Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 11CoP/131/2024 2124204530 30. 10. 2024 JUDr. Silvia Hýbelová ECLI:SK:KSTT:2024:2124204530.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A. XXX/X, F. a E. B., nar, XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27. júna 2024, č.k. 21P/73/2024-22, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky (výrok I.), návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti matky zamietol (výrok II.), poučil účastníkov, že majú možnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (výrok III.) a ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletej A. v tomto konaní (výrok IV.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že dňa 04.06.2024 bol súdu doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhla ponechať maloletú A. v jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 160 eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2024 sumou vo výške 190 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú manželia a vzhľadom na nezodpovedný prístup otca existuje potreba bezodkladne upraviť pomery. Matka s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti vo februári 2024, nakoľko otec si našiel novú známosť. Otec dlhodobo pracoval v Holandsku a prestal sa o rodinu absolútne zaujímať. Matka má okrem maloletej A. ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to maloletú F. narodenú v roku 2009 a maloletého G. narodeného v roku 2010, pričom otec maloletých prispieva na ich výživu sumou 140 eur na každé dieťa. Matka uhrádza výlučne sama všetky náklady spojené s výživou maloletej A. a to aj napriek tomu, že otec v Holandsku zarábal cca 4.000 eur mesačne. Matka v súčasnosti býva v 2-izbovom prenajatom byte. Maloletá A. bola na zápise do materskej školy, od 01.09.2024 by mala túto navštevovať, nevie však či ju prijmú, podľa vyjadrenia riaditeľky MŠ by však mala byť prijatá. Náklady spojené s návštevou MŠ sa pohybujú okolo 60 až 70 eur mesačne. Matka spláca pôžičku, ktorú čerpala za účelom kúpy motorového vozidla a pokrytia bežných životných nákladov. Mala k dispozícii finančné prostriedky z dedičstva po otcovi, z ktorých kryla všetky náklady, avšak tieto sa značne spotrebovali. V súčasnosti je to už neudržateľné. Poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri maloleté deti. Otec maloletú A. videl naposledy v januári 204. má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné na maloletú A.. Otec má ešte dve vyživovacie povinnosti na maloletú H. narodenú v roku 2012 a maloletú I. narodenú v roku 2016, ktoré sú zverené v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S maloletou A. sa otec nestretáva,
nezaujíma sa o ňu, matka preto navrhuje, aby maloletá A. zostala v jej osobnej starostlivosti, aby otcovi bolo určené výživné v nevyhnutnej miere, čo vzhľadom na náklady maloletej A. vo výške 312 eur predstavuje sumu 160 eur mesačne a po nástupe do materskej školy sumu 190 eur mesačne. Otcova finančná situácia bola v čase fungovania spoločnej domácnosti priaznivá, zarábal cca 4.000 eur mesačne. Matka v súčasnosti nemá vedomosť o jeho príjme. Súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 2, § 366 CMP, podľa § 324, § 325, § 326, § 328, § 329, § 330 CSP, § 36, § 24 ods. 1, § 62, § 65, § 75 Zákona o rodine. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Mal osvedčené, že rodičia maloletej A. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije s maloletou a jej dvomi ďalšími maloletými deťmi F. a G. v prenajatom byte vo F. a s maloletou A. je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 483 eur, prídavky na tri deti 180 eur a výživné na maloletú F. a maloletého G. na každého vo výške 140 eur mesačne. Náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 450 eur mesačne. Má ďalšie výdavky na pohonné hmoty vo výške cca 100 eur mesačne. Matka spláca pôžičku vo výške 328 eur mesačne. Mala k dispozícii finančné prostriedky z dedičstva po otcovi, z ktorých kryla náklady, avšak tieto sa spotrebovali. Maloletá A. bola na zápise do materskej školy. Každomesačné náklady bežné na stravu, bývanie, hygienu, ošatenie, obuv, hračky predstavujú mesačne sumu vo výške 312 eur. Z návrhu mal súd ďalej osvedčené, že otec žije v prenajatom rodinnom dome v B., dlhšie obdobia trávi v zahraničí, kde pracuje, podľa tvrdení matky dosahuje príjem 4.000 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť okrem maloletej A. k dvom maloletým deťom, maloletej H. a maloletej I., ktoré boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch. Výživné počas striedavej starostlivosti určené nebolo. Súd v tomto konaní vychádzal zo skutočností, že otec pracoval ako SZČO v oblasti stavebníctva a jeho čistý príjem bol 700 eur mesačne, čo mal súd preukázané z rozsudku OS Piešťany, č.k. 9P/59/2020-351 zo dňa 29.03.2022. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je evidovaný ako SZČO a hrubý vymeriavací základ je vo výške 566,50 eur. Zo štruktúry miezd Štatistického úradu SR za rok 2022 súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda v stavebníctve bola 994 eur. Otec sa o maloletú A. nezaujíma, nestretáva sa s ňou, vyživovaciu povinnosť k nej si neplní. Vo vzťahu k návrhu matky na zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti matky súd uviedol, že neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré súd nariadi v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery. Rodičia maloletej spolu nežijú, ktorá skutočnosť sama o sebe nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Maloletá A. je v starostlivosti matky, jedná sa o pokojný stav, keď matka neuvádza žiaden úkon, resp. správanie sa otca, ktoré by v súvislosti so starostlivosťou o maloletú mohlo byť maloletej na ujmu. Práve naopak, matka uvádza, že otec sa o dcéru nezaujíma, nedomáha sa ani stretávania s ňou, preto možno konštatovať, že súhlasí s tým, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky. Preto v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo vzťahu k návrhu matky na určenie výživného otcovi súd považoval návrh za dôvodný. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na to, že otec na výživu neprispieva vôbec, hoci jeho schopnosti a možnosti sú podstatne lepšie ako pomery a možnosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, považoval súd za dostatočne osvedčené, že v tejto časti je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Hoci súd doposiaľ nemá preukázaný skutočný čistý mesačný príjem otca, vychádzal súd pri určení výživného zo schopností a možností otca, ktorý pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva, už v roku 2022 dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 700 eur, tento sa plynutím doby určite zvýšil, čo mal súd preukázané zo štruktúry miezd Štatistického úradu SR za rok 2022, podľa ktorej priemerná čistá mesačná mzda v stavebníctve bola 994 eur, z ktorej sumy súd pri určení výživného vychádzal. Nepovažoval za osvedčené tvrdenia matky o príjme otca 4.000 eur mesačne. Uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 90 eur mesačne, ktorá suma predstavuje 9% z príjmu otca po zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností. Takto určeným výživným otca spolu s výživným zo strany matky budú zabezpečené aspoň nevyhnutné výdavky maloletej, nakoľko neodkladným opatrením je možné uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Matka žiadala s účinnosťou od 01.09.2024 uložiť otcovi povinnosť platiť výživné vo vyššej výške z dôvodu, že maloletá by mala nastúpiť do materskej školy, čím sa zvýšia i náklady na jej výživu. Súd o takomto zvýšení do budúcnosti nerozhodol z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a maloletá materskú školu nenavštevuje. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie, v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej a to v časti určenia výživného. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že sa o dcéru nezaujíma.
Opakovane sa domáhal stretnutia s dcérou, matka opakovane nesúhlasila, vždy bola odcestovaná. Maloletá má dve nevlastné sestry, I. a H., ktoré s ňou majú pekný vzťah. Matka zabraňuje stretnutiu maloletej A. aj so sestrami. Pokiaľ má zverené maloletú H. a I. v striedavej osobnej starostlivosti a nemá určené výživné, neznamená to, že s výživou a výchovou maloletých dcér nemá žiadne výdavky. Je potrebné platiť poplatky do školy, stravu, ošatenie, hygienu, obuv a lieky. Matka sa tiež odvoláva na skutočnosť, že pracoval v zahraničí. Od februára 2024 sa vrátil na Slovensko a bol nezamestnaný, keďže je SZČO, v tomto období nemal žiaden príjem. Zamestnal sa až v júni v J. G., G., kde jeho príjem je 65 eur na deň. Býva v prenajatom dome, kde jeho náklady sú vo výške 900 eur mesačne. Platí dva lízingy na autá, jeden vo výške 250 eur a druhý vo výške 180 eur, výška paušálu na telefón je mesačne 80 eur. Na základe týchto skutočností a jeho vysokých nákladov, žiada odvolací súd o zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú A.. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) , oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné. 4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 21P/73/2024 je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha matka a to ponechaním maloletej v jej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi maloletej v sume 160 eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2024 v sume 190 eur mesačne. 5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým nariadením neodkladného opatrenia určil výživné otcovi na maloletú A. v sume 90 eur mesačne. 6. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (s prihliadnutím na charakter konania o nariadení neodkladného opatrenia), výsledky dokazovania jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne právne posúdil a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu ohľadne určenia výživného odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie udáva len nasledovné: 7. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a ak osvedčí, alebo preukáže aspoň jeden z uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 8. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi neodkladným opatrením, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Toto opatrenie môže nariadiť vtedy, ak má osvedčené, že rodič si voči maloletému dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť. Rozsah výživného sa zásadne v neodkladnom opatrení odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné v nevyhnutnej miere priznané výrokom neodkladného opatrenia je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného. Odvolací súd mal za to, že suma určená súdom prvej inštancie 90 eur mesačne je primeraná na úhradu potrieb maloletej A. v nevyhnutnej miere. Argumenty otca uvádzané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za relevantné. Otec tvrdí, že od februára 2024 bol nezamestnaný, je však SZČO, neuviedol žiaden objektívny dôvod, pre ktorý sa nemohol od februára 2024 riadne zamestnať, navyše ak ako SZČO vykonáva práce v oblasti stavebníctva. V súčasnosti v odvolaní tvrdil, že od júna 2024 je zamestnaný v spoločnosti J. G., kde jeho priemerná mzda je vo výške 65 eur na deň. Odvolací súd mal za to, že aj pri takto otcom tvrdenej mzde je otec schopný prispievať v nevyhnutnej miere
na výživu svojej dcéry a to aj pri zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností sumou 90 eur mesačne. Sám otec pri svojich nákladoch tvrdí, že tieto sú 900 eur na bývanie, okrem toho platí dva lízingy na autá 250 eur a 180 eur a telefón vo výške 80 eur mesačne. Odvolací súd tu poukazuje na to, že len tieto ním uvedené výdavky, kde nie je zahrnutá strava a oblečenie, drogéria, prevyšujú výšku deklarovaného príjmu otcom. Navyše vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu je vyživovacou povinnosťou prednostnou a prvoradou, preto si otec musí svoje náklady rozvrhnúť tak, aby mohol uhrádzať výživné na maloletú A., navyše ak sa na jej výžive a výchove žiadnym iným spôsobom nepodieľa. 9. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 1 CSP v spojení s § 52 CMP. 11.
§ 396 ods.
Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).