Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 21CoEk/26/2025 2106204565 31. 07. 2025 JUDr. Bibiána Ťažiarová ECLI:SK:KSTT:2025:2106204565.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., za účasti súdnej exekútorky: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., so sídlom Blahova 13, Skalica, (nástupkyňa súdnej exekútorky: JUDr. Blanka Ružeková), o 67,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 37Er/145/2006-33 zo dňa 11. novembra 2014 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 37Er/145/2006-68 zo dňa 11. apríla 2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením potvrdzuje. II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom námietky povinného proti exekúcii zamietol, II. výrokom exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 50 ods. 1, 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ktorým bol zrušený zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni) v znení neskorších prepisov, § 25 ods. 1 a 3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 31.12.1996), § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do 30.4.2002 (ďalej len „ZoSK“), § 372m ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Vecne zdôvodnil v napadnutom rozsahu, že po preštudovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že k premlčaniu práva vymáhať poistné nedošlo, nakoľko podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. sa právo vymáhať poistné premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým sa tento poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti predpísal. Rozhodnutie č. XXX/XX/XXXX/D. nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.1996, čiže k premlčaniu práva vymáhať poistné by došlo ku dňu 10.6.1999, avšak oprávnený postúpil predmetné rozhodnutie na súdny výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí dňa 13.5.1999, a preto k premlčaniu nedošlo. Počas tohto obdobia, t.j. počas obdobia výkonu rozhodnutia premlčacia lehota neplynie. Súd prvej inštancie však zistil, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keď mal za to, že sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. k. XXX/XX/XXXX/ D. zo dňa 14.5.1996 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.1996 a vykonateľnosť dňa 10.6.1996) stalo neúčinným, nakoľko v konaniach začatých do 30.6.2001 platí trojročná prekluzívna lehota podľa Správneho poriadku. Oprávnený postúpil predmetné rozhodnutie na súdny výkon rozhodnutia predajom hnutelných vecí dňa 13.5.1999, čiže v tomto prípade ide o konanie začaté do 30.6.2001, nakoľko podľa § 372m ods. 2 OSP, účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia zostávajú zachované. V
záujme právnej stability Správny poriadok ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne nie je vyjadrené. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Výkon rozhodnutia sa začína uplatnením práva a končí sa uspokojením práva. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd môže exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu, teda ex offo. Súd prvej inštancie mal za to, že ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže v tomto prípade sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. k. XXX/XX/XXXX/D. zo dňa 14.5.1996 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.1996 a vykonateľnosť dňa 10.6.1996) stalo neúčinným, nie je možné v exekúcii ďalej pokračovať. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Keďže v čase rozhodovania súdu o námietkach povinného proti exekúcii a o zastavení exekúcie, súd prvej inštancie nemal všetky informácie potrebné na rozhodnutie o trovách exekúcie, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením. 2. Dopĺňacím uznesením č. k. 37Er/145/2006-68 zo dňa 11.4.2025 prvoinštančný súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti tomuto uzneseniu výlučne II. výroku podal odvolanie oprávnený. Dňa 14.5.1996 Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Trnava, rozhodnutím č. XXX/XX/XXXX/D. predpísala povinnému poistné 26,32 eur za obdobie mesiaca december 1994. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.6.1996. Na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy mal povinný dostatočný časový priestor od vydania rozhodnutia dňom 14.5.1996 až do 22.2.2006, kedy bol vystavený návrh na vykonanie exekúcie. Poukázal na § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vychádzal zo zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších prepisov, kde v zmysle § 24 ods. 1 sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Poukázal tiež na § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení do 31.6.2001. Z tohto ustanovenia expressis verbis vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. Rozhodnutie č. XXX/XX/XXXX/ D. nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.6.1996 a dňa 13.5.1999 bol na toto rozhodnutie podaný návrh na vykonanie rozhodnutia predajom hnuteľných vecí prostredníctvom okresného súdu. V zmysle zákona č. 341/2005 Z. z., ktorým sa menil a doplnil OSP podal oprávnený dňa 22.2.2006 návrh na výkon exekúcie, čím boli lehoty na uplatnenie pohľadávky zachované. Počas tohto obdobia, t.j. počas obdobia výkonu rozhodnutia prestala plynúť premlčacia lehota podľa § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 4. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v rozhodnom znení), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie je vecne správny. 6. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).
9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol (II. výrok). 10. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Trnava č. XXX/XX/XXXX/D. zo dňa 14.5.1996, ktorým bola uložená povinnému povinnosť platiť poistné vo výške 26,32 eur a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.6.1996. Zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bol zrušený aj zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul. 11. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. 12. V čase vydania exekučného titulu, zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 30. júna 2001) neobsahoval ustanovenie o obmedzení vykonateľnosti rozhodnutia sociálnej poisťovne v lehote desiatich rokov, ktoré bolo legislatívne upravené zákonom č. 242/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2001, ktorý neobsahoval prechodné ustanovenia, že pri vymáhaní a platení pohľadávok vzniknutých do 30. júna 2001 sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2001. Cieľom ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2001 podľa dôvodovej správy bolo zaviesť všeobecnú desaťročnú prekluzívnu lehotu, počas ktorej muselo byť rozhodnutie aj vykonané. Táto lehota sa vzťahovala aj na súdny výkon rozhodnutia a exekúciu. Účel spočíval v obmedzení výkonu všetkých rozhodnutí na poistné, teda aj rozhodnutia vydaného do 30. júna 2001. 13. V zmysle zásady zákazu retroaktivity právnej normy sa vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzujú podľa práva platného v čase, v ktorom vznikli, kedy k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. V oblasti práva verejného novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom vtedy, ak je pre neho výhodnejší (porov. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 84/02). 14. Z dôvodu, že právna úprava zániku práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonnej lehote desať rokov, je pre adresáta právnej normy (povinná osoba z exekučného titulu) výhodnejšia ako predchádzajúca právna úprava, ktorá uvedený inštitút preklúzie neupravovala, bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2001. Z dôvodu, že exekučný titul bol právoplatný dňom 10.6.1996, rozhodnutie bolo možné vykonať v lehote desiatich rokov od uvedeného dátumu. Po uvedenom dátume nebolo možné v exekúcií pokračovať. Hoci súd prvej inštancie aplikoval ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú), podľa ktorej úpravy bolo rozhodnutie možné vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, ak by aj pre túto oblasť právnych vzťahov platila trojročná prekluzívna lehota podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, exekučný titul by nebolo možné vykonať pre uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. 15. Súd prvej inštancie správne potom konštatoval, že exekučný titul sa stal neúčinným, v exekúcií nebolo možné ďalej pokračovať a musela byť zastavená (II. výrok napadnutého uznesenia). 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením ako vecne správny potvrdil. 17. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný povinný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (ostal pasívny, do konania sa nezapojil, ani nevykonal žiaden procesný úkon) a náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, odvolací súd rozhodol tak, že povinnému sa nepriznáva náhrada
trov odvolacieho konania, v súlade ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2008). Súdny exekútor bol účastníkom konania o trovách exekúcie, o ktorých bolo rozhodnuté dopĺňacím uznesením. 18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.