostriedkami spoločnosti, čo dokazuje predovšetkým to, že otcove príjmy sú podstatne vyššie ako tie, ktoré dokladuje. Matka sa domnieva, že príjmy otca sú podstatne vyššie aj ako súdom odhadovaný príjem vo výške max. 1.563,38 eur. Matka zastáva názor, že súd vo veci nesprávne rozhodol, keď ju s príjmom 403,60 eur stavia do pozície seberovnej s otcom, ktorého príjmy sa pohybujú niekde okolo 1.563,38 eur až 2.000 eur mesačne. Aktuálne je v schopnostiach a možnostiach otca, podieľať sa vyššou mierou na objektívnych (súdom prvej inštancie priznaných) nákladoch na maloletého A. a maloletého C.. 7. Odvolateľka súčasne poukazovala na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej má vyživovaciu povinnosť na všetky deti predstavovať sumu 20-30% z čistej mzdy povinného rodiča, čo v jej prípade predstavuje sumu vo výške 75,62 eur – 113,43 eur na všetky tri vyživované deti s tým, že znížená suma výživného 150 eur a 130 eur mesačne predstavuje až 70% jej čistého príjmu. 8. Podľa nej nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že matka je schopná podieľať sa rovným podielom na vyživovacej povinnosti voči maloletému A. a maloletému C.. Matka zdôrazňuje, že jej životná situácia sa zmenila a existujú objektívne skutočnosti, ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému H., rapídne zníženie príjmov. Na základe týchto objektívnych skutočností, matka nie je schopná podieľať sa rovným podielom na objektívnych výdavkoch na maloleté deti A. a C.. Matka je v zmysle napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vystavená stavu hmotnej núdzi. Je potrebné si uvedomiť, že súd matke priznal len výdavky spojené s výživným na maloletého H., bývanie a výživné pre maloletého A. a maloletého C., ktorých súčet je o 97,84 eur vyšší ako samotné príjmy matky. Súd absolútne nezohľadnil ďalšie výdavky matky spojené s jej životom, napr. stravou, ošatením, lekárom, liekmi. Naproti tomu životná úroveň otca sa podstatne zvýšila a otec je schopný podieľať sa vyšším podielom na objektívnych výdavkoch na maloleté deti A. a C.. 9. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru sa konanie matky javí ako diskriminačné, keď uprednostňuje svoje tretie dieťa na úkor maloletého A. a C.. Je podľa neho absurdné a v rozpore s dobrými mravmi, aby náklady na jednoročné dieťa vyčíslovala sumou 225 eur a súčasne žiadala znížiť výživné na maloletých vo veku 13 a 8 rokov na sumu 50, resp. 30 eur. Stotožňuje sa s názorom súdu, že matka mala dostatok časového priestoru, aby sa na zmenu jej pomerov pripravila a vedela preklenúť dočasný výpadok svojho príjmu, keďže o svojej vyživovacej povinnosti vedela minimálne od roku 2018 voči jej dvom maloletým deťom – C. a A. a o tom, že je tehotná ďalších 9 mesiacov. Príjem matky jej umožňoval bez akýchkoľvek problémov vytvoriť si za pomerne dlhý čas finančnú rezervu práve na tento účel. Na strane matky však zjavne absentuje akákoľvek miera „zodpovednosti“ za maloleté deti a plnenie si svojej jedinej zákonnej povinnosti, a to riadne vyživovať svoje maloleté deti – A. a C., napriek tomu si však matka na svoje „vlastné sporenie“ prispievala pravidelnými mesačnými platbami, ktoré však v súdnom konaní prezentovala ako „šetrenie pre deti“.
10. Poukazoval tiež na to, že výlučne sám osobne sa stará o maloletých, o zabezpečenie všetkých ich potrieb a o domácnosť, pričom matka sa už roky nepodieľa ani na nákladoch spojených s užívaním bytu, ktorý je stále predmetom bezpodieľového spoluvlastníctva manželov, ani na splácaní spoločného hypotekárneho úveru. 11. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky. 12. Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s ich logickým významom a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom sa nedopustil pochybení, ktorý by mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia. 13. Pokiaľ odvolateľka namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci, takýto nedostatok by mohol spočívať iba v takom postupe, kedy by súd pri prejednaní a rozhodovaní veci aplikoval na vec sa nevzťahujúci právny predpis alebo by síce použil správny predpis, ale tento by nesprávne interpretoval. Odvolateľka pritom použitie konkrétneho právneho predpisu nenamietala a nesprávnosť aplikácie predpisov, podľa ktorých súd postupoval a vec posudzoval, taktiež nekonkretizovala, jej námietka podľa posúdenia odvolacím súdom spočíva v subjektívnom názore, že okolnosti prípadu stanovenie výživného vo výške 130 a 150 eur neumožňujú. 14. Jej argumentácia konštantou rozhodovacou praxou súdov, podľa ktorej by vyživovacia povinnosť na všetky deti mala predstavovať sumu vo výške 20-30% z čistého príjmu povinného rodiča nemá oporu v reálnych rozhodnutiach súdov za obdobných okolností, ako boli súdom zistené v predmetnej veci. Súhrnná výška výživného, resp. výška jeho podielu na príjme rodiča je závislá od výšky tohoto príjmu, ale aj od majetkových a iných pomerov rodiča, jeho životných nákladov, životnej úrovne, od počtu detí, ich veku, nákladov na ich výživu a výchovu (daných napr. aj ich zdravotným stavom, stupňom vyspelosti a pod.), od rozsahu osobnej starostlivosti rodiča o dieťa a iných okolností. Nemožno opomenúť, že osobná starostlivosť, teda reálne úkony rodiča vykonávané v bežnom živote ako úkony potrebné na zabezpečenie výchovy dieťaťa, jeho vzdelanie, fyzický rozvoj, zdravie, hygienu, ošatenie, bývanie, do určitej miery (závislej najmä od veku dieťaťa, jeho vyspelosti, samostatnosti) nahrádza vyživovaciu povinnosť rodiča v peňažnej forme. Plné uplatnenie aj tejto zásady bez zohľadnenia ďalších okolností prípadu by vzhľadom na prakticky výlučnú osobnú starostlivosť otca o synov už pri súdom stanovenej výške výživného zo strany matky 130 a 150 malo na výživu maloletých zrejme fatálny vplyv. 15. Súd prvého stupňa v zásade správne určil výšku reálneho príjmu otca, z ktorej vychádzal, nad rámec ním deklarovaného príjmu, pričom jeho iný, podľa matky vyšší príjem nebol v konaní preukázaný, rovnako ako taká jeho životná úroveň, ktorá by naznačovala nadštandard prekračujúci súdom stanovený príjem. 16. Na strane druhej životná úroveň matky je daná aj príjmom jej partnera a otca jej ďalšieho dieťaťa, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť, hoci nie je súčasťou príjmu matky, rovnako ako úsporami vo výške 3.053 eur, ktorými disponuje napriek tomu, že podľa jej tvrdenia jej mesačné výdavky prekračujú výšku jej príjmu, a ktoré (úspory) mali byť určené práve pre deti a v období zníženého príjmu by tak malo byť logickým ich požutie na úhradu výživného pre maloleté deti, ktoré má prednosť pred napĺňaním iných záujmov rodičov. 17.
Za daných okolností súd prvého stupňa vyživovaciu povinnosť matky znížil na sumu neprekračujúcu možnosti dané jej pomermi a odvolací súd preto jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie, s odôvodnením ktorého sa stotožnil, ako vecne správne potvrdil. 18. Súdu prvého stupňa možno vytknúť „ťažšiu“ formuláciu výrokov rozsudku o znížení výživného („znižuje výživné otcovi...,ktoré je matka povinná platiť...“), ktorá však v konečnom dôsledku nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia a preto ju odvolací súd ponechal bez zásahu. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).