Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 5To/98/2024 2322010788 14. 11. 2024 Mgr. Kristína Ferencziová ECLI:SK:KSTT:2024:2322010788.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovanej ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.11.2023, č.k. 1T/51/2022 – 192 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 23.4.2024 sp. zn. 1T/51/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2024 takto rozhodol: I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 98 písm. a) Trestného zákona per analogiam súd u obžalovanej ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., prechodne bez prihlásenia E., F. XXX, upúšťa od potrestania. odôvodnenie: 1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 27.11.2023, č.k. 1T/51/2022 – 192 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 23.4.2024 sp. zn. 1T/51/2022 bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú zo spáchania z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, na tom skutkovom základe že dňa 14.08.2021 v čase o 15.09 hod v obci E. z predajne COOP Jednota na ul. Alexandra Moyzesa č. 1095 z regálu predajne odcudzila 1 ks balík tampónov ria normál v hodnote 1,56,- Eur a 1 ks tvaroh mäkký jemný 250 g v hodnote 1,22,- Eur, takým spôsobom, že uvedený tovar si rukou vložila do vnútra svojej kabelky a cez pokladničnú zónu prešla tak, že zaplatila len za keks Siesta, ktorý držala vo svojej ruke a za tovar ukrytý vo svojej kabelke nezaplatila a odišla z predajne preč, čím spôsobila spoločnosti COOP Jednota celkovú škodu vo výške 2,75,- Eur, pričom bola dňa 02.11.2020 postihnutá za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Z. č. 372/1990 Zb. za čo jej bola Obvodným oddelením Policajného zboru Galanta uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 10,- Eur, číslo bloku 12091520. Za to bola odsúdená podľa § 212 ods. 12 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, §117 ods. 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 119 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, proti výroku o treste. V písomnom odôvodnení podaného odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedla: Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podávam odvolanie proti výroku o treste v celom rozsahu. Odvolanie podávam najmä z dôvodu, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia trestného zákona a uložený trest je neprimerane prísny. Predmetné odvolanie odôvodňujem prostredníctvom
svojho ustanoveného obhajcu, v zákonnej lehote, pričom zároveň uvádzam, že po doručení písomného vyhotovenia rozsudku prípadne doplním podané odvolanie o ďalšie relevantné skutočnosti. I. Upustenie od potrestania, Podmienečné upustenie od potrestania V nadväznosti na uložený trest za skutok uvedený v rozsudku by som v danej veci chcela poukázať na to, že môj obhajca na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2023 navrhol, aby konajúci súd upustil od môjho potrestania podľa § 98 Tr. zák., resp. podmienečne upustil od môjho potrestania podľa § 101 Tr. zák. Ku skutku kladenému mi za vinu v rozsahu ako som tento spáchala som sa priznala a spáchanie tohto skutku som mimoriadne úprimne oľutovala. Trestný čin som spáchala v dôsledku mojej mladíckej nerozvážnosti, no zároveň v tiesnivej situácii. kedy som si pre nedostatok finančných prostriedkov nevedela iným spôsobom zabezpečiť nevyhnutné hygienické potreby a jedlo. Svoje konanie úprimne ľutujem a toto považujem iba za nerozvážne a skratové konanie, kedy som si neuvedomila, aké následky toto môže priniesť. Podľa § 98 Tr. zák. platí, že súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ktorý spáchal prečin, je/to spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak a) vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvé/to možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo b) súd prijme záruku za nápravu mladistvého a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného činu a osobu mladistvého sa uloženie trestu nejaví nevyhnutné. Podľa§ 101 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v§ 98 môže súd podmienečne upustiť od potrestania mladistvého, ak považuje za potrebné počas určenej doby sledovať správanie mladistvého. Zmyslom ustanovenia § 98 Tr. zák., ktoré dovoľuje upustiť od potrestania, je pôsobiť výchovne na páchateľa (mladistvého), ktorý viedol riadny život a spáchal čin menšieho významu, už samotným prejednaním veci a výrokom, že páchateľ (mladistvý) je vinný z trestného činu (R 69/1957). Zákonnou podmienkou upustenia od potrestania páchateľa (mladistvého) je „menšia závažnosť“ jeho činu pre spoločnosť.(...) Pre otázku upustenia od potrestania majú zásadný význam hľadiská uvedené v § 98 Tr. zák. (R 1/1965). Upustenie od potrestania znamená, že u obvineného nedošlo k uloženiu trestu, pretože závažnosť spáchaného trestného činu a osoba obvineného zaručujú; že účel trestu bol dosiahnutý už prejednaním veci pred súdom (R 8/1967). Mám za to, že v porovnaní s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch, prichádza do úvahy, za vzájomného zváženia všetkých skutočností týkajúcich sa mojej osoby, vzhľadom na moje pomery a okolnosti prípadu, možnosť upustenia od potrestania alebo podmienečného upustenia od potrestania. Mám za to, že v mojom prípade boli splnené všetky podmienky na upustenie od potrestania, t. j. došlo k spáchaniu prečinu, spáchanie trestného činu som oľutovala, prejavila som účinnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného činu a na môj doterajší život možno dôvodne očakávať, že prejednanie veci pred súdom postačuje na moju nápravu. V súvislosti s povahou spáchaného činu je potrebné posudzovať okrem základných zákonných znakov aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, t. j. spôsob vykonania činu, mieru zavinenia, pohnútku, následky, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Rovnako potrebné je zhodnotiť môj doterajší život, a to aj z hľadiska, či poskytuje perspektívu budúceho riadneho života bez páchania trestných činov. Mám za to, že prihliadajúc na moju osobu, na môj doterajší život a na odôvodnenú prognózu môjho pozitívneho vývoja prichádza do úvahy upustenie od môjho potrestania. Aj samotný priebeh hlavného pojednávania napomáhal k tomu, aby som v dostatočnej miere pochopila negatívnosť svojho konania a prijala zodpovednosť za spáchaný čin. Výchovný vplyv hlavného pojednávania pôsobil na mňa dostatočne odstrašujúcim dojmom v tom smere, že aj bez uloženia trestu ma odradil od ďalšieho páchania trestnej činnosti, a preto postačuje pre moju nápravu. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). K samotnému skutku som sa od počiatku priznala, svoje konanie som úprimne oľutovala a považujem ho iba za iracionálnu mladícku nerozvážnosť. V danom prípade som tak prejavila kritický postoj k prejednávanej veci, na čo však súd dostatočne neprihliadol. Pri právnej kvalifikácii prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. síce výška spôsobenej škody nie je jej zákonným (formálnym) znakom, to však neznamená, že hodnota odcudzenej veci páchateľom je i v týchto prípadoch celkom bezvýznamná pre posúdenie závažnosti takéhoto činu. Pri zistení zanedbateľnej hodnoty odcudzenej veci (škoda bola spôsobená vo výške 2.75,- Eur) a pri súčasnej neexistencii iných okolností zvyšujúcich závažnosť je možné urobiť záver, že je dôvodné upustiť od môjho potrestania.
Pri posudzovaní konkrétnych okolností spáchania činu, ako aj i pri posudzovaní ostatných kritérií je u mladistvého páchateľa potrebné oveľa viac než u dospelého páchateľa prihliadať k rôznym vplyvom, ktoré na neho pôsobia a taktiež do akej miery bol mladistvý schopný čeliť či odolávať určitej situácii a je potrebné aj zhovievavejšie hodnotiť pohnútky konania mladistvého, ako je tomu u dospelého páchateľa. Podľa môjho názoru rozsudkom uložený trest nezodpovedá mojim pomerom a konkrétnym okolnostiam prípadu, ktorými sú v tomto prípade aj poľahčujúce okolnosti, t. j. priznanie sa k spáchaniu trestného činu, úprimné oľutovanie trestného činu a takisto aj napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, ktorú poľahčujúcu okolnosť mi konajúci súd nepriznal. Ohľadom prijatia môjho vyhlásenia a následného výroku o treste mám za to, že konajúci súd neprihliadol na okolnosti daného prípadu, najmä na tú skutočnosť, že som sa ku spáchaniu skutku priznala a tento som úprimne oľutovala. Vydaný rozsudok v danej veci nezodpovedá zásadám a ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., nakoľko mi nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., podľa ktorej páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Tým, že som pred súdom urobila vyhlásenie o vine, podstatne som uľahčila súdu dokazovanie mojej trestnej činnosti, preto podľa môjho názoru je takýto postoj nevyhnutné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť. Prvostupňový súd mi preto mal priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) a zároveň aj podľa § 36 písm. n) Tr. zák a prihliadať na tieto poľahčujúce okolnosti pri úvahe o možnosti upustiť od môjho potrestania. Pokiaľ je jedným z účelov trestu prevýchova páchateľa, som presvedčená, že tento účel bol naplnený. I z uvedených dôvodov mám za to, že súd mal, resp. mohol mi i s ohľadom na moju osobu, moju prevýchovu upustiť od môjho potrestania, príp. podmienečne upustiť od môjho potrestania. Pri ukladaní trestu bolo podľa môjho názoru nutné zohľadniť aj závery Znaleckého posudku č. 8/2022 zo dňa 03.04.2022, vypracovaného PhDr. Lindou Katona, PhD., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých a Klinická psychológia detí, podľa ktorých som v čase spáchania skutku trpela ľahkou duševnou zaostalosťou, disharmonickou osobnostnou štruktúrou a zníženou zodpovednosťou, ktoré mohli mať vplyv na moje konanie. Trestný čin som tak spáchala v dôsledku nedostatku vedomostí a životných skúseností, a tiež v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej ľahkej duševnej zaostalosti, disharmonickej osobnostnej štruktúry a zníženej zodpovednosti, na ktorú skutočnosť mal konajúci súd prihliadať. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že pri ukladaní trestov treba vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6To/2 l/2022, zo dňa 09.11.2022 platí, že pri rozhodovaní o treste nemožno posudzovať jednotlivé ustanovenia týkajúce sa ukladania trestu izolovane bez ohľadu na ich vzájomnú prepojenosť a súvzťažnosť, t.j. bez zhodnotenia toho, či ukladaný trest je v súlade so všetkými základnými zásadami, ktoré je konajúci súd pri ukladaní každého trestu povinný zohľadniť. Tieto základné zásady ukladania trestov ustanovené v § 34 Tr. zák. sú ďalej spresnené a doplnené i fakultatívnymi ustanoveniami napr. o upustení od potrestania alebo podmienečnom upustení od potrestania. Pri zohľadnení stupňa spoločenskej nebezpečnosti mojej trestnej činnosti, mojich pomerov, možností nápravy, snahy o nápravu a vôle na zbavenie sa svojich negatívnych vlastností, je podľa môjho názoru odôvodnený záver k možnosti upustiť od môjho potrestania alebo podmienečne upustiť od môjho potrestania. Mám za to, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spÍňat' nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Podľa môjho názoru súd mal zohľadniť môj sebakritický postoj, skratové konanie, vyhlásenie o vine a najmä skutočnosť, že som svoje konanie oľutovala. Mám za to, že samotným priebehom môjho trestného stíhania bolo možné dosiahnuť rovnaké účinky, ako má uloženie trestu. V tomto prípade konajúci súd mohol prihliadnuť na vyššie citované ustanovenie § 98 Tr. zák. alebo § 101 ods. 1 Tr. zák. a upustiť od môjho potrestania, príp. podmienečne upustiť od môjho potrestania, nakoľko tieto prostriedky výchovného charakteru by mohli viac prispieť k mojej náprave. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti som toho názoru, že konajúci súd mal prihliadať aj na vyššie mnou špecifikované okolnosti, ktoré môžu byť predpokladom pre upustenie od potrestania, príp. podmienečného upustenia od potrestania. Na margo uvedeného poukazujem na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 3To/168/2019, zo dňa 22.01.2020, kedy odvolací súd po zohľadnení okolností prípadu a pri správnom zistení poľahčujúcich okolností upustil od potrestania mladistvých páchateľov prečinu krádeže podľa§ 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (škoda bola spôsobená vo výške 536,53 Eur) s tým, že odvolací súd aj pri zvážení ďalšej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36písm. n) Tr. zák. dospel k záveru, že v danom prípade je možné u oboch páchateľov upustiť od potrestania, pretože títo spáchali prečin, jeho spáchanie
oľutovali, prejavili účinnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život oboch mladistvých možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na ich nápravu. (..) Súhrn vyššie uvedených skutočností, ako aj postoj obžalovaných k svojej protiprávnej činnosti potom viedol súd odvolací k tomu, že u oboch obžalovaných upustil od potrestania, lebo na takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Svoje konanie úprimne ľutujem. Nechcem sa vyhýbať prevzatiu zodpovednosti zaň, do budúcna už určite nebudem páchať trestnú činnosť, ktorej som sa dopustila len z dôvodu mojej nerozvážnosti. V súhrne všetkých okolností rozhodných pre uloženie trestu je v mojom prípade vhodné postupovať podľa § 98 písm. a), t. j. upustiť od môjho potrestania, nakoľko takýmto rozhodnutím by sami dala možnosť preukázať, že som si uvedomila svoje konanie, a že budem viesť riadny život bez páchania trestnej činnosti. S ohľadom na vyššie uvedené mám za to, že uložený trest je neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje samotné prejednanie veci a výrok, že som vinná z trestného činu. Mám za to, že ak by odvolací súd po dôslednom posúdení všetkých okolností, za ktorých došlo k spáchaniu prečinu, povahy spáchaného činu, môjho doterajšieho života, prihliadajúc na to, že som spáchanie trestného oľutovala a prejavila účinnú snahu po náprave, dospel k záveru, že neupustí od môjho potrestania ani podmienečne neupustí od môjho potrestania, mal by v súlade s konceptom restoratívnej justície uprednostniť uloženie výchovného opatrenia alebo alternatívneho trestu pred uložením trestu odňatia slobody. II. Účelom trestu u mladistvého je v zmysle § 97 ods. 1 účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu ochranného a výchovného opatrenia musí preto súd vychádzať z úplného objasnenia osobných vlastností obvineného, t.j. v zmysle§ 97 ods. 3 Tr. zák. je potrebné prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Účelom trestného konania nie je iba spravodlivé potrestanie páchateľa, ale aj vytvorenie podmienok na jeho výchovu, aby mohol viesť riadny život. V prípade mladistvých to platí o to viac, nakoľko u mladistvého je pomerne široký priestor na formovanie jeho morálneho a právneho vedomia. V danom prípade poukazujem práve na to, že osobitné spôsoby trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých vyplývajú z toho, že u tejto kategórie osôb sa prejavuje nedostatok životných skúseností, schopností správne hodnotiť niektoré životné situácie, sklon k napodobňovaniu negatívneho správania dospelých. Túto skutočnosť rešpektuje aj naše trestné právo, ktoré vo svojich normách obsahuje osobitnú úpravu trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých, ktorá je upravená rozdielnym spôsobom od všeobecnej trestnoprávnej zodpovednosti (Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.10.2023, pod sp. zn. 6To/28/2013). Trestnú vec mladistvého je potrebné riešiť individuálne, so zreteľom na jeho osobnosť. V zmysle konceptu restoratívnej justície, ktorá sa opiera o alternatívne riešenia trestných vecí, a ktorá sa snaží individualizovať trestný postih a popri tom motivovať páchateľa k riadnemu životu bez páchania trestnej činnosti a prevzatiu plnej zodpovednosti za svoj trestný čin, hlavnou zásadou trestania mladistvého by malo byť čo najviac vychovávať a čo najmenej trestať. Na to, aby ukladanie trestov bolo spravodlivé, je nutné dodržať dva základné princípy, a to princíp zákonnosti a princíp individualizácie, ktorý spočíva v takom výbere sankcií, ktorý vychádza z osobitostí trestného činu a osoby páchateľa. Mám za to, že konajúci súd nezohľadnil tento princíp, nevychádzal z úplného objasnenia mojich osobných vlastností, neprihliadal na moju osobnosť, vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, ani na moje osobné, rodinné a sociálne pomery, a tak uložil trest neprimeraný povahe a závažnosti spáchaného činu. Mladistvému možno podľa Trestného zákona uložiť ochranné opatrenia, výchovné opatrenia a trest, pričom toto poradie v zákonnej úprave nie je náhodné, ale zohľadňuje pravidlo, že pred trestami je potrebné uprednostniť ochranné a výchovné opatrenia a trest je až ultima ratio. Mám za to, že súd nevytvoril predpoklady pre dôslednú individualizáciu nielen v závislosti od spáchaného trestného činu, ale aj vzhľadom na moje osobné pomery. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy, že mladistvému je možné uložiť aj výchovné opatrenia, ktoré môžu dosiahnuť správne usmernenie života mladistvého, a že pri výbere konkrétneho druhu trestu je potrebné uprednostniť alternatívne tresty, ktorých uložením dôjde k menej invazívnemu zásahu do osobnej slobody v porovnaní s trestom odňatia slobody. Ak teda súd predsa len dospeje k záveru, že je potrebné uložiť trest, platí, že trest
odňatia slobody, ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody prichádza do úvahy len ako ultima ratio, čo je potrebné osobitne dodržať pri trestaní mladistvých. Prednostne by mal súd uložiť niektorý z alternatívnych trestov vymenovaných v § 109 Tr. zák. S ohľadom na vyššie uvedené mám za to, že uložený trest je neprimerane prísny a nerešpektuje zásadu, že pri trestaní mladistvého je potrebné prihliadnuť na to, aby trest čo najviac vychovával a čo najmenej trestal, a preto trest odňatia slobody by mal byť spomedzi ostatných trestov poslednou možnosťou. Závery a návrh obvinenej Vyššie uvedené chyby konania majú, podľa môjho názoru vplyv na skutkový a následne právny stav a bez ich odstránenia je nutné konštatovať pochybnosti o správnosti uloženého trestu a tým porušenie ustanovení trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/51/2022, zo dňa 27.11.2023 vo výroku o treste zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/ a e/ Tr. por., a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že upustí od môjho potrestania, príp. podmienečne upustí od môjho potrestania. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na upustenie od môjho potrestania, resp. podmienečné upustenie od potrestania, navrhujem, aby uložil výchovné opatrenie alebo alternatívny trest. V písomnom doplnení odôvodnenia podaného odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedla: Konajúci súd na str. 4 vydaného rozsudku poukazuje na to, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery predovšetkým prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti ako aj na moju osobu, moje pomery a možnosť mojej nápravy. Súd mi pri ukladaní trestu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Konajúci súd mi však nepriznal poľahčujúcu okolnosť vyjadrenú v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. (páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). V tejto súvislosti súd poukázal na to, že moja účasť na psychologickom vyšetrení musela byť v prípravnom konaní zabezpečená mojím predvedením. Konajúci súd poukázal na to, že okrem uvedeného som sa bez ospravedlnenia nedostavila na hlavné pojednávanie konané dňa 14.11.2022, a to napriek tomu, že predvolanie mi bolo doručené dňa 27.07.2022. Následne súd moju účasť na hlavnom pojednávaní riešil a mal snahu zabezpečiť cestou polície opakovaným predvedením. Moje predvedenie bolo úspešné až na hlavné pojednávanie konané dňa 27.11.2023. Mám za to, že vydaný rozsudok nezodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle§ 34 Tr. zák., pričom vydaný trest je neprimerane prísny, nakoľko mi nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestne; činnosti príslušným orgánom) napriek tomu, že som pred súdom urobila vyhlásenie o vine, a tým som podstatne uľahčila súdu dokazovanie mojej trestnej činnosti. Konajúci súd napriek vykonanému vyhláseniu nevzal do úvahy, že moje vyhlásenie je možné posudzovať ako dve odlišné poľahčujúce okolnosti, ktoré je možné zohľadniť pri ukladaní trestu kumulatívne, v dôsledku čoho mi nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa§ 36 písm. n) Tr. zák. neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného konania. Tým, že som sa k trestnej činnosti priznala a úprimne ju oľutovala a realizovala som vyhlásenie o vine, mám za to, že zo svojej pozície obžalovanej som už viac nemohla napomáhať pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, napriek tomu súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne neodôvodnil, prečo mi táto poľahčujúca okolnosť patriť nemohla. Týmto si dovoľujem poukázať na UznesenieNajvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016, ktorý konštatoval nasledovné: Najvyšší súd ďalej rezultuje, že poľahčujúce okolnosti podľa§ 36 písm. l) a§ 36 písm. n) Tr. zák môžu byť obžalovanému priznané a zohľadnené aj kumulatívne. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. por. spočíva v priznaní sa páchateľa k trestnej činnosti a zároveň jej úprimnom oľutovaní. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák, ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. sa stáva v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je potrebné o tom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Inými slovami, pri uznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr, zák v štádiu súdneho konania nedochádza automaticky k negácii (resp. nepoužiteľnosti) poľahčujúcej okolnosti priznania sa a oľutovania trestnej činnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Nie je vylúčená ani situácia, kedy sa obžalovaný v priebehu trestného konania ku spáchaniu trestného činu prizná a úprimne ho oľutuje a následne v štádiu súdneho konania nebude súhlasiť s postupom podľa § 257 Tr. por. a nesplní podmienky pre zjednodušený postup, napr. z dôvodu, že bude trvať na vykonaní celého dokazovania v rozsahu v akom bolo vykonané v prípravnom konaní, resp. aj
väčšom. V takom prípade by mala byť obžalovanému uznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák, ale nie už podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Poľahčujúce okolnosti podľa citovaných ustanovení Trestného zákona môžu byť súdom posudzované samostatne, ale aj kumulatívne. Ohľadom prijatia môjho vyhlásenia a následného výroku o treste mám za to, že konajúci súd neprihliadol na okolnosti daného prípadu, najmä na tú skutočnosť, že som sa ku spáchaniu skutku priznala a tento som úprimne oľutovala, a tým som zároveň aj napomáhala pri objasňovaní mojej trestnej činnosti. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa pri ukladaní trestov neprihliadol dostatočne na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako vyplývajú z ustanovení§ 34, § 36, § 37, § 38 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. lT/51/2022, zo dňa 27.11.2023 vo výroku o treste zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/ a e/ Tr. por., a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že upustí od môjho potrestania, príp. podmienečne upustí od môjho potrestania. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na upustenie od môjho potrestania, resp. podmienečné upustenie od potrestania, navrhujem, aby uložil výchovné opatrenie alebo alternatívny trest. 3. Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní obhajca navrhol vzhľadom na zmenu zákonnej úpravy buď oslobodiť obžalovanú spod obžaloby, alebo zrušiť rozsudok a postúpiť na priestupkové prejednanie. Prokurátor navrhol upraviť právnu kvalifikáciu. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť na-padnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku: (1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. (2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedené-ho v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal na-padnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu nie je dôvod na jeho
zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné, avšak z iných dôvodov, než aké uvádza v odvolaní. 7. V ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je upravený tzv. obmedzený revízny princíp odvolacieho konania, ktorý sa týka jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia ako aj chýb, na ktoré je odvolací súd oprávnený v odvolacom konaní prihliadnuť. Z predmetného zákonného ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že odvolací súd meritórne preskúmava len odvolaním napadnuté výroky rozsudku a prihliada len na chyby vytýkané v odvolaní. Ef offo prieskum napadnutých výrokov sa dotýka len tých chýb (nie výrokov), ktoré by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. 8. Vzhľadom na obmedzený revízny princíp odvolacieho konania, keďže žiadna oprávnená osoba nepodala odvolanie voči výroku o vine napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že výrok o vine napadnutého rozsudku nepodlieha v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku prieskumu odvolacieho súdu a tento výrok nadobudol právoplatnosť. Tento záver je v súlade s princípom právnej istoty, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie možno zmeniť len výnimočne, spravidla využitím mimoriadneho opravného prostriedku. Zároveň je vyjadrením ústavnej zásady uvedenej v článku 2 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 9. Odvolaciemu prieskumu a prípadnej revízii tak podliehal iba výrok o treste, ktorý bol napadnutý odvolaním obžalovanej. 10. Obžalovaná vo svojom odvolaní napáda nesprávne posúdenie podmienok uloženia trestu. Navrhuje zvážiť upustenie od potrestania alebo podmienečné upustenie od potrestania vzhľadom na jej osobu, okolnosti prípadu, poľahčujúce okolnosti. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v nasledujúcich bodoch tohto rozsudku, nepovažoval tunajší súd odvolacie námietky obžalovanej za relevantné, pretože v čase od vyhlásenia napadnutého rozsudku do rozhodnutia odvolacieho súdu vznikli nové skutočnosti, ktoré svojou podstatou majú pri posudzovaní správnosti napadnutého výroku prednosť pred odvolacími námietkami obžalovanej. 11. Dôvodom na zrušenie napadnutého výroku o treste, je výlučne skutočnosť, že dňom 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. Uvedená novelizácia Trestného zákona sa dotkla aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade zohľadniť pri rozhodovaní o treste pre obžalovanú. 12. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 13. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, odvolací súd dospel k záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovanú ako páchateľku trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchala trestný čin. 14. Uplatnenie vyššie uvedených právnych záverov, ktoré sa viažu k novelizácii Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 a v tejto súvislosti aj k aplikácii ustanovenia § 2 ods. 1 Trestné-ho zákona, realizoval odvolací súd v preskúmavanom prípade nasledovným spôsobom. 15. Vyššie uvedenou novelou Trestného zákona, účinnou od 06.08.2024 zákonodarca zmenil obsah znenia skutkovej podstaty prečinu krádeže uvedenej v § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď trestnoprávnu relevanciu má konanie, ktorým si niekto prisvojí vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, teda škodu prevyšujúcu sumu 700 eur, podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Povedané opačne, prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu, ktorá neprevyšuje sumu 700 eur, nie je od 06.08.2024 posudzované ako spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rovnako nie je trestným
činom prisvojenie si cudzej veci (so spôsobením nižšej škody ako 700 eur) v situácii, že páchateľ bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý priestupkovo za obdobný čin. 16. V preskúmavanej veci obžalovanej A. B., bola menovaná obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania skutku, ktorým si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak škodu vo výške 2,75 eur, hoci bola v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá priestupkovo za obdobný čin. Z pohľadu právneho záveru uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, by tento jej skutok, pokiaľ by bol posudzovaný alebo meritórne preskúmavaných odvolacom konaní období od 06.08.2024, nemohol byť posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rovnako by neprichádzala do úvahy ani právna kvalifikácia uvedená v § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorá je odvodená (závislá) od právnej kvalifikácie uvedenej v § 212 ods. 1 Trestného zákona (pričom obžalovaná ale nebola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená, ale v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá za obdobný čin). 17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd nemôže v tomto prípade revidovať výrok o vine obžalovanej, bolo potrebné rozhodnúť, či a ako sa táto skutočnosť (zánik trestnosti činu od 06.08.2024) môže premietnuť do výroku o treste. 18. Pokiaľ zákonodarca novelizáciou Trestného zákona, účinnou od 06.08.2024, prejavil vôľu neposudzovať konanie, ktorým si niekto prisvojí cudziu veci tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu, ktorá neprevyšuje sumu 700 eur, hoc bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, ako trestný čin, logicky z toho vyplýva, že za takéto konanie nie je možné uložiť žiadnu trestnoprávnu sankciu podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň odvolací súd vychádza z názoru, že výklad právnych predpisov je potrebné vykonať tak, aby bol naplnený ich zmysel. 19. Uvedený zámer zákonodarcu je podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade možné dosiahnuť tým, že obžalovanej za spáchanie skutku, za ktorý bola uznaná vinnou výrokom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a ktorý nie je možné v odvolacom konaní zmeniť, nebude uložený žiaden trest. 20. Nakoľko táto situácia nebola zákonodarcom nijakým spôsobom upravená v ustanoveniach Trestného zákona, ani Trestného poriadku (ktorý umožnil preskúmavanie niektorých rozhodnutí v dôsledku zmeny zákona podľa ustanovení § 405a až 405d), bolo potrebné pristúpiť k uplatneniu analógie vo vzťahu k použitiu ustanovení § 40 Trestného zákona, resp. § 98 Trestného zákona, ktorý upravuje podmienky upustenia od potrestania u mladistvých. 21. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ktorý spáchal prečin, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. 22. Citované ustanovenie Trestného zákona má najväčší súvis s prejednávanou vecou, s ktorou ho spája rovnaký druh trestného činu (prečin), jeho charakter a rovnako kladie dôraz na povahu spáchaného prečinu. 23. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozhodnutie o treste analogicky aplikoval ustanovenie § 98 písm. a) Trestného zákona a po zrušení napadnutého výroku o treste z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že u obžalovanej upustil od potrestania. Týmto rozhodnutím odvolací súd sledoval a naplnil vôľu zákonodarcu, vyjadrenú novelizáciou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024, vo vzťahu k posúdenie trestnosti určitého konania. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.